Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-82-2024.pdf
PDF · 117.19 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/82/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX, právne zastúpený AK Balara, s .r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 858 528, o zaplatenie 942,42 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 862,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 862,10 eur od 24.07.2024 do zaplatenia zastavuje. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 80,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 80,32 eur od 25.07.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. III. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.07.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 942,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 942,42 eur od 25.07.2024 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na tom skutkovom odôvodnení, že na základe Zmluvy o poskytnutí ubytovacej služby v spoločnej ubytovni „Patrónka“ zo dňa 25.04.1995 sa žalovaný stal ako objednávateľ ubytovania osobou oprávnenou prechodne užívať ubytovaciu bunku č. XXX, nachádzajúcej sa ubytovni E. F. G. H. I., zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. J. G., súp. č. XXXX na parcele č. 4976/1. Zmluvu o ubytovaní uzatvoril žalovaný so spoločnosťou Priemstav, š.p. Bratislava, po zániku spoločnosti Priemstav, š.p. Bratislava sa stal vlastníkom ubytovne, na základe protokolu - Zmluvy o prevode privatizovaného majetku na Hlavné Mesto SR Bratislavu zo dňa 31.07.1995 žalobca. V súlade s čl. I. bod 1 Zmluvy o ubytovaní bola zmluva uzatvorená na dobu neurčitú a v zmysle čl. I. bod 2 citovanej Zmluvy bol žalovaný povinný ubytovaciu bunku uvoľniť v prípade rozviazania pracovného pomeru so štátnym podnikom Priemstav. Vzhľadom na skutočnosť, že Priemstav, š.p. bol dňa 30.10.1995 vymazaný z obchodného registra, pracovný pomer žalovaného zanikol a žalobca ho listom zo dňa 29.10.2008 vyzval na odovzdanie ubytovacej bunky. Z dôvodu, že žalovaný ubytovaciu bunku dobrovoľne neodovzdal, podal žalobca na súd návrh o vypratanie ubytovacej bunky. Krajský súd Bratislava rozsudkom sp. zn. 15Co/208/2019 zo dňa 29.06.2022 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 22C/65/2009 zo dňa 30.11.2011, ktorým bol žalovaný zaviazaný vypratať a protokolárne vypratať ubytovaciu bunku č. XXX, a to bez nároku na bytovú náhradu. Žalovaný ubytovaciu bunku odovzdal dňa 24.08.2022. Žalovaný bol povinný uhrádzať za užívanie ubytovacej bunky mesačne sumu vo výške 76,34 eur a to vždy najneskôr do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Nakoľko žalovaný po ukončení Zmluvy o ubytovaní ubytovaciu bunku naďalej užíva, pričom žalobcovi za jej užívanie neplatí úhrady riadne a včas, dochádza z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca určil
ako výšku obvyklej ceny za užívanie ubytovacej bunky v rozhodnom období. Žalovaný predmetným užívaním bunky bez poskytovanej náhrady získal majetkovú hodnotu. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle totiž získa a obohatí sa nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide preto tiež v prípade užívania ubytovacej bunky bez zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je vzhľadom na povahu plnenia schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady v zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na úhradách za užívanie ubytovacej bunky bez právneho dôvodu za obdobie od 8/2021 do 12/2021 suma 331,70 (5 x 76,34 eur) , od 1/2022 do 8/2022 suma 610,72 eur (8 x 76,34 eur) dlhuje žalovaný žalobcovi sumu vo výške 942,42 eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu upomienkou zo dňa 29.06.2022 a zo dňa 22.02.2023, žalovaný, pričom žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil. Zároveň žalobca uplatňuje aj zákonný nárok na úroky z omeškania.
2. Súd vyhovel návrhu žalobcu vydaním platobného rozkazu č.k. 14Up/1403/2024 zo dňa 19.08.2024. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal odpor (čl. 38) s odôvodnením, že ubytovaciu bunku odovzdal 24.08.2022 a v období od 24.08.2022 do 31.08.2022 bunku neužíval. Žaloba bola podaná dňa 24.07.2024 a namieta premlčanie údajného práva na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného za obdobie od 1.08.2021 do 23.07.2023 s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca nemá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ani za zvyšné obdobie t.j. od 24.07.2022 do 23.08.2022 z dôvodu, že nemožno určiť obvyklú cenu za užívanie ubytovacej bunky, ktorá nebola v užívateľnom stave. Žalobca určil sumu bezdôvodného obohatenia ako výšku obvyklej ceny za užívanie ubytovacej bunky. Stav ubytovne vylučuje jej užívanie. Objekt ubytovne nespĺňa normy vyhlášky MS SR č. 259/2008 Z. z. a bol neobývateľný bez toho, aby mal neprípustný negatívny vplyv na zdravie ubytovaných. Od začiatku vykurovacej sezóny 2013-2014 nebolo do objektu dodávané teplo a teplá voda. Elektrina bola dodávaná do budovy ubytovne len na základe zmlúv uzatvorených medzi užívateľmi buniek a dodávateľom elektriny. Budova bola v dezolátnom stave a neobývateľná. Žalobca nemá právo na žiadne plnenie ako protihodnotu za užívanie ubytovacej bunky.
3. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že popiera skutočnosti uvádzané žalovaným, uplatnený nárok považuje za dôvodný, preukázal nárok, čo do dôvodu i výšky. Tvrdenia žalovaného o neobývateľnosti bunky a jeho poukazovaní na právne predpisy vzťahujúce sa k podmienkam, ktoré by mali ubytovacie zariadenia spĺňať nie sú relevantné na daný prejednávaný prípad a to z dôvodu, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným neexistoval. Žalovaný mal ubytovaciu bunku po skončení zmluvného vzťahu resp. na výzvy žalobcu odovzdať, napriek tomu tak neurobil, túto užíval a z jej užívania vylúčil žalobcu ako vlastníka. Žalovaný jediný disponoval kľúčmi od ubytovacej bunky a žalobcovi tak zamedzil akýkoľvek prístup k predmetu jeho vlastníctva. K výške bezdôvodného obohatenia, ku ktorému na strane žalovaného dochádzalo až do odovzdania ubytovacej bunky žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o svojom tvrdení o výške odplaty. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že stav a intenzita užívania nemajú vplyv na samotnú skutočnosť, že dochádza zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. V rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 15.04.2004 sp. zn. 33 Odo 668/2002 sa konštatuje, že aj keď žalovaný sa v byte prestal zdržiavať, žalobkyňa mu v prístupe do bytu a v jeho užívaní nebránila, hoci mu ho sťažila, nemení nič na povinnosti žalovaného platiť úhrady za takéto užívanie: „V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že dovolateľ nespochybnil záver odvolacieho súdu, že ním užívané priestory v dome žalobkyne nevypratal, tvrdí len, že z bytu odišiel preto, lebo ho pre správanie žalobkyne nemohol užívať. Nejde preto o prípad dobrovoľného vypratania a odovzdania bytu (napr. odovzdaním kľúčov), ktorým by dovolateľovi zaniklo jeho právo na bývanie... Keďže dovolateľ úhradu za právo na bývanie neplatil, záver odvolacieho súdu, že získal bezdôvodné obohatenie tým, že sa jeho majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak, ak by túto povinnosť plnil, došlo, je správny.“ V rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 18.10.2005 sp. zn. 25Cdo/ 2145/2004 súd konštatuje, že: „na povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nemá vplyv to, čo sa s predmetom bezdôvodného obohatenia stalo po tom, čo ho obohatený získal (či ho napr. zničil) a nezáleží ani na tom, či a prípadne v akom rozsahu v čase rozhodovania súdu obohatenému ešte nejaký prospech zostal.“ Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania berie žalobca svoj návrh na začatie konania čiastočne späť v rozsahu 862,10 eur s príslušenstvom za žalované obdobie od 1.08.2021 do 23.07.2022 a 24.08.2022 do 31.08.2022. Naďalej zotrval, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi zostatok istiny vo výške 80,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 80,32 eur od 25.07.2024 do zaplatenia.
K špecifikácii uplatňovanej sumy vo výške 80,32 eur uviedol, že táto predstavuje sumu, ktorú by žalovaný zaplatil v prípade existencie nájomného vzťahu za obdobie od 24.07.2022 do 24.08.2022 (32 dní) a vo výške 76,34 eur/mesačne, 2,51 eur/deň.
4. Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie (v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti), a to výsluchom právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
5. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na skutkovej argumentácii v zmysle svojich písomných podaní. Na doplnenie uviedol, že po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu ostáva predmetom konania suma 80,32 eur s príslušenstvom za obdobie od 24.07.2022 do 24.08.2022. Nie je sporné, že žalovaný disponoval kľúčmi od ubytovacej bunky do 24.08.2022, kedy kľúče odovzdal žalobcovi. Spornou ostáva výška bezdôvodného obohatenia. Žalobca odvodzuje výšku bezdôvodného obohatenia z oznámenia primátora žalobcu z r. 2001 z evidenčného listu z r. 2004. Jedná sa o jednostranné určenie súm žalobcom spred viac ako 20 rokov. Toto jednostranné určenie nemôže podľa názoru žalovaného byť dôkazom o skutočnej o obvyklej cene za užívanie priestoru v r. 2022. Je právoplatne judikované súdmi, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah. Ak neexistuje zmluva, nemôže žalobca jednostranne určovať výšku plnenia. Jednostranná predstava žalobcu o výške bezdôvodného obohatenia nie je dôkazom. Stav budovy pri Habánskom mlyne, v ktorej sa nachádza ubytovacia bunka, nie je sporný. Tvrdíme, že ubytovacia bunka sa v r. 2022 nachádzala a dodnes sa nachádza v budove, ktorá je od jesene r. 2013 pre dodávky tepla, od januára 2014 bez dodávky teplej vody. Budova bola v r. 2022 a doteraz je v dezolátnom stave a nespĺňa požiadavky vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. na ubytovacie zariadenia. Žalobca odpojil vykurovanie na jeseň roku 2013. V roku 2022 bola budova už 9 rokov nevykurovaná, ubytovacia bunka nespĺňala v roku 2022 zákonné požiadavky na ubytovanie, ubytovanie v nej nebolo možné, a preto nemohlo dôjsť u žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca najmä nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia a nenavrhol žiadne dokazovanie, je na žalobcovi, aby preukázal výšku uplatneného nároku. My sme nulovú výšku preukázali skutkovými tvrdeniami o neobývateľnosti ubytovne a bunky. Takýto priestor nie je možné prenajať. Žalobca nenavrhol ZP o obvyklej cene, nepredložil porovnateľné nájomné zmluvy, nenavrhol žiadne iné dokazovanie o trhovej hodnote užívania takého priestoru, iba sa pridŕžal doterajších vyjadrení, čo považujeme za rezignáciu vo vzťahu k preukázaniu výšky uplatneného nároku. Z tohto dôvodu navrhujeme žalobu aj v časti, v ktorej nebola vzatá späť, zamietnuť, a to pre neunesenie dôkazného bremena ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania žalovanému.
6. V konaní bolo nesporné, že spoločnosť Priemstav, š.p. ako ubytovateľ uzatvorila so žalovaným (zamestnancom) ako objednávateľom dňa 25.04.1995 Zmluvu o ubytovaní v spoločnej ubytovni Patrónka (čl.9), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému prechodné ubytovanie v ubytovni č. bunky 301 na dobu neurčitú, najdlhšie však do skončenia pracovného pomeru, kedy žalovaný bol povinný uvoľniť ubytovaciu bunku v prípade rozviazania pracovného pomeru (článok I., bod 2 zmluvy). Podľa zmluvy bol žalovaný povinný platiť za ubytovanie stanovenú cenu v určených termínoch (čl. II zmluvy). Nepochybným účelom uzavretej zmluvy bolo dočasné riešenie ubytovania žalovaného ako zamestnanca uvedeného štátneho podniku. Následne po zrušení štátneho podniku Priemstav prevodca (Fond Národného majetku SR) bezodplatne previedol na nadobúdateľa (žalobca) časť majetku s príslušenstvom, so všetkými právami a záväzkami v rozsahu príloh (predmetom prevodu bola ubytovňa na parcele č. 4976/1, k.ú. J. G., okres Bratislava I (čl. 7), ako vyplýva zo zápisu LV č. XXXX, k.ú. J. G., obec Bratislava-Staré Mesto. Nebolo sporným, že medzi stranami sporu prebiehal súdny spor a žalovaný bol povinný vypratať a protokolárne odovzdať žalobcovi ubytovaciu bunku č. XXX, nachádzajúcu sa v ubytovni Patrónka na ulici E. F. G. X H. I., zapísanej na LV č. XXXX, súp. č. XXXX na parcele 4976/1 v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a to bez nároku na bytovú náhradu (rozhodnutie OS Bratislava I sp. zn. 22C 65/2009-273 zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozhodnutím KS v Bratislave sp. zn. 15Co 208/2019 zo dňa 29.06.2022 čl. 12,22). Z výzvy žalobcu na odovzdanie ubytovacej bunky zo dňa 29.10.2008 adresovanej žalovanému na adresu E. F. G. X H. I. (zhodná s adresou objektu ubytovne „Patrónka“ a ktorú výzvu žalovaný na adrese prevzal) je nepochybné, že túto bunku žalovaný bez právneho dôvodu i naďalej užíval a preukázateľne so žalobcom ako vlastníkom novú zmluvu o ubytovaní neuzatvoril. Nie je sporné, že žalovaný disponoval kľúčmi od ubytovacej bunky č. 301 do 24.08.2022, kedy kľúče odovzdal žalobcovi. V tomto protokole (čl. 27) žalobca a žalovaný
potvrdili, že z dôvodu ukončenia užívania predmetu nájmu odovzdávajúci (žalovaný) odovzdáva a preberajúci (žalobca) preberá obytnú bunku č. XXX v objekte, ktorého vlastníkom je žalobca.
7. So zreteľom na to, ako a čím žalobca skutkovo odôvodňoval svoju žalobu je zrejmé, že pre uplatnený nárok (žalované plnenie) považoval za rozhodné, že žalovaný v žalovanom období od 1.08.2021 do 31.08.2022 a následne po čiastočnom späťvzatí obdobie 24.07.2022 do 24.08.2022 ( „rozhodné obdobie“) bez právneho dôvodu užíval obytnú bunku č. 301 v objekte, ktorého vlastníkom je žalobca a výšku uplatňovanej náhrady žalobca považoval za zodpovedajúcu výške ceny za ubytovanie k 1.01.2004 76,34 eur/mesiac. Užívaním ubytovacej bunky bez právneho titulu žalovaný neoprávnene zasahoval do ústavou a zákonom chráneného vlastníckeho práva žalobcu, hoci žalovaný namietal, že bunku od roku 2015 neužíval, poukazoval na zlý stav ubytovne.
8. Právna úprava bezdôvodného obohatenia vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí takéto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať (§ 456 Občianskeho zákonníka), vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vznikol. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvody, ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov alebo tým, že sa za iného plnilo, hoci mal podľa práva plniť sám (§ 451 ods. 2, § 454 Občianskeho zákonníka). 9. Podľa § 754 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). Za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami. 10. Podľa § 144 a 145 ods. 1 a 2 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 11. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu (čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 862,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 862,10 eur od 24.07.2024 do zaplatenia) súd rozhodol pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení o zastavení konania v tejto časti. Späťvzatie žaloby predstavuje jedno z dispozičných oprávnení žalobcu, je prejavom jeho autonómnej vôle spôsobilým ovplyvňovať priebeh konania prebiehajúceho na základe ním podanej žaloby. Preto súd o tejto časti uplatneného nároku už ďalej nerozhodoval.
12. Predmetom prejednávanej veci po čiastočnom späťvzatí zostal naďalej uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zostatku istiny vo výške 80,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 80,32 eur od 25.07.2024 do zaplatenia titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bunky žalobcu č. 301 v ubytovni v Bratislave, ktorý užíval žalovaný bez právneho dôvodu a to za obdobie od 24.07.2022 do 24.08.2022 (32 dní x 2,51 eur/deň). Žalovaný v rámci procesnej obrany rozporoval uplatnený nárok žalobcu, poukazoval najmä na to, že bunku od roku 2015 reálne nevyužíval, nebýval v nej, namietal stav objektu, že je neobývateľný, namietal tak výšku bezdôvodného obohatenia.
13. Prejudicialitu možno vo všeobecnosti (v jej podstate) chápať aj ako kauzálny vzťah medzi dvomi subjektívnymi právami, z ktorých jedno je podmienené druhým; svoje miesto nachádza predovšetkým v prípadoch, kedy právoplatným rozhodnutím o veci sa vyriešila otázka, ktorá má zásadný význam pre ďalší spor, t.j. od jej posúdenia závisí rozhodnutie v tejto ďalšej veci; jej vznik predpokladá, že určitý právny vzťah sa stal predmetom procesu, pričom právny vzťah, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, musí súd pri rozhodovaní o inej veci (právnom vzťahu) posudzovať len tak, ako sa stalo v právoplatnom rozhodnutí. 14. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom ustanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Účelom tejto právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného a ak už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.
15. Je v konaní nepochybné, že žalobca ako vlastník objektu „Patrónka“ zapísanej na LV č. XXXX sa v predchádzajúcom období, a to v konaní 22C/65/2009, domáhal vypratania ubytovacej bunky č. XXX
a tiež žiadal náhradu za neoprávnené užívanie v identickej veci (45C 103/2022), avšak za iné časové obdobie. Súd poukazuje na to, že už samo poskytnutie práva užívať priestor predstavuje majetkovú hodnotu, nie je pri tom rozhodujúce, či uvedená osoba, ktorá mala priestory prenajaté ich fakticky užívala alebo nie. Faktické užívanie veci predstavuje realizáciu užívacieho práva, avšak majetkovú hodnotu má už samo užívacie právo, na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalovanému vznikol na úkor žalobcu majetkový prospech tým, že mu bol zo strany žalobcu prenechaný nebytový priestor, ktorého bol žalobca vlastníkom spolu s užívacím právom k tomuto priestoru. Bezdôvodné obohatenie vznikne aj tomu, kto bez platného právneho titulu dosiahol postavenie držiteľa na úkor vlastníka, napr. tým, že nehnuteľnosť uzamkol a bola prístupná len pre jeho vlastné potreby a to bez ohľadu na to, ako intenzívne nehnuteľnosť v skutočnosti využíval (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/291/2022 zo dňa 19.05.2004 a sp. zn. 25Cdo/2905/2005 zo dňa 31.01.2008).
16. V prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z protiprávneho stavu sa nejedná o jednorazové právo, ale právo, ktoré vzniká v súvislosti s protiprávnym vzťahom (okupácia ubytovacej bunky č. 301) a ten bol pretrvávajúci, keďže žalovaný túto užíval bez právneho dôvodu za uplatnené obdobie, pričom je irelevantné ako často sa tam žalovaný (ne)zdržiaval. Žalovaný mal až do času odovzdania bunky k dispozícii kľúče a za „rozhodné obdobie“ neumožnil žalobcovi ubytovacou bunkou č. 301 v objekte „Patrónka“ disponovať, nakoľko bunku uzamkol, bunka tak bola prístupná len pre potreby žalovaného (faktické užívanie) a to až do momentu jej odovzdania žalobcovi dňa 24.08.2022. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkovo-právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nie je o povinnosti vydať vec ale o povinnosti platobnej, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, pričom žalovaný dlhodobo (minimálne od roku 2001 a od začiatku súdnych konaní v roku 2009) vedel, že ubytovaciu bunku č. 301 užíva bez právneho dôvodu. Zodpovednostný záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vzniká medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatí a tým, na ktorého úkor bezdôvodné obohatenie vzniklo. Oprávneným subjektom je teda ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané a povinným subjektom je ten, kto bezdôvodné obohatenie získal. Plnením bez právneho dôvodu je tak užívanie cudzej veci bez titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a v čase za užívanie veci aj s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho spôsob, najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.
17. Žalovaný teda v období, za ktoré si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 80,32 eur fakticky užíval priestor ubytovacej bunky č. 301 bez právneho dôvodu a bez vzájomného protiplnenia uhrádzať úhradu za jej užívanie t.j. neposkytoval žiadnu náhradu. Žalovaný zotrvával na argumentácii, že bunku neobýval, nakoľko bola neobývateľná, poukazoval na zlý stav bunky (prerušená dodávka vody, odstavenie objektu od kotla atď.). Pokiaľ mal žalovaný za to, že ubytovacia bunka č. 301 bola neobývateľná, mal predsa možnosť ju už skôr vypratať a odovzdať kľúče žalobcovi a nemal dôvod ju tak bezdôvodne zadržiavať, obmedzovať žalobcu v jeho vlastníckom práve. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. K získaniu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade dochádza okamihom prijatia plnenia. V kontexte skutkových okolností prejednávanej veci súd poukazuje na to, že užívaním ubytovacej bunky v objekte vo vlastníctve iného subjektu bez právneho dôvodu a bez poskytnutia akejkoľvek peňažnej náhrady za toto faktické užívanie sa užívateľ ubytovacej bunky (žalovaný) na úkor vlastníka tohto objektu bezdôvodne obohacuje, čo spočíva v tom, že za jej užívanie neplatí vlastníkovi akúkoľvek náhradu, čím na jeho strane nedochádza k zmenšeniu majetku (k úbytku v jeho majetkovej sfére), a to na úkor vlastníka tohto objektu.
18. V danej prejednávanej veci súd vzal za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že ide o identickú ubytovaciu bunku č. XXX, ktorá bola žalovaným užívaná dlhodobo a kde základ nároku - existencia bezdôvodného obohatenia bol daný už od roku 2001 na základe oznámenia žalobcu zo dňa 27.02.2001, ktoré bolo doručené žalovanému (nebolo sporné v konaní), kedy bola upravená cena za ubytovanie (2.300 Sk za kalendárny mesiac t.j. 76,34 eur) so zohľadnením zmeny cien energií a zabezpečovaním prevádzky objektu (čl.11). Pokiaľ
ide o ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v rozhodnom období (32 dní x 2,51 eur/deň) súd nevidí zásadný rozdiel pri priznávaní rovnakého práva medzi žalobcom a žalovaným. Pritom rozdiel súvisí len s časovým horizontom rok 2001 a rok 2022 (uplatňovaným obdobím 24.07.2022 do 24.08.2022) t.j. 21 rokov. Je nepochybné, že za toto časové obdobie došlo k nárastu nielen cien nehnuteľností ale i nájmov, pričom žalobca vychádza z ceny v roku 2001. Hodnotiac nezmenený účel užívania ubytovacej bunky č. 301 žalovaným, porovnaním ceny za ubytovanie v roku 2001 a jej rovnakého uplatnenia v roku 2022 súd dospel k záveru, že požadovaná suma nie je ani nadhodnotená a nie je neprimeraná. Výška odplaty bola závislá od účelu a spôsobu užívania za bežných okolností jej realizácie v predchádzajúcom období a za akú odplatu takéto užívanie žalovaný mal platiť, pričom u neho nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal a to na úkor žalobcu, koho majetkový stav sa tým znížil a nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. V tejto súvislosti treba poznamenať, že sa uplatňuje to isté právo ako v obdobnom konaní za iné časové obdobie. Súd priznal nárok na náhradu i s poukazom na článok 2 základných princípov CSP, v zmysle ktorých ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
19. Súd tak vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval uplatnený nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške ceny za užívanie bunky (vo výške obvyklého nájmu v roku 2001) v sume 76,34 eur mesačne dôvodný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného nároku, jeho výšku, preto súd žalobe vyhovel a žalobcovi priznal sumu vo výške 80,32 eur. 20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 22. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktoré prekročenie nie je prípustné.
23. Súd zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 80,32 eur od 25.07.2022 do zaplatenia. Súd poukazuje na to, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia upomienkou zo dňa 29.06.2022 (čl. 30) uložil mu lehotu na zaplatenie 10 dní od prevzatia výzvy. Nakoľko si však žalobca uplatnil úroky z omeškania až od 25.07.2022, teda nasledujúci deň po podaní žaloby a úrok z omeškania boli vyčíslený v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., preto súd žalobe titulom uplatňovaných úrokov z omeškania vyhovel.
24. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ) v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 CSP (ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo) a § 256 ods. 1 CSP (ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane). 25. Žalobca sa v danej veci domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 942,42 eur s príslušenstvom a bol v danom spore úspešný v časti žaloby o zaplatenie sumy 80,32eur (súd v tejto časti vyhovel žalobe) a neúspešný čo do sumy 862,10 eur (v ktorej časti bolo konanie zastavené na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorý zobral návrh v tejto časti späť s poukazom na dôvodnú námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného), teda procesné zavinenie na zastavení tejto časti konania je na strane žalobcu. Úspech žalobcu predstavuje 8,50 % a úspech žalovaného predstavuje 91,50 % (ako podiel
priznanej sumy k uplatnenej sume), čistý úspech žalovaného tak predstavuje 83 % . Preto súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83% . 26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).