Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-61-2025.pdf
PDF · 90.46 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/61/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanej A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry v Nitre (ďalej len „okresný prokurátor“) proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17.06.2025, sp. zn. 3T/18/2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 04. decembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len ,,súd I. stupňa“) bola obžalovaná A. B. (ďalej len ,,obžalovaná“) uznaná vinnou zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. viedla v meste C. po vedľajšej ceste na ulici Staničnej, ktorá je označená dopravným značením ,,Daj prednosť v jazde“, osobné motorové vozidlo zn. D. E. s evidenčným číslom C., kde na križovatke pri vchádzaní na hlavnú cestu na ulici D. F. s úmyslom pokračovať doprava v smere na C. G., v rozpore s § 20 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, nedala prednosť v jazde cyklistovi H. I. jazdiacemu na bicykli značky J. po hlavnej ceste na ulici D. F. od centra mesta na C. G., následkom čoho narazila ľavou prednou časťou vozidla D. do pravého boku bicykla J., v dôsledku čoho cyklista H. I. dopadol na vozovku pred ľavú prednú časť vozidla D., následkom čoho cyklista H. I. utrpel zlomeninu strednej časti ihlice vpravo s poranením spojenia medzi píšťalou a ihlicou s vykĺbením v členkovom kĺbe, s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 10 týždňov, počas ktorých bol najmenej 42 dní závažným spôsobom obmedzený jeho obvyklý spôsob života.
Za to jej bol podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, uložený peňažný trest vo výške 2.000,- eur. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona súd I. stupňa obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Obžalovanej súčasne podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanej povinnosť nahradiť škodu poškodenej spoločnosti Sociálnej poisťovni K., pobočka C., spôsobenú škodu vo výške 1.285,30 € a poškodenej spoločnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. pobočka C., spôsobenú škodu vo výške 2.264,71 €.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, a teda včas, podal odvolanie okresný prokurátor voči výroku o treste, ktoré odôvodnil tým, že sa nestotožňuje s výrokom súdu o treste zákazu činnosti vo
výmere 12 mesiacov, pretože ho považuje za neprimerane mierny a nereflektujúci na skutočnosť, že obžalovaná sa dopustila trestného činu v súvislosti s porušením dôležitej povinnosti zákona o cestnej premávke, ako aj na závažné zranenia, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku dopravnej nehody. Mal za to, že súd I. stupňa nedostatočne zohľadnil porušenie § 20 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov – konkrétne nedanie prednosti v jazde cyklistovi – poškodenému, pretože trest zákazu činnosti bol uložený na samotnej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, kde minimálna výmera predstavuje 12 mesiacov. Bol názoru, že pri ukladaní trestu zákazu činnosti v súvislosti s dopravnou nehodou s následkom ujmy na zdraví je nevyhnutné prihliadať aj na závažnosť porušenia povinností vodiča podľa zákona o cestnej premávke. Povinnosť dať prednosť v jazde ostatným účastníkom cestnej premávky, najmä cyklistom, ktorí sú oproti vodičom motorových vozidiel zraniteľnejší, patrí medzi základné povinnosti vodiča motorového vozidla. Ďalej uviedol, že pokiaľ dolná hranica tohto trestu predstavuje jeden rok, trest v takejto výmere by mal byť ukladaný výlučne pri menej závažných trestných činoch v doprave, napríklad v prípade prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, čo vyplýva aj zo súdnej praxe. Mal za to, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu nezohľadnil ani túto skutočnosť. Poukázal na zranenia poškodeného, ktoré si vyžiadali operáciu s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 10 týždňov, pričom podľa jeho názoru, táto skutočnosť nebola dostatočne premietnutá do uloženého trestu zákazu činnosti. Mal za to, že účel trestu v podobe individuálnej a generálnej prevencie nebol zabezpečený, pretože uloženie peňažného trestu vo výške 2.000 eur v kombinácii s trestom zákazu činnosti vo výmere 12 mesiacov nemôže odradiť obžalovanú, ako ani iné osoby od páchanie trestnej činnosti a porušovania predpisov o cestnej premávke. Na základe uvedeného mal za to, že pri ukladaní trestu zákazu činnosti súd neprihliadol na rozsah následkov spáchaného trestného činu, na spôsob jeho spáchania, ani na ďalšie okolnosti, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri ukladaní trestu. Z horeuvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil výrok o treste súdu I. stupňa a uložil obžalovanej podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu najmenej vo výmere 2 roky.
Obžalovaná dňa 24.09.2025 podala vyjadrenie k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorom uviedla, že súd jej uložil dostatočný trest a tento aj dostatočne odôvodnil. Uviedla, že pri ukladaní trestov, okrem skutočností na ktoré poukázal prokurátor, je potrebné zohľadniť aj ďalšie skutočnosti v zmysle ustanovení Trestného zákona o ukladaní trestov. Je bezúhonnou osobou, ktorá sa nikdy nedopustila trestného činu, čo je však ešte podstatnejšie, nikdy sa nedopustila ani priestupku, a to ani priestupku v cestnej premávke. Táto skutočnosť, spolu so skutočnosťou, že pri uvedenom trestnom čine sa jedná o prečin spáchaný z nedbanlivosti, znamená, že všeobecné ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona, ktoré prokurátor citoval v svojom odôvodnení, je možné v tejto trestnej veci aplikovať len veľmi obmedzene. Vzhľadom na jej osobu a práve spôsob spáchania skutku je zrejmé, že spoločnosť pred takouto osobou nie je potrebné chrániť. Akýkoľvek trest, ktorý jej bude uložený jej nezabráni v páchaní trestnej činnosti, nakoľko je s poukazom na jej osobu zrejmé, že sa v budúcnosti vedome žiadneho trestného činu nedopustí. Za rovnako obsolentné považovala aj vytvorenie podmienok potrestaním na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život. Uviedla, že pri výkone svojho zamestnania, je viazaná na používanie motorových vozidiel, ktorá skutočnosť bola preukazovaná na hlavnom pojednávaní, a ktorú je taktiež potrebné zohľadniť. V súvislosti so zásadami ukladania trestov, ktoré boli naposledy upravované, mala za to, že tieto zohľadňujú práve potrebu ukladania miernejších trestov. Bola názoru, že súd I. stupňa tieto skutočnosti zohľadnil a tak jej uložil zákonný a dostatočný trest. S poukazom na uvedené navrhla, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že s písomnými dôvodmi odvolania prokurátora sa v podstate stotožňuje. Bol názoru, že je sporné, či pri ukladaní trestu bolo na mieste konštatovanie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, teda konštatovanie, že sa obžalovaná priznala a trestný čin úprimne oľutovala a súčasne, že napomáhala príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti. Obžalovaná totiž svoje zavinenie v sťažnosti, podanej proti uzneseniu o vznesení obvinenia, spochybňovala a priznala sa až pod ťarchou vykonaných dôkazov, najmä potom, ako jej bol prehraný videozáznam z dopravnej nehody. Vyhlásenie obžalovanej, že je vinná, po vykonaní rozsiahleho dokazovania, najmä znalcami z odboru zdravotníctva a dopravy príslušným orgánom nijako nenapomohlo. Záverom navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, prípadne písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby v súlade s ustanovením § 322 odsek 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste, a aby v súlade s ustanovením § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol sám, v súlade s návrhom okresného prokurátora v Nitre, a to aj po prípadnej úprave výpočtu poľahčujúcich okolností.
Obžalovaná bola prítomná na verejnom zasadnutí dňa 04.12.2025. Jej obhajca v súvislosti s vyjadrením zástupcu krajského prokurátora uviedol, že obžalovaná sa nevedela riadne vyjadriť ku všetkým okolnostiam dopravnej nehody, čo však vyplýva aj z praxe, že pokiaľ účastník dopravnej nehody nie je profesionálnym vodičom, nevie sa k nej vyjadrovať tak podrobne, ako to vyplýva z kamerového záznamu a následne z vykonaného znaleckého dokazovania. Záverom navrhol, aby súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora zamietol, pričom obžalovaná sa pripojila k vyjadreniu svojho obhajcu.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanej napadnutým rozsudkom krajský súd zistil, že súd I. stupňa pri určení druhu trestu a jeho výmery postupoval v súlade s kritériami uvedenými v § 34 odsek 1 – 4 Trestného zákona. Správne u obžalovanej konštatoval poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a správne u obžalovanej nekonštatoval žiadne priťažujúce okolnosti. V posudzovanom prípade, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, je trestná sadzba stanovená v rozpätí od jedného roka do piatich rokov odňatia slobody. S poukazom na osobu obžalovanej a všeobecnú zásadu ukladania sankcií vyjadrenú v § 33a odsek 3 Trestného zákona, súd I. stupňa obžalovanej správne uložil trest alternatívny, miernejší, v podobe trestu peňažného vo výške 2000 eur. Nadriadený súd sa taktiež stotožňuje so súčasným uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona vo výmere 12 mesiacov. V tejto súvislosti avšak pozornosti krajského súdu neuniklo, že súd I. stupňa nesprávne zistil u obžalovanej počet priestupkov, resp. ich absenciu, pričom uviedol, že obžalovaná sa nedopustila žiadneho priestupku, a to nielen na úseku cestnej premávky. Krajský súd dáva do pozornosti výpis z ústrednej evidencie priestupkov, z ktorého vyplynulo, že obžalovaná sa dopustila priestupku na úseku cestnej premávky dňa 24.05.2020 podľa § 22 odsek 1 písmeno m/ zákona č. 372/1990 o priestupkoch v znení účinnom do 30.11.2020, a to nerešpektovaním dopravného značenia. V tejto súvislosti poukazuje nadriadený súd aj na evidenčnú kartu vodiča obžalovanej, v ktorej je zhodne obsiahnutý horeuvedený priestupok, ako aj priestupok vo výpise priestupkov absentujúci, ktorého sa obžalovaná dopustila dňa 06.09.2015 porušením povinnosti ustanovenej v § 4 odsek 2 písmeno l/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Oba horeuvedené priestupky boli riešené v blokovom konaní, pričom v oboch prípadoch bola obžalovanej uložená bloková pokuta vo výške 10,- eur. Súčasne je však potrebné uviesť, že obžalovaná je držiteľka vodičského oprávnenia vyše 30 rokov a prvého priestupku sa dopustila 25 rokov od udelenia vodičského oprávnenia. Aj napriek spáchaniu dvoch priestupkov obžalovanou na úseku cestnej premávky, s takmer 5-ročným odstupom a pri vyše 30-ročnej aktívnej držbe vodičského oprávnenia je nadriadený súd názoru, že len ťažko možno očakávať, a to aj pri tak skúsených vodičoch ako je obžalovaná, že sa nedopustia žiadnych priestupkov na úseku cestnej premávky. S poukazom na uvedené nemožno za žiadnych okolností kvalifikovať osobu obžalovanej ako vodičku bezohľadnú, nezodpovednú, vzhľadom na čo nadriadený súd tieto priestupky vyhodnotil ako exces v inak bezúhonnom a riadnom spôsobe života obžalovanej (ako aj jej vodičskej minulosti), pričom s trestom zákazu činnosti vo výmere 12 mesiacov sa nadriadený súd, s poukazom na horeuvedené a s poukazom na všeobecné zásady ukladania sankcií upravené v § 33a odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, stotožňuje. Nadriadený súd mal za to, že súd I. stupňa v dostatočnom rozsahu prihliadol aj na následok trestného činu, t. j. najmä na spôsobené zranenia poškodenému, práve v dôsledku čoho obžalovanej uložil aj trest zákazu činnosti. V súvislosti s odvolacou námietkou okresného prokurátora, že uložením peňažného trestu vo výške 2.000 eur, v kombinácii s trestom zákazu činnosti vo výmere 12 mesiacov nebol v prípade obžalovanej zabezpečený účel trestu v podobe individuálnej a generálnej prevencie, nadriadený súd opakovane udáva, že v prípade obžalovanej sa jedná o bezúhonnú osobu, ktorá je trestnoprávne prvýkrát postihovaná, navyše za nedbanlivostný trestný čin, v ktorom prípade sa nadriadený súd stotožňuje s tvrdením obhajcu obžalovanej, že ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona možno v predmetnej trestnej veci aplikovať len veľmi obmedzene. Aj nadriadený súd mal za to, že v prípade obžalovanej je existencia rizika opakovaného páchania trestnej činnosti, a to najmä úmyselnej, mizivá, ak nie nulová. Nemožno sa stotožniť ani s námietkou zástupcu krajského prokurátora prednesenú na
verejnom zasadnutí, kedy namietal priznanie poľahčujúcich okolností obžalovanej podľa § 36 písmeno l/ a písmeno n/ Trestného zákona. Vo vzťahu k priznaniu týchto poľahčujúcich okolnosti – teda, že obžalovaná sa k trestnému činu priznala a tento úprimne oľutovala a že napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti, nadriadený súd udáva, že obžalovaná vykonala na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, pričom táto skutočnosť do určitej miery súčasne podmieňuje i priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona. V tejto súvislosti poukazuje nadriadený súd na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej priznanie obžalovaného možno posúdiť ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona. Podľa § 257 odsek 7 (v súčasnom znení odsek 8) Trestného poriadku, ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom umožní prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. V zmysle tejto judikatúry sa poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona, ktorá je zohľadnená v postupe podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku, stáva v určitom zmysle kvalifikovanou okolnosťou majúcou za následok možnosť nevykovania dokazovania v určitom rozsahu na hlavnom pojednávaní. Umožnenie takéhoto zjednodušeného postupu v konaní súdu je potrebné potom nepochybne považovať za napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tdo 63/2016). Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo svojom zjednocujúcom stanovisku č. R 44/2017 z 27. júna 2017, týkajúceho sa možnosti/nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno n/ a písmeno l/ Trestného zákona, v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ alebo písmeno c/ Trestného poriadku, uviedlo, že súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu – objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona. Aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona, musí k samotnému priznaniu pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch. V danom konkrétnom prípade teda nebola obžalovanej priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona len na základe samotného priznania, ale súčasne na základe toho, že obžalovaná napomáhala príslušným orgánom uvedením všetkých rozhodujúcich skutkových okolností, a to už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Nadriadený súd, s poukazom na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovanej, považoval kumulatívne uloženie peňažného trestu vo výške 2.000 eur a trestu zákazu činnosti vo výmere 12 mesiacov, za trest spravodlivý a primeraný. Nadriadený súd mal za to, že v súvislosti s 12–mesačným trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá bude obžalovaná za svoje nedbanlivostné konanie potrestaná dostatočným spôsobom, kedy bude obmedzená ako v pracovnom, tak aj osobnom živote, a kedy súčasne, s poukazom na jej potrebu existencie vodičského oprávnenia pri výkone zamestnania, bol nadriadený súd názoru, že uložením trestu zákazu činnosti vo výmere vyššej než 12 mesiacov by bola obžalovaná disproporčne prísne potrestaná. Vzhľadom na vyššie uvedené sa nadriadený súd stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že takýto trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu, ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k členom spoločnosti, aby si boli vedomí trestnoprávnych následkov nedodržiavania spoločenských pravidiel, v predmetnom prípade pravidiel cestnej premávky.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o treste odvolaním okresného prokurátora napadnutého rozsudku súdu I. stupňa, odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.