Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-137-2025.pdf
PDF · 98.67 KB
Case nature
Subarea
3Cob/137/2025
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci navrhovateľa: Godemar, s.r.o., Na Záhrade 659/14, 911 05 Trenčín - Zlatovce, IČO: 36 353 043, právne zastúpeného: JUDr. Veronika Fröhlich, advokátka, Záleská 12, 900 28 Ivanka pri Dunaji, proti odporcovi: ZAXARA, s.r.o., Haburská 29, 821 01 Bratislava, IČO: 36 746 886, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní odporcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 77Cb/48/2025-39 zo dňa 23.6.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č.k. 77Cb/48/2025-39 zo dňa 23.6.2025 m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia uložil odporcovi, aby žalobcovi vydal v listinnej aj v elektronickej forme účtovnú dokumentáciu navrhovateľa za obdobie od mesiaca január 2010 (vrátane) do mesiaca december 2023 (vrátane), a to:
- mzdové doklady - mzdové listy, výplatné listiny, výplatné pásky, rekapitulácie miezd, rekapitulácie výplatných pások, evidenčné listy dôchodkového poistenia, povinné výkazy o výške preddavkov na poistné pre jednotlivé zdravotné poisťovne a výške poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu zamestnanca, prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti,
- účtovné doklady - faktúry prijaté, faktúry vydané, pokladničné doklady, interné doklady, bankové výpisy, daňové priznania, evidencia DPH - odpočítanie dane, evidencia DPH
- zdaniteľné obchody, kontrolné výkazy
- evidenčné karty majetku, vyraďovacie protokoly
- všetky mesačné prehľady - a to hospodársky výsledok, súvahu, výkaz ziskov a strát, prehľad o nákladoch a výnosoch
- zaraďovacie protokoly k odpisovanému majetku.
Ďalej súd prvej inštancie zaviazal odporcu, aby navrhovateľovi vydal aj ďalšiu účtovnú dokumentáciu navrhovateľa, a to:
- výpočet dane z príjmov za rok 2023 s uvedením pripočítateľných a odpočítateľných položiek,
- daňové priznanie navrhovateľa za rok 2023
- hlavnú knihu k 31.12.2023, k 31.12.2022, k 31.12.2021
- zoznam (kniha) pohľadávok k 31.12.2023, k 31.12.2022 a k 31.12.2021
- zoznam (kniha) záväzkov k 31.12.2023.
2. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že zaviazal odporcu na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ v roku 2012 uzavrel s odporcom ako zhotoviteľom ústnu zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vedenie kompletnej účtovnej a mzdovej agendy pre navrhovateľa. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ pravidelne predkladal odporcovi doklady potrebné pre vedenie účtovníctva, vyhotovenie a podanie daňových priznaní, evidencie majetku a mzdovej a evidenčnej agendy zamestnanca. Skutočnosť, že odporca vykonával vyššie uvedené činnosti pre navrhovateľa, osvedčoval navrhovateľ obsahom e-mailu z 23. novembra 2022, v ktorom odporca uviedol podrobný rozpis položiek v rámci poskytovaných služieb (ako napríklad daňové priznania, podvojné účtovníctvo, kontrolný výkaz k DPH, výkaz ziskov a strát, spracovanie mesačnej mzdy a výkazov, atď...), obsahom e-mailu z 23. septembra 2024, v ktorom odporca potvrdil, že spracovával pre navrhovateľa účtovné obdobia (súčasťou ktorých sú predchádzajúce účtovné obdobia), a taktiež priebežnou komunikáciou s konateľkou odporcu. Z e-mailovej komunikácie podľa navrhovateľa ďalej vyplýva aj to, že odporca navrhovateľovi zadržiava účtovnú dokumentáciu, a to napriek tomu, že navrhovateľ ho opakovane vyzval na jej vydanie a to prostredníctvom e-mailu, písomne ako aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovateľ taktiež uviedol, že je povinný viesť riadne účtovníctvo, preto je nevyhnutné, aby mu odporca zadržiavanú účtovnú dokumentáciu vydal. Vzhľadom na uvedené mal navrhovateľ za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, nakoľko bez vydania účtovnej dokumentácie trvá protiprávny stav, ktorý bez zadržanej dokumentácie navrhovateľ sám nevie odstrániť, pričom čím dlhšie tento stav potrvá, tým prísnejší postih zo strany príslušných orgánov navrhovateľovi hrozí. Podľa navrhovateľa nariadením neodkladného opatrenia nebudú nijako dotknuté nároky odporcu vyplývajúce mu zo zmluvy, keďže oprávnene vystavené faktúry za poskytnuté služby boli uhradené, resp. v prípade, že odporca má za to, že mu neboli uhradené všetky ním tvrdené nároky, môže podať žalobu o ich zaplatenie. Neoprávneným zadržiavaním účtovnej a mzdovej dokumentácie odporca nedosiahne úhradu ním tvrdených nárokov. Ani v prípade, ak by navrhovateľ odporcovi neuhradil odmenu za ním poskytnuté služby v zmysle uzavretej zmluvy, nemal by odporca právo zadržiavať navrhovateľovi účtovnú a mzdovú dokumentáciu. Vlastníkom tejto dokumentácie je navrhovateľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo. Navrhovateľ je zodpovedný nielen za vedenie účtovníctva, ale aj za zostavenie a predloženie účtovnej závierky, či za preukázateľnosť účtovníctva, čo v prípade ak potrebnú dokumentáciu nemá k dispozícii nie je možné. V danom prípade tak navrhovateľovi tým, že nemá k dispozícii svoje účtovné a mzdové doklady, reálne hrozia zo strany príslušných orgánov sankcie. 4. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325, § 328 ods. 1, § 330 ods. 2, § 331 ods. 1 C.s.p. Po preskúmaní a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých pripojených listín dospel súd prvej inštancie k záveru, že sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že navrhovateľ osvedčil, že dochádza k porušovaniu a ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. Odporca neoprávnene zadržiava hnuteľné veci vo vlastníctve navrhovateľa, čím priamo zasahuje do jeho vlastníckeho práva, ktoré je chránené Ústavou Slovenskej republiky a Občianskym zákonníkom. Zadržiavanie týchto vecí odporcom vedie k tomu, že navrhovateľ nemá faktickú dispozíciu so svojím majetkom a nie je schopný s ním riadne nakladať, čo mu spôsobuje materiálnu a nemateriálnu ujmu. Zadržiavané veci sú vystavené riziku poškodenia, zneužitia, straty alebo znehodnotenia, keďže navrhovateľ nemá žiadne informácie o podmienkach ich skladovania o ich manipulácii a ani o osobách, ktoré k týmto veciam majú prístup. Vzhľadom na tieto okolnosti je podľa súdu prvej inštancie nepochybné, že dochádza k ohrozeniu majetkových práv navrhovateľa a k reálnemu nebezpečenstvu vzniku škody na týchto veciach. Neoprávnené zadržiavanie administratívnej agendy navrhovateľa odporcom taktiež znemožňuje navrhovateľovi riadne plniť jeho povinnosti, ktoré súvisia so správou majetku a plneniami povinností daňovníka. Podľa súdu prvej inštancie odporca v e-mailovej komunikácii potvrdil, že je si vedomý vlastníctva týchto vecí navrhovateľom, a napriek tomu ich nevydal, čím vytvoril stav, ktorý bolo potrebné riešiť prostredníctvom súdnej ochrany.
6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý v odvolaní uviedol, že medzi ním a navrhovateľom bol ústnou dohodou založený zmluvný vzťah, ktorý považuje za ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb účtovníckej povahy, a že dielo riadne vykonal aj odovzdal. Ďalej uviedol, že navrhovateľ mu doklady potrebné na spracovanie poskytoval výlučne prostredníctvom
zdieľaného úložiska Google Disku, zriadeného a spravovaného z emailového účtu navrhovateľa, ku ktorému odporca nemá prístupové heslo a z tohto dôvodu nie je objektívne spôsobilý obsah tohto úložiska stiahnuť ani reprodukovať v inej forme. Odporca namietal, že všetky podania, ktoré v rámci spolupráce spracoval a uskutočnil prostredníctvom portálu finančnej správy a iných elektronických portálov orgánov verejnej správy, sú uložené priamo v elektronickom konte navrhovateľa, ku ktorému má navrhovateľ, resp. jeho štatutár, trvalý a ničím neobmedzený prístup aj po zrušení splnomocnenia splnomocnenca. Zároveň tvrdil, že navrhovateľ mu počas trvania spolupráce zrušil prístup k portálu finančnej správy, v dôsledku čoho odporca nemá technickú ani právnu možnosť vykonať akékoľvek ďalšie úkony s už podanými dokumentmi. Odporca poukázal na § 5 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, podľa ktorého poverením tretej osoby vedením účtovníctva nedochádza k preneseniu zodpovednosti za vedenie a preukázateľnosť účtovníctva, ani za zostavenie a predkladanie účtovnej závierky, ktorá zostáva na ťarchu účtovnej jednotky. Uviedol tiež, že povinnosť archivácie účtovnej a daňovej agendy, zabezpečenia jej výstupov v listinnej či dátovej podobe, ani úkonov súvisiacich s obnovou prístupov a manipuláciou s elektronickými dátami, mu právny poriadok neukladá, a že tieto povinnosti a možnosti patria výlučne navrhovateľovi ako účtovnej jednotke, pričom orgány štátnej správy sú schopné obnoviť prístup alebo zabezpečiť zmenu hesiel v úradných hodinách na počkanie. Odporca z uvedeného vyvodil, že uznesením uložená povinnosť vydať účtovnú agendu smeruje k plneniu, ktoré je objektívne nemožné a právne nevynútiteľné, keďže odporca takouto agendou nedisponuje, nemá ju vo svojej moci vydať a nemá ani oprávnenie s ňou po zrušení splnomocnenia nakladať. Súčasne tvrdil, že navrhovateľ v konaní nepreukázal odovzdanie listín alebo iných hnuteľných vecí odporcovi, ktorých vydania sa domáha, a že nebol preukázaný ani úmysel odporcu akékoľvek listiny zadržiavať. Na základe uvedených dôvodov odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, neodkladné opatrenie neprijal ako dôvodné, a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania, so súčasným návrhom na nepriznanie trov konania navrhovateľovi voči odporcovi.
7. K odvolaniu odporcu sa na výzvu súdu prvej inštancie dňa 19.9.2025 vyjadril navrhovateľ. Navrhovateľ uviedol, že odporca v konaní potvrdil ústne uzavretie zmluvy o dielo medzi navrhovateľom a odporcom, ktorej predmetom bolo vedenie komplexnej účtovnej agendy pre navrhovateľa, a že vznik zmluvy preto nie je medzi účastníkmi sporný. Navrhovateľ však nesúhlasil s tvrdením odporcu, že povinnosť uložená uznesením o nariadení neodkladného opatrenia bola splnená tým, že odporca elektronicky odoslal výkazy, daňové priznania a účtovné závierky cez portál finančnej správy, keďže tieto úkony podľa navrhovateľa nepredstavujú odovzdanie celej účtovnej agendy v rozsahu určenom vo výroku uznesenia. Tvrdí, že úhradu za spracovanie účtovníctva v predmetnom období riadne osvedčil a preukázal bankovými výpismi založenými v spise, a že z tejto skutočnosti vyplýva povinnosť odporcu odovzdať aj účtovné výstupy a podklady v úplnom a nariadenom rozsahu, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity vedenia účtovníctva v nadväzujúcom období, najmä pre zostavenie daňového priznania a účtovnej evidencie za rok 2024 bez rizika vecnej nesprávnosti. Navrhovateľ zdôraznil, že daňové priznanie a účtovná závierka za rok 2023 obsahujú len agregované a súhrnné údaje, ktoré nenahrádzajú hlavnú účtovnú knihu a detailné účtovné záznamy, ktoré sú nevyhnutné pre riadnu nadväznosť účtovných období podľa zákona o účtovníctve, a že tvrdenia odporcu o možnosti inventarizácie alebo rekonštrukcie účtovníctva neosvedčujú splnenie povinnosti účtovnú agendu vydať. Ďalej uviedol, že odporca neosvedčil, kedy, komu, v akom rozsahu a akým spôsobom mala byť navrhovateľovi účtovná agenda odovzdaná, a že ani odporcom označená poštová zásielka neobsahovala účtovné výstupy v plnom rozsahu podľa výroku uznesenia, pričom sa navyše týkala len starších dokladov. Navrhovateľ zároveň namietal, že argumentácia odporcu týkajúca sa splatnosti jeho vlastných nárokov či úvah o bezdôvodnom obohatení nemá pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení právny význam, keďže takéto nároky si odporca môže uplatniť len v samostatnom konaní, a že tvrdenie odporcu o absencii úmyslu zadržiavať účtovnú agendu je vyvrátené obsahom komunikácie založenej v spise, najmä emailom zo dňa 23. septembra 2024, ktorým odporca vydanie účtovnej agendy odmietol. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ uzavrel, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, bolo vydané na základe riadne osvedčených tvrdení a dôkazov, sleduje legitímny cieľ zabezpečenia kontinuity účtovníctva navrhovateľa a ukladá povinnosť, ktorá zodpovedá povahe zaplateného zmluvného plnenia, a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.
8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1, C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania odporcu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
9. Podľa § 324 ods. 1, C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1, C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1, C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 343 ods. 1, C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 324 ods. 3, C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účelne možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
16. Podľa § 330 ods. 1, CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
17. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi vydať mu účtovné dokumenty, ktoré nadobudol v priebehu trvania ich zmluvného vzťahu a ktoré sa týkajú navrhovateľa. Navrhovateľ a odporca uzavreli ústne zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vedenie komplexnej účtovnej agendy pre navrhovateľa spoločnosťou odporcu. Vznik zmluvného vzťahu nie je medzi účastníkmi sporný. Odporca uvádzal, že účtovné výstupy (daňové priznania, výkazy, účtovné závierky a iné podania voči orgánom verejnej správy) spracoval a odoslal elektronicky cez portál finančnej správy a ostatné úradné portály štátnej správy SR. Účtovné doklady boli počas spolupráce poskytované navrhovateľom výlučne v elektronickej forme prostredníctvom zdieľaného úložiska Google Disku, ktoré bolo zriadené a spravované z emailového konta štatutára navrhovateľa. Odporca nemal a ani nemá prístupové heslo k tomuto emailovému kontu ani k jeho cloudovému úložisku, pričom navrhovateľ počas spolupráce odporcovi zrušil prístup k portálu finančnej správy.
20. Neodkladne´ opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý´ zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí´ ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré spôsobuje navrhovateľovu nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
21. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom v súvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie nevykonáva, nakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín.
22. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a celého obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol osvedčený v rozsahu vyžadovanom Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť vydať účtovnú a mzdovú dokumentáciu za obdobie január 2010 až december 2023, avšak v znení, ktoré viaceré požadované okruhy dokladov vymedzuje len druhovo, bez bližšieho popisu, názvu, identifikačných údajov alebo iného určujúceho kritéria. Takéto vymedzenie neumožňuje bez interpretačných pochybností ustáliť presný predmet plnenia, čo je v kontradikcii s účelom neodkladného opatrenia, ktoré musí ukladať povinnosť jednoznačnú a spôsobilú na okamžitý výkon. Požiadavka na kvalitu identifikácie listín v neodkladnom výroku zároveň vyplýva z § 325 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého opatrenie možno nariadiť len, ak je jeho obsah určitý, vynútiteľný a spôsobilý zabezpečiť sledovaný účel dočasnej ochrany.
24. Odvolací súd ďalej konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil, že by odporca mal v držbe alebo, že by vôbec disponoval odporcovou dokumentáciou. Z predložených listín a najmä zo vzájomnej e- mailovej komunikácie je zrejmé, že odovzdávanie jednotlivých dokladov bolo realizovaný výhradne elektronicky a účtovné doklady boli odporcovi sprístupňované formou zdieľania údajov v cloudovom prostredí, nie ich odovzdaním v papierovej podobe. Navrhovateľ v konaní netvrdil, že by odporcovi odovzdával dokumenty v listinnej forme, ani neosvedčil, že by odporca nad cloudovým úložiskom alebo iným súborom elektronických dát vykonával autonómnu kontrolu alebo mal prístupové oprávnenia umožňujúce dokumenty stiahnuť či preniesť na iný dátový nosič. Odporca v odvolaní tiež uviedol, že autorizáciu na portáli Finančnej správy SR mu navrhovateľ zrušil ešte pred začatím konania, čím stratil prístup k elektronickým podaniam navrhovateľa, teda k dokumentom, ktorých vydania sa navrhovateľ neodkladným opatrením domáha. Túto skutočnosť odvolací súd považuje za rozhodujúcu pre posúdenie dispozičných možností odporcu v čase rozhodovania. Za tohto stavu preto nebol naplnený ani predpoklad pravdepodobnej držby dokumentov odporcom, čo vylučuje uloženie povinnosti na ich vydanie v rámci neodkladnej ochrany.
25. V nadväznosti na naliehavosť odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil ani potrebu bezodkladnej upraviť pomery. Navrhovateľ má trvalý prístup k svojej daňovej a účtovnej agende cez elektronické konto na portáli Finančnej správy SR. Žalobca ani len neosvedčil existenciou akejkoľvek
prekážky, ktorá by mu bránila vstupovať do svojho konta obsahujúceho ním požadované dokumenty a pokračovať vo vedení účtovníctva. Neodkladné opatrenie pritom podľa § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 C.s.p. možno použiť len vtedy, ak je osvedčené bezprostredné ohrozenie alebo trvajúci zásah do práva, ktorému nemožno predísť inak, čo v danom prípade splnené nebolo, keďže navrhovateľ disponuje vlastnými technickými a administratívnymi prostriedkami prístupu k svojej elektronickej dokumentácii, je schopný si riadne viesť účtovníctvo ako aj plniť si svoje povinnosti voči daňovým orgánom. Nebola tak naplnená podmienka subsidiarity a naliehavosti súdnej intervencie.
26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
28. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd odporcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).