Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/11/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.. I. B. XXXX/XX, XXX XX O. O., zast. JUDr. Martin Žilka, advokát, so sídlom Cementárenská cesta 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 307 147, proti žalovanému: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX J., zast. JUDr. Renáta Endrödyová, advokátka, so sídlom Dr. Herza 26, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 1 400,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Lučenci č. k. - 116, zo dňa 12.08.2020, takto

rozhodol:

1. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

2. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu 1400,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1400,- eur od 20.12.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.“

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia sumy 1400 eur s príslušenstvom, z titulu vrátenia zaplatenej kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy. Žalobkyňa reagujúc na inzerát, kde bolo žalovaným ponúkané osobné motorové vozidlo zn. E. s uvedeným ročníkom 7/2005, za predajnú cenu 1500 eur, dňa 09.09.2016 žalobkyňa ako kupujúca so žalovaným ako predávajúcim uzavreli kúpnu zmluvu. Podľa čl. I zmluvy, predmetom bola kúpa osobného motorového vozidla továrenskej značky E. rok výroky 2005, za kúpnu cenu 1400 eur. V čl. 4 kúpnej zmluvy predávajúci vyhlásil, že vozidlo bolo používané, bolo riadne udržiavané, ku dňu podpisu kúpnej zmluvy má najazdených 230 900 km, je v dobrom stave, nemá žiadne vady/ má nasledovné vady - zodpovedá veku a počtu km, chyby laku. Zároveň kupujúca vyhlásila, že sa so stavom osobného motorového vozidla riadne oboznámila jeho ohliadkou a skutočnou jazdou a kupuje ho v stave, v akom sa nachádza ku dňu podpisu zmluvy. Po prevzatí osobného motorového vozidla žalobkyňa telefonicky reklamovala u žalovaného viaceré zistené vady vozidla, na základe čoho žalovaný vykonal na vozidle niekoľko opráv. V novembri 2016 na základe opätovnej telefonickej reklamácie žalobkyne, viedla žalobkyňa motorové vozidlo žalovanému, vozidlo asi v polovici cesty ostalo nepojazdné. Po telefonickom dohovore so žalovaným bolo vozidlo prostredníctvom odťahovej služby prevezené žalovanému. Žalovaná listom zo dňa 06.12.2016 odstúpila od kúpy osobného motorového vozidla podľa , z dôvodu závažných vád, ktoré sa objavili na motorovom vozidle a ktoré motorové vozidlo muselo mať už v čase uzatvorenia zmluvy a taktiež z

dôvodu, že rok výroky motorového vozidla „nesení s uvádzaným stavom resp. rokom výroky uvádzaným v kúpnej zmluve“. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 16.12.2016 (doručenka s podpisom žalovnaého). V nadväznosti na výpoveď svedka X. na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 12.08.2020 bol žalobkyňou do súdneho spisu doručený listinný dôkaz „detail podvozku“ z autorizovaného servisu Fiat BB Rent s.r.o., Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica, IČO: 36 043 087, z ktorého súd zistil, že dátum počiatku garancie je uvádzaný dňom 29.05.2002, dátum DKZ 29.05.2002, dátum finálneho pridelenia 11.09.2001 a dátum prvého pridelenia 11.09.2001, pričom uvedené údaje sa vzťahujú k osobnému motorovému vozidlu zn. E. W. XP „spor“ X P. XXXX, s číslom motora XXXXXXX, s číslom podvozku XXXX. 3. Na zistený skutkový stav súd aplikoval ustanovenia , , , , , , , , , , , , , , a . Poukázal na to, že právne aspekty zodpovednosti za vady veci predanej medzi nepodnikajúcimi fyzickými osobami sú upravené v ustanoveniach až a podporne sa aplikujú ustanovenia všeobecné a nasl. a ust. a nasl. , ktoré sa týkajú spotrebiteľskej kúpnej zmluvy. Za vadnú vec sa považuje vec, ktorá v čase plnenia nemá vlastnosti výslovne vymienené alebo nemá obvyklé vlastnosti pre ktoré ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy, alebo nemá vlastnosti, ktoré zmluvné strany dojednali, alebo má právne vady. Všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve ( až ) ukladajú predávajúcemu povinnosť pri dojednaní kúpnej zmluvy upozorniť kupujúceho na vady veci o ktorých vie. Povinnosť upozorniť na vady sa týka upozornenia na konkrétnu vadu a to bez zreteľa na to, či ide o zrejmé alebo skryté vady, alebo vady právne ( ). Upozornenie na vady veci je spôsobilé vylúčiť právo kupujúceho odstúpiť od zmluvy len vtedy, keď predávajúci dostatočne konkretizuje vadu, nestačí len všeobecné upozornenie, že predávaná vec je vadná. Je treba rozlišovať, či skutočne ide o vadu veci alebo len o prejav bežného opotrebenia. Zodpovednosť predávajúceho sa vzťahuje len na vady, ktoré existovali v dobe uzavretia kúpnej zmluvy aj napriek tomu, že vyšli najavo až dodatočne. Kupujúci má právo odstúpiť od zmluvy aj prípade, ak vyjde dodatočne najavo vada predmetu kúpy, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil resp. ak sa ukáže upozornenie predávajúceho o niektorých vlastnostiach alebo o bezvadnosti predmetu kúpy ako nepravdivé.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že po prevzatí kúpeného osobného motorového vozidla žalobkyňa u žalovaného reklamovala viacero vád vozidla, ktoré následne žalovaný odstraňoval

- vykonával viaceré opravy. V dôsledku ďalšej poruchy vozidla, kedy sa vozidlo stalo nepojazdným, ako aj v dôsledku zistenia skutočného veku vozidla žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy, právny úkon odstúpenia adresovala žalovanému a žalovanému bolo odstúpenie riadne doručené. Žalobkyňa preukázala, že vek osobného motorového vozidla, ktorý sa uvádza v inzeráte o ponuke na predaj vozidla aj v kúpnej zmluve je nepravdivý. Súd prijal záver, že pre nepravdivé ubezpečenie žalobkyne žalovaným o vlastnostiach motorového vozidla (nesprávne uvedenie roku výroky vozidla) bol daný dôvod na odstúpenie od zmluvy podľa zo strany žalobkyne, ktorý výslovne túto zodpovednosť za vady upravuje. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaný vedel, alebo nevedel o skutočnom roku výroky automobilu, pretože zodpovednosť podľa je zodpovednosťou objektívnou (viď. rozhodnutie NS ČR sp. zn. v obdobnej veci).

5. Súd neuznal za dôvodnú obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobkyňa nemohla platne odstúpiť od kúpnej zmluvy, keďže sa niekoľkokrát v priebehu konania vyjadrila, že bola predávajúcim uvedená do omylu ohľadne skutočností rozhodných pre uzatvorenie kúpnej zmluvy, z čoho žalovaný usudzuje že v danom prípade ide o neplatnosť právneho úkonu - neplatnosť kúpnej zmluvy, a od neplatnej zmluvy odstúpiť nemožno a žalobkyňa tak nemá ani právo požadovať od predávajúceho vyplatenie (vrátenie) kúpnej ceny. Podľa názoru súdu žalobkyňa správne koncipovala žalobu, ako žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy a nie z dôvodu relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Skutočnosť, že predávajúci predal použité vozidlo bez toho, aby splnil svoju povinnosť upozorniť kupujúceho na vady, alebo pri dojednávaní kúpnej zmluvy ubezpečil kupujúceho nesprávne o niektorých vlastnostiach alebo o bezvadnosti vozidla, nezakladá dôvod relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre omyl kupujúceho, ale zodpovednosť predávajúceho za vady predanej veci.

6. Súd v odôvodnení rozsudku (bol 41.) podrobne uviedol dôvody, pre ktoré v konaní nevypočul žalovaným v priebehu konania navrhnutých svedkov Q. B. - automechanika, ktorý odstraňoval vady vozidla a P. S., vodiča odťahovej služby, ktorý mal byť ako svedok pri preberaní vozidla a

oznámení žalobkyne, že vozidlo bolo úmyselne poškodené. Súd poukázal na to, že žalovaný mal dostatok časového priestoru na to, aby súdu oznámil, že nedokáže zabezpečiť navrhovaných svedkov na vytýčené pojednávanie, ktorých prítomnosť sa zaviazal zabezpečiť sám, a požiadať súd o ich predvolanie. Súd nepovažoval odročenie pojednávania z dôvodu vypočutia navrhovaných svedkov ani za hospodárne a účelné ako zistil (na pojednávaní) k akým skutočnostiam by sa mali títo svedkovia vyjadriť a vzhľadom na to, že pre rozhodnutie súdu vo veci postačuje dokazovanie v rozsahu v akom bolo vykonané a výpovede svedkov nemali smerovať k spochybneniu dôkazov žalobkyne o nesprávnom uvedení veku motorového vozidla, čo bolo primárnym dôvodom k vyhoveniu žalobe. Preto súd ukončil dokazovanie a vo veci rozhodol. Pre platnosť odstúpenia od zmluvy postačoval samotný fakt nesprávneho uvedenia roku výroky v predmetnej kúpnej zmluve a teda skutočnosť, že vymienené resp. žalovaným tvrdené skutočnosti sa ukázali ako nepravdivé. Táto okolnosť bez ďalšieho dáva nárok kupujúcej odstúpiť o kúpnej zmluvy. V priebehu konania nebol nijako spochybnený listinný dôkaz predložený žalobkyňou o veku motorového vozidla.

7. K odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobkyne došlo platne a včas a prejav odstúpenia sa dostal do dispozičnej sféry žalovaného, písomné odstúpenie prevzal dňa 16.12.2016. Z dôvodu odstúpenia od zmluvy bolo povinnosťou žalovaného vrátiť žalobkyni kúpnu cenu vo výške 1400 eur. Súd uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni túto sumu - žalobe vyhovel. Zároveň súd priznal žalobkyni aj zákonný úrok z omeškania podľa ust. v spojení s nariadenia vlády SR č. a to vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 20.12.2016 do zaplatenia, kedy sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, keďže mal plniť do 3 dní odo dňa doručenia písomného odstúpenia od kúpnej zmluvy t.j. do 19.12.2016.

8. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy, že v danom prípade ide o synalagmatický záväzok podľa , kedy je žalobca pre úspešnosť žaloby povinný nielen tvrdiť ale aj preukázať, že kúpená vec bola vrátená resp. je žalobca ako kupujúci pripravený a schopný ju vrátiť predávajúcemu. Žalobkyňa uvedenú povinnosť splnila, keď motorové vozidlo bolo prostredníctvom odťahovej služby dovezené žalovanému, čo sám žalovaný niekoľkokrát v priebehu konania potvrdil. Preto nebolo potrebné, aby žalobkyňa do petitu žaloby premietla svoj záväzok vrátiť poskytnuté plnenie žalovanému.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. . Úspešnej žalobkyni súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Namietal existenciu dôvodov podľa ust. , a . V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd v bode 37. uvádza, že: „Pre nepravdivé ubezpečenie žalobkyne žalovaným o vlastnostiach motorového vozidla (nesprávne uvedenie roku výroky) bol daný dôvod na odstúpenie od zmluvy podľa ust. . Podľa tohto ustanovenia právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým“. Žalovaný má zato, že vo vzťahu k posúdeniu toho, či uvedenie nesprávneho roku výroby predaného osobného motorového vozidla v kúpnej zmluve zakladá právo kupujúceho odstúpiť od kúpnej zmluvy došlo zo strany súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu tejto okolnosti, nakoľko rok výroky predaného vozidla nebol v tomto konkrétnom prípade vlastnosťou vozidla tvrdenou predávajúcim (žalovaným) alebo vymienenou kupujúcou (žalobkyňou), ale identifikačným údajom o vozidle prevzatým žalovaným z technického preukazu o vozidle, ktorý mal v čase jeho predaja žalovaný k dispozícii (príloha k odvolaniu). Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v J. zo dňa 28.08.2020 (pripojené k odvolaniu) vyplýva, že nesprávny rok výroby vozidla bol zapísaný v evidencii vozidiel omylom a žalovaný o tejto skutočnosti nemohol mať vedomosť, keďže v technickom preukaze od vozidla bol zapísaný rok výroby 2005. Ani samotná žalobkyňa počas celého konania netvrdila, že jej výslovnou požiadavkou v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bolo, aby rok výroby vozidla bol 2005, teda nejedná sa ani o vlastnosť predanej veci výslovne vymienenú žalobkyňou v zmysle ustanovenia . Pokiaľ by rok výroby sporného osobného motorového vozidla bol podstatný pre rozhodovanie žalobkyne o kúpe vozidla pripadala by za splnenia ostatných zákonných náležitostí do

úvahy len neplatnosť právneho úkonu podľa , čo však nebolo predmetom konania.

12. Čo sa týka vytýkaných vád vozidla, žalovaný zotrváva na svojich tvrdeniach v tom, že pri predaji tohto vozidla upozornil žalobkyňu, že sa nejedná o predaj nového vozidla a jeho stav zodpovedá jeho veku, najazdeným km a cene, ktorá bola v čase predaja tohto vozidla o 1 000,00 eur nižšia než za akú cenu sa obdobné vozidlá v tom čase predávali. Žalovaný má zato, že cena vozidla zodpovedala jeho stavu a opotrebeniu, na ktoré žalobkyňu výslovne v kúpnej zmluve upozornil. Mnohé z vád vytýkaných žalobkyňou v žalobe sú vadami, ktoré spadajú pod bežnú údržbu vozidla alebo bežné opotrebenie (pískajúca sedačka spolujazdca, tesnenie na strane vodiča, zničený interiér, nefunkčné svetlá, vyhorené žiarovky, zle nastavené svetla a pod.). Žalovaný poukazuje na znenie ust. , podľa ktorého predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim, pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením a pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu pre ktorú bola dojednaná nižšia cena. Čo sa týka vady vozidla zistenej na vozidle potom, ako bolo k žalovanému dopravené odťahovou službou a to roztrhnutý klinový remeň s nasledovným poškodením rozvodového remeňa, k tejto sa žalovaný vyjadril v priebehu konania, že išlo o zanedbanú údržbu zo strany žalobkyne. Na túto okolnosť navrhol žalovaný vypočuť aj svedkov, ktorí by vedeli dosvedčiť žalovaným tvrdené skutočnosti, avšak súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko o žalobe prioritne rozhodol. Uvedeným procesným postupom okresný súd znemožnil žalovanému uskutočnenie jemu patriacich procesných práv takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, čo je zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vo veci bolo pojednávanie vytýčené na deň 21.03.2019 a 12.08.2020. Žalobkyňa sa stotožňuje s názorom súdu, že žalovaný mal dostatok času oznámiť súdu, že zabezpečiť svedkov ktorých navrhoval sa mu nepodarí a teda žiada súd o ich zabezpečenie. Zároveň súd správne konštatoval, že výsluch svedkov nemal smerovať k spochybneniu dôkazov žalobkyne o nesprávnom uvedení veku motorového vozidla, čo bolo primárnym, nie však jediným dôvodom k vyhoveniu žalobe. Súd správne aplikoval ust. (sudcovskú koncentráciu konania). Žalovaný v celom konaní napriek časovému priestoru neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili alebo vyvrátili nárok žalobkyne, čo potvrdzuje aj dôkaz, ktorý predložil žalovaný v odvolacom konaní, ktorý ako sám uvádza je zo dňa 28.08.2020, teda zabezpečený bol po viac ako dvoch týždňoch po vyhlásení rozsudku. Dôkaz ktorý predložil žalovaný v odvolacom konaní mohol predložiť už skôr a nie je dôkazom, ktorý bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ) .

14. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne nereagoval.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa a , a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil.

16. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd nezistil žalovaným vytýkané pochybenia okresného súdu. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil jednotlivé dôkazy aj celkové výsledky vykonaného dokazovania správne ( ) a na ich základe dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s jeho skutkovými a právnymi závermi, na ktoré v zmysle poukazuje a v súlade s týmto ustanovením odvolací súd svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval iba dodáva, že rozhodnutie okresného súdu je odôvodnené v súlade s ust. .

18. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na daný spor a z ktorých vyvodil svoje vecne správne a dostatočne odôvodnené závery. Súd sa dostatočne vyporiadal i s rozhodujúcimi argumentmi žalobkyne a žalovaného. V odôvodnení rozsudku

okresný súd náležite vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie žalovaného, že procesným postupom okresného súdu došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd nezistil nesprávnosť procesného postupu okresného súdu namietaný žalovaným, ktorý mal spočívať v tom, že súd prvej inštancie v konaní nevypočul žalovaným navrhnutých svedkov Q. B. - automechanika, ktorý odstraňoval vady vozidla a P. S., vodiča odťahovej služby, ktorý mal byť ako svedok pri preberaní vozidla žalovaným pri poslednej reklamácii, ale bez ich vypočutia vo veci rozhodol. Okresný súd v odôvodnení rozsudku náležite zdôvodnil prečo takto postupoval. Uviedol, že jednak žalovaný účasť ním navrhnutých svedkov na pojednávaní nezabezpečil hoci sa k tomu zaviazal, a ani včas nevyužil možnosť zabezpečenia ich prípadnej účasti prostredníctvom súdu (na základe predvolania súdom), predovšetkým však okresný súd vypočutie týchto svedkov nepovažoval za potrebné a významné pre rozhodnutie vo veci, keďže podľa názoru súdu pre rozhodnutie súdu postačovalo dokazovanie v rozsahu v akom bolo vykonané a výpovede svedkov podľa zistenia súdu nemali smerovať k spochybneniu tých dôkazov žalobkyne, na ktorých je rozhodnutie súdu založené.

19. Právna úprava obsiahnutá v (zodpovednosť predávajúceho za vady predanej veci) a nasl. špeciálne nerieši zodpovednosť za vady spočívajúce v tom, že vec má určité vlastnosti, o ktorých predávajúci kupujúceho pri predaji uistil. Túto zodpovednosť výslovne upravuje ust. , podľa ktorého, ak ubezpečil predávajúci kupujúceho, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým, má kupujúci právo odstúpiť od zmluvy. V danej veci okresný súd dospel k záveru, že predávaný osobný automobil nemal vlastnosť uvádzanú pri predaji - rok výroby 2005, teda vlastnosť, o ktorej predávajúci kupujúceho pri predaji uistil (teda dôvodom na odstúpenie nie je samotná vlastnosť veci vo všeobecnom význame) a dospel k záveru, že žalobca smeroval voči žalovanému jasný, určitý a zrozumiteľný úkon, ktorým odstúpil od kúpnej zmluvy a domáhal sa vrátenia vzájomného plnenia. Potom tento záver okresného súdu správne vyústil v aplikácii ust. (všeobecného ustanovenia) a okresný súd tiež správne poukázal na to, že nie je pritom ani rozhodujúce, či žalovaný vedel alebo nevedel o skutočnom roku výroby automobilu, pretože zodpovednosť podľa je zodpovednosťou objektívnou.

20. Podľa samotný civilný proces primárne vyžaduje aktivitu sporových strán. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia ( ). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Dôkaznú povinnosť môže strana sporu plniť od začiatku konania a v priebehu celého konania, až do času, kým súd uznesením nevyhlási dokazovanie za skončené. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené zákonnou koncentráciou konania (touto hranicou je moment vyhlásenia uznesenia, ktorým sa skončí dokazovanie) čo sa týka možnosti strán (účastníkov) predkladať skutočnosti a dôkazy (uplatňovať prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku - ) na čom mienia postaviť svoj nárok resp. poprieť nárok protistrany. Koncentrácia konania tak eliminuje negatíva rôznych procesných taktík strán sporu a umožňuje súdu, aby do určitej lehoty skompletizoval skutkový aj dôkazový materiál. Na skutočnosti a dôkazy preložené a označené neskôr súd neprihliadne a teda sa na ne hľadí, akoby neboli uplatnené. Súd ich nemôže použiť na preukázanie alebo vyvrátenie tvrdení strán sporu. O tejto skutočnosti musia byť strany poučené. V posudzovanom prípade možno brať zreteľ na splnenie poučovacej povinnosti súdom podľa , keď na pojednávaní konanom dňa 12.08.2020 bolo vyhlásené dokazovanie za skončené a zároveň bol vyhlásený aj rozsudok. Právo tzv. „novôt“ v odvolacom konaní je v nastavené tak, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. V zmysle až d) počas odvolacieho konania je odvolací súd povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V prejednávanom prípade zo strany žalovaného v prípade jeho odvolacích dôvodov sa nejedná o žiadny z vyššie uvedených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa dôvodne vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazuje na sudcovskú koncentráciu konania ( ) a tiež ust. . Odhliadnuc od skutočnosti, že z uvedeného hľadiska listinné dôkazy (technický preukaz automobilu, potvrdenie OR

PZ v J. zo dňa 28.08.2020 o administratívnej chybe zo strany ODI J. - dátum prvej evidencie vozidla - rok výroby) predkladané žalovaným v odvolacom konaní predstavujú tzv. „novoty“, na ktoré odvolací súd neprihliada, ani inak keďže zodpovednosť predávajúceho podľa je zodpovednosťou objektívnou, by tieto bez ohľadu na ich posúdenie súdom nemohli privodiť iný výsledok vo veci než k akému dospel prvoinštančný súd.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. , a , keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto žalobkyni odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

22. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).