Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_74C-26-2024.pdf
PDF · 105.95 KB
Case nature
Area
Subarea
74C/26/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, sudcom Mgr. Kamilom Petrovičom, v spore žalobcu: BENCONT FINANCE, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., v konaní o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, takto
r o z h o d o l :
Darovacia zmluva, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území : Severné mesto, obec : D. – E., okres : D. F., zapísaná na LV č. XXXXX, evidovanom Okresným úradom Košice , katastrálny odbor a to : byt č. 7, 2 poschodie, vchod 29, nachádzajúci sa v bytovom dome so súp. č. XXX, postavenom na pozemku, parcela registra „C“ č. 5505 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 243 m2, parcela registra „C“ č. 5506 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 268 m2, parcela registra „C“ č. 5507 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 173/10000 z G. H. , nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. ako darcu na žalovanú ako obdarovanú a ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľnosti povolený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod V-5273/2024, je voči žalobcovi právne neúčinná.
Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Pôvodný žalobca, spoločnosť 365.bank, a.s. (do 2.7.2021 Poštová banka, a.s.), so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČI: 31 340 890 (ďalej len „pôvodný žalobca“), sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.8.2024 domáhal určenia právnej neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi G. H. a žalovanou, ktorou darkyňa previedla na žalovanú nehnuteľný majetok bližšie špecifikovaný vo výroku rozhodnutia. 2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.11.2016 uzavrel pôvodný žalobca, ako veriteľ, s A. H., nar. XX.X.XXXX, bytom: I. J. E. XX, XXX XX I. J. E. a G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D., ako dlžníčkami, zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1663704948. Na základe tejto zmluvy pôvodný žalobca poskytol dlžníčkam refinančný úver vo výške 10.000 eur, ktorý úver sa dlžníčky zaviazali vrátiť za podmienok dohodnutých v zmluve. Keďže dlžníčky opakovane porušili svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 26.10.2021 a požiadal o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Dlžníčky úver žalobcovi nevrátili ani po doručení upomienok, predčasnom zosplatnení úveru a obdŕžaní predžalobnej výzvy od advokáta žalobcu, ale ani na základe právoplatného rozhodnutia, platobného rozkazu, vydaného dňa 5.1.2024 v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17Up/1955/2023,
ktorým rozhodnutím uložil súd dlžníčkam zaplatiť pôvodnému žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5.216,12 eura spolu s príslušenstvom, a ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.2.2024. Poverený súdny exekútor Mgr. Ing. Juraj Korim vydal dňa 3.7.2024 pod sp. zn. 409EX 666/24 upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 17.7.2024 súdny exekútor informoval pôvodného žalobcu, že G. H. pár dní pred začatím exekúcie bezodplatne, darovacou zmluvou, previedla na žalovanú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území: E. H., obec: Košice-Sever, okres: D. F., zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, evidovanom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, a to: byt č. 7, 2. poschodie, vchod: 29, nachádzajúci sa v bytovom dome so súp. č. XXX, postavenom na pozemku: zastavaná plocha a nádvorie parc. reg. „C“ č. 5505 výmera 243 m2 zastavaná plocha a nádvorie parc. reg. „C“ č. 5506 výmera 268 m2 zastavaná plocha a nádvorie parc. reg. „C“ č. 5507 výmera 278 m2 podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 173/10000. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bol povolený Okresným úradom dňa 10.7.2024 pod č. V-5273/2024. Podľa pôvodného žalobcu týmto úkonom došlo k jeho ukráteniu ako veriteľa a sťaženiu vymoženia jeho pohľadávky. Pôvodný žalobca ďalej tvrdil, že G. H. pôvodne nadobudla sporný byt do vlastníctva práve od žalovanej, a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 25.7.2023 (vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom dňa 22.8.2023 pod č. V 6741/2023). Po vydaní platobného rozkazu OS Banská Bystrica (5.1.2024), ktorý voči nej nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1.2.2024, bezodplatne previedla byt naspäť na žalovanú. K prevodu nehnuteľnosti pristúpila bezprostredne pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie. V tom čase si musela byť vedomá svojej povinnosti uspokojiť judikovanú pohľadávku žalobcu. Možno tiež dôvodne predpokladať, že ukracujúci úmysel dlžníčky žalovaná poznala. Z adries ich trvalého bydliska sa podľa pôvodného žalobcu javí, že spoločne žijú v jednom byte, ktorý bol predmetom sporného prevodu. Za týchto okolností je vylúčené, aby žalovaná nepoznala celkovú nepriaznivú situáciu G. H. a jej úmysel ukrátiť veriteľa. Keďže G. H. a žalovaná spolu zrejme dlhodobo žijú, nemožno vylúčiť, že majú postavenie blízkych osôb, v ktorom prípade sa úmysel dlžníčky ukrátiť pôvodného žalobcu a vedomosť žalovanej o tejto skutočnosti ex lege prezumuje. 3. Pôvodný žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.12.2024 navrhol pripustiť zmenu subjektu konania na strane žalobcu, dôvodiac postúpením celej pohľadávky z pôvodného žalobcu na postupníka, spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692. Súd uznesením zo dňa 27.1.2025, sp. zn. 74C/26/2024-128, návrhu pôvodného žalobcu vyhovel a pripustil zmenu žalobcu v súlade s ust. § 80 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola spolu s prílohami a procesnými poučeniami doručená do vlastných rúk dňa 7.4.2025, písomne nevyjadrila. 5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 8.12.2025, na ktoré mali strany sporu doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Na tomto pojednávaní súd vec meritórne prejednal za splnenia procesných podmienok podľa § 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoj neprítomnosť na pojednávaní vopred ospravedlnil, vyjadriac súhlas, aby súd vykonal pojednávanie aj bez jeho prítomnosti a tiež v neprítomnosti žalovanej, ktorej bolo predvolanie riadne a včas doručené postupom podľa § 111 ods. 3 CSP, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnila a zostala v konaní nečinná. 6. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 7. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 8. Súd ako z nesporných vyšiel postupom podľa ust. § 151 ods. 1 CSP z tvrdení pôvodného žalobcu, že dňa 28.11.2016 uzavrel pôvodný žalobca, ako veriteľ, s A. H., nar. XX.X.XXXX, bytom: I. J. E. XX, XXX XX I. J. E. a G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D., ako dlžníčkami, zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1663704948, že na základe tejto zmluvy pôvodný žalobca poskytol dlžníčkam refinančný úver vo výške 10.000 eur, ktorý úver sa dlžníčky zaviazali vrátiť za podmienok dohodnutých v zmluve, že nakoľko dlžníčky opakovane porušili svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 26.10.2021 a požiadal o okamžité splatenie celého zostatku úveru, že dlžníčky úver žalobcovi nevrátili ani po doručení upomienok, predčasnom zosplatnení úveru a obdržaní predžalobnej výzvy od advokáta žalobcu, ale ani na základe právoplatného rozhodnutia, platobného rozkazu, vydaného dňa 5.1.2024 v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17Up/1955/2023, ktorým rozhodnutím uložil súd dlžníčkam zaplatiť pôvodnému žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5.216,12 eura spolu s príslušenstvom, a ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.2.2024, že
poverený súdny exekútor H. F. B. D. vydal dňa 3.7.2024 pod sp. zn. 409EX 666/24 upovedomenie o začatí exekúcie. 9. V konaní rovnako nebolo sporné že G. H. darovacou zmluvou zo dňa 20.6.2024, previedla na žalovanú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území: E. H., obec: Košice-Sever, okres: D. F., zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, evidovanom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, a to: byt č. 7, 2. poschodie, vchod: 29, nachádzajúci sa v bytovom dome so súp. č. XXX, postavenom na pozemku: zastavaná plocha a nádvorie parc. reg. „C“ č. 5505 výmera 243 m2 zastavaná plocha a nádvorie parc. reg. „C“ č. 5506 výmera 268 m2 zastavaná plocha a nádvorie parc. reg. „C“ č. 5507 výmera 278 m2 podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 173/10000, že vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bol povolený Okresným úradom dňa 10.7.2024 pod č. V-5273/2024. 10. Ako z nesporného súd tiež vyšiel z tvrdenia pôvodného žalobcu, že G. H. pôvodne nadobudla sporný byt do vlastníctva práve od žalovanej, a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 25.7.2023 (vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom dňa 22.8.2023 pod č. V 6741/2023), že po vydaní platobného rozkazu Okresným súdom Banská Bystrica dňa 5.1.2024, ktorý voči žalovanej nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1.2.2024, bezodplatne previedla byt naspäť na žalovanú, ku ktorému prevodu nehnuteľnosti pristúpila bezprostredne pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie. 11. V konaní takisto nebolo sporné, že predmetným právnym úkonom, uzavretím darovacej zmluvy zo dňa 20.6.2024 došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa a sťaženiu vymoženia jeho pohľadávky, že dlžníčka G. H. mala v úmysle ukrátiť odporovaným právnym úkonom pôvodného žalobcu, o ktorom úmysle žalovaná mala vedomosť. 12. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Podľa ust. § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Podľa ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Podľa ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. 13. Súd vychádzajúc z nesporného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. 14. Zmyslom žaloby podľa ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka (odporovacej žaloby), z pohľadu žalujúceho veriteľa, je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že voči nemu je neúčinný právny úkon urobený dlžníkom, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel, t. j. určil, že voči žalujúcemu veriteľovi je dlžníkom urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, neúčinný, je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi, mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, nie však proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie odporovacej žaloby má veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, pričom dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jej uspokojenie. Vymáhateľnou pohľadávkou sa rozumie taká pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia (exekúciu). Dlžníkove právne úkony ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Za ukracujúce sa nepovažujú tzv. ekvivalentné
právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. O ukracujúci právny úkon v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka nejde vtedy, ak dlžník dostal za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočne (reálne) ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada. Rozhodným okamihom pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, je jeho účinnosť, v prípade nehnuteľností zapisovaných do katastra nehnuteľnosti je týmto okamihom deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľnosti. Preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi. Úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t. j., že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. Odporovaciu žalobu môže veriteľ podať na súde v lehote troch rokov po urobení právneho úkonu dlžníkom (prípadne po jeho účinnosti). Vzhľadom na to, že ide o prekluzívnu lehotu, ak by veriteľ nepodal odporovaciu žalobu na súd v uvedenej lehote, jeho právo odporovať by zaniklo. 15. Z uvedeného možno teda vyvodiť predpoklady úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka, ktoré musí veriteľ preukázať (teda musí tvrdiť a dokázať, aby bola jeho žaloba úspešná), a ktorými sú: vymáhateľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi, skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ak žalovanému (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda že o ňom vedel alebo musel vedieť, pričom preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi a napokon skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby. 16. V konaní bolo preukázané, že v predmetnej právnej veci boli naplnené všetky zákonom predpokladané podmienky na to, aby bolo možné podanej žalobe vyhovieť. 17. Pokiaľ ide o prvý predpoklad, vymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi, súd v závere o naplnení tohto predpokladu vyšiel zo skutočností, ktoré neboli v konaní medzi stranami konania sporné a síce, že žalobca má voči dlžníčke G. H. pohľadávku titulom nesplateného úveru, ktorý úver pôvodný žalobca poskytol dlžníčke na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1663704948, vo výške 10.000 eur. V konaní bolo nesporné preukázané, že dlžníčka G. H. a spolu so spoludlžníčkou A. H. opakovane porušili svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, v dôsledku čoho veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 26.10.2021 a požiadal o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Dlžníčky úver pôvodnému žalobcovi nevrátili ani po doručení upomienok, predčasnom zosplatnení úveru a obdŕžaní predžalobnej výzvy od advokáta žalobcu. Pôvodný veriteľ si následne uplatnil svoju splatnú pohľadávku v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý súd platobným rozkazom zo dňa 5.1.2024, sp. zn. 17Up/1955/2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.2.2024, uložil dlžníčkam zaplatiť pôvodnému žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5.216,12 eura spolu s príslušenstvom. V konaní bolo nesporne preukázané, že dlžníčky záväzok voči pôvodnému žalobcovi nesplnili ani na základe rozhodnutia súdu, v dôsledku čoho pôvodný žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom poverený súdny exekútor Mgr. Ing. Juraj Korim vydal dňa 3.7.2024 pod sp. zn. 409EX 666/24 upovedomenie o začatí exekúcie. 18. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že pôvodný žalobca, resp. žalobca je v tomto konaní subjektom aktívne vecne legitimovaným podľa ust. § 42b ods. 1 na uplatnenie odporovacieho práva vo vzťahu k predmetnému právnemu úkonu, Darovacej zmluve zo dňa 20.6.2024, nakoľko uvedenú zmluvu žalovaná uzavrela v postavení obdarovanej s G. H., dlžníkom žalobcu v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka, na základe čoho je možné tiež konštatovať, že žalovaná je subjektom pasívne vecne legitimovaným v tomto konaní podľa ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka. 19. Ďalším základným predpokladom odporvateľnosti je ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti). Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Podmienky odporovateľnosti sa posudzujú ku dňu vzniku právneho úkonu, pri nehnuteľnostiach zapisovaných do katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľnosti. Tento okamih je rozhodným aj pre zistenie, či dlžník mal po uzavretí odporovaného právneho úkonu aj iný majetok, z ktorého by veriteľ mohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. 20. V danom prípade v konaní nebolo zo strany žalovanej ani len tvrdené, tobôž nie preukázané, že by dlžníčka G. H. vlastnila aj iný majetok, ktorý by sám osebe postačoval na to, aby sa z neho
veriteľ uspokojil. Ak teda dlžníka G. H. vlastnila iba predmetnú nehnuteľnosť, ktorého majetku sa zbavila na základe bezodplatného scudzovacieho právneho úkonu, darovacej zmluvy, došlo k tým k takému zmenšeniu majetku dlžníka, v dôsledku ktorého veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. Na základe uvedeného preto je možné uzavrieť, že právny úkon – darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou a dlžníčkou G. H. dňa 20.6.2024, ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. 21. Súd mal v konaní za nesporne preukázaný aj ďalší predpoklad odporovateľnosti, a to úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Okrem toho, že žalovaná žalobcom tvrdený úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nespochybnila, tento úmysel nepochybne preukazujú okolnosti za ktorých dlžníčka odporovaný právny úkon urobila. Dlžníčka G. H. sa zbavila svojho jediného nehnuteľného majetku, bezodplatne, v čase po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu (dňa 24.2.2024), na základe ktorého rozhodnutia dlžníčka súdom uloženú povinnosť nesplnila, pričom musela byť uzrozumená s tým, že ak nesplní súdom uloženú povinnosť, veriteľ – pôvodný žalobca pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky. Dlžníčka sa tak zbavila svojho majetku, z ktorého by veriteľ mohol dosiahnuť uspokojenie svojej vykonateľnej pohľadávky, pod hrozbou exekúcie, ku ktorej napokon pôvodný žalobca pristúpil, pričom dlžníčka tak urobila bezprostredne pred začatím exekučného konania. Okresný súd Banská Bystrica vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 3.7.2024 a dlžníčka G. H. uzavrela darovaciu zmluvu so žalovanou dňa 20.6.2024. 22. Pokiaľ ide o ďalší zákonný predpoklad odporovateľnosti, vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, platí, že žalobca musí v konaní tvrdiť a preukázať vedomosť tretej osoby, na ktorú dlžník previedol svoj majetok odporovateľným právnym úkonom. Pôvodný žalobca v žalobe vo vzťahu k vedomosti žalovanej o úmysle dlžníčky ukrátiť veriteľa uviedol, že G. H. pôvodne nadobudla sporný byt do vlastníctva práve od žalovanej, a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 25.7.2023 (vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom dňa 22.8.2023 pod č. V 6741/2023), že po vydaní platobného rozkazu OS Banská Bystrica (5.1.2024), ktorý voči dlžníčke nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1.2.2024, bezodplatne previedla byt naspäť na žalovanú, a že k prevodu nehnuteľnosti pristúpila bezprostredne pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie. Pôvodný žalobca v tejto súvislosti dal do pozornosti súdu skutočnosť, že z adries trvalého bydliska žalovanej a dlžníčky G. H. vyplýva, že spoločne žijú v jednom byte, ktorý bol predmetom sporného prevodu. Za týchto okolností je vylúčené, aby žalovaná nepoznala celkovú nepriaznivú situáciu G. H. a jej úmysel ukrátiť veriteľa. Žalovaná uvedené tvrdenia nepoprela. Pôvodným žalobcom uvedené okolnosti za akých došlo k k uzavretiu darovacej zmluvy, nespornosť týchto skutočností podľa názoru súdu nepochybne preukazujú vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie v danom prípade už vykonateľnej pohľadávky veriteľa. 23. Pri zohľadnení skutočnosti vyplývajúcej z rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálny odbor zo dňa 10.7.2024, číslo vkladu V 5273/2024 (č. l. 31), podľa ktorého bol vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej, na základe Darovacej zmluvy zo dňa 20.6.2024, k predmetu prevodu do katastra nehnuteľnosti povolený s právnymi účinkami vkladu ku dňu 10.7.2024 a pri zohľadnení skutočnosti podania žaloby na tunajší súd dňa 8.8.2024, je nevyhnutné konštatovať splnenie ďalšieho predpokladu, včasnosti podania odporovacej žaloby, ako podmienky úspešnosti odporovacej žaloby podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. 24. Riadiac sa uvedenými úvahami, vychádzajúc z nesporného skutkového stavu, ktorý žalobca podporil listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, súd žalobe vyhovel. 25. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. 26. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 29. Súd v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Košice písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP). Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.