Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_66Csp-20-2024.pdf
PDF · 110.05 KB
Case nature
Area
Subarea
66Csp/20/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Danielom Češkom v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36715352, proti žalovanej: P. R., nar. XX.XX. XXXX, bytom N.. S. XXXX/XX, Bratislava- Petržalka, o zaplatenie 1217,54 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaná n e m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1217,54 eur s príslušenstvom. Dôvodil tým, že so žalovanou uzatvorili spolu dňa 09.12.2020 zmluvu o pôžičke č. 21658661 / 129804953 (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 1181 Eur („Cena na splátky“ alebo „Pôžička - finančné plnenie“) na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (biela technika). Kúpna cena tovaru bola 1181 Eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 0 Eur a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanej pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Účelom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu žalovaného. Cena na splátky znamená viazaný spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej žalovanej žalobcom, a to vo výške kúpnej ceny konkrétneho tovaru zníženej o zaplatenú akontáciu. Akontácia je časťou kúpnej ceny tovaru, ktorú žalovaný zaplatil pred dodaním tovaru. Obsahu uvedených pojmov vyplýva nielen zo zmluvy samotnej - ich výklad je obsiahnutý aj v Podmienkach k Zmluve o pôžičke (resp. Všeobecných obchodných podmienkach), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. S podmienkami zmluvy a ich obsahom sa žalovaná oboznámila, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 77 mesačných splátkach v sume 25,- Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1925 Eur. Do dnešného dňa uhradila žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy sumu (bez akontácie) 125 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom z dňa 26.08.2021 - Predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.10.2021 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom z dňa 24.10.2021 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke
sa žalovaná dostala do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods.9 ObčZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp. zn.: 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne Sp.zn: 17Co/447/2016. Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1217,54 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 182,76 eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaná uhradila sumu 125 Eur. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“, pričom zahŕňa akontáciu vo výške 0 Eur a celkovú sumu vykonaných úhrad vo výške 125 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 66Csp/20/2024-69 zo dňa 31. júla 2024 tak, že žalobe vyhovel. Uznesením č. k. 66Csp/20/2024-82 zo dňa 19. novembra 2024 bol platobný rozkaz zrušený, nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanej.
3. Žaloba s prílohami, procesným poučením a výzvou na vyjadrenie bola žalovanej doručená postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila a v konaní zostala pasívna.
4. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 08.12.2025. Na pojednávanie sa sporové strany nedostavili. Súd pojednával v ich neprítomnosti. Žalobca sa z pojednávania ospravedlnil. Súd z vykonaných dôkazov zistil nasledovné:
5. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 09.12.2020 bol žalovanej poskytnutý úver na kúpu spotrebného tovaru vo výške 11871,- eur, ktorý mala žalovaná splatiť v 77 mesačných splátkach vo výške 25,- eur s dohodnutou RPMN 18,09 % s prvou splátkou splatnou dňa 20.01.2021. V bode 10.2 zmluvy bola dohodnutá klauzula o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z ktorej vyplývalo, že žalobca je oprávnený v prípade riadneho a včasného nesplácania úveru žiadať od žalovanej zaplatenie celej pohľadávky pred dátumom konečnej splatnosti úveru, ktorá sa stane okamžite splatnou ak je žalovaná v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ a iné.
6. V obchodných podmienkach Quatro v bode 8.2 je obsiahnuté obdobné ustanovenie ako v zmluve v bode 10.2 o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.
7. Žalobca výzvou zo dňa 26.08.2021 označenou ako predžalobná upomienka vyzýval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 75,- eur. Žalovanú upozornil, že aknedôjde k úhrade do 05.10.2021, veriteľ bude oprávnený úver zospaltniť. K tejto výzve žalobca predložil kópiu doručenky na č. l. 29 o zasielaní výzvy žalovanej.
8. Z listiny dotazník o klientovi vyplýva, že žalovaná je invalidná dôchodkyňa.
9. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.10.2021 bola žalovaná vyzvaná na úhradu celej dlžnej sumy vo výške 1217,70 eur z úverovej zmluvy č. 0129804953. Vo výzve bolo uvedené, že žalovaná bola v predžalobnej upomienke vyzvaná na doplatenie splatných splátok a zároveň v zákonnej lehote upozornená na stratu možnosti splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok. Nakoľko neboli uhradené splátky riadne a včas, žalobca požadoval úhradu celého dlhu.
10. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva sumár dlžnej sumy vo výške 1400,30 eur.
11. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v platnom znení, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka v platnom znení, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. V zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase oboch vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa článku 3 ods. 1 SMERNICE RADY 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
19. Podľa článku 3 ods. 2 veta prvá smernice 93/13, Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
20. Podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
21. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Vzhľadom na povahu subjektov vzťahu založeného vyššie uvedenou zmluvou a z hľadiska naplnenia definičných znakov spotrebiteľa a dodávateľa, s prihliadnutím na predmet daného vzťahu a okolnosti, za ktorých došlo k jeho uzavretiu, dospel k záveru, že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Na daný vzťah sa ale aplikujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
23. Žalobca v predmetnej veci argumentoval tým, že došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru z dôvodu, že žalovaná porušila svoji povinnosť splácať dlžnú sumu riadne a včas. Žalobca využil oprávnenie vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru a dňa 19.10.2021 úver zosplatnil, o čom informoval žalovanú listom zo dňa 24.10.2021. Na základe takto vymedzeného skutkového stavu sa žalobca domáhal zaplatenia celej dlžnej sumy od žalovanej.
24. Súd skúmal, či došlo k platnému vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru žalobcom na základe ktorého si uplatňuje svoj nárok. Na platné zosplatnenie musia byť splnené podmienky vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru z predmetnej zmluvy o úvere podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ.
25. Žalobca výzvou zo dňa 26.08.2021 označenou ako predžalobná upomienka vyzýval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 75,- eur. Žalovanú upozornil, že ak nedôjde k úhrade do 05.10.2021, veriteľ bude oprávnený úver zospaltniť. K tejto výzve žalobca predložil kópiu doručenky na č. l. 29 o zasielaní výzvy žalovanej. Žalobca tu preukázal, že výzvu žalovanej doručoval a táto mala možnosť sa s ňou oboznámiť a listina sa dostala do jej dispozičnej sféry. Súd zároveň konštatuje, že z tejto listiny nevyplýva, pre ktorú splátku došlo neskôr k zosplatneniu úveru.
26. Ďalšou výzvou, a to oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.10.2021 bola žalovaná vyzvaná na úhradu celej dlžnej sumy vo výške 1217,70 eur z úverovej zmluvy č. 0129804953. Vo výzve bolo uvedené, že žalovaná bola v predžalobnej upomienke vyzvaná na doplatenie splatných splátok a zároveň v zákonnej lehote upozornená na stratu možnosti splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok. Nakoľko neboli uhradené splátky riadne a včas, žalobca požadoval úhradu celého dlhu. K tejto výzve žalobca nepripojil žiadnu listinu, ktorou by preukázal, že žalovaná mala možnosť sa z touto listinou oboznámiť. Žalobca sám v podanej žalobe uvádzal, že nepripojil doručenku. Súd nemal preukázané, že by sa výzva dostala do dispozičnej sféry žalovanej a už len z toho dôvodu nie je možné takéto vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru považovať za platné.
27. Okrem toho súd uvádza, že vyššie uvedený právny úkon vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru neobsahuje uvedenie splátky pre ktorú žalobca ako veriteľ pristúpil k predčasnej splatnosti úveru. Súd poukazuje na to, že veriteľ musí vedieť, pre omeškanie s úhradou ktorej konkrétnej splátky vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a nie je úlohou súdu hádať, o ktorú splátku sa jedná. Určenie konkrétnej splátky má význam nielen z hľadiska posúdenia, či boli splnené podmienky pre mimoriadne zosplatnenie úveru, ďalej možného premlčania nároku ale aj pre posúdenie, či je zachované časové hľadisko uvedené v ust, § 565 OZ, podľa ktorého môže veriteľ použiť právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 vyplýva záver, že „ ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh“.
28. Na vyššie uvedené, a teda, či ide o platný úkon vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru súd prihliada aj bez to, aby žalovaná uvedené namietala. Zároveň súd poukazuje aj na systematicko - teleologický výklad, ktorý k tejto otázke prezentoval Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn. 27CoCsp/17/2024 zo dňa 19. 12. 2024 v ktorom uviedol, že „Zo systematického zaradenia ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 v Občianskom zákonníku, ako aj z ich logického výkladu vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne dva úkony, ktoré úkony musia byť pre možnosť mimoriadneho zosplatnenie dlhu uskutočnené, pričom tieto úkony musia byť adresné a určité. Prvým úkonom je výzva v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a druhým úkonom je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Napriek tomu, že ani ustanovenie § 53 ods. 9 a ani ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka neustanovuje ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil dlh; nemožno však opomenúť všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch; preto z predmetných úkonov musí byť jednoznačné, vo vzťahu ku ktorej splátke úveru výzva a zosplatnenie úveru smeruje. V uvedenom rozhodnutí taktiež Krajský súd v Trenčíne doplnil, že bez náležitého vymedzenia právneho úkonu dostatočným, určitým a nezameniteľným spôsobom takýto úkon nemôže byť určitým a ani platným právnym úkonom, preto tak, ako to má na mysli ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nemožno hovoriť o platnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti. „V tomto smere má odvolací súd potrebu upriamiť pozornosť na problematické postavenie zosplatnenia ako inštitútu záväzkového práva, ktoré má totiž vážne následky pre strany úverového vzťahu, v podobe straty výhody splátok spojenej s predčasným zosplatnením pohľadávky ako celku. So zosplatnením je spojená otázka uplatniteľnosti pohľadávky na súde s tomu zodpovedajúcimi prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom využiť, vrátane možnej námietky premlčania. S neuvedením splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, sú spojené aplikačné problémy v prípadných súdnych konaniach, kedy veritelia často modifikujú skutkový stav tak, aby podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti boli
splnené. Priemerný spotrebiteľ, často nezastúpený právnym zástupcom, zväčša nie je spôsobilý reálne na takúto modifikáciu skutkového stavu relevantne reagovať a produkovať adekvátne prostriedky procesného útoku a obrany. Je potrebné zdôrazniť, že uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva z požiadavky ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh mieni zosplatniť už vo výzve na zaplatenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, resp. v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru totiž spotrebiteľovi poskytuje na jednej strane právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá, pričom má za následok pre spotrebiteľa presvedčivé východiská k procesnej obrane. V prípade zosplatenia dlhu s uvedením konkrétnej splátky veriteľovi neumožňuje dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné polemizovať, pre ktorú splátku veriteľ k zosplatneniu pristúpil, pokiaľ pohľadávku zosplatnil platne.“
29. S ohľadom na uvedené závery súdov vyššieho stupňa a účel predmetného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, ako ho vyložil Krajský súd v Trenčíne vo vyššie uvedenom rozhodnutí, s ktorým sa súd stotožňuje, súd konštatuje, že v predmetnej veci nedošlo k platnému zosplatneniu úveru.
30. Súd je povinný ex offo skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu.
31. Súd sa zaoberal aj otázkou, či uvedená klauzula o predčasnej splatnosti úveru v prejednávanej veci spadá do pôsobnosti smernice 93/13. Tu súd poukazuje na to, že uvedená klauzula neodráža ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ na ktorých splnenie podmienok len odkazuje, a preto sa na uvedené vzťahuje smernica.
32. Podľa článku 3 ods. 1 a ods. 2 smernice 93/13, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Súd ďalej konštatuje, že znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa aj podmienka, ktorá je neprimeraná. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné.
33. Súd v predmetnej veci preto skúmal ex offo, či zmluvná úprava oprávnenia žalobcu vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru (jej znenie v obchodných podmienkach Quatro v bode 8.2 a v zmluve v bode 10.2) je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a to aj s ohľadom na znenie smernice 93/13 a výklad, ktorý poskytuje Súdny dvor EÚ. Súd konštatuje, že oprávnenie vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru upravené zmluve nie je podmienkou, ktorá by bola individuálne dohodnutá, išlo o ustanovenie vopred formulované do zmluvy s odkazom na bližšiu úpravu obchodných podmienok a zmluvy samotnej, ktoré spotrebiteľ taktiež nemohol ovplyvniť.
34. Ďalej súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora C-415/11 Mohamed Aziz, v ktorom bolo konštatované: Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa predčasného splatenia uvedenú v dlhodobých zmluvách z dôvodu neplnenia povinností zo strany dlžníka počas určitého obdobia, je úlohou vnútroštátneho súdu predovšetkým preveriť, či možnosť predajcu alebo dodávateľa rozhodnúť o splatnosti celého úveru závisí od toho, že si spotrebiteľ nesplnil povinnosť, ktorá je v spornom zmluvnom vzťahu podstatná, či sa táto možnosť priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné vo vzťahu k dobe splácania úveru a k jeho výške či táto možnosť predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatňovaných v tejto oblasti a či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru.
35. Súdny dvor následne rozvíja kritéria pre posudzovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu ku klauzule o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru aj v rozsudku z 26. januára 2017, Banco Primus, C-421/14, podľa ktorého je relevantná najmä otázka, či právo predajcu alebo dodávateľa požadovať splatenie celého úveru je podmienené tým, že spotrebiteľ nesplní povinnosť, ktorá je v rámci predmetného zmluvného vzťahu podstatná, či sa toto právo priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky, či toto právo predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri neexistencii osobitných zmluvných ustanovení, a či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky,
ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru.
36. V kontexte vyššie uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ súd konštatuje, že predmetná zmluvná klauzula umožňujúca žalobcovi predčasne zosplatniť úver vôbec nezohľadňuje proporcionalitu s ohľadom na dobu splácania a výšku dlžnej sumy, keď umožňuje žalobcovi zosplatniť úver aj pri nesplnení jednej splátky, ktorá bola dohodnutá vo výške 25 eur, či dokonca čiastočnom omeškaní splátky, či z iných dôvodov.
37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď znenie žalobcom použitej klauzuly o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru umožňuje v hrubom nepomere vo vzťahu k spotrebiteľovi vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru pre akékoľvek omeškanie spotrebiteľa s plnením záväzku a žalovaná nemá garantovanú možnosť zvrátiť predčasné zosplatnenie, ide o neprijateľnú podmienku, ktorá podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13 nie je pre spotrebiteľa záväzná a podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere je neprijateľná podmienka neplatná. Preto aj z uvedeného dôvodu nedošlo k platnému úkonu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru.
38. Vzhľadom na to, že žalobca skutkovo vymedzil svoj nárok na základe platného úkonu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, na základe ktorého sa potom domáhal zaplatenia celej sumy úveru, súd uvádza, že v danej veci nebol taký stav na základe ktorého by súd mohol žalobcovi priznať nárok na plnenie podľa jednotlivých splatných splátok na základe postavenia strán, rozsahu skutkových tvrdení žalobcu, z obsahu samotného spisu a rozsahu pripojených listinných dôkazov na ktoré skutkové tvrdenia odkazujú a procesnej možnosti žalovaného ako spotrebiteľa na uvedené reagovať prostriedkami procesnej obrany. Súd nemohol priznať také plnenie z ktorého za daného rozsahu skutkovej argumentácie žaloba, na to nadväzujúce dokazovanie a ani nasledujúca argumentácia strán nevychádzala, a to aj vtedy, keď žalobca k žalobe síce pripojil listinné dôkazy, ale neopísal rozhodujúce skutočnosti, ktorú skutočnosť nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy /§132 ods. 2 CSP/. Súd by preto ani nemohol ustáliť o aké splatné splátky by malo ísť, odkedy a v akej konkrétnej výške sú také splátky, aká bola splatnosť splátok a vôbec aj výška splátky, amortizácia splátok, aké prípadné plnenie žalovaného je potrebné na také splátky započítať a akým spôsobom a aký prípadne žalobca uplatňuje z uvedeného úrok z omeškania. Pokiaľ by súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie splátok splatných do vydania rozhodnutia, priznal by mu tým plnenie vyplývajúce z iného skutkového základu, než aký bol určený žalobným návrhom, a teda svojim postupom by prekročil rámec vymedzeného petitu. Za daného stavu sa v predmetnej veci súd priklonil k záverom Najvyššieho súdu SR vyslovenom v rozhodnutí 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 na ktoré súd odkazuje.
39. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní úspešný v celom rozsahu. Žalovaná si ale náhradu trov konania neuplatňovala a v konaní bola pasívna. Súd preto rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.