Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46C/64/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. – E., právne zastúpená: Advokátska kancelária, JUDr. M. Mareková, s. r. o., so sídlom Záblatská 28, 911 06 Trenčín, IČO: 47 241 098, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. – E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie E., obec Žilina, okres D., a to: § bytu č. 1, vo vchode č. 1, na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, postavený na parc. KN C č. 940/10, pozemku parcela KN C č. 940/10 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 188 m2, podielu na priestore na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a pozemku o veľkosti podielu XXX/XXXX-XX, evidovaný na LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 1- ica a spoluvlastníckom podiele žalovaného 1-ica, § pozemku - parc. KN C č. 940/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2, evidovaný na LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne X/XX-XXX a spoluvlastníckom podiele žalovaného X/XX-XXX, § pozemku - parc. KN C č. 940/11 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2, evidovaný na LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne X/XX-XXX a spoluvlastníckom podiele žalovaného X/XX-XXX, § pozemku - parc. KN C č. 940/12 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 74 m2, evidovaný na LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 1/8-ina a spoluvlastníckom podiele žalovaného 1/8-ina, § pozemku - parc. KN C č. 940/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2, evidovaný na LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 1/4-ina a spoluvlastníckom podiele žalovaného 1-ica, zrušuje a toto vyporiadava tak, že nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie E., obec Žilina, okres Žilina p r i k a z u j e do vlastníctva žalovaného nasledovne: § byt č. 1, vo vchode č. 1, na prízemí bytového domu súp.č. XXXX, postavený na parc. KN C č. 940/10, v podiele 1/1-ina, podiel na pozemkoch parcela KN C č. 940/10 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 188 m2, podiel na priestore na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a pozemku o veľkosti podielu XXX/XXXX-XX, evidovaný na LV č. XXXX, do výlučného vlastníctva žalovaného v podiele 1/1 , § Spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti X/XX-XXX na pozemku - parc. KN C č. 940/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2, evidovaný na LV č. XXXX, do podielového spoluvlastníctva žalovaného o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX-XXX,

§ Spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti X/XX-XXX na pozemku - parc. KN C č. 940/11 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2, evidovaný na LV č. XXXX, do podielového spoluvlastníctva žalovaného o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX-XXX, § Spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti 1/8-ina na pozemku - parc. KN C č. 940/12 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 74 m2, evidovaný na LV č. XXXX, do podielového spoluvlastníctva žalovaného o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/8-iny, § Spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti 1/4-ina na pozemku - parc. KN C č. 940/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2, evidovaný na LV č. XXXX, do podielového spoluvlastníctva žalovaného o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4-iny,

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu vo výške 62.000 Eur, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku..

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.07.2024 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam v k.ú. E. evidovaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, ako aj nahradenia trov konania žalobkyne.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to: bytu č. X, vo vchode 1, nachádzajúcom sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku pare. C-KN č. 940/10, zapísanom na liste vlastníctva Č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, pre katastrálne územie E., obec Žilina, okres Žilina, každý v podiele k celku, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku predstavuje 803/3593; zároveň sú žalobkyňa a žalovaný podielovými spoluvlastníkmi k bytovému domu prislúchajúcich nehnuteľností, a to: pozemok pare. C-KN č, 940/11 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, pre katastrálne územie E., obec Žilina, okres D., každý v podiele 1/16 k celku; pozemok parc, C-KN č, 940/12 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 74 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, pre katastrálne územie E., obec Žilina, okres Žilina, každý v podiele 1/8 k celku k celku; pozemok pare. C-KN č. 940/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, pre katastrálne územie E., obec Žilina, okres Žilina, podiel žalovaného Vz k celku k celku, podiel žalobkyne lA k celku; pozemok pare. C-KN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, pre katastrálne územie E., obec Žilina, okres Žilina, každý v podiele 3/18 k celku (ďalej aj ako „Nehnuteľnosti“). Predmetné nehnuteľnosti, resp. vyššie Špecifikované podiely na predmetných nehnuteľnostiach nadobudla žalobkyňa od žalovaného na základe Darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V9495/09 zo dňa 07.12.09-953/09. Predmetom Darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti nadobudnuté počas manželstva. 0dhadovaná suma predmetných nehnuteľností zistená porovnávacou metódou porovnateľných nehnuteľností s ohľadom na situáciu na realitnom sumu je 150.000,- eur. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 20.12.2016 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej im bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 54.000,- eur z dôvodu refinancovania predchádzajúcich úverov nadobudnutých počas manželstva. So žalovaným sa žalobkyňa mala záujem dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, bez potreby obrátenia sa na súd. Žalovaného z tohto dôvodu kontaktovala písomne i telefonicky, naposledy dňa 21.12.2023, pričom žalovanému oznámila, že má záujem zrušiť a vyporiadať spoločné podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam dohodou. Do dnešného dna však k uzatvoreniu dohody nedošlo. Reálne rozdelenie veci, t.j. predmetnej Nehnuteľnosti, nie je dobre možné, neprichádza v tomto prípade do úvahy. V danom prípade sa žalobkyňa s maloletou dcérou odsťahovala zo spoločnej domácnosti po verbálnom napadnutí zo strany žalovaného v januári 2024. Žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie dňa 9.1.2024. Žalovaný sa priznal k verbálnemu napadnutiu žalobkyne v priestupkovom konaní dňa 23.4.2024. Žalobkyňa má dočasné bývanie. Maloletá dcéra má lekársky potvrdený Aspergerov syndróm a tetaniu. Nemá záujem naďalej zotrvávať v spoluvlastníckom

vzťahu a nakoľko so žalovaným nebolo možné dospieť k mimosúdnej dohode, je nútená podať túto žalobu. Vzhľadom na účelné využitie veci ako aj s ohľadom na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti užíva pre potreby svoje výlučne žalovaný, po zrušení podielového spoluvlastníctva neprichádza do úvahy iný spôsob vyporiadania ako prikázanie do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov. Hľadisko solventnosti sa profiluje ako jednou z podmienok pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov a tiež ako jedna z okolností, ku ktorým je potrebné pri vyporiadaní prihliadať pri posudzovaní, komu má byť vec prikázaná. S ohľadom na uvedené žiadala nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť žalobkyňu sumou 75.000,- Eur.

3. Žalovaný doručil súdu dňa 17.10.2024 vyjadrenie k žalobe (č.l. 46), v ktorom uviedol, že medzi stranami sporu nie je sporné, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti uvedených v žalobe. Rovnako tak medzi stranami sporu nie je sporné, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ica k celku na týchto nehnuteľnostiach nadobudla žalobkyňa od žalovaného na základe Darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V9495/09 zo dňa 7.12.2009-953/09. Podaným návrhom sa žalobkyňa domáha, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného na uvedených nehnuteľnostiach, a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného v podiele 1/1 -ina a súčasne aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva čiastku 75.000,00 eur do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný súhlasí so zrušením aj spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, no nesúhlasil s výškou primeranej náhrady. V rámci predsúdnej komunikácie medzi stranami sporu tak žalobkyňa ako aj žalovaný zhodne navrhovali sumu vyrovnacieho podielu vo výške 57.500,00 eur. V rámci predsúdnej komunikácie nebol žalovanému predložený zo strany žalobkyne žiaden písomný návrh dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, preto odmietame argumentáciu žalobkyne, že by mimosúdne rokovania žalobkyne a žalovaného neviedli k uzavretiu dohody. Vzhľadom ku skutočnosti, že obe strany, t.j. žalobkyňa aj žalovaný zhodne navrhovali sumu vyrovnacieho podielu 57.500,- eur, o to je pre žalovaného prekvapivejší návrh žalobkyne, ktorá v súčasnosti žiada sumu 75.000,- eur, nakoľko takáto suma nemá oporu v žiadnej mimosúdnej a ani inej dohode. Ďalej uviedol, že strany uzavreli dňa 20.12.2016 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXX/XXXX, ktorá bola uzavretá s veriteľom Wústenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grôsslingova č. 77, 824 68 Bratislava, IČO 31351026, na základe ktorej im bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 54.000,00 eur, a súčasne bolo na spoluvlastnícke podiely žalobkyne a žalovaného na uvedených nehnuteľnostiach zriadené záložné právo v prospech veriteľa Wústenrot stavebná sporiteľňa, a.s. Mesačná splátka predmetného úveru predstavuje sumu 227,00 eur, ktorú v súčasnosti uhrádzajú žalobkyňa a žalovaný na polovicu, t.j. každý v sume cca 113,50 eur (ďalej ako „úver") a ktorý ku dnešnému dňu nebol vysporiadaný a jeho zostatok je cca 35.000 eur, t.j. 17.500 eur na žalobkyňu a 17.500 eur na žalovaného. Pokiaľ žalobkyňa a aj žalovaný považujú za nesporné, že uvedené nehnuteľnosti nadobudne v celosti žalovaný, žalovaný bude aj naďalej zaťažený uvedeným úverom už v celosti, t.j. aj za žalobkyňu, preto považujeme za dôvodné uvedenú sumu zohľadniť vo výške vyrovnacieho podielu a preto aj v rámci predsúdnej komunikácie obidve strany sporu zhodne uvádzali sumu 57.500 eur titulom vyrovnacieho podielu. S poukazom na uvedené tiež nie je dôvodné, aby súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Pokiaľ by však v rámci tohto súdneho sporu žalobkyňa uvedené skutočnosti popierala, namietajú výšku ňou uvedenej hodnoty nehnuteľností a požadovanú výšku vyrovnacieho podielu a navrhli znalecký posudok na určenie hodnoty nehnuteľnosti súdnym znalcom a dopyt veriteľovi Wústenrot stavebná sporiteľňa, a.s. ohľadne zostatku úveru.

4. Žalobkyňa sa na výzvu súdu ani po uplynutí predlženej lehoty k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila. Súd následne nariadil pojednávanie na 7.5.2025, ktoré na zhodnú žiadosť žalobkyne a žalovaného odročil a konanie prerušil uznesením zo dňa 7.5.2025 (čl. 77). Na žiadosť žalobkyne súd rozhodol o pokračovaní v konaní uznesením zo dňa 9.8.2025 (č.l. 117).

5. V návrhu na pokračovanie v konaní (č.l. 86) žalobkyňa uviedla, že žalobu podala z dôvodu, že žalovaný odkladal dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Potvrdila, že prebehlo so žalobkyňou dohodovanie a doručenie Návrhu na dohodu o vyporiadaní sporných nehnuteľností v čase, keď sa malo konať pojednávanie, žalovaný našiel kupca na nehnuteľnosti cez RK a malo sa čakať na to, kým žalovaný získa dodatočné stavebné povolenie a predá nehnuteľnosť, a ihneď vyplatí žalobkyni sumu 62.000 EUR. Teda viac ako rok zavádzal a podľa katastra nehnuteľností zápis vlastníctva jeho nehnuteľností v katastrálnom území H. na LV č. XXXX v prospech tretej osoby bol povolený 25.06.2025, teda mal disponovať kúpnou cenou, z ktorej mohol úver aj vyplatiť. Žalovaný bol ochotný vyplatiť 62.000

EUR. Pri tom však vyšlo najavo, že v uvedenej dohode nebol riešený hypotekárny úver, ktorým je zabezpečená nehnuteľnosť v časti C listov vlastníctva, nadobudnutý počas manželstva v zostatkovej sume cca 30.000 EUR, hoci bol započítaný do vyporiadacieho podielu, že tento preberá žalovaný. Na základe požiadavky, aby bol úver prevzatý, alebo vyplatený žalovaným bolo zistené, že žalovaný nie je schopný úver prevziať výlučne na svoju osobu, z finančných dôvodov, až po 9 mesiacoch od platenia vysokých odvodov sociálnej poisťovni a vykazovania zisku vo firme, nakoľko je podnikateľ -konateľ. Na verejnom portáli finstat má spoločnosť Stavby STAR s.r.o., ktorá je jediným zdrojom príjmu žalovaného záporný zisk z minulých rokov 39.635 EUR, v roku 2024 vykázal stratu -14.419 EUR, a tržby 2024 mal 50.667 EUR. Nie je predpoklad, že bude mať schválený úver. Z uvedených dôvodov k dohode nedošlo, a je zrejmé, že peniaze z predaja domu použil žalovaný na úhradu svojich dlhov a nie na vyporiadanie majetku, pretože máme zato, že uvedená suma by činila 92.000 EUR (30.000 EUR vyplatenie hypotéky + 62.000 EUR v prospech žalobkyne) a dom predal určite minimálne za takúto sumu, pretože na internete bola inzerovaná nehnuteľnosť v RK RS Mansory za 99.000 EUR. Z uvedených dôvodov žalobkyňa uviedla, že od roku 2023 musí žiť v nájme v byte o veľkosti 18 m2, pričom byt obýva s dcérou vo veku 15 rokov. Situácia žalobkyňa je riešiteľná iba podaním zmenenej žaloby, v zmysle ktorej žiadala prikázať nehnuteľnosti žalobkyni s povinnosťou vyplatiť žalovaného. Uvedený písomný návrh zo dňa 09.07.2025 na zmenu vyporiadania bol žalovanému a jeho právnej zástupkyni doručený dňa 16.07.2025, so žiadosťou o vyjadrenie v lehote 7 dní od doručenia, na tento nereagovali.

6. Žalovaný k návrhu žalobkyne doručil podanie dňa 4.8.2025 (č.l. 93), v ktorom namietal tvrdenia žalobkyne, že ju viac ako rok zavádzal, že bude mať peniaze z predaja domu, pričom samotná žalobkyňa poukázala iba na jeden návrh, v ktorom navrhla vyplatenie sumy 57.500,- Eur. Poukázal na to, že v roku 2023 chcela žalobkyňa nadobudnúť nehnuteľnosti za túto cenu, a tak ju žalovaný nemohol zavádzať argumentáciou o peniazoch z predaja domu. Samotná žalobkyňa uviedla, že dohoda bola taká, že jej zaplatí žalovaný sumu 62.000,- Eur titulom vyrovanania. Práve na základe dohody strán došlo k prerušeniu konania. Túto skutočnosť považoval za nespornú. V ďalšom potvrdil, že 2.6.2025 bola uzavretá kúpna zmluva na predaj domu v k.ú. H. a obdržal peniaze v sume 80.000,- Eur. Následne bola žalovaná kontaktovaná ohľadom dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalovaný dokonca 20.6.2025 navrhol žalobkyni, že jej pošle polovicu vyrovnávacieho podielu v sume 31.000,- Eur, s čím žalobkyňa súhlasila. Túto sumu žalobkyňa dňa 21.7.2025 vrátila s označením „mylná platba“. Je teda zrejmé, že žalobkyňa bola pripravená uzavrieť v tomto smere dohodu. Prekvapivo však podala návrh na pokračovanie v konaní. K tvrdeniam týkajúcim sa vyporiadania hypotekárneho úveru žalovaný uviedol, že tento nie je ani predmetom žaloby, no ohľadom dohody o jeho vyporiadaní uviedol rozsiahlu argumentáciu, vrátane tvrdenia, že úver spláca žalovaný od marca 2025 sám. V ďalšom namietal tvrdenie ohľadom jeho nesolventnosti a o tom, že peniaze z predaja domu použil na úhradu dlhov z podnikania. Tvrdil, že doposiaľ je pripravený vyplatiť žalobkyni sumu 62.000,- eur. K argumentácii žalobkyne, že je schopná prevziať byt a uhradiť vyporiadací podiel uviedol, že je nutné, aby žalobkyňa zohľadnila aj splátky úveru, ktoré aktuálne hradí žalovaný sám. Za účelové konanie označil návrh žalobkyne na zrušenie obchodnej spoločnosti Stavby STAR, s.r.o.

7. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 8.12.2025. Dňa 13.11.2025 doručila žalobkyňa návrh na zmenu žaloby (č.. XXX), v ktorom navrhla spôsob vyporiadania totožných nehnuteľnosti. V podaní uviedla, že v pôvodnom návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom vyporiadania nebolo riešené záložné právo banky zo dňa 13.03.2017, ktoré je zabezpečené v časti C listov vlastníctva, a teda zostatku úveru poskytnutého Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava, (za trvania manželstva) v sume cca 30.000 EUR. Žalovaný podľa vyjadrenia banky Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava nie je schopný prevziať uvedený úver, nakoľko podniká v spoločnosti Stavby STAR s.r.o., IČO 47401303, so sídlom v uvedenom byte, ktorá spoločnosť je roky v strate. Dňa 25.06.2025 žalovaný právoplatne previedol nehnuteľnosti v katastrálnom území H. na liste vlastníctva č. XXXX, a to kúpnou zmluvou, pričom nehnuteľnosti inzerovala realitná spoločnosť za sumu 100.000 EUR, ale ani tieto finančné prostriedky mu zrejme nepostačovali na vyporiadanie a vyplatenie úveru Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava a vyplatenie žalobkyne, nakoľko požadoval, aby žalobkyňa zostala spoludlžníčkou v uvedenom úvere do splatenia, a zaslal jej na účet len 31.000 EUR, ktoré mu obratom vrátila. Za to sa chcel zaviazať dobrovoľne platiť zvýšené výživné na dcéru. Žalobkyňa má zato, že časť týchto finančných prostriedkov použil na úhrady svojich dlhov, a teda ju zavádzal, že ju vyplatí a úver prevezme. Taktiež je potrebné, aby súd vzal do úvahy, že skolaudovaný dom predal v čase, keď vedel, že bude potrebné riešiť oddelené bývanie, a dom staval preto, aby ho užíval on sám. Žalobkyňa pre vysoké náklady na prenájom tento musela ukončiť, v tom čase pracovala

u dvoch zamestnávateľov, aby mala príjem, ktorý jej postačoval na nájomné a hospodárenie a výživu neplnoletej dcéry, ktorú má zverenú do výchovy na čas po rozvode. Účelné bude pre ňu splácať úver banke, nie platiť nájom. Dcéra sa necítila komfortne v garzónke, a tak sa presťahovala nocovať do bytu na Kvačalovej, avšak otec tam už vodí priateľku, a to jej prekáža a matka vstupuje do bytu len v jeho neprítomnosti. Druhá dospelá dcéra žije v uvedenom byte tiež. Dcéry chcú žiť v tomto byte. Byt v prvom rade potrebuje žalobkyňa pre neplnoletú dcéru a svoju potrebu. Žalobkyňa má zato, že by bolo nespravodlivé, aby žalovaný získal do výlučného vlastníctva 80 m2 trojizbový byt za podmienok, že ona sa musí s dcérou uskromniť, a nevie dcére poskytnúť primerané bývanie. Sama si nevie zaobstarať nový byt, ak je na byte záložné právo. Žalovaný nie je schopný vyplatiť úver aj žalobkyňu. Žalobkyňa je schopná prostredníctvom úveru Slovenskej sporiteľne, a.s. získať sumu 100.000 EUR, ktoré použije na vyplatenie zostatku úveru Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava, a vyplatiť žalovaného sumou, ktorá bola dohodnutá na 62.000 EUR. Žalobkyňa žiada, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaný ju vedome zavádzal, a nebol ochotný dohodnúť sa mimosúdne, napriek zaslanému návrhu.

8. Na pojednávaní dňa 8.12.2025 súd vec prejednal a rozhodol za účasti strán sporu a ich zástupcov. Žalobkyňa zotrvala na žalobe, no žiadala o prikázanie nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva. Žiadala zohľadniť zdravotný stav maloletej dcéry a jej potreby s poukazom na . Žalovaný trval na prikázaní do jeho výlučného vlastníctva a poukázal na dohodu strán, ktorú žalobkyňa napokon z neznámych dôvodov odmietla uzavrieť. Rovnako tvrdil, že má finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne, o čom svedčí platba polovice hodnoty vyporiadacieho podielu.

9. Po vykonanom dokazovaní súd vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

10. Podľa ôže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

11. Podľa spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

12. Podľa až 3 : 1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

13. Podľa , ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

14. V prejednávanej veci mal súd za preukázané a nesporné, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností opísaných v žalobe, a to bytu, pozemku a príslušenstva k bytu evidovaného na LV č. XXXX, každý v 1-ici a pozemkov evidovaných na LV č. XXXX v podiele X/XX- XXX, na LV č. XXXX v podiele X/XX-XXX, na LV č. XXXX v podiele 1/8-ina, na LV č. XXXX v podiele žalobkyne 1-ina a podiele žalovaného 1-ica.

15. Z vyjadrenia realitnej kancelárie MAMUD reality (č.l. 26) mal súd za preukázané, že odhadovanú hodnota predmetných nehnuteľností je 154.000,- Eur. Z vyjadrenia realitnej kancelárie SALE A (č.l. 27) mal súd za preukázané, že odhadovanú hodnota predmetných nehnuteľností je 155.000,- Eur.

16. Z výzvy žalobkyne na mimosúdne riešenie sporu zo dňa 21.12.2023 (č.l. 9) vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že navrhla prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného za sumu 57.500,- Eur. Výzva bola doručená dňa 2.1.2024 (č.l. 4).

17. Z listinných dôkazov (č.l. 93-103) mal súd za preukázané, že medzi stranami prebehli viaceré komunikácie (písomné, emailové, sms) k predmetu sporu po podaní žaloby, no bezúspešne.

18. Z oznámenia Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 2.5.2025 (č.l. 104) vyplýva, že na podnet žalobkyne bolo začaté konanie o zrušení obchodnej spoločnosti Stavby STAR, s.r.o. Podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra SR k zrušeniu spoločnosti ku dňu rozhodnutia súdu nedošlo.

19. Z platobného príkazu zo dňa 20.7.2025 (č.L. 106) mal súd za preukázané, že žalovaný zaslal na účet žalobkyne A. B. sumu 31.000,- Eur s poznámkou „polovica podielu bytu, Závodie, Kvačalová 1223/6A“. Z detailu platby (č.l. 107) z účtu žalobkyne vyplýva vrátenie sumy 31.000,- Eur označenej ako „mylná platba“.

20. Z vyjadrení strán sporu v priebehu konania mal súd za preukázané, že sú bývalými manželmi. Na pojednávaní dňa 8.12.2025 žalovaný uviedol, že k rozvodu manželstva došlo dňa 24.06.2020. Lehota na vyporiadanie BSM zanikla teda 24.06.2023. V čase podania žaloby tak bolo medzi stranami nesporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu zaniklo a nastúpil režim podielového spoluvlastníctva tak, ako to predpokladá . Súd preto zdôrazňuje, že predmetom konania nie je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu a nemožno naň aplikovať zásady a právnu úpravy vyporidania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto súd nemohol na účely vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam prihliadať na argumentáciu týkajúcu sa úhrad spoločného úveru či potrieb maloletej dcéry trpiacej ochorením tetania. Zároveň súd poukazuje na to, že i keď strany sporu boli manželia, no 3-ročná prekluzívna lehota na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva im uplynula a nastúpil režim podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ teda mali strany sporu záujem riešiť otázku vyporiadania masy BSM, mali trojročný časový priestor, v rámci ktorého takúto zákonnú možnosť nevyužili. Z uvedených dôvodov návrh žalobkyne, aby súd prihliadal aj na potreby maloletých detí s odkazom na za danej skutkovej a právnej situácie nemá opodstatnenie. Súd má zároveň za to, že nároky z úveru si strany sporu môžu vyporiadať osobitne, buď mimosúdnou dohodou alebo formou inej osobitnej a na to vhodnej žaloby.

21. V ďalšom súd uvádza, že zamietol návrh na pripojenie katastrálneho spisu V 9495/2009 za účelom preukázania tvrdení, že pozemky, ktoré sú predmetom vyporiadania –patria do podielového spoluvlastníctva nie bezpodielového. Súd má za to, že uvedený dôkaz je nehospodárny, pretože nebolo sporné, že pozemky v čase rozhodovania súdu patria do podielového spoluvlastníctva. Až na pojednávaní dňa 8.12.2025 žalobkyňa uviedla, že tieto boli nadobudnuté za trvania manželstva na meno výlučne žalobcu. Uvedené však nepreukázala. Súd má za to, že je irelevantné, či pozemky patrili do zaniknutého a nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva alebo v danom čase do výlučného vlastníctva žalovaného. Je totiž zrejmé, z obsahu listu vlastníctva ako aj vyjadrení strán sporu, že žalovaný ešte v priebehu manželstva darovacou zmluvou previedol spoluvlastnícky podiel k pozemkom na žalobkyňu. Preto súd zdôrazňuje, že ak by aj pozemky patrili do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, rovnako by po uplynutí troch rokov od zániku manželstva došlo k transformácii na podielové spoluvlastníctvo. Ak bol aj spôsob ich nadobudnutia medzi stranami sporný, no strany nenamietali, že ku dňu rozhodovania súdu sú pozemky skutočne v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, čo je ťažiskové pre posúdenie žalobného nároku. Vykonanie dokazovania na účely vyhodnotenia toho, akým spôsobom strany nadobudli pozemky do podielového spoluvlastníctva preto nebolo dôvodné a ani hospodárne.

22. Pokiaľ žalobkyňa v konaní zmenila svoj názor a oproti návrhu na vyporiadanie uvedenom v žalobe (ako aj v písomnej predsúdnej výzve) žiadala, aby súd prikázal nehnuteľnosti do jej vlastníctva, súd uvádza, že v danom prípade nejde o zmenu žaloby. Podľa totiž nejde o zmenu žaloby, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Zmenou žaloby nie je úkon žalobcu, ktorým mení taký nárok, ktorého rozhodnutie závisí od spôsobu usporiadania vzťahov, ktorý vyplýva z osobitného predpisu. Ide napríklad o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, neoprávnenej stavby, ktorých spoločným znakom je to, že súd je v zásade viazaný kogentnou normou ohľadom vyporiadania vzťahov medzi stranami. Návrh strany teda nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu a súd sa bude riadiť pri rozhodovaní zákonom. Obdobne to platí aj pri viazanosti súdu žalobným návrhom podľa . Pojem „keď určitý spôsob vyporiadania medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,“ slúži na určenie rozsahu, v akom má súd preskúmať sporný nárok, resp. umožňuje v týchto prípadoch prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa účastníci domáhajú. Určitým spôsobom vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi je mienená taká úprava vzťahov, ktorá vyplýva z hmotného práva. Ide o prípady kogentných ustanovení hmotného práva, ktoré účastníci právneho vzťahu nemôžu vylúčiť, a kde aj procesný postup súdu musí napomáhať ich realizácii. Povaha normy tu nedovoľuje vylúčenie povinnosti ani v prípade súhlasného prejavu vôle všetkých subjektov právneho vzťahu, takže ani súd nemôže byť pri posudzovaní veci viazaný prejavmi účastníkov a musí postupovať podľa spôsobu vyrovnania, aký je uvedený v právnej norme. Hmotnoprávna úprava niektorých nárokov obmedzuje účastníkov v možnosti s nimi voľne nakladať tým, že stanovuje kogentné pravidlá, podľa ktorých treba pri úprave vzťahu medzi účastníkmi postupovať. Nakoľko konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, kde vyporiadanie vyplýva zo zákona a súd je zároveň viazaný zákonným poradím, súd má za to, že predmet sporu je riadne definovaný a zmena spôsobu vyporiadania nie je zmenou žaloby, a preto o nej súd nerozhodoval.

23. Následne sa súd zaoberal samotným predmetom sporu, t.j. zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. V prejednávanej veci je predmetom sporu zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu a spoluvlastníckym podielom na pozemkom Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.

24. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu. V prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nebola možná, pretože strany k nej nedospeli ani pred podaním žaloby ani v priebehu (prerušeného) konania. K zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva tak môže dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.

25. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

26. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa

veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci v danom prípade nie je, vzhľadom na skutočnosť, že ide o byt, možné a ani účelné. Z podstaty samotného charakteru bytu je zrejmé, že funkčné príslušenstvo bytu nie je deliteľné tak, aby byt mohli užívať dvaja vlastníci oddelene, resp. samostatne. V prípade pozemkov súd uvádza, že ich vlastníctvo súvisí s vlastníctvom bytu, pretože predmetom vyporiadania sú spoluvlastnícke podiely na pozemkoch, ktorých vlastníctvo bez vlastníctva bytu nemá opodstatnenie a nespĺňa žiaden účel. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

27. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je byt a pozemky prináležiace k bytu. V konaní bolo nesporné, že predmetný byt užíva žalovaný, uhrádza náklady spojené s užívaním bytu a aktuálne v ňom žijú aj dve dcéry strán sporu (plnoletá dcéra a maloletá dcéra). Žalobkyňa pôvodne navrhla prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného, s čím žalovaný v priebehu celého konania súhlas. Až pred pojednávaním žalobkyňa žiadala prikázať nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, čo odôvodnila tým, že žalovaný nemá finančné prostriedky na vyplatenie vyporiadacieho podielu a tiež úveru. Žalovaný na výslovnú otázku právnej zástupkyne žalobkyne uviedol, že finančné prostriedky na vyplatenie bytu v dohodnutej sume 62.000,- Eur má k dispozícii už niekoľko mesiacov, o čom svedčí platba polovice podielu. Žalobkyňa argumentovala, že žalovaný peniazmi nedisponuje a nedokáže prevziať úver, ktorý viazne na nehnuteľnosti.

28. Pri posudzovaní toho, komu má súd byt s prináležiacimi podielmi v pozemkoch prikázať do výlučného vlastníctva, súd zohľadnil viacero skutočnosti. Prvotne je nesporné, že byt užíva od odchodu žalobkyne z domácnosti žalovaný. Ten uhrádza náklady za byt. Podiely strán sporu na vlastníctve bytu sú rovnaké. Odlišné sú spoluvlastnícke podiely iba vo vzťahu k pozemku evidovanému na LV č. XXXX, kde žalovaný vlastní 1-icu, žalobkyňa 1-inu. U ostatných nehnuteľností sú podiely strán sporu rovnaké. Za rozhodujúce súd považuje aj to, že spočiatku bolo prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného nesporné, sporná bola až následne schopnosť žalovaného vyplatiť žalobkyňu. Súd má za to, že tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nedisponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie úveru, odporuje preukázanej a nespornej skutočnosti, že dňa 20.7.2025 vyplatil na účet žalobkyne polovicu dohodnutej sumy vyporiadania vo výške 31.000,- Eur, a to ešte pred podpisom dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa túto sumu následne vrátila s označením „mylná platba“. Súd má preto za to, že žalovaný disponuje finančnými prostriedkami, byt užíva výlučne on od roku 2023 a jeho podiel na jednom pozemkov (LV č. XXXX) je väčší ako podiel žalobkyne, čo žiadna zo strán nežiadala zohľadniť pri výške vyporiadacej náhrady. Súd má za to, že dôvody žalobkyne na zmenu osoby, ktorej majú byť nehnuteľnosti prikázané, nie sú opodstatnené a preukázané. Súd s vyššie uvedených dôvodov (bod 20 a 21) neprihliadal na argumentáciu sa potrieb maloletej dcéry, ktorá aktuálne v byte žije. Žalobkyňa tvrdila, že dcéra sa odsťahovala k otcovi, pretože nájomný byt je príliš malý a u otca má väčší komfort. Na druhej strane tvrdila, že jej prekáža otcova priateľka, ktorá rovnako v byte žije. Súd má za to, že na tieto tvrdenia nemožno prihliadať z dôvodu, že nejde o vyporiadanie BSM, ale zároveň sú si vzájomne odporujúce. Z vyjadrení strán sporu je zrejmé, že žalobkyňa aj žalovaný aktuálne žijú s novými partnermi. Rovnako je nesporné, že maloletá dcéra žije aktuálne u otca. Pre účely vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je preto rozhodujúce, kde aktuálne dcéra strán sporu žije, ani to, do koho starostlivosti bola zverená. Súd s ohľadom na uvedené preto prikázal nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť žalobkyňu, nakoľko mal za to, že byt užíva a je v jeho finančných možnostiach žalobkyňu vyplatiť. Otázka prevzatia úveru viaznúceho na byte nie je predmetom sporu. Vo vzťahu k výške vyporiadacieho podielu súd konštatuje, že táto sa stala v priebehu konania nespornou, obe strane zhodne navrhovali sumu 62.000,- Eur prináležiacu na podiel tej-ktorej strany sporu, t.j. strany sa zhodli na hodnote nehnuteľnosti v sume 124.000,- Eur.

29. Súd preto zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a do vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie E., obec Žilina, okres Žilina nasledovne: byt č. 1, vo vchode č. 1, na prízemí bytového domu súp.č. XXXX, postavený na parc. KN C č. 940/10, v podiele 1/1-ina, podiel na pozemkoch parcela KN C č. 940/10 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 188 m2, podiel na priestore na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu, na príslušenstve a pozemku o veľkosti podielu XXX/XXXX-XX, evidovaný na LV č. XXXX, do výlučného vlastníctva žalovaného v podiele 1/1 , spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti X/XX-XXX na pozemku - parc. KN C č. 940/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2, evidovaný na LV č. XXXX, do podielového spoluvlastníctva žalovaného o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX-XXX, Spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti X/XX-XXX na pozemku - parc. KN C č. 940/11 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2, evidovaný na LV č. XXXX, do podielového spoluvlastníctva žalovaného o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX-XXX, Spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti 1/8-ina na pozemku - parc. KN C č. 940/12 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 74 m2, evidovaný na LV č. XXXX, do podielového spoluvlastníctva žalovaného o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/8-iny, Spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti 1/4-ina na pozemku - parc. KN C č. 940/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2, evidovaný na LV č. XXXX, do podielového spoluvlastníctva žalovaného o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4-iny. Žalovanému súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu vo výške 62.000 Eur, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd považoval lehotu 30-tich dní na vyplatenie vyporiadacieho podielu za primeranú, a to s ohľadom na vyjadrenie žalovaného, že finančnou čiastkou disponuje už niekoľko mesiacov.

30. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . V prvom rade súd konštatuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je konaním iudicium duplex, t.j. konaním v ktorom majú obe strany postavenie žalobcu aj žalovaného a ide o konanie v prospech oboch strán. Pre potrebu priznania trov konania súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe, podľa ktorej platí, že žalobca pre prípad vyhodnotenia úspechu v spore musí v predsúdnom konaní navrhovať rovnakú možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako aj v samotnom žalobnom petite, pričom súd musí aj totožným spôsobom rozhodnúť. Iba v takom prípade má žalobca postavenie úspešnej strany sporu. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. , podľa ktorého podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. V prejednávanej veci žalobkyňa v predsúdnom konaní navrhla prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť ju sumou 57.500,- Eur, v žalobe navrhla totožný spôsob, no výšku vyporiadacieho podielu uviedla v sume 75.000,- Eur. V priebehu konania žiadala prikázanie nehnuteľnosti do jej vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovaného sumou 62.000,- Eur. Podmienka totožnosti tak nebola splnená, a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Súd zároveň poznamenáva, že žalobkyni nemožno priznať v konaní plný úspech, pretože nielenže menila návrh na prikázanie nehnuteľnosti, no neodôvodnila vo vzťahu k predmetu sporu svoje rozhodnutie, prečo nepristúpila k mimosúdnej dohode. Argumentácia o nemožnosti vyplatenia úveru sa netýkala sporu a zároveň ani nebola preukázaná.

Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).