Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_76S-18-2020.pdf
PDF · 190.64 KB
Case nature
Area
Subarea
76S/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej (sudca spravodajca) a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: XO corp. s. r. o., so sídlom Pionierska 1587/13, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 424 285, právne zastúpený: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101179105 zo dňa 15. júla 2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2018. Daňová kontrola bola začatá dňa 13.09.2018. O výsledku daňovej kontroly Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane vyhotovil protokol č. 102008021/2019 zo dňa 22.08.2019, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa 23.08.2019. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril podaním zo dňa 11.09.2019, doručeným správcovi dane dňa 12.09.2019. Správca dane na základe vyjadrenia žalobcu zvážil a určil potrebu vykonania ďalšieho dokazovania vo vyrubovacom konaní. Správca dane so žalobcom opakovane prerokoval pripomienky k protokolu, dôkazy predložené žalobcom i dôkazy vykonané správcom dane, naposledy na ústnom pojednávaní dňa 09.03.2020, o čom bola spísaná zápisnica z toho istého dňa.
2. Vo vyrubovacom konaní Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa“) rozhodnutím č. 100701200/2020 zo dňa 18.03.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane na DPH v sume 111 600,00 EUR za zdaňovacie obdobie máj 2018, nakoľko nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v celkovej výške 111 600,00 EUR z dôvodu, že žalobca sa stal účastníkom daňového podvodu. V rozhodnutí uviedol, že v kontrolovanom období máj 2018 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH okrem iného z dvoch dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom KOBA PNEU, s.r.o. (od 16.08.2018 KOBA SLOVAKIA s.r.o.), Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 426 652, a to z faktúry č. XX.XX.XXXX,, dátum dodania 14.05.2018, základ dane 420 000,00 EUR, 20% DPH 84 000,00 EUR, predmet fakturácie: dodávka linky na výrobu servítok a faktúry č. 920180502, dátum dodania 14.05.2018, základ dane 138 000,00 EUR, 20% DPH 27 600,00 EUR, predmet fakturácie: dodávka linky na balenie servítok. Správca dane uviedol, že dôkazmi získanými počas daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania preukázal, že
žalobca vedel, že sa zúčastňuje konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu a spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. bola zapojená do vytvoreného len fakturačného reťazca, pričom táto spoločnosť reálne nedodala predmetný tovar žalobcovi.
3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101179105/2020 zo dňa 15.07.2020 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, že žalobca vedel, že sa zúčastňuje konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu v zmysle judikatúry SD EÚ a na základe toho nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH v celkovej výške 111 600,00 EUR na základe uvedených 2 preverovaných faktúr od dodávateľa KOBA SLOVAKIA s.r.o. (do 16.08.2018 KOBA PNEU, s.r.o.).
4. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí správca dane uviedol, že žalobca sa stal účastníkom daňového podvodu, pretože sa zapojil do fakturačného reťazca, v ktorom získal konečný odberateľ (spoločnosť CS print, s.r.o.) daňovú výhodu vo forme možnosti odpočítania dane. Správca dane preukázal, že žalobca vedel, že sa takého konania zúčastňuje, rovnako vedel aj o vytvorení fakturačného reťazca spoločností 9.SEPTEMBAR - TISSUE CONVERTING doo, STAX TECHNOLOGIES doo › GCL, s.r.o. v likvidácii › KOBA SLOVAKIA s.r.o. (do 16.08.2018 KOBA PNEU, s.r.o.) › XO corp. s.r.o. › JUNIUM, s.r.o. - CS Print, s.r.o. Správca dane zistil, že spoločností GCL, s.r.o. v likvidácii, KOBA SLOVAKIA s.r.o. a XO corp. s.r.o. uviedli vo vystavených faktúrach nepravdivé údaje, pretože dané faktúry boli vystavené k fiktívnym dodaniam tovaru - výrobných liniek na výrobu a balenie servítok. Predmetný fakturačný reťazec bol vytvorený bez ekonomického opodstatnenia, a teda bol vytvorený len z dôvodu navýšenia ceny strojného zariadenia, ktorá vzrástla v priebehu fakturácií v reťazci viac ako dvojnásobne. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že výsledky dokazovania sú podrobne vyhodnotené v napadnutom rozhodnutí, ako aj v protokole z daňovej kontroly. Správcovi dane oprávnene vznikli pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených na dokladoch predložených žalobcom k daňovej kontrole. Správca dane pri predmetnej daňovej kontrole preveroval nielen samotný kontrolovaný daňový subjekt (žalobcu), ale aj jeho dodávateľov. V prípade dôvodných pochybností ohľadne dodávok má správca dane legitímne právo preverovať celý obchodný reťazec (v uvedených intenciách sa vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku č. 3Sžf/24/2012). Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, pričom sa dôsledne pridŕžal zásady objektívnej pravdy, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy, ktoré následne podrobne a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil.
5. Žalovaný uviedol, že v zmysle Výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 102008240/2019 zo dňa 22.08.2019, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 23.08.2019, bol žalobca vyzvaný, aby sa v lehote do 20 pracovných dní od doručenia výzvy vyjadril k zisteniam správcu dane uvedeným v protokole. Dňa 12.09.2019 žalobca zaslal elektronicky Vyjadrenie k Protokolu, ktoré bolo podané v lehote 20 pracovných dní odo dňa doručenia Protokolu spolu s Výzvou. Posledný deň lehoty na vyjadrenie sa žalobcu k protokolu bol 23.09.2019, teda správca dane mal vydať rozhodnutie v lehote troch mesiacov do 23.12.2019. Správca dane požiadal žalovaného Žiadosťou č. 102510833/2019 zo dňa 06.11.2019 o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní z dôvodu, že vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu nie je možné vo veci rozhodnúť v lehote podľa § 65 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“). Žalovaný predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia o 3 mesiace listom č. 102569917/2019 zo dňa 11.11.2019, ktorý bol doručený správcovi dane dňa 14.11.2019. Správca dane Upovedomením č. 102512264/2019 zo dňa 06.11.2019 upovedomil žalobcu o predĺžení lehoty. Lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní bola teda predlžená o 3 mesiace, t. j. do 23.03.2020. Správca dane v zákonnej lehote dňa 18.03.2020 vydal prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo expedované dňa 19.03.2020, čím nedošlo k porušeniu ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku.
6. K žalobcom namietaným procesným pochybeniam správcu dane vo vzťahu k nepodpísaniu úradného záznamu zamestnancom správcu dane žalovaný uviedol, že v zmysle § 19 ods. 7 Daňového poriadku úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. Žalovaný nahliadnutím do informačného systému finančnej správy zistil, že Úradný záznam č. 101655936/2019 zo dňa 08.07.2019 bol vyhotovený Ing. H. K., t. j. táto zamestnankyňa správcu dane dodržala § 19 ods. 7 Daňového poriadku, keďže predmetný úradný záznam v súlade s daným ustanovením vyhotovila, odkázala na zdroj informácie v zázname a uvedený záznam aj podpísala. Vzhľadom na skutočnosť, že úradný
záznam z telefonického rozhovoru bol vyhotovený a podpísaný zamestnankyňou správcu dane, ktorá daný telefonický rozhovor realizovala (čo je aj uvedené v texte úradného záznamu), je daná námietka nedôvodná a tendenčná, keďže jej cieľom je spochybnenie predmetného úradného záznamu ako záznamu z telefonického rozhovoru vo vzťahu k zmene termínu uskutočnenia výsluchu svedka Mgr. J..
7. K odvolacej námietke žalobcu, že nebol správcom dane upovedomený o zmene termínu výsluchu svedka pána J., preto došlo k porušeniu § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že o termíne výsluchu svedka E. J. bol žalobca upovedomený Upovedomením o vypočutí svedka č. 101490932/2019 zo dňa 18.06.2019, ktoré mu bolo doručené dňa 21.06.2019. Pôvodný termín výsluchu bol správcom dane stanovený na 08.07.2019 o 09:30 hod. na Daňovom úrade Banská Bystrica. J. J. požiadal zamestnankyňu správcu dane A.. H. K. prostredníctvom telefonátu uskutočneného dňa 08.07.2019 o 08:21 hod. o preloženie výsluchu na deň 10.07.2019 o 11:00 hod., správca dane s uvedeným návrhom súhlasil a o uvedenej zmene telefonicky informoval pána S. H., ktorý s uvedenou zmenou termínu súhlasil. O predmetných telefonických rozhovoroch bol A.. H. K. vyhotovený Úradný záznam č. 101655936/2019 zo dňa 08.07.2019. Žalobca bol o pôvodnom termíne výsluchu svedka pána J. včas upovedomený prostredníctvom Upovedomenia o vypočutí svedka zo dňa 18.06.2019, rovnako bol včas upovedomený o zmene termínu výsluchu svedka na žiadosť pána J., s čím S. H., konateľ žalobcu, súhlasil. Právo klásť svedkovi otázky na ústnom pojednávaní nebolo žalobcovi popreté, keďže o zmene termínu ústneho pojednávania bol včas informovaný a súhlasil s ňou, čo je uvedené aj v súvisiacom úradom zázname. Keďže o novom termíne výsluchu bol konateľ žalobcu správcom dane telefonicky upovedomený a nedoručil pred konaním výsluchu žiadne ospravedlnenie z neúčasti, prípadne žiadosť o zmenu termínu, nie je možné danú situáciu posudzovať ako upretie práva klásť svedkovi otázky v zmysle § 45 odsek 1 písm. e) Daňového poriadku.
8. Pokiaľ ide o výsluch svedka A.. E. K., tento bol vykonaný iným správcom dane - Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin v inom daňovom konaní, pričom Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102460842/2019 zo dňa 29.10.2019 získal správca dane ako súčasť odpovede na Žiadosť o sprístupnenie informácií č. 102911179/2019 zo dňa 17.12.2019 a použil ju v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Preto nemohlo dôjsť k porušenia práva žalobcu klásť svedkovi otázky podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Žalobca bol s dôkazom v podobe Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102460842/2019 zo dňa 29.10.2019 riadne oboznámený počas pojednávania o priebehu a výsledku dokazovania, z ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100453047/2020 zo dňa 17.02.2020. Konateľ žalobcu A.. S. H. sa počas daného ústneho pojednávania k dôkazu vo forme svedeckej výpovede A.. K. z iného konania nevyjadril, nenavrhol ani vypočutie tohto svedka v rámci vyrubovacieho konania.
9. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane svoje kompetencie neprekročil, daňové konanie s trestným konaním žiadnym spôsobom neprelínal, nakoľko pojem podvod resp. podvodné konanie nestotožňoval s pojmom podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva. Termín „daňový podvod“, resp. skrátene len „podvod“ bol použitý v súlade s judikatúrou ESD aj v súlade s vnútroštátnym právom. Pokiaľ daňové orgány i súdy aplikujú relevantnú judikatúru Súdneho dvora spolu s preberaním ním používaných odborných termínov, na účely rozhodovania vo veciach odpočítania dane z pridanej hodnoty sa správca dane nemôže vyhnúť pojmu daňový podvod. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžfk/99/2017 zo dňa 20.08.2019.
10. K odvolacím námietkam ohľadom správcom dane získaného dôkazu v podobe výpovedí A. D. a A. Markoviča žalovaný opakovane poukázal na § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Správca dane použil ako dôkaz Správu o vykonanej súčinnosti - podanie informácie zo dňa 21.10.2019, číslo PPZ-NKA- OS-68-041/2019-PZ, v prílohe ktorej NAKA zaslala správu z Ambasády SR, Úrad policajného pridelenca, v ktorej sú uvedené informácie o osobách A. D. a A. H.. Predmetná správa o vykonanej súčinnosti tvorí obsah príloh Odpovede na žiadosť o sprístupnenie informácií č. 25594/2020, ktorou miestne príslušný Daňový úrad Žilina poskytol Daňovému úradu Banská Bystrica dokumenty z daňového spisu daňového subjektu JUNIUM, s.r.o., Záhradnícka 70, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44277997. Žalovaný mal za to, že vyťažením srbských občanov nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu ustanovených v § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, nakoľko toto vyťaženie bolo vykonané v zmysle ustanovení Trestného poriadku.
11. Žalovaný poukázal na viaceré rozsudky Súdneho dvora EÚ a skonštatoval, že správca dane zistený skutkový stav vyhodnotil v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a na základe získaných dôkazov nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v celkovej výške 111 600,00 EUR na základe preverovaných faktúr č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX od dodávateľa KOBA SLOVAKIA s.r.o. (do 16.08.2018 KOBA PNEU, s.r.o.) z dôvodu, že sa stal účastníkom daňového podvodu. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že bol súčasťou dodávateľského reťazca majúceho znaky podvodného konania. Judikatúra Súdneho dvora EÚ takýto prístup používa pri posudzovaní situácií, keď platiteľ dane v rámci reťazovej transakcie vstúpi do obchodu, ktorý bol poznačený podvodným konaním.
12. Žalovaný uviedol, že správca dane v napadnutom rozhodnutí nevyjadril pochybnosti o materiálnej existencii strojného zariadenia, ale v súlade s európskou judikatúrou vyhodnotil správanie kontrolovaného daňového subjektu, ako konanie vykazujúce znaky daňového podvodu. Žalobca mal právo si pri nákupe strojného zariadenia zvoliť vlastnú obchodnú stratégiu, ale vzhľadom na to, že ním vybraná obchodná stratégia spočívala v zapojení spoločnosti KOBA SLOVAKIA s.r.o. do nákupu strojného zariadenia len z dôvodu, že mala zabezpečiť preklad softvéru a prepojiť výrobné zariadenia (čo sa avšak okrem ústneho tvrdenia nepreukázalo žiadnym iným dôkazom), tak mal zvážiť dopad výberu tejto stratégie na dodržanie podmienok zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“) a európskej legislatívy. Podľa vyjadrenia konateľov spoločností GCL, s.r.o. a žalobcu nemala spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. reálny záujem o kúpu tovaru, ale mala zabezpečiť len služby, ku čomu však nebol správcovi dane predložený žiadny dôkaz, že ich zabezpečila, t. j. boli len deklarované faktúrami. Navyše, podľa zistení správcu dane spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. nevykonávala v preverovanom zdaňovacom období riadnu podnikateľskú činnosť. Spoločnosť CS print, s.r.o. dlhodobo pôsobila ako výrobca papierových obrúskov a tým pádom mohla mať prehľad o predajných cenách strojných zariadení slúžiacich na výrobu a balenie servítok, teda mala všetky informácie, aby si zabezpečila nákup predmetného tovaru vo vlastnej réžii priamo od srbského dodávateľa. Konateľom žalobcu je pán S. H. a konateľom spoločnosti GCL, s.r.o je jeho otec Y. H., pričom komunikácia konateľa žalobcu pri výbere a vyhodnotení ponúk predmetných strojov od zahraničných dodávateľov prebiehala priamo so spoločnosťou GCL s.r.o., teda nie so spoločnosťou F. SLOVAKIA s.r.o., pričom Y. Matuláni mal zabezpečiť všetku komunikáciu so spoločnosťou KOBA SLOVAKIA s.r.o. Správca dane uvedené zistenie vyhodnotil ako dôkaz o tom, že spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. bola zapojená do fakturačného reťazca zástupcami žalobcu a spoločnosti GCL, s.r.o., teda spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. nedodala tovar ako je to uvedené na predmetných dvoch faktúrach. Správca dane považoval za dôkaz o vytvorení fakturačného reťazca aj vyjadrenia konateľa spoločnosti GCL, s.r.o., Y. H., ktorý vedel presne popísať celý fakturačný reťazec až po konečného odberateľa CS print, s.r.o. Ak by spoločnosť CS print, s.r.o. mala záujem reálne kúpiť zariadenie od spoločnosti GCL, s.r.o., mala možnosť objednať si zariadenie priamo od tejto spoločnosti a nie od spoločnosti JUNIUM, s.r.o. Vyjadrenie konateľa spoločnosti GCL, s.r.o. je dôkazom o tom, že táto spoločnosť komunikovala priamo so spoločnosťou CS print, s.r.o. a vedela o zapojení ostatných spoločností do fakturačného reťazca. Správca dane všetky zistené skutočnosti a dôkazy v daňovej kontrole vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a zistil, že spoločnosti uvedené v predmetnom fakturačnom reťazci, t. j. spoločnosť GCL, s.r.o, v likvidácii, KOBA SLOVAKIA s.r.o. a aj samotný kontrolovaný daňový subjekt XO corp., s.r.o. vystavili faktúry obsahujúce nepravdivé údaje, keď medzi sebou deklarovali nákup a predaj strojného zariadenia - liniek na výrobu a balenie servítok. V tomto reťazovom obchode nedošlo k reálnemu dodaniu predmetných strojov, ale uvedené spoločnosti medzi sebou len vystavili faktúry k fiktívnym dodaniam (dodania len faktúrami deklarovali), pričom v týchto faktúrach uviedli nepravdivé údaje.
13. Ďalej žalovaný zrekapituloval podstatné zistenia správcu dane, ktorými bola podľa neho preukázaná účasť žalobcu na konaniach vykazujúcich znaky daňového podvodu a zdôraznil, že správca dane preukázal, že žalobca vedel alebo mal vedieť o tom, že sa zúčastňuje na konaní, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu. Správca dane v rozhodnutí neuvádzal porušenia konkrétnych ustanovení Zákona o DPH, v odôvodnení rozhodnutia sa odvolával na konkrétne rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zaoberajúce sa podvodným konaním. Aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/99/2017 zo dňa 20.08.2019 vyplýva, že pokiaľ zo zistení správcu dane vyplýva záver o umelom vytvorení situácie s cieľom získania daňovej výhody, potom musí v odôvodnení rozhodnutia zásadne vychádzať z judikatúry Súdneho dvora.
14. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane vyhodnotil žalovaný ako dostatočné, logické a v súlade s Daňovým poriadkom a judikatúrou Súdneho dvora EÚ s tým, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci a dostatočne vyhodnotil všetky získané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s § 24 Daňového poriadku, dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie DPH v zmysle Zákona o DPH. Podľa žalovaného žalobca ani v odvolaní nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane zistený v daňovej kontrole a vyhodnotený vo vyrubovacom konaní.
15. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, ich zrušenia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
16. Žalobca v správnej žalobe namietal dĺžku vyrubovacieho konania 7 mesiacov, ktorou podľa jeho názoru došlo k porušeniu § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane doručil žalobcovi protokol z daňovej kontroly dňa 23.08.2019, kedy došlo k ukončeniu daňovej kontroly a nasledujúcim dňom po dni doručenia protokolu z daňovej kontroly začal správca dane vykonávať vyrubovacie konanie (24.08.2019). Napriek tomu, že bolo vyrubovacie konanie predĺžené žalovaným o 3 mesiace, t. j. do 23.03.2020, správca dane nestihol zákonnú lehotu na vykonanie vyrubovacieho konania a prvostupňové rozhodnutie vydal dňa 18.03.2020 a expedoval dňa 19.03.2020. Trojmesačná lehota limitujúca dĺžku vyrubovacieho konania začala plynúť po uplynutí lehoty 15 pracovných dní určenej vo výzve na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly (t. j. dňa 16.09.2019). Od tohto dátumu začala plynúť primárna 3-mesačná lehota na skončenie vyrubovacieho konania, ktorá by bez predĺženia uplynula dňa 16.12.2019. Žalovaným predĺžená lehota potom uplynula dňa 16.03.2020. Žalobca namietal aj predĺženie zákonnej 3-mesačnej lehoty na skončenie vyrubovacieho konania žalovaným z dôvodu, že na to nebol zákonný titul, pretože daný prípad nebol zložitý a už vôbec nenapĺňal atribúty mimoriadnej zložitosti prípadu zavdávajúce predĺženie lehoty determinujúcej dĺžku vyrubovacieho konania. Podľa názoru žalobcu v danom prípade nie je dôležité vydanie rozhodnutia (18.03.2020), ale jeho doručenie žalobcovi (07.04.2020), pretože podľa Daňového poriadku je rozhodnutie pre adresáta v daňovom konaní platné, len ak mu je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené. Napriek tomu, že bolo vyrubovacie konanie predĺžené žalovaným o 3 mesiace, správca dane nestihol zákonnú lehotu na vykonanie vyrubovacieho konania. Vychádzajúc zo súdnej judikatúry týkajúcej sa zmeškania maximálnej 1-ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, analogicky treba postupovať aj v prípade zmeškania lehoty na finalizáciu vyrubovacieho konania a považovať rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane za nezákonné a za nezákonné je potrebné považovať aj všetky procesné úkony správcu dane časovo nadväzujúce na toto nezákonné vyrubovacie konanie. V prípade, že súd akceptuje právny názor žalobcu ohľadom otázky skončenia vyrubovacieho konania na deň doručenia rozhodnutia (07.04.2020), potom správca dane zmeškal predĺženú 6-mesačnú lehotu na skončenie vyrubovacieho konania o 22 dní. Ak súd akceptuje právny názor žalovaného ohľadom dátumu skončenia vyrubovacieho konania viažuceho sa na deň vydania rozhodnutia (18.03.2020), aj v tomto prípade správca dane zmeškal predĺženú 6- mesačnú lehotu o 2 dni.
17. Ďalej žalobca uviedol, že správca dane sa v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní dopustil celého radu procesných chýb. Jednou z nich je úradný záznam č. 101655936/2019, ktorý nespĺňal zákonné náležitosti podľa § 19 ods. 7 Daňového poriadku, pretože neobsahoval podpis zamestnanca správcu dane Ing. E. V.. Zamestnanec správcu dane úradný záznam podpísal po upozornení žalobcom dňa 03.12.2019 (t. j. skoro 5 mesiacov po jeho vyhotovení) a toto pochybenie potvrdil správca dane v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 03.12.2019. Vzhľadom na procesné pochybenie správcu dane na predmetný úradný záznam podľa názoru žalobcu nie je možné prihliadať.
18. Žalobca namietal, že zmena termínu ústneho pojednávania, na ktorom mal byť vypočutý svedok H.. E. J., nebola žalobcovi správcom dane riadne oznámená v súlade s Daňovým poriadkom, čím došlo k porušeniu § 45 ods. 1 písmeno e) Daňového poriadku, podľa ktorého má kontrolovaný daňový subjekt právo dávať svedkom otázky na ústnom pojednávaní. Podľa hlavičky predmetného úradného záznamu tento procesný úkon správcu dane vybavovali dvaja zamestnanci správcu dane, A.. H. K. a A.. E. V., preto mali obidvaja daňoví úradníci úradný záznam aj podpísať. Je otázne, prečo vôbec A.. E. V. dodatočne
po 5 mesiacoch úradný záznam podpísal, keď podľa názoru žalovaného stačil vlastnoručný podpis jedného z dvoch zamestnancov správcu dane vykonávajúcich daňovú kontrolu. Žalobca skonštatoval, že telefonický rozhovor, ktorý prebehol, neslúžil na oznámenie nového termínu ústneho pojednávania, ale na oznámenie, že výsluch naplánovaný na 08.07.2019 o 09.30 hod. sa neuskutoční a že nový termín výsluchu bude žalobcovi riadne oznámený po dohode s H.. E. J., ktorý mal v tom čase zdravotné problémy. Dátum nového výsluchu žalobcovi nebol riadne oznámený poštou, elektronickou poštou, e- mailom a ani telefonicky. Z uvedených dôvodov žalobca nevedel o novom termíne výsluchu svedka a nemohol sa naň dostaviť. Všetky ostatné výsluchy sa konali vo vyrubovacom konaní a všetkých sa žalobca zúčastnil.
19. Ďalej žalobca označil vypočutie dvoch srbských občanov - svedkov A. D. a A. H. prostredníctvom Úradu policajného pridelenca Slovenského veľvyslanectva v Belehrade v Srbsku za nezákonné a v rozpore s § 46 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, pretože žalobcovi nebol výsluch vopred avizovaný s dostatočným časovým predstihom na základe písomného predvolania a nemohol sa výsluchu svedkov zúčastniť a dávať im doplňujúce otázky. Ak chcel správca dane vykonať výsluch svedkov zákonne konformným spôsobom, mal ho vykonať prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií. Podľa žalobcu je otázna tiež kompetencia policajného pridelenca a slovenskej ambasády v Belehrade vypočúvať cudzích štátnych príslušníkov, v tomto prípade srbských občanov. Takéto konanie považoval žalobca za konanie vybočujúce z medzí kompetencie slovenského veľvyslanectva. Žalobca považoval výsluchy týchto dvoch srbských svedkov za nezákonné a nepoužiteľné v daňovom konaní.
20. Žalobca uviedol, že konateľ žalobcu nie je obvinený zo žiadneho trestného činu daňového podvodu, ako to prezentuje správca dane. Žalobca vykázal v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie vlastnú daňovú povinnosť vo výške 11 994,71 EUR, preto sa ani nemohol dopustiť daňového podvodu. Správca dane neustále počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania operuje s termínom daňového podvodu, pritom platí prezumpcia neviny a správca dane nie je orgán činný v trestnom konaní, ktorý má právomoc o tom rozhodovať.
21. Žalobca správcovi dane vytýkal, že v jeho rozhodnutí absentuje uvedenie konkrétnych zákonných ustanovení, ktoré boli porušené žalobcom a na základe ktorých správca dane následne vyrubil rozdiel dane.
22. Žalobca uviedol, že spoločnosť GCL, s.r.o. nakúpila od srbského dodávateľa, spoločnosti 9.SEPTEMBAR - TISSUE CONVERTING doo linku na výrobu (rezanie, skladanie) a plnofarebnú potlač servítok (personalizácia, logo firmy). Od srbského dodávateľa, spoločnosti STAX TECHNOLOGIES doo nakúpila stroj na balenie servítok do fólie. Požiadavkou konečného odberateľa bolo dodať automatickú linku na výrobu, potlač a balenie servítok a keďže išlo o technologické zariadenia od rôznych výrobcov, bolo potrebné zariadenia upraviť, inštalačne prepojiť a skoordinovať ich procesy. Spoločnosti GCL, s.r.o. a KOBA SLOVAKIA s.r.o. túto službu urobili na kľúč a žalobca si prevzal funkčný stroj podľa požiadaviek a špecifikácií odberateľa. Stroj žalobca predal odberateľovi, spoločnosti JUNIUM s.r.o. Spoločnosť CS print, s.r.o. ako konečný odberateľ do tejto doby nedisponovala žiadnou automatickou linkou na výrobu servítok, len mechanickými strojmi a mechanickými baličkami na výrobu servítok. Vďaka dodaniu predmetnej automatickej linky na výrobu a balenie servítok sa spoločnosť CS print, s.r.o., výrazne posunula v rýchlosti dodávok a rozšírila svoje portfólio o nové produkty, ktoré vyváža v rámci strednej Európy.
23. Podľa žalobcu spoločnosť CS print, s.r.o., ako konečný odberateľ dlhodobo podniká v oblasti výroby servítok a z tohto dôvodu mala vedomosť o cenách strojných zariadení. Na tento účel si spoločnosť CS print, s.r.o., nechala vypracovať niekoľko cenových ponúk od zahraničných dodávateľov z Nemecka a Talianska, v ktorých bola stanovená niekoľkonásobne vyššia cena. Žalobca namietal, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôkazom predloženým žalobcom v podobe cenovej ponuky na dodanie obdobného strojného zariadenia od talianskej spoločnosti OMET S.R.L. na sumu 887 570,-- EUR spolu s dopravou a kompletným dodaním na kľúč. Táto kúpna cena podľa predloženej cenovej ponuky talianskeho dodávateľa korešponduje kúpnej cene, za ktorú kúpil sumárne obidva stroje konečný odberateľ, spoločnosť CS print, s.r.o. (811 000 EUR + DPH). Podľa žalobcu sa žalovaný a správca dane rovnako nevysporiadali s dôkazom zaslaným prostredníctvom elektronickej podateľne pod číslom 617947810/2019 zo dňa 10.12.2019, ktorým žalobca zaslal správcovi dane úradný preklad listu od srbskej spoločnosti 9.SEPTEMBAR - TISSUE CONVERTING doo zo dňa 18.11.2019, v ktorom srbský
dodávateľ uvádza, že prepojenie dvoch strojov nebolo súčasťou dodávky pre spoločnosť GCL, s.r.o. Podľa žalobcu z uvedeného dokumentu vyplýva, že toto prepojenie strojných zariadení muselo byť realizované slovenskou spoločnosťou a preto neobstojí tvrdenie správcu dane, že prepojenie strojných zariadení uskutočnili srbskí dodávatelia a preto na strojoch nebolo ďalej potrebné nič upravovať.
24. Podľa žalobcu spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. vykonávala riadnu podnikateľskú činnosť, čo popísal svedok Y. H. vo svojej výpovedi na ústnom pojednávaní dňa 19.11.2019, kde uviedol, že so spoločnosťou KOBA SLOVAKIA s.r.o. predtým spolupracoval a komunikoval s H.. E. J., pričom uvedená spoločnosť vždy dodržala svoje záväzky. Splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti KOBA SLOVAKIA s.r.o. H.. E. J. bolo správcovi dane doručené na tom istom ústnom pojednávaní dňa 19.11.2019, pričom uvedená skutočnosť je popísaná v časti „listiny a iné veci“ zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 102664501/2019 zo dňa 19.11.2019. Napriek tomu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správcovi dane toto splnomocnenie nebolo predložené.
25. Žalobca mal za to, že v napadnutom rozhodnutí sa argumentácia žalovaného nezakladá na pravde, keď napríklad na strane 26 napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že svedok Y. H. vedel popísať celý fakturačný reťazec, avšak menovaný svedok vo svojej výpovedi zo dňa 19.11.2019 uviedol, že konateľa spoločnosti JUNIUM s.r.o. K. Y. nepozná a nikdy sa s ním nestretol, rovnako nemá vedomosť o spoločnosti JUNIUM s.r.o. ako odberateľovi spoločnosti žalobcu a výhercovi verejnej obchodnej súťaže. O spoločnosti CS print, s.r.o. vedel svedok z obhliadky miesta pred dodaním strojov za účelom oboznámenia sa s veľkosťou priestoru, možnosťou vykládky a elektroinštaláciou v priestore, čo malo vplyv na cenu strojného zariadenia.
26. Správca dane sa podľa žalobcu nevysporiadal s výpoveďami svedkov Y. H., G. V. a K. Y. zo dňa 19.11.2019. Podľa názoru žalobcu všetci svedkovia potvrdili svojimi svedeckými výpoveďami celú obchodnú transakciu, no správca dane napriek tomu tieto dôkazy znejúce v prospech žalobcu nikde v rozhodnutí neuvádza.
27. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nekvalifikované odôvodnenie a pre nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci.
28. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol obdobnú argumentáciu, ktorá je obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobcu ohľadne dĺžky vyrubovacieho konania žalovaný uviedol, že v zmysle výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 102008240/2019 zo dňa 22.08.2019, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 23.08.2019, bol žalobca vyzvaný, aby sa v lehote do 20 pracovných dní od doručenia výzvy vyjadril k zisteniam správcu dane uvedeným v protokole. Žalovaný zdôraznil, že lehota na vyjadrenie sa k protokolu bola správcom dane vo výzve stanovená na 20 dní od doručenia protokolu s výzvou, a nie 15 dní, ako chybne v žalobe uvádza žalobca. Dňa 12.09.2019 (t. j. v lehote 20 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu) žalobca zaslal elektronicky pod číslom 6/14173497/2019 vyjadrenie k protokolu. Posledný deň lehoty na vyjadrenie sa žalobcu k protokolu bol 23.09.2019. Správca dane mal vydať rozhodnutie v lehote troch mesiacov, teda do 23.12.2019. Správca dane požiadal žalovaného žiadosťou č. 102510833/2019 zo dňa 06.11.2019 o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní z dôvodu, že vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu nebolo možné vo veci rozhodnúť v lehote podľa § 65 ods. 2 Daňového poriadku. Žalovaný predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia o 3 mesiace listom č. 102569917/2019 zo dňa 11.11.2019, ktorý bol doručený správcovi dane dňa 14.11.2019. Žalovaný doplnil, že mimoriadna zložitosť prípadu, pre ktorú správca dane žiadal o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, bola odôvodnená samotnou povahou prípadu, pretože správca dane preukazoval účasť žalobcu na podvodnom konaní v zmysle tuzemskej judikatúry a rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, pričom komplexne vyhodnocoval všetky realizované úkony a vo svojom rozhodnutí zaujal aj stanovisko ku vyjadreniam a námietkam žalobcu. Námietka, že daný prípad nebol vôbec zložitý, je len subjektívny argument žalobcu. Správca dane upovedomením č. 102512264/2019 zo dňa 06.11.2019 upovedomil žalobcu o predĺžení lehoty. Na základe uvedeného bola lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní predĺžená o 3 mesiace, t. j do 23.03.2020. Správca dane v zákonnej lehote dňa 18.03.2020 vydal prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo expedované dňa 19.03.2020, teda nedošlo k porušeniu ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku.
29. K námietke o nezákonnosti úradného záznamu z dôvodu absentujúceho podpisu druhého daňového kontrolóra žalovaný uviedol, že v zmysle § 19 ods. 7 Daňového poriadku úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. Žalovaný nahliadnutím do informačného systému finančnej správy zistil, že úradný záznam č. 101655936/2019 zo dňa 08.07.2019 bol vyhotovený Ing. H. K., ktorá dodržala § 19 ods. 7 Daňového poriadku, keďže predmetný úradný záznam v súlade s daným ustanovením vyhotovila, odkázala na zdroj informácie v zázname a uvedený záznam aj podpísala. Vzhľadom na skutočnosť, že úradný záznam z telefonického rozhovoru bol vyhotovený a podpísaný zamestnankyňou správcu dane, ktorá daný telefonický rozhovor realizovala (čo je aj uvedené v texte úradného záznamu), je daná námietka nedôvodná a tendenčná, keďže jej cieľom je spochybnenie predmetného úradného záznamu ako záznamu z telefonického rozhovoru vo vzťahu k zmene termínu uskutočnenia výsluchu svedka H.. Pešadíka. K námietke ohľadom hlavičky predmetného úradného záznamu žalovaný uviedol, že daňovú kontrolu u žalobcu realizovala kontrolná dvojica zamestnancov správcu dane, a preto sú títo uvedení v dokumentoch vystavovaných cez informačný systém finančnej správy. Žalovaný mal za to, že absenciou podpisu kontrolóra, ktorý úradný záznam nevyhotovil, nebolo spôsobené procesné pochybenie správcu dane, pretože druhý kontrolór, ktorý úradný záznam vyhotovil a zaevidoval v informačnom systéme, bol na dokumente v čase nahliadnutia do spisu žalovaným vlastnoručne podpísaný.
30. Žalovaný uviedol, že o termíne výsluchu svedka E. J. bol žalobca upovedomený upovedomením o vypočutí svedka zo dňa 18.06.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 21.06.2019. Pôvodný termín výsluchu bol správcom dane stanovený na 08.07.2019 o 09:30 hod. na Daňovom úrade Banská Bystrica. Pán J. požiadal zamestnankyňu správcu dane Ing. H. K. prostredníctvom telefonátu uskutočneného dňa 08.07.2019 o 08:21 hod. o preloženie výsluchu na deň 10.07.2019 o 11:00 hod., správca dane s uvedeným návrhom súhlasil a o uvedenej zmene telefonicky informoval pána S. H., ktorý s uvedenou zmenou termínu súhlasil. O predmetných telefonických rozhovoroch bol zamestnankyňou správcu dane A.. H. K. vyhotovený úradný záznam č. 101655936/2019 zo dňa 08.07.2019. Žalobca bol o pôvodnom termíne výsluchu svedka pána J. včas upovedomený prostredníctvom upovedomenia o vypočutí svedka zo dňa 18.06.2019, rovnako bol včas upovedomený o zmene termínu výsluchu svedka na žiadosť pána J., s čím konateľ žalobcu S. H. súhlasil. Podľa názoru žalovaného právo klásť svedkovi otázky na ústnom pojednávaní v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku nebolo žalobcovi popreté, keďže o zmene termínu ústneho pojednávania bol včas telefonicky informovaný a súhlasil s ňou (čo je uvedené aj v súvisiacom úradom zázname) a nedoručil pred konaním výsluchu žiadne ospravedlnenie z neúčasti, prípadne žiadosť o zmenu termínu.
31. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane svoje kompetencie neprekročil, daňové konanie s trestným konaním žiadnym spôsobom neprelínal, nakoľko pojem podvod resp. podvodné konanie nestotožňoval s pojmom podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva. Termín „daňový podvod“, resp. skrátene len „podvod“ bol použitý v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ aj v súlade s vnútroštátnym právom. Daňový podvod v zmysle rozsudkov Súdneho dvora EÚ nie je podvod v zmysle slovenského vnútroštátneho trestného práva, ako uvádza žalobca. Pokiaľ však daňové orgány i súdy aplikujú relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ spolu s preberaním ním používaných odborných termínov, na účely rozhodovania vo veciach odpočítania dane z pridanej hodnoty sa správca dane nemôže vyhnúť pojmu daňový podvod. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžfk/99/2017 zo dňa 20.08.2019.
32. K námietkam ohľadom správcom dane získaného dôkazu v podobe výpovedí A. D. a A. Markoviča žalovaný poukázal na ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správa o vykonanej súčinnosti obsahujúca informácie ohľadom vyťaženia a preverenia daných osôb je dôkazom nepoužiteľným v daňovom konaní. Správca dane použil ako dôkaz pri správe daní správu o vykonanej súčinnosti - podanie informácie zo dňa 21.10.2019, číslo PPZ-NKA-OS-68- 041/2019- PZ, v prílohe ktorej NAKA zaslala správu z Ambasády SR, Úrad policajného pridelenca, v ktorej sú uvedené informácie o osobách A. D. a A. Markovič. Predmetná správa o vykonanej súčinnosti je súčasťou administratívneho spisu a tvorí obsah príloh odpovede na žiadosť o sprístupnenie informácii č. 25594/2020, ktorou miestne príslušný Daňový úrad Žilina poskytol správcovi dane (Daňovému úradu Banská Bystrica) dokumenty z daňového spisu daňového subjektu JUNIUM, s.r.o., Záhradnícka 70, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44277997. Správca dane použil zistenia vyplývajúce z predmetnej správy o vykonanej súčinnosti ako dôkaz pri správe daní v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku a vyhodnotil ho v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalovaný mal za to, že predmetné
vyťaženie srbských občanov bolo vykonané v zmysle ustanovení Trestného poriadku, preto ním nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu ustanovených v § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku.
33. Žalovaný skonštatoval, že správca dane vo svojom rozhodnutí neuvádzal porušenia konkrétnych ustanovení Zákona o DPH, v odôvodnení rozhodnutia sa odvolával na konkrétne rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zaoberajúce sa podvodným konaním. Správca dane v zmysle relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ preukázal, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že účasťou na plneniach vo forme dodávok strojných zariadení sa zapojil do konania vykazujúceho znaky daňového podvodu. Žalovaný zdôraznil, že daňový subjekt sa nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Európskej únie. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/99/2017 zo dňa 20.08.2019, podľa ktorého pokiaľ zo zistení správcu dane vyplýva záver o umelom vytvorení situácie s cieľom získania daňovej výhody, potom musí v odôvodnení rozhodnutia zásadne vychádzať z judikatúry Súdneho dvora EÚ.
34. Žalovaný uviedol, že s dôkazom predloženým žalobcom - cenovou ponukou od spoločnosti OMET S.R.L. sa správca dane vysporiadal na strane 24 svojho rozhodnutia a odcitoval z neho príslušnú časť. Žalovaný upriamil pozornosť na to, že správca dane vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa stal účastníkom daňového podvodu, pretože sa zapojil do fakturačného reťazca, v ktorom získal konečný odberateľ (spoločnosť CS print, s.r.o.) daňovú výhodu vo forme možnosti odpočítania dane. Ďalej žalovaný argumentoval rovnako ako na strane 19, 26, 27, 28 svojho rozhodnutia.
35. Vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa činnosti spoločnosti KOBA SLOVAKIA s.r.o. a osoby splnomocnenej na jej zastupovanie žalovaný poukázal na stranu 26 svojho rozhodnutia, kde opísal skutočnosti vyplývajúce zo zápisnice inej kontrolnej skupiny o ústnom pojednávaní č. 101150082/2019 zo dňa 16.05.2019, v ktorej bol zaznamenaný obsah výsluchu J. K., konateľa spoločnosti KOBA SLOVAKIA s.r.o. Ďalej uviedol, že podľa zistení správcu dane za spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. vystupovala ďalšia osoba, a to H.. E. J., ktorý mal konať za uvedenú spoločnosť na základe splnomocnenia, ktoré v čase uskutočnenia výsluchu J. K. správca dane nemal k dispozícii. H.. E. J. nebol nikdy vedený ako konateľ alebo spoločník daňového subjektu KOBA SLOVAKIA s.r.o., resp. KOBA PNEU, s.r.o. Žalovaný zrekapituloval zistenia správcu dane, z ktorých vyplynul záver o vytvorení fakturačného reťazca. Uviedol, že sama spoločnosť GCL, s.r.o. presne vedela popísať celý fakturačný reťazec až po konečného odberateľa CS print, s.r.o. Ak by spoločnosť CS print, s.r.o. mala záujem reálne kúpiť zariadenie od spoločnosti GCL, s.r.o., mala možnosť objednať si zariadenie priamo od tejto spoločnosti a nie od spoločnosti JUNIUM, s.r.o. Vyjadrenie konateľa spoločnosti GCL, s.r.o. je podľa žalovaného dôkazom o tom, že táto spoločnosť komunikovala priamo so spoločnosťou CS print, s.r.o. a vedela o zapojení ostatných spoločností do fakturačného reťazca.
36. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal s výpoveďami svedkov Y. H., G. V. a K. Y. zo dňa 19.11.2019, žalovaný uviedol, že všetky tri výpovede menovaných svedkov boli správcom dane podrobne vyhodnotené na stranách 10 až 19 prvostupňového rozhodnutia.
37. Žalovaný poukázal na § 3 ods. 6 Daňového poriadku a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/2/2013. Dodal, že žalobca neuvádza žiadne dôkazné prostriedky na preukázanie toho, že sa nezúčastnil zisteného podvodného konania spojeného s daňovým únikom, prípadne, že o ňom nevedel. Podľa žalovaného správca dane všetky zistené skutočnosti a dôkazy v daňovej kontrole vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a zistil, že spoločnosti uvedené v predmetnom fakturačnom reťazci, t. j. spoločnosť GCL, s.r.o. v likvidácii, KOBA SLOVAKIA s.r.o. a aj samotný žalobca vystavili faktúry obsahujúce nepravdivé údaje, keď medzi sebou deklarovali nákup a predaj strojného zariadenia - liniek na výrobu a balenie servítok. V tomto reťazovom obchode nedošlo k reálnemu dodaniu predmetných strojov, ale uvedené spoločnosti medzi sebou len vystavili faktúry k fiktívnym dodaniam (dodania len faktúrami deklarovali), pričom v týchto faktúrach uviedli nepravdivé údaje. V zmysle rozsudku ESD C-285/09 R. bod 49 právo únie nebráni, aby členské štáty považovali predloženie nepravdivých faktúr za daňový podvod a odmietli v takom prípade poskytnúť oslobodenie.
38. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane považoval žalovaný za dostatočné, logické a v súlade s Daňovým poriadkom a judikatúrou ESD. Správca dane dostatočne zistil skutkový stav k posúdeniu preverovaných obchodov a všetky získané dôkazy dostatočne vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane uviedol vykonané dokazovanie, výsledky zistení z vykonaného dokazovania a odôvodnil z nich vyplývajúce závery. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní v súlade s platnými právnymi predpismi.
39. Žalobca nevyužil právo zaujať repliku.
40. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) na deň 14.07.2020.
41. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu vyjadril v zhode s obsahom správnej žaloby. Upriamil pozornosť na to, že žalobcovi bola preskúmavaným rozhodnutím vyrubená suma rozdielu dane 111 600,-- Eur, čo je vysoká suma. Ďalej poukázal na päť žalobných bodov uvedených v správnej žalobe zo dňa 29.09.2020 a akcentoval tri žalobné dôvody. Predovšetkým daňové orgány konštatovali, že ide o zapojenie sa do daňového podvodu, voči čomu sa žalobca ohradil a namietal, že síce bolo začaté nejaké trestné stíhanie vo veci, ale toto bolo zastavené a netýkalo sa žalobcu, teda žalobca nespáchal žiadny trestný čin. Ďalej žalobca zotrval na námietke o neprimeranej dĺžke vyrubovacieho konania a v tejto súvislosti poukázal analogicky aj na judikatúru súdov, ktorá bola prijatá vo vzťahu k dĺžke trvania daňovej kontroly. Uviedol, že v konaní pred daňovými orgánmi bola celá séria procesných pochybení, ktoré by samé o sebe obstáli, ale v celku tieto pochybenia neobstoja. Akcentoval na nepodpísanie úradného záznamu druhým kontrolórom a to v čase vyhotovenia úradného záznamu. Úradný záznam bol vyhotovený o tom, že sa zmenil dátum výsluchu svedka Mgr. J. a až potom čo žalobca nahliadol do spisu a túto skutočnosť namietal, tak tento úradný záznam podpísal druhý kontrolór. Pokiaľ daňové orgány tvrdia, že druhý kontrolór záznam nemusel podpísať, tak žalobca potom kladie otázku prečo na jeho námietku druhý kontrolór záznam podpísal. Ďalej žalobca namietal, že úradný záznam bol spísaný o telefonickom hovore s konateľom žalobcu, pričom žalobca rozporoval, že by mu bol v tomto telefonickom rozhovore oznámený aj nový termín výsluchu Mgr. J.. Zdôraznil, že ide o jediného svedka, ktorý bol vypočutý v rámci daňovej kontroly. Ďalej uviedol, že pokiaľ bol na prvý výsluch svedka predvolaný žalobca listinne prostredníctvom pošty, mal byť takto opätovne rovnakým spôsobom predvolaný aj na ten výsluch, ktorý sa konal v zmenenom termíne. Žalobca ďalej namietal výsluch srbských občanov cez policajného pridelenca na Veľvyslanectve SR v zahraničí s tým, že takéto vypočutie mu nebolo oznámené, nebolo mu dané na vedomie, a rozporoval aj kompetenciu na vykonanie takéhoto výsluchu. Ďalej uviedol, že daňové orgány nespochybnili existenciu linky ale spochybnili, že ju dodal deklarovaný dodávateľ, pričom v rámci vykonaného dokazovania podľa žalobcu a najmä vyhodnotenia dôkazov, sa daňové orgány nedostatočne, resp. vôbec nevysporiadali so žalobcom predloženým dôkazom, a to s cenovou ponukou na dodanie obdobného strojného zariadenia od talianskej spoločnosti. Taktiež neboli dostatočne vyhodnotené svedecké výpovede Y. H., G. V. a K. Y.. Na základe uvedenej argumentácie žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj daňového úradu, a vec vrátil daňovým orgánom na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si žalobca uplatnil právo na náhradu trov konania.
42. Poverený zástupca žalovaného sa na pojednávaní vyjadril v zhode s obsahom svojho vyjadrenia k správnej žalobe. Čo sa týka žalobného bodu o podpísaní úradného záznamu, tak žalovaný mal za to, že postup podľa § 19 ods. 7 Daňového poriadku bol dodržaný, lebo úradný záznam podpísal zamestnanec správcu dane, ktorý uskutočnil telefonický hovor s konateľom žalobcu, a to Ing. H. K. a tento zamestnanec aj úradný záznam podpísal. Z úradného záznamu zároveň vyplýva, že pán H. - konateľ žalobcu so zmenou výsluchu svedka súhlasil, a preto nebolo potrebné mu oznamovať zmenu termínu svedka iným spôsobom. Pokiaľ ide o poukazovanie na to, že následne podpísal úradný záznam aj A.. Z., tak je možné uviesť, že tento podpísal úradný záznam asi preto, lebo nepodpísanie úradného záznamu namietal žalobca, resp. bol na to žalobcom vyzvaný. Pokiaľ ide o výsluchy srbských občanov, tak tento dôkaz správca dane získal zo spisov vedených orgánmi činnými v trestnom konaní, konkrétne NAKA a správca dane pri zaobstarávaní tohto dôkazu postupoval podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku a zohľadnil tak teda skutočnosti, ktoré mohli objasniť vec a takýto dôkaz bol potom následne správcom dane zahrnutý do daňovej kontroly zákonným spôsobom. Pokiaľ žalobca namietal, že neboli dostatočne vyhodnotené výpovede svedkov Y. H., G. V. a K. Y., tak toto sa nezakladá na pravde, pretože v rozhodnutiach je uvedené ako boli tieto svedecké výpovede vyhodnotené. Pokiaľ žalobca namietal, že je braný na zodpovednosť zo spáchania podvodu, tak žalovaný k tomu uviedol, že termín „podvod“ nie je v rozhodnutiach daňových orgánov používaný v zmysle Trestného zákona a ani nebol dokazovaný podvod v zmysle Trestného zákona. Už zo samotnej hlavičky rozhodnutí je zrejmé, že ide o rozhodnutia
vydané v zmysle Daňového poriadku, Zákona o DPH a príslušnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú daňové orgány v rozhodnutí aj poukázali. Na základe takejto argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu znášaním trov konania zo svojho.
43. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu, ktorý im prechádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
44. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
45. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
46. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
47. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku; Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
48. Podľa § 3 ods. 3 a 6 Daňového poriadku; (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
49. Podľa § 19 ods. 2 a 7 Daňového poriadku; (2) Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti podania. (7) O oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahujú primerane odseky 1 až 6.
50. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
51. Podľa § 45 ods. 1 písm. c), e) Daňového poriadku; Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.
52. Podľa § 68 ods. 1 a 3 Daňového poriadku; (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené. (3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.
53. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.
54. Predmetom preskúmavania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v celkovej výške 111 600,00 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018 s odôvodnením, že žalobca sa zúčastnil konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu a spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. bola zapojená do vytvoreného fakturačného reťazca, pričom táto spoločnosť reálne nedodala predmetný tovar (stroj na výrobu servítok a stroj na balenie servítok) žalobcovi.
55. Námietku žalobcu, že rozhodnutia daňových orgánov sú nezákonné, nakoľko dĺžka vyrubovacieho konania bola 7 mesiacov, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Protokol s výzvou bol žalobcovi doručený dňa 23.08.2019. Vo výzve správca dane určil žalobcovi lehotu na vyjadrenie 20 pracovných dní od doručenia výzvy, t. j. do 23.09.2019. Daňový poriadok v § 68 ods. 3 stanovuje lehotu 3 mesiace na vydanie rozhodnutia, nie na doručenie rozhodnutia daňovému subjektu. V danom prípade koniec 3-mesačnej lehoty pripadol na 23.12.2019. Správca dane v zmysle § 68 ods. 3 predposlednej vety Daňového poriadku dňa 07.11.2019 požiadal svoj nadriadený orgán (žalovaného) o predĺženie lehoty na rozhodnutie. Žalovaný jeho žiadosti vyhovel a lehotu na vydanie rozhodnutia predĺžil o 3 mesiace, t. j. do 23.03.2020. Posúdenie skutočnosti, či ide o vec mimoriadne zložitú, patrí len do kompetencie nadriadeného orgánu (Finančné riaditeľstvo SR), nie do kompetencie žalobcu. Žalobca dňa 12.09.2019 k protokolu predložil svoje vyjadrenie s pripomienkami a návrhom na vykonanie ďalších dôkazov, preto správca dane podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku prerokoval so žalobcom pripomienky, vykonal ním navrhované dokazovanie (výsluch svedkov) a o všetkých zisteniach a úkonoch bol žalobca oboznámený správcom dane opakovane, naposledy dňa 09.03.2020 na ústnom pojednávaní, o čom bola spísaná zápisnica. Správca dane vydal rozhodnutie dňa 18.03.2020, teda v lehote 15 dní od spísania poslednej zápisnice so žalobcom, ako aj v žalovaným predĺženej lehote na vydanie rozhodnutia. Žalobca mal byť aktívny a predkladať a navrhovať dôkazy už v daňovej kontrole. Keďže bol aktívny až vo vyrubovacom konaní, správca dane mal povinnosť žalobcom navrhnutými dôkazmi sa zaoberať a vykonať ich, čo sa odrazilo na dĺžke vyrubovacieho konania.
56. Žalobca namietal, že úradný záznam č. 101655936/2019 zo dňa 08.07.2019 nemá zákonné náležitosti, pretože nebol podpísaný Ing. E. V., ktorý je v ňom uvedený, že ho vyhotovil. Menovaný podpísal úradný záznam až po 5 mesiacoch na základe upozornenia žalobcu. V zmysle § 19 ods. 7 Daňového poriadku o obsahoch telefonických hovorov vyhotoví správca dane úradný záznam, ktorý podpíše zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil. Predmetný úradný záznam zo dňa 08.07.2019 bol záznamom z telefonických rozhovorov s E. J. a s konateľom žalobcu. Je z neho zrejmé, že tieto telefonické rozhovory vykonala zamestnankyňa správcu dane Ing. K., ktorá v úradnom zázname uviedla všetky náležitosti podľa § 19 ods. 2, 7 Daňového poriadku a tento úradný záznam aj vlastnoručne podpísala. Skutočnosť, že úradný záznam nebol podpísaný Ing. V., ktorý v ňom bol uvedený ako jeden z dvoch vyhotoviteľov úradného záznamu, nemožno považovať za podstatné pochybenie, nakoľko z úradného záznamu nepochybne vyplýva, že telefonické rozhovory vykonala len Ing. K., ktorá tento záznam vyhotovila aj podpísala.
57. Žalobca namietal aj obsah tohto úradného záznamu zo dňa 08.07.2019 keď tvrdil, že správca dane mu dňa 08.07.2019 telefonicky oznámil len skutočnosť, že výsluch svedka E. J. sa dňa 08.07.2019 neuskutoční, avšak neoznámil mu zároveň nový termín výsluchu dňa 10.07.2019. Termín výsluchu mu podľa jeho tvrdenia nebol oznámený riadne, t.j. poštou, elektronickou poštou, e-mailom ani telefonicky. Týmto podľa žalobcu žalovaný porušil jeho právo klásť svedkovi otázky podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. K tejto námietke správny súd uvádza, že z úradného záznamu zo dňa 08.07.2019 jasne vyplýva, že svedok H.. E. J. telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na výsluchu dňa 08.07.2019 zo zdravotných dôvodov a súčasne žiadal správcu dane o preloženie výsluchu na deň 10.07.2019, s čím správca dane súhlasil. O uvedenej zmene správca dane informoval aj konateľa žalobcu, ktorý so zmenou termínu výsluchu svedka súhlasil. Keďže svedok hneď pri žiadosti o zmenu termínu navrhol nový termín výsluchu, nie je dôvodné ani predpokladať, že by správca dane žalobcovi oznámil len zrušenie pôvodného termínu bez oznámenia nového termínu výsluchu. Zamestnankyňa správcu dane svojím podpisom potvrdila, že údaje uvedené v úradnom zázname sú pravdivým opisom skutočností v ňom zaznamenaných. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09.08.2019, na ktorom bol prítomný konateľ žalobcu, vyplýva, že správca dane konateľa žalobcu oboznámil so skutočnosťami, ktoré boli obsahom výsluchu svedka H.. E. J. a umožnil mu sa k zisteným skutočnostiam vyjadriť. Konateľ žalobcu uviedol, že: „J. J. vystupoval za spoločnosť KOBA, a to je jediný človek, s ktorým som komunikoval za túto spoločnosť.“ Konateľ žalobcu na tomto ústnom pojednávaní nevzniesol námietku, že nebol upovedomený o zmene termínu výsluchu svedka E. J.. Pokiaľ ide o námietku vznesenú žalobcom až na pojednávaní, že ak bol na prvý výsluch svedka predvolaný žalobca listinne prostredníctvom pošty, mal byť takto opätovne rovnakým spôsobom predvolaný aj na ten výsluch, ktorý sa konal v zmenenom termíne, na túto námietku nie je možné prihliadnuť. V zmysle § 183 SSP totiž žalobca môže rozšíriť
správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby, čo v prípade uvedenej námietky nebolo splnené.
58. Žalobca namietal nezákonnosť vykonania výsluchov 2 srbských svedkov - A. D. a A. H. prostredníctvom Úradu policajného pridelenca Slovenského veľvyslanectva v Belehrade v Srbsku, pretože nemohol byť s výpoveďami týchto 2 svedkov konfrontovaný a nemohol im klásť otázky. Tým podľa žalobcu bolo porušené ustanovenie § 46 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku (poznámka súdu: zrejme mal na mysli § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku), pretože žalobcovi nebol výsluch vopred avizovaný s dostatočným časovým predstihom na základe písomného predvolania a nemohol sa výsluchu svedkov zúčastniť a dávať im doplňujúce otázky. Podľa žalobcu ak chcel správca dane vykonať výsluch 2 svedkov zákonne konformným spôsobom, mal vykonať výsluch prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií. Ani táto námietka žalobcu nebola dôvodná. Správa o výsledku vyťaženia dvoch srbských svedkov - A. D. (riaditeľa spoločnosti 9. SEPTEMBAR - TISSUE CONVERTING doo) a A. Markoviča (riaditeľa spoločnosti MARIVA LOG DOO) bola správcovi dane poskytnutá Daňovým úradom Žilina v rámci sprístupnenia informácií z ním vykonávanej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018 u daňového subjektu JUNIUM, s.r.o., Záhradnícka 70, 821 08 Bratislava, IČO: 44 277 997. Výsluch 2 srbských svedkov bol vykonaný v trestnom konaní vo veci odhaľovania zločinu daňového podvodu podľa ustanovení Trestného poriadku. Správca dane vykonávajúci predmetnú daňovú kontrolu u žalobcu teda výsluch 2 srbských svedkov nevykonal a ani žiadosti o ich vykonanie nepodal. Ide o dôkaz získaný z daňovej kontroly za máj 2018 u iného daňového subjektu JUNIUM, s.r.o., ktorý správca dane použil v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Ani v prípade, ak by správca dane prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií žiadal zahraničného správcu dane o zistenie informácií od uvedených 2 srbských svedkov, zahraničný správca dane by žalobcu neupovedomoval o termíne výsluchu týchto výsluchov a nepredvolával by ho na tieto výsluchy. Po doručení odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií od zahraničného správcu dane by správca dane mal povinnosť žalobcu upovedomiť o výsledkoch medzinárodnej výmeny informácií, ku ktorým by sa žalobca mohol vyjadriť a navrhnúť dôkazy. Rovnaké právo vyjadriť sa k vykonanému dôkazu a zisteným skutočnostiam mal žalobca aj v tomto prípade, kedy ho správca dane na ústnom pojednávaní dňa 17.02.2020 s informáciami získanými od Daňového úradu Žilina, konkrétne aj so správou o výsluchu 2 srbských svedkov a s celým jej obsahom oboznámil a umožnil žalobcovi sa k zisteným skutočnostiam vyjadriť. Z uvedeného vyplýva, že právo žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku klásť uvedeným svedkom otázky v tomto prípade porušené nebolo.
59. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane v napadnutom rozhodnutí neuviedol konkrétne zákonné ustanovenia, ktoré boli porušené žalobcom a na základe ktorých vyrubil rozdiel dane, táto námietka nebola dôvodná. Správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode. Správca dane postupoval v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veciach daňového podvodu, na ktorú vo svojom rozhodnutí aj poukazoval. Správca dane aj žalovaný používajú termín daňový podvod v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, pričom nevyhodnocujú naplnenie skutkovej podstaty trestného činu daňového podvodu podľa Trestného zákona, ale splnenie podmienok daňového podvodu podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ v zmysle smernice 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.
60. Žalobca namietal, že správca dane sa nevysporiadal s dôkazmi, a to so žalobcom predloženou cenovou ponukou na dodanie obdobného stroja od spoločnosti OMET S.R.L., s úradným prekladom vyjadrenia srbskej spoločnosti 9. SEPTEMBAR - TISSUE CONVERTING doo z 18.11.2019 a so svedeckými výpoveďami svedkov Y. H., G. V., a K. Y.. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že so všetkými uvedenými dôkazmi sa vysporiadal, a to konkrétne na stranách 24, 13, 16 a 19 svojho rozhodnutia. Navyše, žalobca správnosť týchto záverov správcu dane ani nenapádal, neuviedol v čom vidí ich nezákonnosť zasahujúcu do jeho práv. Ani tieto žalobné námietky neboli dôvodné.
61. Žalobca namietal, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že mu nebolo predložené splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti KOBA SLOVAKIA s.r.o. H.. E. J., avšak toto splnomocnenie bolo správcovi dane doručené na tom istom ústnom pojednávaní dňa 19.11.2019, pričom uvedená skutočnosť je popísaná v časti „listiny a iné veci“ zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 102664501/2019 zo dňa 19.11.2019. Ide síce o nesprávne konštatovanie správcu dane, avšak na uvedenom konštatovaní správcu dane nebolo založené prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie žalovaného,
preto uvedenú námietku správny súd nepovažoval za relevantnú privodiť nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia ani rozhodnutia žalovaného.
62. Pokiaľ žalobca namietal tvrdenie správcu dane, že svedok Y. H. vedel popísať celý fakturačný reťazec, ani túto správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Správca dane vyhodnocoval nielen svedeckú výpoveď menovaného svedka zaznamenanú v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.11.2019, ale aj svedeckú výpoveď menovaného svedka zaznamenanú v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 22.01.2019, vykonanú Daňovým úradom Žilina v rámci daňovej kontroly u daňového subjektu CS print, s.r.o. Správny súd nezistil, že by správca dane pri hodnotení uvedených dôkazov vybočil zo zákonom stanovených medzí správneho uváženia.
63. Ani námietky žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nekvalifikované odôvodnenie a pre nedostatočne zistený skutkový stav správny súd nepovažoval za dôvodné. Žalobca nekonkretizoval, z akého dôvodu je podľa neho rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné ani v čom vidí nekvalifikovanosť jeho odôvodnenia. Podľa názoru správneho súdu správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dostatočne zistil skutkový stav veci, z ktorého pri svojom rozhodnutí vychádzal aj žalovaný. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí postačujúcim spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami a námietkami žalobcu, uviedol, na základe akých dôkazov zistil skutkový stav veci a na akom právnom základe založil svoje rozhodnutie. S obsahom tohto odôvodnenia je možné sa stotožniť. Nepreskúmateľným je rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné pre nedostatok skutkových a právnych dôvodov, ale aj rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľnosťou netrpí. Nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou žalovaného, resp. jeho právne posúdenie založené na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov.
64. Po preskúmaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí daňových orgánov a postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu správnej žaloby a z dôvodov v nej uvedených, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
65. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom neúspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
66. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.