Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-66-2024.pdf
PDF · 70.42 KB
Case nature
Subarea
36C/66/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobkyne H.. U. U., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, XXX XX L. zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Tatranskou, so sídlom Istebnícka 33, 911 05 Trenčín proti žalovanému v 1. rade E. S., narodený dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. XXX/XX, L.-K., zomrelý dňa XX.XX.XXXX a žalovanému v 2. rade E. S., narodený dňa XX.XX.XXXX, posledné miesto pobytu nezistené, zomrelý dňa XX.XX.XXXX obaja zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 811 04 Bratislava, IČO: 17 335 345 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov súdneho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Písomnou žalobou zo dňa 11.09.2024 doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.09.2024 žalobca žiadal, aby súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k nehnuteľnostiam evidovaných Okresným úradom Pezinok, Katastrálnym odborom nachádzajúcim sa v katastrálnom území Modra, obec Modra, okres Pezinok, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcela registra „E“ č. XXXX/X - vinica vo výmere 121 m2, parcela registra „E“ č. XXXX - záhrada vo výmere 252 m2, parcela registra „E“ č. XXXX - vinica vo výmere 108 m2 zrušil a vyporiadal tak, že uvedeného nehnuteľnosti prikáže v celosti do vlastníctva žalobcu v podiele 1/1. Žalobca žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť žalovanému v 1/ rade zaplatiť finančnú náhradu vo výške 806,60 eur za jeho spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 k pozemku parcele registra „E“ č. XXXX/X, vinica vo výmere 121 m2; žalovanému v 2/ rade zaplatiť finančnú náhradu vo výške 268,60 eura za jeho spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/9 k pozemku parcele registra „E“ č. XXXX/X, vinica vo výmere 121 m2; žalovanému 1/ zaplatiť finančnú náhradu vo výške 1.680,-eur za jeho spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 k pozemku parcele registra „E č. XXXX, záhrada vo výmere 252 m2; žalovanému v 2/ rade finančnú náhradu vo výške 560, eur za jeho spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/9 k pozemku parcele registra „E“ č. XXXX, záhrada vo výmere 252 m2; žalovanému v 1/ rade finančnú náhradu vo výške 720,-eur za jeho spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 k pozemku parcele registra „E“ č. XXXX, vinica vo výmer 108 m2 a žalovanému 2/ finančnú náhradu vo výške 240,eur za jeho spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/9 k pozemku parcele registra „E“ č. XXXX, vinica vo výmere 108 m2.
2. V priebehu súdneho konania súd z lustrácie Registra obyvateľov zistil, že žalovaný v 1. rade E. S. (nar. XXXX) zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda pred podaním žaloby, žalovaný v . rade E. S. (nar. XXXX) zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda pred podaním žaloby.
3. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť
fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením, smrťou táto spôsobilosť zanikne (§ 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).
4. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase začatia tohto konania žalovaní v 1. a 2. rade neboli spôsobilí byť účastníkom konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia C.s.p. a keďže tento nedostatok predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
7. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie žaloby. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.
8. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ktorý podal žalobu voči žalovanému po jeho zániku vyvolal zastavenie konania, teda zavinil zastavenie konania (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku), keďže konanie muselo byť zastavené pre nedostatok neodstrániteľnej procesnej podmienky, pričom bez podania žaloby, by konanie nebolo potrebné konanie zastaviť. Žalobca tak zavinil zastavenie konania a preto nemá právo na náhradu trov súdneho konania. Žalovanému žiadne trovy nevznikli, pričom však o jeho prípadnom nároku nie je možné rozhodnúť pre nedostatok jeho procesnej subjektivity.
9. Pokiaľ ide o zastupovanie žalovaných v 1. a 2. rade Slovenským pozemkovým fondom, nie je osvedčené, že vlastníci predmetných parciel sú neznáme osoby. Žalobkyňa neosvedčila vykonanie základných úkonov za účelom zistenia aktuálnych vlastníkov. Predovšetkým mohla nahliadnuť do katastrálneho spisu (ako osoba s právnym záujmom) za účelom identifikácie dedičského rozhodnutia D88/73 (§ 68 ods. 1 Katastrálneho zákona), ďalej mohla kontaktovať predávajúceho od koho svoj spoluvlastnícky podiel nadobudla a to aj z dôvodu, že je predpoklad, že tento zabezpečil neporušenie predkupného práva zostávajúcich spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností (nemožno predpokladať, že by žalobkyňa bola účastná takéhoto porušenia práva). Rovnako tiež mohla skúsiť kontaktovať osoby z výpisu z LV č. 1388 založeného SPF (č.l. 47-48), ktoré boli zapísané na základe výsledkov rovnakého
dedičského konania do katastra nehnuteľností ako aktuálne zapísaní vlastníci - žalovaní v 1. a 2. rade. Len ak sa vykoná náležité zisťovanie a žalobkyňa nebude môcť zistiť podklady pre podnet na dodatočné dedičské konanie, možno označiť vlastníkov za neznámych.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia tohto uznesenia na Okresnom súde Pezinok. V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.