Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Csp-55-2024.pdf
PDF · 89.61 KB
No categories available
36Csp/55/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom N. X, XXX XX D. - K. Č. W., IČO : 35 724 803 zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739 proti žalovanému X. D., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, trvale bytom ulica I. XXX, XXX XX I. D. o zaplatenie peňažnej sumy vo výške 925,27 eura s príslušenstvom o sťažnosti žalobcu voči platobnému rozkazu tunajšieho súdu č.k. 36Csp/55/2024 - 69 zo dňa 07.02.2025 takto
r o z h o d o l :
I. Súd mení platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 36Csp/55/2024 - 69 zo dňa 07.02.2025 v časti výroku o náhrade trov súdneho konania tak, že výška náhrady trov súdneho konania, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi je vo výške 262,16 eura z toho ako náhrada trov právneho zastúpenia je 234,66 eura a ako náhrada trov za zaplatený súdny poplatok 27,50 eura a to na účet spoločnosti Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739 IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi vo výške určenej v uznesení o určení výšky náhrady trov súdneho konania do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.07.2024 žalobca žiadal, aby súd deklaroval právo žalobu na zaplatenie sumy 925,27 eura s úrokom z omeškania a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Súčasne žiadal priznať trovy konania pozostávajúce z 27,50 eura ako súdny poplatok a 234,66 eura ako trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby po 61,74 EUR s DPH (prevzatie veci a príprava zastúpenia, predžalobná výzva, podanie žaloby v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) a režijného paušálu k trom úkonom právnej služby po 16,48 EUR s DPH za rok 2024.
2. Tunajší súd platobným rozkazom č.k. 36Csp/55/2024 - 69 zo dňa 07.02.2025 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej sumy, o nároku na náhradu trov súdneho konania rozhodol tak, že túto priznal plne úspešnému žalobcovi vo výške 183,94 eura z toho 156,44 eura ako trovy právneho zastúpenia. Platobný rozkaz bol doručený PZ žalobcu dňa 13.02.2025.
3. Proti platobnému rozkazu č.k. 36Csp/55/2024 - 69 zo dňa 07.02.2025 podal žalobca sťažnosť zo dňa 24.02.2025 elektronicky doručenú súdu dňa 24.02.2025 a žiadal zmeniť platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 234,66 eura a to do 3 dní odo právoplatností tohto rozhodnutia. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že žalobca si v podanej žalobe vyčíslil trovy konania v celkovej výške 262,16 €, pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 27,50 € a trov právneho zastúpenia v sume 234,66 €. Z
uvedeného vyplýva, že súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia v nižšej výške, než si žalobca uplatnil a rovnako tak v nižšej výške, než vyplýva z príslušných právnych predpisov. Žalobcovi však prináleží náhrada trov právneho zastúpenia za preukázane vykonaný úkon právnej služby „predžalobná výzva“ (žalobca v konaní predložil pokus o zmier a podací hárok k pokusu o zmier, ktorý preukazuje jeho odoslanie žalovanému). Žalobca v tomto smere poukazuje na to, že z dôvodu rozdielnej rozhodovacej praxe naprieč súdmi Slovenskej republiky Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo 4. októbra 2023 č. 391/2023, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov bolo do ust. § 13a písm. d) predmetnej vyhlášky k úkonu právnej služby „predžalobná výzva“ (za ktorý patrí advokátovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny) pridané upresnenie, že predžalobná výzva tvorí súčasť nároku na náhradu trov konania, čo je explicitne vyjadrené doplnením slov „ako súčasť nároku na náhradu trov konania“ - a teda podľa názoru žalobcu nemožno mať pochýb o tom, že predžalobná výzva je takým úkonom, za ktorý advokátovi patrí náhrada trov konania (vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny). Vo vzťahu k účelnosti tohto úkonu právnej služby žalobca uvádza, že tento náklad žalobcovi vznikol následkom toho, že žalovaný si nesplnil voči žalobcovi svoju povinnosť uhradiť svoj dlh a žalobca sa túto situáciu snažil vyriešiť najprv mimosúdnou cestou - zaslaním kvalifikovanej predžalobnej výzvy žalovanému, v ktorej ho upozornil na existenciu dlhu, jeho výšku, ako aj lehotou na jeho dobrovoľnú úhradu spolu s údajmi, na ktorých môže žalobcu kontaktovať a dohodnúť sa na riešení danej situácie. Je preto zrejmé, že účelom takejto výzvy bolo vyhnúť sa súdnemu konaniu, čo bolo nakoniec nepochybne aj v prospech žalovaného. Zo strany žalobcu tak boli vykonané a uplatnené len úkony, ktoré boli nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci, predovšetkým zaslanie spornej predžalobnej výzvy, ktorá prioritne slúži, resp. smeruje k predchádzaniu súdnych konaní spojených s ďalšími nákladmi v podobe súdnych trov. V zmysle vyššie uvedeného má žalobca za to, že výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym úkonom „predžalobná výzva“ boli riadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené, následkom čoho je nevyhnutné ich považovať za trovy konania, za ktoré žalobcovi prináleží odmena a súd podľa názoru žalobcu vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru o opaku. Navrhuje preto, aby súd napadnutý výrok o trovách konania v zmysle ustanovenia § 250 Civilného sporového poriadku zrušil alebo zmenil tak, že zaviaže žalovaného na úhradu trov konania v celkovej výške 262,16 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 27,50 € a trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby a im prislúchajúce režijné paušály vo výške 234,66 €.
4. Tunajší súd ako súd funkčne príslušný na rozhodovaní o sťažnosti (§ 248 Civilného sporového poriadku) smerujúcej proti uzneseniu (§ 265 ods. 1 veta druhá Civilného sporového poriadku) zistil, že sťažnosť žalobcu bola podaná oprávnenou osobou (§ 240 Civilného sporového poriadku), v zákonnej lehote (§ 242 Civilného sporového poriadku), má obsahové a formálne náležitosti (§ 243 Civilného sporového poriadku), je prípustná proti napadnutému rozhodnutiu podľa ustanovenia § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd potom napadnuté uznesenie súdu preskúmal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 249 Civilného sporového poriadku a zistil, že sťažnosť je dôvodná a preto je potrebné napadnutý platobný rozkaz v časti výroku o trovách konania považovaného na účely konania o platobnom rozkaze za uznesenie (§ 265 ods. 1 veta druhá Civilného sporového poriadku) uznesenie zmeniť (§ 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
5. Žalobca podaním zo dňa 24.02.2025 napádal správnosť výroku rozhodnutia tunajšieho súdu v časti výroku o náhrade trov súdneho konania a to tak, že namietal nesprávnu výšku náhrady trov súdneho konania v dôsledku nesprávneho postupu porušiac viaceré ustanovenia zákona, namietal teda nesprávne právne posúdenie skutkového stavu aplikáciou ustanovení §§ 251 a 257 Civilného sporového poriadku a § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb .
6. Súd rozhoduje o výške náhrady trov súdneho konania po právoplatnom rozhodnutí o nároku (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku), voči ktorému nie je prípustné odvolanie (a contrario § 357 Civilného sporového poriadku), s výnimkou rozhodovania o náhrade trov súdneho konania pri rozhodovaní platobným rozkazom(§ 265 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku). Rozhodovanie o náhrade trov súdneho konania je dvojfázové, keď najprv sa rozhodne o nároku na náhradu trov súdneho konania (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 in fine Civilného sporového poriadku) a po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhoduje súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku). Pri platobnom rozkaze ide o výnimku z uvedenej zásady a výrok o trovách konania je súčasne rozhodnutím o základe nároku a aj o výške. Súd pri rozhodovaní o nároku musí súd zohľadniť dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 Civilného sporového poriadku), keďže ide o stanovenie výnimky zo zásad úspechu a zodpovednosti a zavinenie trov uvedených v §§ 255 a 256 Civilného sporového poriadku. Následne sa skúmajú jednotlivé trovy vrátane úkonov právnej služby a to či sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaloženým výdavkom, či vznikli v konaní a v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 Civilného sporového poriadku).
7. Vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby (ďalej tiež „VoONA“) upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom. Tento právny predpis je potom určujúci pri rozhodovaní o výške náhrady trov súdneho konania (§ 255 Civilného sporového poriadku) a to v znení ku dňu rozhodovania o nároku na náhradu trov súdneho konania. V čase vykonania úkonu predžalobná výzva bolo rovnaké znenie § 13a ods. 1 písm. d/ VoONA (12.04.2024) ako v čase rozhodovania o náhrade trov súdneho konania (07.02.2025). Ustanovenie § 13a uvedenej vyhlášky má nadpis „Úkony právnej služby v občianskom konaní a iné úkony právnej služby“ aj z čoho je jasné, že pokiaľ priznanie náhrady za jednotlivé úkony nie je svojou podstatou v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, súd za tam uvedené úkony prizná náhradu.
8. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Civilný sporový poriadok teda na jednej strane stanovuje, že „trovy konania sú ... výdavky, ktoré vzniknú v konaní...“, z právnej úpravy súdneho konania je však zrejmé, že niektoré úkony musia byť vykonané pred konaním, čo smeruje aj k zmierlivému usporiadaniu vzťahov ako aj hospodárnosti konania. Takýmito úkonmi sú počnúc prevzatím a prípravou zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) cez prípadnú ďalšiu poradu (§ 13a ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) až po podanie žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), ako tou aj nasvedčuje poradie úkonov v ustanovení § 13a vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, že zohľadňujúc zásadu hospodárnosti konania preferovaním vyhnutiu sa súdnemu konaniu, účastníkovi konania patrí náhrada trov konania aj za predžalobnú výzvu, teda žalobcovi za predžalobnú výzvu zo dňa 09.04.2024 tak ako to výslovne stanovuje § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z..
9. Podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura vo výške 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých prevyšujúcich sumu 331,94 eura, teda pri žalovanej istine 925,27 eura [(925,27 - 663,88 eura) / 41,49 = x, ktoré sa zaokrúhli na celé jednotky nahor, potom 41,49 + x × 9,96 = 41,49 + 1 × 9,96 = 51,45 [eura], potom 51,45 + 20% DPH = 61,74] odmena za jeden úkon právnej služby je 61,74 eura, k tomu režijný paušál za rok 2024 vo výške 13,73 eura k tomu 20% DPH, teda 16,48 eura. Odmena za právne zastupovanie potom žalobcovi prináleží za tri úkony právnej služby s paušálnou náhradou a to prevzatím a prípravou zastúpenia, predžalobná výzva zo dňa 09.04.2024 a spísanie žaloby všetko spolu vo výške 234,66 eura.
10. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzanú prax súdov pri posudzovaní, či je predžalobná výzva nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník alebo súčasťou nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 13a písm. d) vyhlášky o odmenách a náhradách, má súd za potrebné uviesť, že „príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením“ (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), teda ak účastník občianskoprávneho vzťahu má náklady spojené s uplatnením pohľadávky, tieto náklady sú príslušenstvom, pričom toto sa nevylučuje s tým, že by súčasne nemohli byť priznané v rámci súdneho konania pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania. Trovy súdneho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia majú svoj právny základ v hmotnom práve a to § 19 z. č. 586/2003 Z.z. o advokácií - zmluva o poskytovaní právnych služieb ako osobitná príkazná zmluva (§ 724 a nasl. Občianskeho zákonníka) alebo mandátna zmluva (§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka) a na vznik nároku voči protistrane je potrebné, aby ich táto vyvolala svojim konaním (napríklad uplatniteľné v konaní vo veci samej v širšom rozsahu ako v rámci náhrady trov súdneho konania pri culpa in contrahendo). Trovy konania priznané v súdnom konaní nie sú osobitným procesným nárokom, nemajú
základ v procesnom práve, len zákon umožňuje o náhrade týchto, ako priebežne vznikajúcich, rozhodnúť už pri rozhodovaní o samotnej pohľadávke. Je potom vecou zastupovanej osoby, či si predžalobnú výzvu uplatní ako súčasť vzneseného nároku - príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a nechá o tom súd rozhodovať v rámci konania o veci samej pri splnení všetkých zákonom vyžadovaných podmienok alebo si uplatní svoj nárok v rámci konania o náhrade trov súdneho konania so všetkými zákonnými limitami, ktorých časť sa vzťahuje aj na rozhodovanie vo veci samej pri posudzovaní nároku na príslušenstvo pohľadávky.
11. Vzhľadom na uvedené súd napadnuté uznesenie zmenil (§ 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku) ako vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia, keď v napadnutom uznesení súd neaplikoval právnu normu podľa ustanovenia § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z..
12. O náhrade trov konania o sťažnosti súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania o sťažnosti, keď tento bol v tomto konaní proti žalovanému v plnom rozsahu úspešný.
13. Pokiaľ ide o možnosť rozhodnúť percentom vo výroku rozhodnutia o náhrade trov súdneho konania súd uvádza nasledovné. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť a už vôbec nie povinnosť súdu rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania percentom (alebo zlomkom) ak je strana sporu plne úspešná v konaní, keď v žiadnom ustanovení Civilného sporového poriadku nie je ustanovená možnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov súdneho konania v percentách. Jedným z výkladových pravidiel podľa čl. 3 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku je, že výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Navyše každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 3 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku), pričom podľa čl. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ak teda zákon nestanoví možnosť súdu rozhodnúť percentom, súd takto nemôže rozhodnúť. Pokiaľ ide o § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ani toto ustanovenie neumožňuje rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania percentom (ide o prípad pomerného úspechu), keď z gramatického výkladu je zrejmé, že súd rozdelí „náhradu trov konania“, teda rozdelí absolútnu hodnotu a nemá vyjadriť relatívnu výšku t.j. spôsob akým sa bude deliť. Podstatná nie je ani manifestovaná vôľa predkladateľa zákona, keď podľa dôvodovej správy k pôvodne navrhovanému § 255 Civilného sporového poriadku „Predkladateľ upúšťa od doterajšej koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, čím má ambíciu tento procesný inštitút zjednodušiť a zhospodárniť. Súd prvej inštancie rozhoduje o nároku podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad dospeje k pomeru vyjadrenému percentom alebo zlomkom, pričom konkrétnu výšku trov konania ponecháva na rozhodnutie súdneho úradníka“. Manifestovaná vôľa predkladateľa zákona je v časti náhrady trov súdneho konania vnútorne rozporná, keďže pokiaľ by bolo skutočne jeho vôľou, aby súdy mali možnosť resp. dokonca povinnosť rozhodnúť percentom, nič nebránilo v tom, aby predmetný zákon obsahoval ustanovenie obdobné ustanoveniu § 151 ods. 7 O.s.p. účinné od 15.10.2008 do 30.06.2016 („Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením“), keď navyše v ostatnom texte sa voľne inšpirovať pôvodnými ustanoveniami nechal, čo je zrejmé predovšetkým porovnaním ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. s ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Manifestovaná vôľa na jednej strane v dôvodovej správe uvádza rozhodovanie „percentom alebo zlomkom“ na druhej strane takúto možnosť v zákone nestanovil, ani úpravu podľa § 151 ods. 7 O.s.p. účinného od 15.10.2008 neprevzal, pričom pred 15.10.2008 nebolo možné rozhodovať percentom ani zlomkom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov. Nie je potom možné vo výroku uviesť percento výšky v akej bude priznaná náhrada trov súdneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže ho zákon nepripúšťa (a contrario § 357 Civilného sporového poriadku).