Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoCsp-10-2021.pdf
PDF · 100.89 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému J. A., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, v konaní o zaplatenie 4.500,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 15. októbra 2020 č.k. 13Csp/681/2019-112 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 64,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 64,80 eur od 28.04.2017 do 156.07.2020 zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.435,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.435,69 eur od 28.04.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,12 % proti žalovanému s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 02,12.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.500 eur spolu s prísl. Žalobca je právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorá uzatvorila dňa 14.05.2016 so žalovaným Zmluvu o pôžičke evidenčné č. 6233010 (ďalej len ,,zmluva“) vo výške 5.000 eur, ktorú mal žalovaný splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach po 127,75 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 7.665 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26.02.2017 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.04.2017 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z 22.04.2017 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Žalovaný uhradil sumu 1.366,50 eur pred podaním žaloby. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 4.500,49 eur. Žalobca zároveň uplatnil úrok z omeškania a náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., uzatvoril dňa 14.05.2016 so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,zmluva“) vo výške 5.000 eur.
Žalovaný sa ju zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 127,75 eur. Celková čiastka bola 7.665 eur, celkové náklady spotrebiteľa 2.665 eur. RPMN (X) 19,90 %, priemerná hodnota RPMN: 17,18 %, fixná ročná úroková sadzba 19,90 %, odplata 19,90 %, najvyššia prípustná odplata 24,92 %. Prvá splátka splatná dňa 20.06.2016, ďalšie splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti 20.05.2021. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnil, preto žalobca vyhlásil dňa 19.04.2017 úver za predčasne splatný. Z predloženého splátkového kalendára súd prvej inštancie zistil, že žalovaný uhradil sumu 1.366,50 eur, pričom bolo poskytnutých 5.000 eur. Z predžalobnej upomienky zo dňa 26.02.2017 súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu splátky splatnej v mesiaci 12/2016 do 05.04.2017 s tým, že ak nedôjde k úhrade tejto splátky, právny predchodca žalobcu bude oprávnený celý úver zosplatniť. V oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.04.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že úver sa stal splatný v celom rozsahu naraz.
4. Vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 6, § 54a, § 100, § 101, § 103 §517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, §2 písm. a) a b), § 2 písm. d), g), § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 1 ods. 1, §1 ods. 4, §1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná dňa 02.12.2019, teda v čase účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka, ex offo skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si uplatňuje veriteľ v danom prípade, nie je premlčané.
5. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú sa zaviazal žalovaný splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Nakoľko však žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu v zmysle ustanovenia § 565 Obč. zák. a § 53 ods. 9 Obč. zák. úver predčasne zosplatnil. Vo vzťahu k celému zosplatnenému zostatku dlhu nemožno obísť základné pravidlo stanovené v §101 Obč. zák., v zmysle ktorého premlčacia doba plynie vždy odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť na súde) po prvý raz. Pri zosplatnenom zostatku dlhu veriteľ nemohol uplatniť celú pohľadávku skôr, ako došlo k zosplatneniu (využitiu práva podľa § 565 Obč. zák.), pričom k takémuto zosplatneniu môže dôjsť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Z uvedeného vyplýva, že pre uplatnenie celej pohľadávky (zosplatneného zostatku dlhu) musia byť (okrem ďalších) súčasne splnené dve podmienky, a to, že veriteľ využil svoje právo a požiadal o splatenie celého dlhu (zosplatnil dlh) a zároveň, že dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Vychádzajúc z uvedeného by bolo nelogické a časovo paradoxné, pokiaľ by premlčacia doba začala vo vzťahu k zosplatnenému dlhu plynúť už dňom splatnosti nesplnenej splátky, ktorá bola splatná viac ako tri mesiace pred tým, ako mohlo dôjsť k zosplatneniu dlhu, teda premlčacia doba by začala plynúť o tri mesiace skôr, ako si veriteľ mohol uplatniť pohľadávku vyplývajúcu zo zosplatneného dlhu na súde. V takom prípade by začatie plynutia premlčacej doby časovo predchádza právnu možnosť veriteľa vôbec uplatniť nárok na súde a prakticky skrátilo zákonom určenú dobu na vykonanie práva (premlčacia doba, ktorá má byť podľa § 101 Obč. zák. trojročná, by bola skrátená o tri mesiace). K zosplatneniu úveru došlo pre splátku splatnú v mesiaci 12/2016, čo vyplýva z predžalobnej upomienky (č. l. 27 spisu), teda ku dňu 20.12.2016, premlčacia doba začala plynúť dňa 20.03.2017, t.j. uplynutím trojmesačnej lehoty odo dňa 20.12.2016, kedy nastala splatnosť splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie podľa ust. §§ 53 ods. 9, 565 v spojení s §§§ 100, 101, 103 Občianskeho zákonníka. Žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 02.12.2019, teda včas.
6. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v celkovej sume istiny 5.000 eur. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 1.366,50 eur (podľa prehľadu splátok a úhrad). Žalovaný spotrebiteľský úver (vy)čerpal. Vzhľadom na predložené listinné dôkazy žalobcom súd považoval žalobu za dôvodnú a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4.435,69 eur ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 263 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,12 % proti žalovanému s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, ktoré vydá súdny úradník.
8. Proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) C.s.p. Odvolateľ citoval odôvodnenie napadnutého rozsudku konkrétne bod 36 a uviedol, že zásadnou otázkou je najmä to, že námietku premlčania je možné vzniesť až do právoplatného skončenia veci t.j. rozhodnutia vo veci samej a preto odvolateľ vo svojom odvolaní uviedol, že vznáša námietku premlčania v odvolacom konaní. Ďalej citoval ustanovenia § 103, § 565, § 879 v), § 54a, § 53 ods. 9, § 107 ods. 1, OZ a uviedol, že žaloba bola podaná na súde dňa 02.12.2019 teda za účinnosti §54a OZ a že v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada a nie od okamihu predčasného splatenia. Ďalej odvolateľ citoval ustanovenia § 451 ods. 2, § 457 a §107 OZ. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úveru č.185674998 datovaného 14.05.2016, dodatočne odpadol právny dôvod na plnenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy o úvere (jednostranným právnym úkonom zo strany žalobcu) a to z tohto titulu vznikol žalobcovi nárok zo zákona (§ 565 OZ) na zaplatenie celej pohľadávky. Žalovanému ako spotrebiteľovi vznikla voči veriteľovi nová povinnosť- zaplatiť celú pohľadávku, teda povinnosť zaplatiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné úroky, výška ktorých sa zafixuje ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa, pritom je nevyhnutné aplikovať aj § 563 OZ a túto pohľadávku považovať za jednorázovo splatnú. V závere odvolateľ uviedol, že v prerokúvanej veci išlo splátku splatnú 20.12.2016, deň po dni, kedy sa mohol žalobca ako veriteľ dozvedieť, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, t.j. 21.12.2016 začala plynúť subjektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 1 OZ) pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanému. Dvojročná subjektívna premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu, tak uplynula najneskôr 21.12.2018. Žalobca v danom spore podal žalobu až dňa 02.12.2019 teda v tom čase už bol jeho nárok nepochybne premlčaný. Odvolateľ uviedol, že žalobca si na základe vyššie uvedených skutočností uplatnil premlčané právo, ktorého vymáhaniu bráni aj ustanovenie § 54a OZ v spojení s ustanovením § 897v OZ. Na podporu svojich tvrdení uviedol rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/68/2018 a 4Co/410/2016, Okresného súdu Partizánske sp.zn. 6csp/263/2017 zo dňa 28.02.2018, rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 4Co/410/2016 zo dňa 21.09.2017 a sp.zn. 5Co/256/2018 zo dňa 20.02.2019. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
9. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Mal za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a mal zato, že nárok premlčaný nie je s čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie.
10. Rozsudok v (I.) výroku nebol odvolaním napadnutý, v tejto časti nadobudol právoplatnosť podľa ust. § 367 ods. 2 a 3 C.s.p. a preto nebol v odvolacom konaní preskumávaný. Predmetom odvolacieho konania tak zostal výrok, v ktorom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.435,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.435,69 eur od 28.04.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II.), a výrok, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,12 % proti žalovanému.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
12. Odvolateľ vo svojom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) C.s.p.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. Odvolanie možno odôvodniť tým, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.). Procesné podmienky definuje samotný Civilný sporový poriadok (§ 161 ods. 1) ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. j. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
17. Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie v tom, že nárok žalobcu nie je premlčaný.
18. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a v celom rozsahu, na ktoré odkazuje podľa § 387 ods. 2 C.s.p.
19. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že žaloba bola podaná na súde dňa 02.12.2019 teda za účinnosti § 54a OZ a že v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada a nie od okamihu predčasného splatenia.
20. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že premlčacia doba plynie od momentu, kedy vzniklo právo veriteľovi zosplatniť úver, za splnenia podmienok stanovených zákonom.
21. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).
22. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka nemôže začať plynúť premlčacia doba, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy (odo dňa zročnosti nesplnenej splátky), lebo to vylučuje ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže dodávateľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote 15 dní na uplatnenie tohto práva podľa § 565 a vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru dodávateľom. Je tomu tak preto, že až po splnení podmienok uvedených v ust. § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže dodávateľ právo vykonať po prvý raz - uplatniť na súde a od tohto okamihu plynie aj trojročná premlčacia doba.
23. Z uvedeného možno vyvodiť, že samotným nesplnením niektorej splátky, pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, nevzniká dodávateľovi právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a teda jej nesplnením neplynie ani premlčacia doba, lebo tá plynie až od okamihu, keď dodávateľ mohol právo vykonať, teda od okamihu, kedy mu vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu.
24. Podľa názoru odvolacieho súdu je navyše pojmovo vylúčené, aby plynutie premlčacej doby začalo skôr, než vznikne veriteľovi možnosť uplatniť právo žalobou. Opačný záver nemožno vyvodiť zo žiadnych
zákonných ustanovení vrátane ust. § 103 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy.
25. Možno preto uzavrieť, že premlčacia doba v spotrebiteľských veciach plynie okamihom, keď dodávateľ mohol v zmysle zákona právo uplatniť (zosplatniť úver).
26. Z citovaných ustanovení plynie, že premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán, pričom jej uplynutím dochádza k právnym účinkom premlčania (strata možnosti vynúteného splnenia práva na základe námietky premlčania). Z hľadiska prejednávaného sporu je premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka trojročná.
27. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a pretože nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) a b) C.s.p., odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok ako vecne správny, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.
28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nepatrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).