Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-49-2018.pdf
PDF · 180.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/49/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX O., zastúpená: JUDr. Zuzanou Jóžovou Borereckou, advokátkou, Sládkovičova 7, 949 01 Nitra, proti žalovanému: G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX O., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 25C/64/2009-1122 zo dňa 27. apríla 2017 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 25C/64/2009-1054 zo dňa 08. decembra 2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto : Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že: I. A. Do výlučného vlastníctva žalobkyne L. U., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, r.č.XXXXXX/XXXX prikazuje nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX k.ú. O., obec O., okres O., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a to parc.č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc.č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc.č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc.č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, bytový dom súp. č. XXX na parc.č. XXXX, bytový dom súp. č. XXX na parc.č. XXXX/X, bytový dom súp. č. XXX na parc.č. XXXX, bytový dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX bytový dom súp. č. XXX na parc.č. XXXX, byty a nebytové piestory, a to byt č. XX, vchod o.č. XX, 1.p., v podiele 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXX v hodnote 48.100 eur. B. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje hnuteľné veci : 1. automatická práčka Elektrolux..............................................................v hodnote 1 eur 2. chladnička Elektrolux............................................................................v hodnote 1 eur 3. obývacia stena Akcent........................................................................... v hodnote 1 eur 4. TV Sharp................................................................................................v hodnote 1 eur 5. TV Orava............................................................................................... v hodnote 1 eur 6. mikrovlnka Samsung..............................................................................v hodnote 1 eur 7. manželská posteľ....................................................................................v hodnote 1 eur 8. Gala skrine..............................................................................................v hodnote 1 eur 9. 9. koberec v obývacej izbe......................................................................v hodnote 1 eur 10. Sedacia súprava .......................................................................................v hodnote 1 eur 11. luster v obývacej izbe...............................................................................v hodnote 1 eur 12. lampa v obývacej izbe..............................................................................v hodnote 1 eur 13. vysávač Vorwek.......................................................................................v hodnote 1 eur
C. Žalobkyni súd prikazuje do výlučného vlastníctva zostatok finančných prostriedkov na účte v Slovenskej sporiteľni a.s., účet.č.: XXXXXXXXXX/XXXX, ku dňu 26.05.2006 vo výške 1.368,22 eur (41.219,14 Sk). II. Žalovanému súd prikazuje do výlučného vlastníctva zostatok finančných prostriedkov na účte v Ľudovej banke a.s., účet č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 26.05.2006 vo výške 447,34 eur (13.476,62
Sk), zostatok na vkladnej knižke s názvom G. U., vedenej v P. banke a.s., ku dňu 26.05.2006 vo výške 3,39 eur a zostatok finančných prostriedkov na účte stavebného sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni a.s., účet č. XXXXXXXXXX, ku dňu 26.05.2006 vo výške 655,99 eur. III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému titulom finančného vyporiadania sumu 22.693,53 eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalobkyni ukladá povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 758,75 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku V. Žalovanému ukladá povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 758,75 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. VI. Žalobkyni ukladá zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy konania štátu vo výške 96,32 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. VII. Žalovanému sa vracia preddavok na trovy štátu v sume 71,93 eur po právoplatnosti tohto rozhodnutia prostredníctvom Okresného súdu Nitra. VIII. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. IX. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 25C/64/2009-1054 zo dňa 08.12.2015 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom prikázal z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalobkyni nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX- čiastočný, katastrálne územie O. v podiele X/X, byt č. XX vchod č. XX, podlahová plocha XX,XX m2, druhé podlažie v bytovom dome súpisné číslo XXX na parcele č. XXXX o výmere XXX m2, parcele č. XXXX o výmere XXX m2, parcele č. XXXX o výmere XXX m2, parcele č. XXXX o výmere XXX m2, a parcele č.XXXX/X o výmere XXX m2, druhy pozemku zastavané plochy a nádvoria, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX v hodnote XX.XXX eur v podiele X/X a hnuteľné veci: automatickú práčku Elektrolux v hodnote 1 euro, chladničku Elektrolux v hodnote 1 euro, obývaciu stenu Akcent v hodnote 1 euro, TV Sharp v hodnote 1 euro, TV Orava v hodnote 1 euro, mikrovlnku Samsung v hodnote 1 euro, manželskú posteľ v hodnote 1 euro, Gala skrine v hodnote 1 euro, koberec v obývacej izbe v hodnote 1 euro, sedaciu súpravu v hodnote 1 euro, luster v obývacej izbe v hodnote 1 euro, lampu v obývacej izbe v hodnote 1 euro, vysávač Vorwek v hodnote 1 euro, hnuteľné veci spolu v hodnote 13 eur. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania podielov a pohľadávok sumu 20.499,84 eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Žalobkyňu a žalovaného zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok vo výške 1.517,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu vo výške 96,32 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodol i o vrátení preddavku na trovy štátu v sume 71,93 eur žalovanému cestou Okresného súdu Nitra po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ustanoveniami § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1,3, § 150 OZ,, § 255 ods.2, § 259 CSP, ako aj zisteným skutkovým stavom.
1.1Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na žalobu žalobkyne zo dňa 07.04.2009, ktorou sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uviedla, že manželstvo so žalovaným uzatvorila dňa 27.01.1984, právoplatne bolo rozvedené dňa 26.05.2006, pričom počas manželstva nadobudli hnuteľné veci, 2-izbový byt v O. a finančné prostriedky vo výške 2.078.000,-Sk, ako aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré nevedela špecifikovať. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom zo dňa 18.09.2012 tak, že byt a hnuteľné veci prikázal žalobkyni, motorové vozidlo prikázal žalovanému a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému titulom vyrovnania podielov sumu 19.715,35 eur. Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 04.12.2014 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne zahrnul motorové vozidlo do BSM, keďže nebolo vlastníctvom strán sporu, ale leasingovej spoločnosti, preto bolo potrebné zistiť rozdiel medzi aktívami a pasívami podnikania žalovaného ku dňu zániku BSM zistením ceny podniku a uviedol tiež, že stavebné sporenie dcéry nepatrí do BSM. Krajský súd v Nitre považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočne a nejasne odôvodnené a poukázal na to, že pri vyporiadaní je potrebné vychádzať z toho, že veci, ktoré existovali v čase BSM patria do BSM ak nie je preukázaný opak. Ďalej odvolací súd vytkol i to, že súd
prvej inštancie sa nevysporiadal s predajom nehnuteľností počas manželstva, ani s tým, ako žalovaný nadobudol dom v G. a nebytový priestor na F. ulici v O. po rozvode manželstva.
1.2 Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukázal na dokazovanie vykonané do prvého rozhodnutia i na doplnené dokazovanie v zmysle pokynu odvolacieho súdu, na základe ktorého boli nejasnosti ohľadne nadobudnutia nebytového priestoru, nehnuteľností v G., O. a R. odstránené. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vo veci bol vypracovaný spoločnosťou PROGRES - expertízno znalecká s.r.o. znalecký posudok č. 29/2015, v ktorom bolo konštatované, že cena podniku, teda rozdiel medzi aktívami a pasívami podnikania žalovaného ku dňu 26.05.2006 predstavovala zápornú hodnotu -912,99 eur, pričom bol zohľadnený aj leasing motorového vozidla X. I. NR XXX CB, nakoľko vozidlo v čase rozvodu nebolo predmetom BSM a žalovaný sa stal jeho vlastníkom až po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval, že opätovne zisťoval stav účtu žalovaného v Ľudovej banke a zaoberal sa sumou 1.500.000 Sk, ktorú žalovaný vybral dňa 31.01.2006 a to z hľadiska, či táto suma patrí do BSM. Zároveň sa zaoberal i tým, komu prikázať bytovú nehnuteľnosť, keďže obe strany mali o ňu záujem. Súd prvej inštancie poukázal na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa BSM s tým, že v danom prípade nedošlo k mimosúdnemu vyporiadaniu BSM a preto je úlohou súdu vykonať vyporiadanie BSM. Súd je pri svojom rozhodovaní povinný vychádzať iba z preukázaných faktov a dôkazov a nie na základe nepodložených tvrdení.
1.3 Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že strany sporu nadobudli za trvania manželstva do svojho vlastníctva 2-izbový byt v O. na F. ul. XX, pričom obaja sa zhodli na jeho cene vo výške 48.100 eur a súd byt v tejto hodnote prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, pričom zohľadnil, že v byte býva spolu s dcérou a nevlastní inú nehnuteľnosť na rozdiel od žalovaného, ktorý je vlastníkom domovej nehnuteľnosti vo X. G.. Pri hnuteľných veciach vychádzal z dohody strán konania a všetkých 13 položiek prikázal žalobkyni v celkovej hodnote 13 eur. Ohľadne ďalších nehnuteľností uviedol, že nebolo preukázané, že by kúpna cena za predaj domu so stratou v O. za trvania manželstva existovala v čase vyporiadania BSM, nehnuteľnosť v R. nebola preukázaná, nebytový priestor na F. ulici v O. žalovaný nenadobudol a ohľadne domovej nehnuteľnosti vo X. G. žalovaný hodnoverne preukázal, že ju nadobudol z finančných prostriedkov, ktoré získal po zániku BSM. Súd mal za to, že je potrebné v rámci BSM vyporiadať finančnú náhradu za motorové vozidlo, ktoré bolo splácané formou lízingu v rámci podnikania žalovaného. Zo znaleckého posudku na cenu podniku žalovaného bola zistená mínusová hodnota -912,99 eur, pričom pri cene podniku bol zohľadnený aj leasing motorového vozidla. Nesporné však je, že vozidlo ako vec existuje a i keď ho žalovaný nadobudol do vlastníctva až po rozvode manželstva, okrem platby 13,61 eur po zániku BSM, boli na jeho zabezpečenie použité prostriedky z podnikania žalovaného - platby leasingu, počas manželstva, bez ktorých by vozidlo žalovaný nemal. Toto majetkové právo, ktoré mu vniklo, bolo v rámci jeho podnikania a ako plusovú hodnotu je nutné vozidlo zahrnúť do jeho majetku a jeho hodnotu by mal do BSM vrátiť z titulu náhrady do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho majetok. Znalecká organizácia na oceňovanie ceny podniku toto vozidlo do hodnoty podniku nezahŕňala, pretože v čase zániku BSM nepatrilo žalovanému a konštatovala, že do rozdielu aktív a pasív by sa zarátavala cena vozidla pri jeho odpredaji. Hodnotu vozidla v čase predaja určil znalec Ing. Veverka a strany túto výšku hodnoty nenamietali. Súd tak zahrnul do masy BSM všeobecnú hodnotu vozidla v sume 8.334,46 eur, ktorú mal žalovaný do BSM vrátiť a to po odrátaní negatívnej hodnoty podniku vo výške - 912,99 eur (v rámci podnikania žalovaného boli platené leasingové splátky, čo prispelo k hodnote podniku) a sumy 13,61 eur (uhradené žalovaným po rozvode z jeho výlučných prostriedkov), čo predstavuje sumu 7.407,86 eur, pretože o túto sumu sa zväčšil majetok žalovaného na úkor masy BSM.
1.4 V prospech žalobkyne súd zahrnul sumu na jej účte vo výške 1.368,22 eur. Celkový majetok, ktorý súd žalobkyni prikázal predstavuje sumu 49.481,22 eur. V prospech žalovaného súd zahrnul finančné prostriedky na účte žalovaného v Ľudovej banke teraz Sberbank (nešlo o výlučne podnikateľský účet), na vkladnej knižke a na jeho stavebnom sporení (447,34 eur, 3,39 eur, 655,94 eur = 1.106,67 eur). Suma 655,99 eura na účte stavebného sporenia dcéry účastníkov na základe právneho názoru Krajského súdu v Nitre do BSM nepatrila. Celkovo majetok BSM prikázaný do vlastníctva žalovaného a jeho majetkový prospech po odrátaní pohľadávky predstavuje sumu 8.481,54 eur (1.106,67 eur + 7.407,86 eur - 32,99 eura). Celková masa BSM účastníkov je 50.587,89 eur (byt, hnuteľné veci a účty strán) a majetkový prospech žalovaného 7.407,86 eur, čo predstavuje hodnotu 57.962,76 eur a na jedného účastníka pripadá 28.981,38 eur. Súd mal za to, že podiely účastníkov z masy BSM sú rovnaké, keď nebol preukázaný žiadny dôvod, pre iný spôsob vyporiadania účastníkov. V rámci
vyporiadania podielov je tak žalobkyňa povinná žalovanému zaplatiť sumu 20.499,84 eur. Vzhľadom na vyššiu sumu súd povolil žalobkyni v zmysle § 232 ods. 3 CSP splatiť ju žalovanému v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd do masy BSM nezahrnul náklady a trovy konania spojené s vedením sporu na Okresnom súde v Galante, keďže tento začal dňa 22.11.2007, teda po právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov (26.05.2006) a teda tieto náklady nepatria do masy BSM účastníkov. Súd do masy BSM nezahrnul ani náklady spojené s prevádzkou bytu účastníkov po právoplatnosti rozvodu manželstva, ktoré hradil žalovaný, keď po rozvode manželstva účastníci naďalej viedli spoločnú domácnosť. Žalobkyňa zabezpečovala aj potreby žalovaného a od roku 2009 z objektívnych dôvodov predmetný byt neužívala za obdobie, za ktoré si chcel žalovaný uplatňovať náklady. Náklady spojené s bývaním tak nepatria do masy BSM v zmysle § 150 OZ a bolo by aj v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ, aby súd tieto do masy BSM zahŕňal.
1.5 Súd prvej inštancie uviedol, že do vyporiadavanej masy BSM účastníkov nezahrnul ani sumu 1.500.000,- Sk, ktorú žalovaný vybral z účtu pred rozvodom manželstva, nakoľko bolo hodnoverne preukázané, že do BSM nepatrí. Do masy BSM patrila suma 1.000.000,-Sk, ktorá preukázateľne, podľa zmluvy o budúcej zmluve s p. M. a jeho výsluchu, patrila obom manželom. Žalovaný mal aktivity ohľadne kúpy a predaja nehnuteľností. Nešlo síce o predmet jeho živnostenského podnikania, ale opakovane sa tejto činnosti venoval a za týmto účelom si zabezpečoval finančné prostriedky. Daná činnosť tak napĺňala znaky podnikania. Z týchto dôvodov súd pôžičky, ktoré za týmto účelom realizoval, nepovažoval za peniaze patriace do BSM. V rámci hospodárenia sa však uvedené finančné transakcie nedali jednoznačne oddeliť od finančných prostriedkov patriacich do BSM. Z tohto dôvodu súd aj v prvom svojom rozhodnutí konštatoval, že finančné prostriedky na účte nezahrnul do BSM i keď by bolo možné konštatovať, že tam patria, ale na záver rozhodnutia súdu by to nemalo praktický vplyv. Z obsahu spisu mal súd ohľadne finančných prostriedkov žalovaného zistený nasledovný logický sled udalosti: žalovaný si požičiava dňa 05.05.2004 od p. X. sumu 490.000,-Sk, ktoré nepatria do BSM a od p. M. má ku dňu 13.05.2004 zálohu v sume 1.000.000,-Sk, ktoré patria do BSM. V dňoch 07.05.2004 a 14.05.2004 uhrádza sumu 1.400.000 exekútorovi z peňazí z BSM a i z peňazí ktoré nepatria do BSM. Exekútorom mu na jeho účet bola vrátená suma 1.400.000,-Sk. Dňa 31.01.2006 vyberá sumu 1.500.000,-Sk z účtu, sumu 1.000.000,-Sk vypláca p. Koprdovi dňa 07.02.2006, dlh patriaci do BSM, počas trvania BSM. Po rozvode manželstva uhrádza p. X. sumu 490.000,-Sk v eurách, ide o dlh nepatriaci do BSM. Na účet žalovaného v Ľudovej banke boli vložené peniaze v sume 1.400.000 od exekútora po neúspešnej dražbe. Na predmetný účet tak vkladá peniaze iná osoba ako sporné strany, pričom vzhľadom na zrozumiteľný sled udalostí je jasné o aké finančné prostriedky ide. Teda išlo o peniaze pôvodne od p. M., patriace do BSM, ako aj od p. X., nepatriace do BSM. Stav finančných prostriedkov v rámci vyporiadania BSM sa zisťuje ku dňu zániku manželstva. Môže však ísť aj o finančné prostriedky ktoré boli vybraté napr. z účtu skôr, ale neboli spotrebované. Súd teda skúma aj peňažne prostriedky v sume 1.500.000,-Sk ktoré vybral žalovaný z účtu pred zánikom BSM. Súd iné finančné prostriedky ako uvádzané v tomto rozhodnutí nezistil, či už patriace, alebo nepatriace do BSM. Z vybratej sumy bola suma 1.000.000 Sk minutá ešte počas manželstva, keď bola X. M. vrátená záloha zo zmluvy o budúcej zmluve. Zvyšná vybraná suma 490.000,-Sk do BSM vzhľadom na logický sled pôžičiek s poukazom na listinné dôkazy - písomné pôžičky a výsluchy svedkov (M., M., X., V.) nepatrí. Je preto irelevantné, že žalovaný túto pôžičku nepatriacu do BSM spláca až v roku 2010 a napr. medzitým túto sumu požičiava (p. S.), či inak s ňou nakladá. Zvyšných 10.000,-Sk je sumou, ktorú možno jednoznačne považovať za sumu, ktorú je možné prirodzene počas doby skoro štyroch mesiacov spotrebovať. Na podnet odvolacieho súdu bolo dôkladne zisťované, aké transakcie sa diali po výbere sumy 1.500.000,- Sk žalovaným. K okolnosti, že po výbere sumy 1.500.000,-Sk dňa 31.01.2006 už nebola vložená suma 1.000.000,-Sk, zaujala stanovisko banka (č.l. 825, 946). Čo sa týka ďalších finančných transakcií žalovaného, súd nevidel dôvod, aby do masy BSM zahŕňal sumu 1.000.000,- Sk, ktorú mal žalovaný od X. na základe zmluvy o tichom spoločenstve. Išlo o peniaze, ktoré sú v zmysle zákona používané na podnikanie a tichému spoločníkovi je buď vyplácaný zisk, alebo sa v rozsahu vkladu podieľa na strate na podnikaní. Pôžička U. S. bola poskytnutá a aj splatená počas manželstva, mimo masu BSM, pričom nebolo preukázané, že by išlo o osobitné finančné prostriedky nad rámec už konštatovaných finančných prostriedkov žalovaného. Žalovaný tvrdil, že z peňazí od X. V. uhradil zmluvnú pokutu. Súd mal za to i s poukazom na právoplatne skončené konanie sp. zn. 23C/144/2007 vedené na Okresnom súde v Galante, že dojednanie o povinnosti platiť zmluvnú pokutu X. je neplatné a nebola ani právna, ani morálna povinnosť túto zmluvnú pokutu platiť, čo však neznamená, že zmluvná pokuta nebola uhradená. Súd pri posudzovaní veci vychádzal najmä z listinných dôkazov a výpovedí svedkov. V prípade rozporov bral do úvahy listinné dôkazy pred výpoveďou svedkov. Čo sa týka svedkov,
akceptoval ich tvrdenia o tom, že disponovali s finančnými prostriedkami, ktoré poskytovali žalovanému, keďže nebol preukázaný opak týchto tvrdení. Ďalšie dokazovanie súd považoval za nadbytočné a so značným odstupom času aj za nehospodárne a nedôveryhodné. Vyjadrenia samotných účastníkov súd bez ďalšieho stotožnenia s listinnými dôkazmi, nebral úplne do úvahy pre ich nie absolútnu hodnovernosť a protichodnosť. V podstate rozdielne boli tvrdenia žalobkyne v konaní pred súdom v Galante a v rámci tohto konania a rozdielne vypovedal žalovaný v rozvodovom konaní ako v tomto konaní a jeho vyjadrenia o jeho finančných úkonoch boli nejasné. Nie je vylúčené, že účastníci nie v súlade s realitou vypovedali v predchádzajúcich konaniach, čo na ich hodnovernosti nepridalo. Súd mal za to, že hodnoverne nebola preukázaná skutočnosť, že by zmluvná pokuta X. M. bola vôbec zaplatená. Táto skutočnosť vyplýva z výpovede X. M., ktorý vôbec vyplatenie zmluvnej pokuty neuvádzal, bez oboznámenia sa s obsahom spisu. I keď potom tvrdil, že mu boli vyplatené 2 milióny Sk, nevedel určiť, kedy tak bolo (okrem sumy 1 milión dňa 07.02.2006), z tohto údajného príjmu vôbec neodviedol daň daňovému úradu. Krajský súd tiež konštatoval, že nebola hodnoverne preukázaná úhrada zmluvnej pokuty v sume 1 milión a ani po doplnení dokazovania zmena nenastala. Medzi žalovaným a X. V. boli ďalšie finančné transakcie, pôžičky pre žalovaného, tieto však boli uzatvorené až po rozvode manželstva účastníkov a teda nepatria do masy BSM. Súd tak mal za to, že celá masa BSM účastníkov bola výrokom tohto rozhodnutia vysporiadaná.
1.6 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, keďže obe strany boli vo svojich vyjadreniach pomerne rovnako úspešné. Obe strany sporu zaviazal na náhradu trov konania, ktoré vznikli za vypracované znalecké posudky v rovnakom pomere, pričom zohľadnil zložené preddavky, ktoré uhradili žalobkyňa vo výške 150 eur a žalovaný vo výške 350 eur, ktorému bola vrátená suma 31,75 eura. Na každú spornú stranu to predstavuje sumu 246,32 eura. Žalovaná tak má doplatiť sumu 96,32 eur a žalovanému súd vrátil sumu 71,93 eur po právoplatnosti rozhodnutia podľa § 259 CSP. Súd prvej inštancie rozhodol i o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.517,50 eur, na čo zaviazal obe strany konania spoločne a nerozdielne.
2.Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vo veci rozhodol tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže X-izbový byt na F. ul. č. XX v O. v hodnote 48.100 eur, 13 hnuteľných vecí v zmysle dohody účastníkov v hodnote 13 eur a finančné prostriedky na jej účte vo výške 1.368,22 eur. Zároveň žiadala, aby bol žalovaný zaviazaný uhradiť jej to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na osobný majetok žalovaného, a to sumu 3.703,93 eur, čo je hodnota, o ktorú žalovaný navýšil hodnotu majetku vo svojom výlučnom vlastníctve na úkor BSM, v polovičnej výške, keďže leasingové splátky na osobné motorové vozidlo boli hradené z príjmu, ktorý patril do BSM, (8.334,46 eur hodnota vozidla, mínus hodnota odporcovej firmy - 912,99 eur a mínus posledná splátka vo výške 13,61 eura delene dvomi). Do výlučného vlastníctva žalovaného žiadala prisúdiť sumu 49.790,88 eur (1.500.000 Sk) t.j. finančné prostriedky, ktoré žalovaný vybral zo spoločného účtu dňa 31.10.2006 a sumu 1.106,67 eur - finančné prostriedky v peňažných ústavoch žalovaného. Zároveň navrhla, aby súd uložil žalovanému uhradiť žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, výrok súdu je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia ( časť majetku, ktorý podľa odôvodnenia rozsudku patrí do BSM nie je vo výroku vysporiadaný), nehnuteľnosť uvedená vo výroku rozhodnutia je nesprávne a nedostatočne označená pre potreby zápisu v katastri nehnuteľností a výpočet hodnoty majetku, ktorý patrí do BSM je matematicky nesprávny. V odvolaní namietala, že súd do vyporiadavanej masy BSM účastníkov nezahrnul sumu 1.500.000,-Sk, ktorú žalovaný vybral z účtu po tom, ako sa dozvedel, že žalobkyňa podala návrh na rozvod manželstva, a to napriek tomu, že žalovaný nepreukázal spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, že uvedená suma do BSM nepatrí. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný v rozpore s právom predkladá rôzne fiktívne právne úkony a sústavne mení svoje vyjadrenia. Rôzne zmluvy o pôžičkách sú podľa názoru žalobkyne simulovaným právnym úkonom, ide o predstierané prejavy, ktoré boli vykonané výlučne za účelom ukrátenia žalobkyne v prípade majetkového vyporiadania. Z výpovede samotného žalovaného a svedkov je zrejmé, že ak mu niekto nejaké peniaze dal do ruky, tak len za účelom sprostredkovania kúpy nehnuteľností, tieto buď v hotovosti použil, alebo v hotovosti vrátil, avšak na účte disponoval už len svojím ziskom. Žalobkyňa je toho názoru, že v konaní o rozvode manželstva bolo na základe tvrdenia žalovaného preukázané, že sú to peniaze, ktoré zarobil v Írsku. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že ona, ani žalovaný nikdy žiadnu zálohu od p. M. neprijali, žiadnu zálohu nevrátili a už vôbec mu nezaplatil žiadnu zmluvnú pokutu. Žalobkyňa je toho názoru, že
sa žalovaný pokúsil o podvod a do tohto pokusu prinútil aj žalobkyňu. Bolo preukázané,že exekútor vrátil 1.400.000,-Sk na účet žalovaného dňa 29.11.2004 a žalovaný až do 31.01.2006 peniaze zhodnocoval na termínovanom vklade, v rozvodovom konaní žalovaný uviedol, že z vybraných peňazí požičal asi 500.000,-Sk p.S., s čím sa súd nevysporiadal. Žalovaný tvrdil, že nemal žiadne peniaze v hotovosti, ale jeho transakcie podľa jeho tvrdenia prebiehali vždy len v hotovosti, napriek tomu, že z jeho finančných transakcií je nepochybné, že žalovaný je typ človeka, ktorý pravidelne prehodnocoval svoje financie a s týmito neustále narábal, aby získal vyšší výnos, teda ak by mu niekto požičal nejaké peniaze, a on by ich hneď nespotreboval, určite by ich vložil na účet. Žalobkyňa je toho názoru, že žiadna z platieb nemôže byť dôkazom o spotrebovaní sumy 1.400.000,-Sk vybranej z účtu 31.01.2006, nakoľko jedno potvrdenie je o vrátení zo dňa 07.12.2005, teda skôr a druhé zo dňa 07.02.2016 je bez právneho dôvodu a súd tento úkon vrátenia finančných prostriedkov ani neuznal za platný. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ktoré by ho zaťažovalo na preukázanie, že finančné prostriedky, ktoré vybral, nepatria do BSM, alebo že by ich rodina spotrebovala. Ďalej uviedla, že považuje za preukázané, že finančné prostriedky na účte žalovaného, ktoré vybral po tom, ako zistil, že žalobkyňa podala návrh na rozvod manželstva, patria do BSM. Za správne považuje tvrdenie, že tzv. pôžičky žalovaného slúžili jeho osobnej potrebe alebo výkonu jeho povolania, a preto do BSM nepatria. Podľa vedomostí žalobkyne, peniaze, ktoré žalovaný zaplatil za dražbu, a ktoré mu boli následne po neúspešnej dražbe vrátené, patrili do BSM, boli našetrené hlavne z obdobia, keď robil v Írsku, tieto následne investoval do kúpy nehnuteľností a z toho získaval zisk patriaci do BSM. Žalobkyňa je toho názoru, že súd prvej inštancie nielenže nesprávne ustálil masu majetku v BSM, ale aj u majetku, ktorý do masy BSM zahrnul, nesprávne matematicky vyrátal hodnotu majetku v BSM, a teda aj podiely strán a následné vyporiadanie. Súd prvej inštancie do masy BSM započítal aj sumu 7.407,86 eur ako majetkový prospech žalovaného, čím ustálil hodnotu majetku na sumu 57.962,76 eur a na jedného účastníka 28.981,38 eur, čo považuje za nesprávne, nakoľko hodnota majetku v BSM je len 50.587,28 eur a podiel každého účastníka je 25.263,95 eur. Suma, o ktorú žalovaný navýšil hodnotu majetku vo svojom výlučnom vlastníctve na úkor BSM je suma 3.703,93 eur (8.334,46 - 912,99 - 13,61, delené dvomi = 3.703,93 eur). Po započítaní tejto sumy by žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému namiesto 24.187,27 eur sumu 20.483,34 eur.
3.Proti rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie i žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že byt prisúdi žalovanému a potom nebude požadovať ani doplatok, ktorý by mu patril. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že nehnuteľnosti spomínané žalobkyňou v návrhu na vyporiadanie BSM boli predané pred rozvodom. Peniaze z predaja nehnuteľnosti v R. boli použité na kúpu nehnuteľnosti v O. a peniaze z predaja nehnuteľnosti v O. boli minuté počas manželstva v rodine a nehnuteľnosť vo X. G. bola nadobudnutá po rozvode z peňazí získaných pôžičkou, preto nemôžu byť predmetom BSM. Uviedol, že je pravdou, že v čase rozvodu vlastnili strany sporu 2 - izbový byt, ktorý odkúpil dňa 29.04.2003 po návrate z Írska za 31.191,- Sk, ale podľa názoru žalovaného, súd by mal zohľadniť, kto sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a že žalobkyňa namiesto kúpy bytu, kúpila v tom čase radšej vysávač Vorwerk za 29.145,-Sk a chladničku za 14.382,- Sk. Namietal, že mesačné nájomné za vozidlo, ktoré odkúpil až po rozvode, bolo ako daňovo uznateľný výdaj, pričom príjmy a daňovo uznateľné výdaje tvoria zisk a ten je predmetom BSM, čo potvrdil krajský súd i znalci. Leasingové splátky boli v čase odpisovania daňovo uznateľný výdaj za prenájom vozidla na dosiahnutie zisku tak, ako nájomné za kanceláriu alebo čokoľvek iné. Čo sa týka pôžičiek, všetky boli na pojednávaniach preukázané a potvrdené. Žalobkyňa uviedla, že mali požičané peniaze aj od p. P., ktorý je jej bratom. Taktiež mali peniaze od pána X. v sume 490.000,- Sk zo dňa 05.05.2004, ktoré spolu s P. použili 07.05.2004 vyslovene so súhlasom p. X. ako časť zábezpeky v sume 601.936,50 Sk na kúpu rodinného domu v dražbe u L.. B.. Taktiež peniaze od p. M., ktoré im boli poskytnuté 13.05.2004 ako záloha za kúpu ich bytu v sume 1.000.000,-Sk boli preukázateľne použité 14.05.2004 na doplatenie vydraženej ceny za spomínaný dom L.. B. v sume 798.063,50 Sk. V tomto čase vrátil žalovaný pôžičku pánovi P. v sume 250.000,-Sk. Dňa 29.11.2004 vrátil JUDr. B. celú sumu 1.400.000,-Sk na účet žalovaného. Dňa 05.12.2005 si žalovaný zapožičal na základe zmluvy o tichom spoločenstve 1.000.000,-Sk od p. V. (žalobkyňa na pojednávaní predložila doklad, ktorý potvrdzoval, že sa jedná o pôžičku a preto nebola zapísaná do účtovníctva, ale nemal to žalovaný nikomu hovoriť, preto p. V. podpísal doklad o tichom spoločenstve) a 07.12.2005 z tých peňazí vrátil p. M. sumu 1.000.000,-Sk, ktoré poskytol stranám sporu ako zálohu na kúpu ich bytu. Dňa 07.02.2006, keď bolo súdmi definitívne rozhodnuté, že vydražený dom už nepatrí stranám sporu, zaplatil žalovaný pánovi M. dohodnutú zmluvnú pokutu 1.000.000,-Sk zo sumy 1.500.000,-Sk, ktorú sumu vybral dňa 31.01.2006. Spomínané transakcie nie sú všetky, ktoré sa v danom období uskutočnili, ale je preukázané, že všetky pôžičky splatil z peňazí zarobených po rozvode. Ak sa berú do úvahy len
peniaze od p. X. v sume 490.000,-Sk a 1.000.000,-Sk od p. V., tieto dve sumy prevyšujú cenu bytu, z čoho vyplýva, že v podstate splatením týchto pôžičiek z peňazí zarobených po rozvode si žalovaný byt č. 22 vyplatil. Pohľadávku voči firme Službyt Nitra, s.r.o. celú vyplatil žalovaný, z peňazí ktoré zarobil po rozvode manželstva v plnej sume 69.413,-Sk + 4.800,- Sk trovy konania súdu a to napriek tomu, že dlžoba pochádzala z čias manželstva. Žalovaný je toho názoru, že ak by nevyplatil dlh za byt, bol by dávno predaný v dražbe. Taktiež vyplatil súdne trovy a trovy právneho zastúpenia z titulu prehratého sporu s exekútorom L.. L. B. z peňazí zarobených po rozvode, čo predstavuje pohľadávku voči mase BSM. Súd nebral do úvahy, že vyplatil všetky dlhy vzniknuté počas manželstva.
4.K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné. Žalobkyňa uviedla, že nehnuteľnosti, ktoré boli predané pred rozvodom manželstva, ani nehnuteľnosť, ktorú nadobudol žalovaný po rozvode manželstva súd do masy majetku BSM nepoňal, preto nie je žalobkyni jasné, prečo ich žalovaný vo svojom odvolaní uviedol. Byt, ktorý je predmetom vyporiadania BSM nadobudli strany sporu spoločne, počas manželstva z prostriedkov, ktoré patrili do BSM a vysávač Vorwerk taktiež kúpili strany sporu spoločne. Žalobkyňa uviedla, že súd musí prihliadnuť nielen na príjmy manželov, z ktorých sa spoločné veci nadobúdali, ale aj na to, kto sa staral o rodinu, deti a domácnosť. Je nepochybné, že ak by aj žalovaný v zahraničí zarobil viac ako žalobkyňa, ona za ten čas bola na všetko sama, a teda prípadný rozdiel v príjme kompenzovala starostlivosťou o deti a domácnosť. Skutočnosť, že motorové vozidlo Škoda Fabia nemôže byť zahrnuté do masy BSM, nebola medzi účastníkmi sporná, v konaní žiadala, aby jej žalovaný vyplatil, čo zo spoločného majetku vynaložil na jeho osobný majetok, a to sumu 3.703,93 eura, čo je hodnota, o ktorú žaloba navýšil hodnotu majetku vo svojom výlučnom vlastníctve, na úkor BSM. Žalobkyňa je toho názoru, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný v rozpore s právom v konaní predkladal rôzne fiktívne právne úkony, sústavne menil svoje vyjadrenia. Rôzne zmluvy o pôžičkách boli simulovaným právnym úkonom, ide o predstierané prejavy, ktoré boli vykonané výlučne za účelom ukrátenia žalobkyne v prípade majetkového vyporiadania. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že žalovaný si žiadne peniaze nepožičiaval. Žalobkyňa uviedla, že v konaní o rozvode manželstva žalovaný tvrdil, že suma 1.500.000 Sk, ktorú vybral z účtu, sú peniaze, ktoré zarobil v Írsku, preto je žalobkyňa toho názoru, že súd mal na toto tvrdenie prihliadnuť, keďže je nepochybné, že tvrdenia žalovaného v tomto konaní sú účelové a nepravdivé. K ostatným pasívam uvádzaných žalovaným, žalobkyňa uviedla, že účtovná hodnota jeho firmy nie je pasívum BSM, pôžička od C. X. nepatrí do BSM, žalobkyňa poukázala, že aj krajský súd považoval za nepravdepodobné, aby z peňazí, ktoré vybral z účtu 31.01.2006 uhrádzal pôžičku p. X. dňa 26.03.2010, vklad tichého spoločníka p. V. do podnikania žalovaného nebol preukázaný, nebol vložený na účet a ani nebol zaúčtovaný ako vklad tichého spoločníka a do BSM nepatrí, žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by z tejto sumy navýšil hodnotu majetku v BSM, ak by aj bol v hotovosti vložený do podnikania žalovaného, je možné, že bol použitý na skupovanie a následný predaj nehnuteľností, keďže žalovaný, ako aj všetci svedkovia potvrdili túto činnosť žalovaného, avšak nebolo preukázané, že by z tejto činnosti vykazoval zisk, celý vklad je podľa názoru pochybný, o čom svedčí aj skutočnosť, že svedok p. V. pri výpovedi uviedol, že žalovaný mu peniaze vrátil, žalovaný však tvrdil, že mu peniaze nevrátil, len vystavil zmenku. Trovy konania v konaní sp.zn. 25C/273/2003 nepatria do BSM, pohľadávka z titulu prehratého súdneho sporu s exekútorom L.. B. nepatrí do BSM, vznikla po zrušení BSM, skutočnosť, že so žalovaným boli zaviazaní v týchto sporoch spoločne a nerozdielne, na skutočnosti, že pohľadávky vznikli po zrušení BSM, nič nemení. Ostatné vyjadrenia žalovaného považovala žalobkyňa za irelevantné v posudzovanej veci, tieto považovala za účelové, v snahe znevažovať jej osobu.
5.K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že výrok rozhodnutia vo vzťahu k označeniu nehnuteľnosti - bytu na F. ul. v O. považuje za správne a nie je mu zrejmé, aké údaje v ňom absentujú. Ďalej uviedol, že suma 1.500.000,-Sk bola vrátená od exekútora a pripísaná na jeho účet na základe súdom neschválenej dražby a poskladaná bola z pôžičiek a zálohy za predaj bytu, ktoré boli vrátené veriteľom. Peniaze preukázateľne pochádzali z pôžičiek a zálohy od záujemcu o kúpu bytu, ktoré boli vrátené veriteľom. Ním zarobené peniaze v Írsku, žalobkyňa míňala na nové, nepotrebné veci ako chladnička Eurotech za 14.382,- Sk, vysávač Vorwerk za 29.145,-Sk a zakúpenie vysávača jej bolo prednejšie ako odkúpenie bytu za 31.191 Sk. Za spravodlivé by teda považoval, keby žalobkyni boli prikázané hnuteľné vec, vrátane vysávača a jemu byt č.XX. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa sa domnieva, že žalovaný predkladá fiktívne právne úkony, pričom domnienka je nepotvrdená mienka, teda nezakladá sa na skutočnosti. Dáva do pozornosti i to, že žiaden svedok nevypovedal v prospech žalobkyne. Je zaujímavé, že žalobkyňa ak píše o peniazoch pochádzajúcich z pôžičiek,
jedná sa o BSM a ak peniaze vrátil po rozvode, jedná sa o pôžičky žalovaného. Má zato, že ak mal počas manželstva peniaze z pôžičiek, alebo zmluvy o tichom spoločenstve na čokoľvek a použil ich na vyplatenie spoločných dlhov, tak je to spoločná pôžička. Ak vyplatil spoločnú dlžobu po rozvode z peňazí, ktoré zarobil výlučne žalovaný po rozvode, je to vyplatenie spoločného dlhu, či už sa jedná o peniaze vyplatené Službytu za prehraný spor, alebo peniaze od veriteľov, alebo peniaze pochádzajúce zo zmluvy o tichom spoločenstve. Pokiaľ ide o peniaze, ktoré vybral z účtu považuje za preukázané, že na účet boli presunuté peniaze od súdneho exekútora B. a peniaze vyplatené za vydražený dom boli požičané plus záloha od pána M., teda do BSM patrí tá suma ako dlžoba. Poukázal na to, že dcéra Natália je už dávno plnoletá a odišla žiť do Švédska, preto nie je najmenší dôvod brať ohľad na žalobkyňu pri vyporiadaní BSM.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 385 CSP a po prejedaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej je v prevažnej miere vecne správne, až na námietku žalovaného ohľadne nesprávneho započítania hodnoty majetkového práva vo výške 7.407,86 eur, nesprávne posúdenie, že celá suma 1.500.000 Sk nepatrí do BSM a námietky žalobkyne týkajúce sa neúplného výroku rozsudku (absentujú v ňom zostatky na účtoch, ktoré boli prikázané žalobkyni a žalovanému) ako aj nedostatočne špecifikovanej nehnuteľnosti prikázanej do výlučného vlastníctva žalobkyni. Uvedené námietky odvolací súd zohľadnil a preto zmenil napadnutý rozsudok vo veci samej tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Inak sa odvolací súd vo veci samej v podstate stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní, s výnimkou nesprávností uvedených vyššie, ktoré odvolací súd v odvolacom konaní napravil.
7. Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
8. Podľa § 149 ods.3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
9. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
10. Odvolací súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie č.k. 7Co/247/2021 -786 zo dňa 04.12.2014, v ktorom uviedol, že vyporiadanie BSM sa musí týkať všetkého majetku, ktorý patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorý z manželov tvrdí, že niektoré veci do BSM nepatria, musí toto tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto tvrdí, že vec do BSM nepatrí. Uvedené platí i v prípade, ak niektorý z manželov tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku, alebo, že zo spoločného majetku bolo niečo použité na výlučný majetok niektorého z manželov. Pod pojmom vyporiadanie je treba rozumieť nie len to, kto z bývalých manželov zostane vlastníkom prikázanej veci, ale komplexné riešenie všetkých majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva a sú spoločnými dlhmi. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti podielov a platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, podieľajú sa aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania BSM musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok. Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vykonať vyrovnanie do výšky podielu formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy.
11. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a doplneného na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že do BSM patrí nehnuteľnosť zapísaná v LV č. XXXX pre
kat.úz. O., špecifikovaná vo výroku rozhodnutia, hnuteľné veci označené pod položkou 1-13, zostatky na účte v Slovenskej sporiteľni, v Ľudovej banke, na stavebnom sporení v Prvej stavebnej sporiteľni a zostatok na vkladnej knižke. Aktíva BSM potom predstavujú hodnotu bytu v sume 48 100 eur, hodnotu hnuteľných vecí 13 eur, zostatky na účtoch vo výške 2.474,94 eur ( 1.368,22 + 447,34 + 3,39 + 655,99 ), spolu sumu 50.587,94 eur. Pasíva BSM ku dňu zániku neboli žiadne. Čistá masa BSM potom predstavuje sumu 50.587,94 eur a ideálny podiel každého z bývalých manželov predstavuje sumu 25.293,97 eur (50.587,94 : 2 ). Titulom vyporiadania BSM bola žalobkyni prikázaná nehnuteľnosť
- byt v hodnote 48.100 eur, hnuteľné veci v hodnote 13 eur a zostatok na účte vo výške 1.368,22 eur, spolu 49.481,22 eur. Žalovanému boli prikázané zostatky na účte v Ľudovej banke vo výške 447,34 eur, zostatok na VK vo výške 3,39 eur a zostatok na stavebnom sporení v Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 655,99 eur , spolu vo výške 1.106,72 eur.
12. Žalobkyni patrí z čistej masy BSM suma 25.293,97 eur, pričom v rámci vyporiadania jej bola prikázaná hodnota 49.481,22 eur, teda dostala o 24.187,25 eur viac ako je jej ideálny podiel. Žalovanému taktiež patrí podiel v hodnote 25.293,97 eur, pričom mu bola prikázaná hodnota vo výške 1.106,72 eur, teda dostal o 24.187,25 eur menej ako je jeho ideálny podiel. Rozdiel medzi jeho podielom, na ktorý má nárok vo výške 25.293,97 eur a podielom ktorý mu bol prikázaný vo výške 1.106,72 eur predstavuje sumu 24.187,25 eur, ktorú by mala žalobkyňa vyplatiť žalovanému titulom finančného vyrovnania. Pri tomto matematickom výpočte, kedy žalovanému je prikázaná hodnota vo výške 1.106,72 eur a titulom vyrovnania podielov by od žalobkyne mal dostať sumu 24.187,25 eur, vyporiadaním BSM by získal hodnotu vo výške ideálneho podielu t.j. 25.293,97 eur ( 1.106,72 + 24.187,25 ) a žalobkyňa, ktorej je prikázaná hodnota vo výške 49.481,22 eur, avšak musí vyplatiť žalovanému sumu 24.187,25 eur, tak získa vyporiadním BSM hodnotu ideálneho podielu t.j. 25.293,97 eur (49.481,22 - 24.187,25). Vo výsledku by potom každý z manželov dostal titulom vyporiadania BSM rovnaký podiel.
13. V súlade s ustanovením § 150 OZ je pri vyučtovaní BSM potrebné zohľadniť finančné prostriedky, ktoré boli zo spoločných použité na výlučné potreby žalovaného. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že z finančnej čiastky 1.500.000 Sk, ktorú žalovaný vybral z účtu č. 4220007704/3100 v Ľudovej banke pred rozvodom dňa 31.01.2006, patrila do BSM časť vo výške 100.000 Sk, ktorá sa na účte nachádzala nad rámec peňazí vložených súdnym exekútorom vo výške 1.400.000 Sk a teda išlo o peniaze, ktoré bolo nadobudnuté za trvania manželstva. Suma 1.400.000 Sk bola vložená súdnym exekútorom dňa 29.11.2004 a predstavovala vrátenie peňazí pôvodne poskytnutých exekútorovi, ktoré boli získané od iných osôb ( od p. KD. 1.000.000 Sk + od p. X. časť vo výške 400.000 Sk z pôžičky poskytnutej žalovanému vo výške 490.000Sk ), ktorým po vrátení sumy 1.400.000 Sk boli tieto peniaze aj vrátené. Je pravdepodobné, že zo sumy 100.000 Sk, ktorú vybral žalovaný z účtu spolu so sumou 1.400.000 Sk od exekútora, mohla byť suma 10.000 Sk ( 331,96 eur) spotrebovaná ešte v rámci BSM počas obdobia cca 4 mesiacov do rozvodu, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, avšak suma 90.000 Sk bola použitá na úhradu dlhu p. X., ktorému bola vyplatená suma 490.000 Sk (400.000 Sk z peňazí vrátených od exekútora a 90.000 Sk z peňazí spoločných, ktoré žalovaný vybral pred rozvodom dňa 30.01.2006 a vrátil X. dňa 26.03.2010, čiže v čase zániku BSM sa nachádzali u žalovaného a použil ich na úhradu dlhu, ktorý súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd nepovažoval za spoločný dlh, ale za dlh žalovaného, ktorý podľa vyjadrenia svedka X. vznikol poskytnutím tejto finančnej čiastky žalovanému, aby mu zabezpečil kúpu nejakej nehnuteľnosti, pretože vedel, že žalovaný chodí po dražbách a má možnosť na dražbe niečo výhodne kúpiť. Z uvedenej sumy 90.000 Sk ( 2.987,45 eur), ktorú si žalovaný celú ponechal, má žalobkyňa nárok na 1-icu t.j. 45.000 Sk, čo predstavuje 1.493,72 eur, ktorú sumu by jej mal žalovaný vrátiť a 1 -ica vo výške 1.493,72 eur patrí žalovanému, ktorú si aj ponechal a minul na úhradu svojho dlhu. V rámci vyrovnania tejto položky by mal žalovaný vyplatiť žalobkyni zo svojich finančných prostriedkov sumu 1.493,72 eur, čo odvolací súd zohľadnil pri vyúčtovaní v prospech žalobkyne tak, že namiesto uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 1.493,72 eur, ponížil žalobkyni sumu, ktorú mala vyplatiť ona žalovanému titulom vyrovnania podielov a zaviazal ju na povinnosť vyplatiť žalovanému namiesto 24.187,25 eur sumu zníženú o 1.493,72 eur, teda sumu 22.693,53 eur.
14.Odvolací súd vyššie uvedeným spôsobom vyporiadal zaniknuté BSM a spravil aj vyúčtovanie odlišné od vyúčtovania vykonaného súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie napriek právnemu názoru odvolacieho súdu v predchádzajúcom rozhodnutí č.k. 7Co/274/2012-786 zo dňa 04.12.2014, zahrnul do
predmetu BSM hodnotu majetkového práva vo výške 7.407,86 eur, zodpovedajúcu hodnote motorového vozidla vo výške 8.334,46 zakúpeného za trvania manželstva na leasing, po odpočítaní hodnoty podniku -912, 99 eur a platby 13,61 eur, ktorú žalovaný uhradil zo svojich finančných prostriedkov (8.334,46 - 912,99 - 13,61 = 7.407,86). Odvolací súd na sumu 7.407,86 eur v rámci vyporiadania neprihliadal, pričom poukazuje na už skôr vyslovený právny názor, z ktorého vyplýva, že z leasingovej zmluvy (motorové vozidlo bolo v čase zániku BSM predmetom leasingu) vzniká podnikajúcemu manželovi majetkové právo vo vzťahu k leasingovej spoločnosti a je preto významné, aká je jeho hodnota, ktorá by mala byť zahrnutá do aktív jeho podnikania. Predmetom BSM je cena podniku, predstavujúca rozdiel medzi aktívami a pasívami podnikania, ku dňu zániku BSM. Podnikajúci manžel by bol povinný nahradiť do BSM takú čiastku, ktorá by sa rovnala pozitívnemu ( kladnému) rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania, ku dňu zániku BSM. V prípade, že by výsledná hodnota bola záporná, nie je čo do BSM nahrádzať. Za situácie, ak na použitie majetku z BSM poskytol nepodnikajúci manžel súhlas a podnikanie bolo zdrojom príjmov plynúcich do BSM, tak za týchto okolností nemožno akceptovať, aby v rámci vyporiadania mal nepodnikajúci manžel prospech len z aktív podnikania. Výnosy z vozidla slúžiaceho na podnikanie predstavujú aktíva podnikania a sú majetkom spoločným, avšak o povinnosti podnikajúceho manžela zaplatiť druhému manželovi finančnú čiastku na vyrovnanie podielov v zmysle § 150 OZ možno uvažovať len za predpokladu, keď aktíva podniku prevažujú nad pasívami. V danom prípade znaleckým posudkom bolo ustálené, že cena podniku predstavuje -912,99 eur, pričom je samozrejmé, že pri vyčíslení ceny podniku nemohla byť započítaná hodnota vozidla, keďže bolo vlastníctvom leasingovej spoločnosti, ale boli zohľadnené leasingové splátky a výnosy z vozidla, preto nie je možné v rámci vyporiadania BSM zohľadňovať len plusové položky, ale aj mínusové, pričom výsledná cena podniku v zmysle znaleckého posudku bola záporná, teda nebolo čo do BSM nahrádzať.
15.K námietke žalobkyne v odvolaní, že do BSM patrí suma 1.500.000 Sk na účte, ktorú žalovaný vybral dňa 31.01.2006, teda krátko pred rozvodom, pričom išlo o sumu, ktorú žalovaný zarobil v Írsku, odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré považuje v zásade za správne a ktoré vedú k záveru odvolacieho súdu, že z tejto sumy čiastka 1.400.000 Sk do BSM nepatrí. S poukazom na skutočnosti uvedené v bode 13. tohto rozsudku odvolací súd na doplnenie udáva, že podľa výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v Z. banke za obdobie od 01.01.2001 do 31.01.2006 sa na ňom nachádzali rôzne sumy, ktoré sa vkladali a vyberali, pričom najvyššia suma vo výške 176.462,38 Sk sa na účte nachádzala v novembri 2001, následne sa stav na účte postupne znižoval až na sumu 5.284 Sk ku dňu 08.07.2003, kedy bolo vložených 90.000 Sk. Od tejto doby sa opätovne stav na účte znižoval, pričom pred pripísaním sumy 1.400.000 Sk na účet dňa 29.11.2004, bolo na účte 16.179,95 Sk. Suma 1.400.000 Sk bola zložená na účet súdnym exekútorom, teda nemohlo ísť o peniaze našetrené počas pracovného pobytu žalovaného v Írsku, ale nepochybne išlo o peniaze vrátené súdnym exekútorom. Ostatné finančné prostriedky, ktoré nepochádzali od exekútora a nachádzali sa na účte patriacom do BSM ku dňu 31.01.2006, boli peniaze nadobudnuté za trvania manželstva a z nich vybral žalovaný dňa 31.01.2006 sumu 100.000 Sk spolu so sumou 1.400.000 Sk, teda vybral dokopy 1.500.000 Sk. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a z predložených listinných dokladov bolo preukázané, že suma 1.400.000 Sk bola v máji 2004 vyplatená súdnemu exekútorovi z dôvodu vydraženia nehnuteľnosti, o ktorú mali účastníci konania záujem, pričom na zloženie tejto sumy boli použité finančné prostriedky vo výške 1.000.000 Sk, ktoré žalovanému poskytol p. Koprda ako zálohu na kúpu bytu účastníkov konania, čo svedok aj potvrdil a zo sumy 400.000 Sk, t.j. časť zo sumy 490.000 Sk, ktorú poskytol p. X. žalovanému na zabezpečenie kúpy nehnuteľnosti pre neho, čo tento svedok tiež potvrdil. Záloha vo výške 1.000.000 Sk bola p. M. vrátená počas trvania manželstva a vrátené boli i peniaze p. X. a to 400.000 Sk z vybratej sumy od súdneho exekútora a zvyšok 90.000 Sk zo sumy, ktorú vybral žalovaný z účtu dňa 31.01.2006. Odvolací súd napriek tomu, že žalovaný tvrdil, že sumu 1.000.000 Sk vrátil dňa 07.12.2005 p. M. titulom vrátenia zálohy z peňazí, ktoré si dňa 05.12.2005 požičal od p. V. a z peňazí vrátených od exekútora vyplatil p. M. dňa 07.02.2006 zmluvnú pokutu, nepovažoval toto tvrdenie za presvedčivé. Nie je totiž logické, aby v čase, kedy mal žalovaný k dispozícii vrátené peniaze od exekútora, súčasťou ktorých bola aj záloha od p. M. ( od 24.11.2004 boli tieto finančné prostriedky na účte), by si dňa 05.12.2005 požičiaval 1.000.000 Sk od p. V. a tieto peniaze, o ktorých sám tvrdil že ide o vklad tichého spoločníka, by dňa 07.12.2005 použil na vrátenie zálohy p. M. a z účtu vybral peniaze dňa 31.01.2006 na úhradu zmluvnej pokuty, ktorá bola súdom v konaní vedenom na OS Galanta pod sp.zn. 23C/144/2007 vyhodnotená ako absolútne neplatná. V tomto smere sa odvolací súd priklonil k stanovisku súdu prvej inštancie, že sumu 1.000.000 Sk vybranú z účtu dňa 31.01.2006 žalovaný použil na vrátenie zálohy prijatej od p. M., čomu zodpovedá aj spontánna výpoveď svedka, ktorý potvrdil, že mu bola vrátená záloha vo výške 1.000.000 Sk dňa 07.02.2006 a
nie dňa 07.12.2005 a vyplatenie zmluvnej pokuty vôbec nespomínal. Až potom, ako sa oboznámil s písomnými potvrdeniami o vrátení zálohy a prevzatí zmluvnej pokuty, predloženými žalovaným, náhle zmenil svoju výpoveď a potvrdil, že mu žalovaný vrátil 2.000.0000 Sk. Pokiaľ by však predsa len došlo k vyplateniu zmluvnej pokuty p. M., tak ako to žalovaný tvrdil i na odvolacom pojednávaní dôvodiac, že mali medzi sebou zmluvu a tá platí aj keď bola súdom vyhodnotená ako neplatný právny úkon, odvolací súd poukazuje na to, že v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 23C 144/2007 sa spolu so žalovaným domáhala voči súdnemu exekútorovi náhrady škody za vyplatenú zmluvnú pokutu p. M. i žalobkyňa, ktorá na pojednávaní uviedla, že o vyplatení zmluvnej pokuty vedela a považovala za korektné dohodnutú zmluvnú pokutu vyplatiť, keď sa k tomu zaviazali, čiže vyplatenie zmluvnej pokuty p. M. potvrdila a ako žalobkyňa sa cítila byť spolu so žalovaným oprávnená na náhradu škody. Ak teda dňa 07.12.2005 došlo k vráteniu zálohy p. M. a dňa 07.02.2006 k výplate zmluvnej pokuty, v oboch prípadoch došlo k zaplateniu finančných prostriedkov ešte počas trvania manželstva, čiže nie je dôvod zo strany žalobkyne nárokovať si na podiel z tejto sumy, ktorá v čase zániku BSM už neexistovala a nie je právne významné, či bola použitá na vrátenie prijatej zálohy od p. M., alebo na vyplatenie zmluvnej pokuty, o náhradu ktorej škody vzniknutej jej vyplatením sa žalobkyňa i žalovaný neúspešne súdili v spore proti súdnemu exekútorovi.
16. K námietke žalovaného, že do BSM neboli zahrnuté dlhy existujúce ku dňu zániku BSM, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie a to, že žalovaný v priebehu manželstva opakovane vykonával aktivity ohľadne kúpy a predaja nehnuteľností pre iné osoby a za týmto účelom si zabezpečoval finančné prostriedky, ktorá činnosť napĺňala znaky podnikania. Z uvedených dôvodov súd pôžičky, ktoré za týmto účelom žalovaný realizoval a preukázal aj listinnými dôkazmi, nepovažoval za peniaze patriace do BSM. Išlo o jeho aktivity vykonávané bez súhlasu žalobkyne. Žalovaný od iných osôb získaval finančné prostriedky, pričom nešlo iba o pôžičky, ale aj o poskytnutie peňazí za účelom vybavenia, zabezpečenia alebo sprostredkovania kúpy resp. dražby nehnuteľností pre tieto osoby a takto získané peniaze v priebehu manželstva rôznym spôsobom „otáčal“. Pokiaľ mal z uvedeného dôvodu nejaké nevrátené peňažné prostriedky ku dňu zániku manželstva, ktoré uhradil až po rozvode manželstva, je odvolací súd toho názoru, že tieto presne nešpecifikované dlhy čo do výšky, ako aj čo do účelu ich použitia, súvisiace výlučne s činnosťou žalovaného, ktoré nepochybne neboli určené na použitie do domácnosti, nemožno považovať za spoločné dlhy a preto nemôže byť na ne prihliadané v rámci vyporiadania BSM v neprospech žalobkyne, ktorá s nimi nemala nič spoločné. Uvedené platí aj v prípade dlhu voči V. vo výške 1.000.000 Sk, od ktorého si mal požičať na vrátenie prevzatej zálohy p. M., ak vôbec takýto dlh vznikol, resp. na vrátenie vkladu tichého spoločníka, ako aj na sumu 490.000 Sk, ktorú mu poskytol p. X. na zabezpečenie nehnuteľnosti, z ktorej časť použil na dražbu a táto bola vrátená v rozsahu 400.000 Sk z peňazí vrátených od exekútora a zvyšok vo výške 90.000 Sk ako dlh žalovaného bol uhradený z peňazí, ktoré sa nachádzali na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v Ľudovej banke, patriacich do BSM.
17. Na základe námietky žalobkyne odvolací súd do výroku rozsudku doplnil aj finančné prostriedky, ktoré zostali na účte žalobkyne a žalovaného, na vkladnej knižke a na účte stavebného sporenia žalovaného (správne išlo o sumu 655,99 eur na účte žalovaného č. XXXXXXXXXX a nie o sumu 655,94 eur, ktorá suma bola na účte č. XXXXXXXXXX, patriacom dcére a ktorá do BSM nepatrí). Súd prvej inštancie pri vyúčtovaní s uvedenými finančnými prostriedkami počítal, avšak do výroku rozsudku ich neuviedol, preto odvolací súd tento nedostatok výroku rozsudku súdu prvej inštancie napravil. Zároveň i výrok rozsudku ohľadne špecifikácie nehnuteľnosti prikázanej do vlastníctva žalobkyne doplnil tak, aby formálne zodpovedal zápisu tejto nehnuteľnosti v liste vlastníctva.
18. K námietke žalovaného, že do BSM neboli započítané trovy súdnych konaní, ktoré po rozvode uhradil zo svojich vlastných finančných prostriedkov, odvolací súd udáva, že v spore vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 25C/273/2003, ako aj v spore vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 23C/144/2007 bolo právoplatne rozhodnuté o náhrade trov konania až po zániku BSM ( rozsudok OS Nitra č.k. 25C/273/2003 -176 zo dňa 04.04.2006 nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom KS Nitra č.k. 6Co/140/2006-196, dňa 08.12.2007 a rozsudok OS Galanta č.k. 23C/144/2007- 75 zo dňa 24.06.2008 bol zmenený rozsudkom KS v Trnave č.k. 10Cop/343/2008-138 zo dňa 21.04.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2009). Ide teda o dlh, ktorý vznikol až po zániku BSM, preto do BSM nepatrí a na veci nič nemení, že na náhradu trov konania boli zaviazaní obaja neúspešní účastníci spoločne a nerozdielne, ktorí si vzájomné nároky z tohto titulu môžu vyrovnať mimo BSM.
19. Dlh voči Službytu vo výške 2.304 eur (69.413,-Sk), ktorý predstavuje nedoplatok na službách poskytovaných spolu s užívaním bytu za obdobie rokov 1999-2002 je dlhom vzniknutým počas trvania manželstva a preto takýto dlh patrí do BSM. Žalovaný v odvolaní uvádzal, že tento dlh uhradil po rozvode manželstva zo svojich peňazí a nárokoval si na jeho započítanie vo svoj prospech. Odvolací súd odvolanie žalovaného nepovažoval za dôvodné, pretože na pojednávaní dňa 07.07.2009 žalovaný sám vypovedal, že tento dlh zaplatil z peňazí, ktoré zarobil v Írsku, pričom v Írsku pracoval počas trvania manželstva v rokoch 2001-2003, takže dlh bol uhradený z peňazí patriacich do BSM. Tvrdenie žalovaného v odvolaní preto odvolací súd považoval za účelové. Vzhľadom na uvedené nebol dôvod pri vyporiadaní BSM prihliadať na tento spoločný dlh, keďže bol uhradený zo spoločných peňazí.
20. K požiadavke žalovaného prikázať byt do jeho vlastníctva, odvolací súd uvádza, že nepovažoval za dôvodné na rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktorý byt prikázal žalobkyni, niečo meniť, a to aj keď sa s odstupom času zmenila jedna z okolností, na ktorú súd pôvodne prihliadal a to, že maloletá dcéra O. bola zverené po rozvode matke. Dcéra účastníkov sporu medzičasom nadobudla plnoletosť, nežije v spoločnej domácnosti s matkou a zdržuje sa v zahraničí. Odvolací súd i napriek uvedenému je toho názoru, že ak žalobkyňa býva v predmetnom byte od rozvodu manželstva a dlhodobo tak má riešenú svoju bytovú otázku, nepochybne predmetný byt využije účelnejšie než žalovaný, ktorý má k dispozícii nehnuteľnosť vo X. G., v ktorej od rozvodu býva.
21. Žalovaný pri vyporiadaní BSM namietal, že malo byť prihliadané na to, kto sa akým spôsobom podieľal na nadobudnutí majetku a zohľadnené pri vyporiadaní BSM. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie pri vyčíslení vzájomného vyrovnania podielov vychádzal z ustanovenia § 150 OZ, podľa ktorého podiely oboch manželov sú rovnaké, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod pre ktorý by mal byť podiel žalovaného väčší ako podiel žalobkyne. Pokiaľ žalovaný namietal, že malo byť zohľadnené, že sa viac zaslúžil o nadobudnutie majetku, treba prisvedčiť žalobkyni v tom, že ona zabezpečovala starostlivosť o deti, rodinu a domácnosť.
22. Žalovaný na odvolacom pojednávaní v rámci svojho konečného návrhu namietol hodnotu bytu vo výške 48.100 eur a poukazoval na to, že ohodnocovaný bol už dávno a teraz sú ceny bytov iné. Navrhol preto vykonať znalecké dokazovanie na aktuálnu cenu bytu, ktorý môže mať teraz hodnotu aj 120.000 eur, nakoľko pri vyporiadaní BSM je treba vychádzať z hodnoty veci v čase vyporiadania.
23. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
24. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
25. Odvolací súd konštatuje, že je mu známa judikatúra týkajúca sa hodnoty vecí patriacich do BSM, z ktorej sa pri vyporiadaní vychádza, avšak vykonaniu dokazovania v zmysle návrhu žalovaného bráni Civilný sporový poriadok a preto súd v odvolacom konaní vykonanie tohto dôkazu nepripustil. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie pri vypodiadaní BSM vychádzal zo všeobecnej hodnoty bytu 48.100 eur určenej znaleckým posudkom č. 3/2012 znalca Ing. Karola Frištáka ešte v roku 2012 predloženým súdu dňa 16.01.2012 a súd prvej inštancie rozhodol vo veci v poradí druhým rozsudkom dňa 27.04.2017, pričom žalovaný v priebehu konania od vykonania dokazovania znaleckým posudkom z roku 2012 po celú dobu neuviedol ohľadom všeobecnej hodnoty bytu žiadne nové skutočnosti a nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy, ale práve naopak, počas celého konania takto stanovenú cenu nespochybňoval a medzi obomi stranami konania bola akceptovaná a považovaná za nespornú. Odvolací súd z obsahu zápisnice o pojednávaní konanej dňa 27.04.2017 (č.l. 1117) zistil, že strany sporu boli súdom riadne poučené o dôsledkoch skončenia dokazovania, pričom žalovaný ohľadom všeobecnej hodnoty bytu neuviedol žiadne tvrdenia, ani nepredložil žiadny dôkaz a ani vykonanie dôkazu v tomto smere nenavrhoval. Napokon aj z obsahu podaného odvolania, ktoré žalovaný voči napadnutému rozsudku podal vyplýva, že hodnotu bytu vo výške 48.100 eur nespochybňoval. Skutočnosť, že došlo k zmene všeobecnej hodnoty bytu v podanom odvolaní žalovaný vôbec nenamietal a táto skutočnosť nebola ani odvolacím dôvodom. Na zvýšenie všeobecnej hodnoty žalovaný začal poukazovať až na odvolacom pojednávaní v rámci svojej záverečne reči. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 3 a § 380 CSP na tento návrh predložený žalovaným až na odvolacom pojednávaní neprihliadol, pretože odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli podané v lehote pre podania odvolania a zároveň vyšli
najavo v odvolacom konaní, keďže nejde o vadu konania týkajúcu sa procesných podmienok, ktorú súd preskúmava z úradnej moci. V danom prípade nemôže ísť ani o novotu v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 366 CSP, pretože v podanom odvolaní, ani do skončenia lehoty na podanie odvolania tento prostriedok procesného útoku žalovaný neuplatnil, navyše nebola splnená ani jedna z podmienok uvedená v ustanovení § 366 CSP.
26. V podanom odvolaní žalobkyňa namietala i voči rozhodnutiu o trovách konania a žiadala, aby bol zaviazaný na náhradu trov žalovaný a v nadväznosti na uvedené potom považovala za nesprávne i výroky, týkajúce sa trov štátu vzniknutých vyplatením znalečného. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania za správne, pretože z hľadiska uplatňovaného nároku a výsledku sporu možno konštatovať, že obe strany mali rovnaký pomer úspechu a neúspechu a preto je namieste postupovať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods.2 CSP. Vzhľadom k tomu sa potom obe strany sporu rovnakou mierou podieľajú i na trovách vzniknutých v súvislosti s vykonaným dokazovaním. V konaní nesporne vznikli trovy štátu spočívajúce vo vyplatení odmeny za vyhotovenie znaleckých posudkov. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením č.k.25C/64/2009-272 zo dňa 02.08.2010, právoplatným dňa 30.08.2010, priznal súd znalcovi Ing. Josefovi Veverkovi znalečné vo výške 199,85 eur, uznesením č.k. 25C/64/2009-625 zo dňa 23.03.2012, právoplatným dňa 09.05.2012, priznal súd znalcovi Ing. Karolovi Frištákovi znalečné vo výške 124,54 eur a uznesením č.k. 25C/64/2009-1054 zo dňa 08.12.2015, priznal znaleckej organizácii PROGRESS- expertízno znalecká spol. s r.o. znalečné vo výške 168,25 eur. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil iba s tým, že znalečné bolo vyplatené zo zálohy, ktorú zložil on a žiadal, aby bolo rozúčtované aj žalobkyni, teda aby sa na ňom podieľali obaja rovným dielom. Odvolací súd sa zaoberal iba námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní, ktoré nepovažoval za dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správne potvrdil, nakoľko o nároku na náhradu trov konania, súčasťou ktorých je i znalečné, rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( § 262 ods.1 CSP). V predmetnej veci súd prvej inštancie vzhľadom na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods.2 CSP rozhodol i o tom, že obe strany konania sa na nákladoch na znalečné podieľajú rovnakou mierou. Znalecké posudky v celkovej výške 492,64 eur boli podané v záujme oboch strán sporu, preto žalobkyňa aj žalovaný boli povinní zaplatiť každý 1 týchto trov t.j. 246,32 eur. Žalobkyňa zaplatila zálohu vo výške 150 eur, ktoré boli pri výplate znalečného spotrebované a žalovaný zaplatil zálohu vo výške 350 eur, z ktorej sumy bolo spotrebovaných 246,32 eur, suma 31,75 eur bola vrátená platobným poukazom zo dňa 08.12.2015 a o vrátení zvyšnej časti vo výške 71,93 eur bolo rozhodnuté týmto rozsudkom. Suma 96,32 eur o ktorú zaplatila žalobkyňa na preddavkoch menej, boli pri výplate znalečného hradené z prostriedkov štátu. Odvolací súd preto rozhodol o povinnosti žalobkyne zaplatiť sumu 96,32 eur ako doplatok na trovy štátu. Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou ( § 148 ods.1 OSP) a to napriek tomu, že nová procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje, a to podľa čl. 4 ods.2, § 470 ods.2 a § 255 ods. 2 CSP. 27. Odvolací súd zároveň rozhodol o poplatkovej povinnosti za vyporiadanie BSM oboch strán sporu tak, že žalobkyni aj žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok za vyporiadanie BSM každému v sume 758,75 eur (1.517,50 eur : 2 = 758,75 eur) do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Pri vyčíslení výšky súdneho poplatku súd vychádzal z toho, že základ poplatku predstavuje suma 50.587,94 eur ( § 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch ) z toho 3% (položka 6 sadzobníka súdnych poplatkov) = 1.517,63 eur a po zaokrúhlení 1.517,50 eur . Odvolací súd poukazuje na to, že výška súdneho poplatku bola správne vypočítaná i v rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale na jej zaplatenie boli nesprávne zaviazané obe strany spoločne a nerozdielne. Odvolací súd toto rozhodnutie zmenil tak, že súdny poplatok vo výške 1517,63 eur rozdelil a každého zaviazal na sumu pripadajúcu na jemu prikázaný podiel t.j. 758,75 eur, nakoľko nejde o záväzok spoločný a nerozdielny. 28. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 a § 396 ods. 1, 2 CSP s ohľadom na výsledok sporu, v ktorom mala každá zo strán iba čiastočný úspech tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP)