Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

54Ek/1185/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Združenie na ochranu práv investorov - občanov, IČO: 45741867, so sídlom: Strakova 1, 811 01 Bratislava; proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/X, XXX XX E. E.; vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ďurica, sídlo exekútorského úradu: E. F. XXXX/XX, XXX XX G., ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 359EX 4132/20; pre vymoženie istiny 470,26 Eur s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20.10.2025 z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 05.08.2020 domáhal od povinného vymoženia istiny 470,26 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok rozhodcu A. H. C. sp. zn. 1934/19 zo dňa 03.02.2020 (ďalej len „exekučný titul“). Súd na základe predmetného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 13.08.2020 poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. (ďalej len „poverenie na vykonanie exekúcie“).

2. Uznesením sp. zn. zo dňa 20.10.2025 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil okrem iného tým, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosti uvedené vo výroku exekučného titulu nesplnil, v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z písomných dôkazov predložených povinným mal súd za preukázané, že povinný postupne v splátkach od 20.08.2020 do 05.11.2024 uhradil sumu vo výške 800,00 eur. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 05.08.2020, čím v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie. Zánik vymáhaného nároku počas trvania exekučného konania nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko toto konanie je sporom o tom, či sa exekučné konanie začalo oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekučného konania splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, čo je v danom prípade dňa 04.08.2020. Dôvody (okolnosti), ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (tak ako má na mysli ustanovenie k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu sú upravené v základných predpisoch súkromného práva (, ),

napr. ide o splnenie, započítanie, dohodu, splynutie atď.. Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Je však potrebné uviesť, že splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekučného konania, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. V danom prípade ide o čiastočné vymoženie pohľadávky povinného vo výške 800,00 eur. V zmysle priebežného vyúčtovania exekučného konania ku dňu 14.05.2025 má súd za preukázané, že pohľadávka oprávneného je vo výške 790,65 Eur a trovy exekúcie sú vo výške 255,13 Eur, teda vymáhaná pohľadávka je spolu vo výške 1.045,78 Eur. Povinný keď teda uhradil počas exekúcie sumu vo výške 800,00 Eur, nedošlo teda k uhradeniu celej vymáhanej pohľadávky. Keď povinný uhradí celú vymáhanú pohľadávku vrátene trov exekúcie, súdny exekútor zastaví exekúciu vydaním Upovedomenia o ukončení exekúcie v zmysle § 61o ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že povinný uhradil čiastočne vymáhanú pohľadávku vo výške 800,00 eur po začatí exekučného konania, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekúcia začala v súlade so zákonom, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade s návrhom na vykonanie exekúcie. Nakoľko došlo zo strany povinného k úhrade časti pohľadávky po začatí exekučného konania, táto úhrada je považovaná za nedobrovoľné plnenie vykonané v rámci už prebiehajúceho exekučného konania, ktoré začalo na návrh oprávneného dňa 05.08.2020. Nemožno vylúčiť, že povinný kedykoľvek po podaní návrhu na vykonanie exekúcie dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul). Ak by však súd mal plnenie povinného po začatí exekučného konania považovať za dôvod opodstatnenosti návrhu na zastavenie exekúcie, vážnym spôsobom by tým bol spochybnený nárok oprávneného na výkon exekúcie datovaný už odo dňa podania samotného návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň by bol tým spochybnený i nárok oprávneného na prípadnú náhradu trov exekučného konania spočívajúcich najmä v súdnom poplatku za návrh na vykonanie exekúcie. Súd taktiež poukázal na to, že v uznesení, v ktorom súd rozhoduje o návrhu na zastavenie exekúcie, by mal v plnej miere zohľadňovať existenciu, či neexistenciu zavinenia na strane oprávneného, t.j. či bol návrh na začatie exekúcie podaný oprávnene, či v čase začatia exekučného konania trval nárok oprávneného, teda či samotná exekúcia bola v čase jej začatia prípustná. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekučného konania jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie. Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že k čiastočnému splneniu dlhu došlo až po začatí exekučného konania, t.j. ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 05.08.2020 nárok oprávneného nepochybne existoval, tak ako ho oprávnený uviedol v návrhu na vykonanie exekúcie a oprávnený mal právo podať návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie teda nebol podaný dôvodne, a tým nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že povinný nepredložil relevantný dôkaz, na základe ktorého by exekúcia proti nemu vedená mohla byť zastavená. Oprávnený sa v exekučnom konaní domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že nie je pravdivé tvrdenie obsiahnuté v napadnutom uznesení, že nemá nastavený žiadny splátkový kalendár. Dňa 17.01.2023 mu bol exekútorom zaslaný splátkový kalendár, ktorý už dávno vyplatil, čo prikladá ako dôkaz. Napriek tomu exekúcia naďalej trvá. Dokonca došlo aj k zablokovaniu nehnuteľnosti, čo považuje za neoprávnené a neprimerané, najmä vzhľadom na to, že ide o drobnú exekúciu, ku ktorej bol nastavený aj splátkový kalendár. K zablokovaniu nehnuteľnosti vôbec nemalo dôjsť. So zreteľom na to žiada, aby súd prehodnotil napadnuté uznesenie, exekúciu zastavil, zrušil blokáciu nehnuteľnosť, a zohľadnil predložené doklady o existencii splátkového kalendára. Všetky podmienky boli z jej strany splnené a exekúcia mala byť zastavená.

4. Predmetnú sťažnosť povinného súd z dôvodu procesnej ekonómie (nenavyšovania trov exekúcie) oprávnenému na vyjadrenie nezasielal. Povinný síce v sťažnostnom konaní preukázal existenciu splátkového kalendára, ktorú skutočnosť oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spochybnil, avšak uvedená skutočnosť nie je pre rozhodnutie súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a o sťažnosti právne relevantná.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

7. Podľa i uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

9. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

13. Podľa ust. § 57 ods. 1 veta druhá, doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.

14. Podľa ust. , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je nedôvodná z nasledovných dôvodov:

16. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia: 470,26 eur s príslušenstvom, a to 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 760,25 eur od 11.03.2019 do 28.03.2019, 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 712,26 eur od 29.03.2019 do 05.05.2019, 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 702,26 eur od 06.05.2019 do 03.05.2020, 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 602,26 eur 04.05.2020 do 01.07.2020, 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 502,26 eur 02.07.2020 do 03.08.2020, 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 470,26 eur od 04.08.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 195 eur a trovy exekúcie oprávneného vo výške 16,50 eur.

17. Oprávneným vymáhaný nárok teda pozostáva z istiny 470,26 eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 108,89 eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výše 195 eur a zaplateného súdneho poplatku z návrhu na vykonanie exekúcie 16,50 eur. Predmetnom vymáhania

sú však aj trovy súdneho exekútora z titulu odmeny, náhrady hotových výdavkov a k nim prislúchajúcej výške DPH, t.j. trovy vyčíslené súdnym exekútorom na sumu 255,13 eur.

18. Povinný síce v sťažnostnom konaní preukázal, že súdny exekútor oznámením o povolení plnenia v splátkach zo dňa 17.01.2023 v exekučnom konaní sp. zn. 359EX 4132/20 povolil splniť povinnému vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach, a to v zmysle ust. § 61g ods. 3 Exekučného poriadku, t.j. so súhlasom oprávneného zo dňa 16.01.2023, na základe ktorého sa povinnému povolilo splniť vymáhaný nárok v splátkach aj bez splnenia podmienok podľa ust. § 61g ods. 2 Exekučného poriadku. Zároveň bol povinný vyzvaný, aby vymáhaný nárok zaplatil v pravidelných splátkach 80 eur mesačne až do zaplatenia. Splatnosť prvej splátky bola stanovená na deň 20.01.2023. Zároveň súdny exekútor vydal dňa 17.01.2023 upovedomenie o odklade exekúcie v súlade s ust. § 61h ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku (povinný podal žiadosť o povolenie splátok) a ust. § 61j ods. 2 Exekučného poriadku.

19. V tejto súvislosti súd konštatuje, že v zmysle ust. § 61i ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku, počas odkladu exekúcie z dôvodov podľa § 61h ods. 1 písm. c) exekútor môže vykonávať úkony smerujúce k zisteniu majetku podliehajúcemu exekúcii a ak je to potrebné, zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť.

20. Podľa ust. § 61g ods. 7 Exekučného poriadku, pri nesplnení niektorej zo splátok riadne a včas sa na povolenie splátok a povolenie odkladu exekúcie neprihliada.

21. Povinný v čase od 20.08.2020 do 05.11.2024 postupne uhradil v splátkach sumu vo výške 800 eur (dňa 29.08.2020 sumu 50 eur, dňa 20.1.2023 sumu 50 eur, dňa 22.02.2023 sumu 50 eur, dňa 22.03.2023 sumu 50 eur, dňa 24.04.2023 sumu 50 eur, da 25.05.2023 sumu 50 eur, dňa 27.06.2023 sumu 50 eur, dňa 24.07.2023 sumu 50 eur, dňa 06.09.2023 sumu 50 eur, dňa 03.10.2023 sumu 50 eur, dňa 03.11.2023 sumu 50 eur, dňa 07.12.2023 sumu 50 eur, dňa 02.01.2024 sumu 50 eur, dňa 17.04.2024 sumu 50 eur, dňa 06.08.2024 sumu 50 eur a dňa 05.11.2024 sumu 50 eur), t.j. povinný uhrádzal vymáhanú pohľadávku v splátkach pred ako aj po povolení splátkového kalendára zo strany súdneho exekútora. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, ako aj súdny exekútor v rámci Priebežného vyúčtovania exekučného konania ku dňu 14.05.2025. Povinný však uhrádzal vymáhaný nárok nie v pravidelných intervaloch a nie vo výške určenej súdnym exekútorom.

22. Aj napriek skutočnosti, že povinný po začatí exekučného konania uhradil celkovo na vymáhanej pohľadávke sumu 800 eur (ktorú skutočnosť vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení nepoprel), táto skutočnosť nezakladá dôvod pre zastavenie exekúcie. Ako však vyšší súdny úradník správne poznamenal, dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku) je v zmysle literatúry a stabilnej rozhodovacej praxe v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej povinnosti povinnou osobou došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. V tomto smere treba doplniť, že exekučné konanie sa začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie, v predmetnej veci sa začalo dňa 05.08.2020. Ak teda nastane splnenie vymáhaného nároku (hoc aj čiastočné splnenie) oprávneného povinným po začatí exekučného konania, ako to bolo aj v prejedávanej veci, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie exekučným súdom tak, ako sa toho dožaduje povinný. Povinnosť splnená povinným sa považuje za plnenie vymožené v rámci exekučného konania, ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto splnením povinnosti, o čom už nie je potrebné ani možné rozhodovať uznesením súdu. Na splnenie povinnosti tak v ďalšom priebehu exekúcie prihliada súdny exekútor v rámci postupu podľa ust. § 61o Exekučného poriadku (za predpokladu úhrady celého vymáhaného nároku, t.j. celého nároku oprávneného, ako aj trov súdneho exekútora). Treba zdôrazniť, ako uviedol vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, že opačný výklad by neprimerane zvýhodňoval povinného, ktorý si dobrovoľne nesplnil súdom uloženú povinnosť v lehote určenej súdom, v dôsledku čoho bol oprávnený nútený podať návrh na vykonanie exekúcie, pričom toto zvýhodnenie by spočívalo v tom, že by v podstate došlo k predĺženiu lehoty na „dobrovoľné“ plnenie, čo exekučný súd považuje za neprípustné. Pokiaľ svoju povinnosť povinný začal plniť až po začatí exekučného konania, nemožno hovoriť už o „dobrovoľnom“ splnení povinnosti. Oprávnený si v exekučnom konaní teda uplatnil právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne v súdom určenej lehote. Oprávnený tak realizoval svoje právo, nekonal v rozpore s právom.

23. Ako už súd vyššie uviedol, okrem pohľadávky oprávneného vymáha súdny exekútor aj svoje trovy. Predmetnom vymáhaného nároku okrem pohľadávky oprávneného v celkovej výške 790,65 eur (istina 470,26 eur, kapitalizované úroky z omeškania 108,89 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 195 eur a zaplatený súdny poplatok 16,50 eur) sú aj trovy súdneho exekútora vo výške 255,13 eur, a to z titulu 20% odmeny z vymáhanej pohľadávky vo výške 158,50 eur, náhrady hotových výdavkov 60,20 eur a DPH vo výške 36,43 eur. Nakoľko povinný uhradil sumu 800 eur, zostáva k úhrade 245,78 eur, ktorú sumu doposiaľ povinný neuhradil.

24. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné sťažnosti povinného vyhovieť, nakoľko rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je vecne správne.

25. Pokiaľ ide o blokáciu majetku povinného, v tejto súvislosti súd jednak poukazuje na možnosť vykonávania blokácie na majetku povinného, a to so zreteľom na bod 20 a 21 predmetného uznesenia a naviac na ust. § 64 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.

26. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ani v sťažnostnom konaní nekonkretizoval, akú nehnuteľnosť súdny exekútor zablokoval (prípadne zaťažil záložným právom), a teda či je pomer hodnoty nehnuteľnosti úmerný alebo neúmerný výške vymáhanej pohľadávky. So zreteľom na uvedené preto nie je možné zo strany súdu k tejto otázke zaujať stanovisko. Zo strany povinného je preto potrebné, aby sa s uvedenou požiadavkou obrátil na súdneho exekútora, ktorý blokáciu vykonal. Súd však dáva povinnému na zreteľ, že v zmysle ust. § 61p Exekučného poriadku, je súdny exekútor povinný do troch pracovných dní zrušiť všetky úkony, ktoré uskutočnil, smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii a bezodkladne o tom upovedomiť dotknuté osoby alebo orgány, ak bolo exekúcia ukončená. Po úhrade celej vymáhanej pohľadávky zo strany povinného súdny exekútor vydáva v zmysle ust. § 61o Exekučného poriadku upovedomenie o ukončení exekúcie a následne postupuje podľa ust. § 61p Exekučného poriadku.

27. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

29. Podľa ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov sťažnostného konania by súd priznal oprávnenému, ako úspešnému účastníkovi. Tomuto však žiadne trovy konania v súvislosti s podanou sťažnosťou povinného nevznikli, nakoľko tento o podanej sťažnosti nemal vedomosť (uvedená sťažnosť mu na vyjadrenie zaslaná nebola), preto súd rozhodol, že oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).