Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-34-2021.pdf
PDF · 86.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1T/34/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci obžalovaného B. G. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. b/, písm. d/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.07.2021, takto
rozhodol:
Obžalovaný
B. G., nar. XX.XX.XXXX v T., S., trvale bytom T., M. R. R. XXX/XX, rozvedený, t.č. v ÚVV Ilava,
j e v i n n ý, ž e :
od presne nezistenej doby mesiaca február 2018 až do presne nezisteného dňa v mesiaci január 2021 postupne v priestoroch ubytovne v X na ulici D. P., nezisteného popisného čísla, bytu v X na ul. D. P. nezisteného popisného čísla, bytu v X ul. D. P. XXX/XX, bytu v X na ul. M. R. R. XXX/XX, bytu v Bošanoch ul. J. XXXX/X, kde žil v spoločnej domácnosti s priateľkou a neskôr manželkou H. G. rod. P., počas ich spolužitia v periodicite niekedy i dvakrát do týždňa vulgárne nadával a ponižoval ju pre jej zhoršený zdravotný stav, fyzicky ju opakovane napádal údermi, fackami, ťahaním za vlasy, a to aj v prítomnosti ich maloletej dcéry, tiež obžalovaný v uvedenej dobe vyžadoval od poškodenej pravidelný pohlavný styk a iné sexuálne praktiky a pokiaľ mu poškodená nevyhovela, bol k nej agresívny a vulgárny, na čo sa mu poškodená z dôvodu obavy z jeho agresívneho správania dobrovoľne podvolila a mala s ním pohlavný styk alebo iné sexuálne praktiky, obžalovaný tiež verbálne atakoval poškodenú rôznymi vulgarizmami, vyhrážkami zabitím, pohŕdavými a ponižujúcimi vyjadreniami na jej adresu v súvislosti s jej zdravotným stavom, ktoré u nej vyvolávali dlhšie trvajúci stav strachu a stresu a stav vážnej obavy, že by mohol svoje vyhrážky zabitím naplniť, v dôsledku čoho jej spôsoboval psychické utrpenie do takej miery, že z obavy pred konaním obžalovaného poškodená opakovane opustila ich spoločné obydlie, obžalovaný svojím konaním u poškodenej vyvolával pocit bezbrannosti a menejcennosti, čo nepriaznivo ovplyvňovalo jej každodenný život, pričom opakované obavy z opätovného vyhrážania, ponižovania a pohŕdavého zaobchádzania, ako aj pravidelné fyzické a verbálne útoky nepriaznivo pôsobili na telesný a psychický stav poškodenej, čo sa prejavilo tak, že poškodená výrazne schudla, trpí pocitom strachu, žije v obave o svoje zdravie a zdravie maloletej dcéry, kde po viacerých fyzických útokoch obžalovaného boli poškodenej H. G. spôsobené aj hematómy na dolných končatinách, na ľavom oku, drobné tržné zranenia kolien a oderky, čím obžalovaný spôsoboval poškodenej H. G. psychické a fyzické utrpenie, v dôsledku čoho bol negatívne ovplyvnený jej obvyklý spôsob života,
t e d a :
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a uvedený čin spáchal z osobitného motívu - so sexuálnym motívom a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l :
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. b/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona a s poukazom na § 140 písm. f/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 56 (päťdesiatšesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 31.05.2021 na Okresnom súde Partizánske obžalobu na B. G. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. b/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona a s poukazom na § 140 písm. f/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnej obžalobe.
Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 14.07.2021, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu a svoje konanie ľutuje. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaný:
- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu,
- sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby.
Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a obhajcu obžalovaného jeho vyhlásenie prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu zo dňa 23.04.2021 (č.l. 135-151) za splnenia podmienok podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, podľa § 269 Trestného poriadku čítaním a oboznámením listinných dôkazov, a to opatrenie z č.l. 45-46, zápisnica o výsluchu poškodenej k uplatnenému nároku na náhradu škody z č.l. 52-56, lustrácia v CDB z č.l. 168, lustrácia REGOB z č.l. 169, lustrácia GP SR z č.l. 170, odpis z RT z č.l. 171, lustrácia ZVJS z č.l. 172, lustrácia CESDaP z č.l. 188-189, správa na obžalovaného z ÚVV Ilava z č.l. 198-199, opatrenie z č.l. 204 a oboznámením podstatnej časti pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2P/21/2021.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval (v zhode s obžalobným návrhom prokurátora) ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. b/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona a s poukazom na § 140 písm. f/ Trestného zákona, pričom vinu obžalovaného za skutok obžalobou mu kladený za vinu ustálil na základe ním urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné. Z hľadiska formy zavinenia obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona.
Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 23.04.2021 okrem iného vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel duševnou poruchou v pravom zmysle slova, t.j. žiadnou psychózou a ani žiadnou inou duševnou poruchou, ktorá by mala forenzne významný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. U obžalovaného nebola zistená závislosť od psychotropných látok ani hráčska vášeň. Zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením sa obžalovaný môže dopúšťať trestnej činnosti. Znalec aktuálne nenavrhol uložiť obžalovanému ochranné liečenie.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2P/21/2021 súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2P/21/2021-67 zo dňa 30.06.2021 bolo manželstvo obžalovaného a poškodenej rozvedené, ich maloletá dcéra bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti poškodenej a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej v sume 120 € mesačne od právoplatnosti rozhodnutia. Styk obžalovaného s maloletou dcérou nebol súdom upravený.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného (č.l. 198) vyplýva, že tento je umiestnený na oddiele so štandardným režimom výkonu väzby. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil. Nebol mu uložený disciplinárny trest ani udelená disciplinárna odmena. Neprejavil záujem o zaradenie do práce. Sociálne kontakty s vonkajším prostredím udržiava formou ojedinelej korešpondencie a formou telefonovania. Uplatnil si právo na prijatie návštevy, ktorá nebola zrealizovaná, nakoľko sa k návšteve žiadne osoby nedostavili. V závere sa konštatuje, že obžalovaný si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu jeho väzby je zatiaľ bezproblémový.
Zo zápisnice o výsluchu poškodenej zo dňa 26.03.2021 (č.l. 52-56) vyplýva, že poškodená po zákonnom poučení uviedla, že si ako poškodená podľa § 46 Trestného poriadku uplatňuje práva poškodenej a v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku si neuplatňuje nárok na náhradu škody.
Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že tento je rozvedený, má jednu vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti je vo výkone väzby v predmetnej trestnej veci v ÚVV Ilava. Podľa lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR obžalovaný bol doteraz jedenkrát postihnutý v priestupkovom konaní, že si ako občan Únie nesplnil povinnosť požiadať o registráciu pobytu na území SR. Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že doposiaľ nebol súdne trestaný.
Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) a v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona. Teda pri prevahe poľahčujúcich okolnosti došlo v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o 1/3 (upravená trestná sadzba 84 až 148 mesiacov). Nakoľko obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, súd v súlade so závermi Stanoviska Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 per analogiam aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu tak, ako by to mohol urobiť i prokurátor v dohadovacom konaní (upravená trestná sadzba 56 mesiacov až 148 mesiacov). Tento postup súdu zároveň bránil tomu, aby mohla byť obžalovanému priznaná i poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona. Preto súd obžalovanému podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam uložil trest odňatia slobody vo výmere 56 mesiacov nepodmienečne (na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 4 Trestného zákona), ktorý trest považoval za primeraný s ohľadom na závažnosť spáchaného trestného činu, na jeho následok, ako aj na osobu páchateľa, spôsob spáchania
predmetného skutku a na postoj páchateľa k spáchanej trestnej činnosti. Súd zohľadnil vyhlásenie obžalovaného o vine za spáchaný skutok, čím neodvolateľne stratil možnosť napadnúť výrok o vine riadnym opravným prostriedkom, ktorú okolnosť premietol do uloženého trestu. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj správu z ÚVV Ilava, v zmysle ktorej bol obžalovaný hodnotený kladne, ako bezproblémový, nekonfliktný, ktorý si riadne plní svoje povinnosti a nariadenia uložené nadriadenými, jeho doterajší priebeh výkonu väzby bol bezproblémový. Súd pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný a bol jedenkrát postihnutý za spáchanie priestupku. Prihliadol tiež na skutočnosť, že obžalovaný má jednu vyživovaciu povinnosť. V danom prípade však súd návrh obhajcu na uloženie obžalovanému podmienečného trestu odňatia slobody postupom podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížený trestu s ohľadom na závažnosť trestného činu, ktorého sa obžalovaný dopustil nepovažoval za dôvodný a zastáva názor, že len nepodmienečný trest môže splniť u obžalovaného účel trestu, ktorým je najmä jeho prevýchova, ale i individuálna a generálna prevencia, pričom súd zároveň nezistil v prejednávanej veci také mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali ukladanie trestu obžalovanému postupom podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona pri zohľadnení § 39 ods. 3 Trestného zákona. Po zhodnotení všetkých týchto skutočností dospel súd k záveru, že takto uložený trest v dostatočnej miere bude plniť výchovnú zložku trestu a taktiež represívnu zložku trestu, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie.
Súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže tento do súčasnosti ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Poškodená na hlavnom pojednávaní postupom v zmysle § 256 ods. 2 Trestného poriadku uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, avšak nad jej výškou nerozmýšľala. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodená v prípravnom konaní v zápisnicu o výsluchu uviedla, že si síce uplatňuje podľa § 46 Trestného poriadku práva poškodenej avšak v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku si neuplatňuje nárok na náhradu škody. Súd preto o jej uplatnenom nároku na náhradu škody, ktorý učinila na hlavnom pojednávaní nerozhodoval, nakoľko si obžalovaná tento nárok neuplatnila riadne a včas tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 46 ods. 3 Trestného poriadku (nárok musí byť uplatnený najneskoršie do skončenia vyšetrovania).
Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste a náhrade škody v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).