Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-54-2025.pdf
PDF · 91.76 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/54/2025
Uznesenie
Okresný súd Prešov v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanej: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX D., o zaplatenie 3.400 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Odôvodnenie
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným dňa 28.05.2025 Okresnému súdu Banská Bystrica v súlade s § 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 3.400 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy 6.400 eur od 07.11.2024 do 12.11.2024 a vo výške 8,4 % ročne zo sumy 3.400 eur od 13.11.2024 do zaplatenia.
2. Návrh odôvodnila tým, že žalovaná si ako dlžníčka opakovane od 29.08.2022 požičiavala od žalobkyne ako veriteľky peňažné prostriedky v rôznej sume z titulu zmluvy o pôžičke. Dňa 04.11.2024 žalovaná písomne uznala voči žalobkyni svoj dlh čo do dôvodu a výšky. V danom čase bol jej dlh vo výške 6.400 eur, ktorý sa zaviazala žalovaná uhradiť žalobkyni v lehote do 06.11.2024. Žalovaná tak v poskytnutej ďalšej lehote plnenia neurobila. Žalovaná až dňa 13.11.2024 z dlžnej sumy uhradila na žalobkyňou určený bankový účet (patriaci jej manželovi) časť dlhu vo výške 3.000 eur. Žalovaná však následne a ani napriek jej opakovaným a viacerým prísľubom i upomienkam zo strany žalobkyne, ani do dňa spísania tejto žaloby, žalobkyni už nič z jej zostávajúceho dlhu neuhradila. Žalobkyňa ponúkla žalovanej ešte jednu možnosť ako riešiť túto záležitosť. A aj keď to žalovaná prisľúbila, nakoniec bez akéhokoľvek relevantného dôvodu opakovane nepristúpila k podpísaniu notárskej zápisnice ako exekučného titulu u notára JUDr. Rastislava Demetera, Tkáčska 6507/2, 080 01 Prešov, u ktorého si dokonca objednala vypracovanie tejto notárskej zápisnice. Žalobkyni tak neostala iná možnosť ako sa domáhať svojho oprávneného nároku aj s príslušenstvom (zákonný úrok z omeškania) súdnou cestou.
3. V predmetnom upomínacom konaní bol dňa 16.06.2025 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 14Up 736/2025, proti ktorému podala žalovaná odpor. V podanom odpore vzniesla žalovaná podľa § 5 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. námietku právomoci všeobecného súdu rozhodnúť o tomto spore, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že z uznania dlhu vyplýva záväzok strán sporu riešiť vzniknutý spor prostredníctvom zvoleného rozhodcovského súdu. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. potom súd skúma, či je oprávnený prejednať spor a ak zistí, že nie, je povinný konanie zastaviť. So
zreteľom na náležité a presné určenie rozhodcovskej doložky nie je daná právomoc všeobecného súdu prejednať uvedený spor. Z dôvodu právnej istoty ale taktiež namieta skutočnosť, že by si od žalobkyne požičala ňou tvrdenú sumu. Potvrdila, že si požičiavala peniaze, ale podľa jej záznamov je žalobkyni dlžná len sumu 2.400 eur a nie 3.400 eur. Poukazujúc na uvedené navrhla, aby súd platobný rozkaz zrušil a konanie z dôvodu absenciu právomoci zastavil.
4. V súlade s § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní podala žalobkyňa návrh na pokračovanie v konaní na tunajšom súde ako súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku so zreteľom na to, že podaním odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu. V súvislosti so vznesenou námietkou právomoci súdu poukázala na § 15 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, ktorý ustanovuje, na ktoré procesné námietky a návrhy strán sporu sa v upomínacom konaní neprihliada, teda argumentom a contrario možno podľa nej dospieť k záveru, že na iné procesné námietky a návrhy strán sporu zakotvené v CSP, ktoré sa subsidiárne použije aj v upomínacom konaní (§ 15 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z.), sa potom v upomínacom konaní prihliada. Takou námietkou je potom aj námietka žalovanej o existencii právomoci rozhodcovského súdu konať v tejto veci a tým nedostatku právomoci upomínacieho (či všeobecného civilného) súdu viesť tento spor z dôvodu zakotvenia rozhodcovskej doložky v uznaní dlhu zo dňa 04.11.2024. Upomínací súd zjavne skúmal túto námietku žalovanej a nevyhodnotil ju ako opodstatnenú, keďže súd vyzval žalobkyňu na vyjadrenie sa k odporu žalovanej a nerozhodol o zastavení súdneho konania podľa § 6 ods. 1 CSP. Žalobkyňa sa stotožňuje s týmto právnym posúdením a má za to, že je daná právomoc všeobecného (upomínacieho) súdu konať. Poukázala na to, že uznanie dlhu zo dňa 04.11.2024 je jednostranným právnym úkonom žalovanej a nie zmluvou či dohodou ako dvojstranným právnym úkonom uzavretým so žalobkyňou, teda rozhodcovská doložka v podstate stranami sporu ani dohodnutá nebola (i keď to môže indikovať obsah uznania dlhu či podpis žalobcu ako veriteľa na ňom), a preto na ňu nemožno prihliadať. Len pre právnu istotu žalobkyňa vyhlasuje, že ak by aj súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu (doložku) ako platne dojednanú, netrvá na jej uplatnení a spor môže aj z tohto dôvodu prejednať všeobecný súd. Rovnako za nedôvodnú považuje aj námietka žalovanej čo sa týka výšky nároku. Nie je podľa nej podstatné čo - akú výšku dlhu eviduje žalovaná v jej záznamoch, podstatné je len to, že v jej právnom úkone zo dňa 04.11.2024 uznala, čo do dôvodu a výšky jej dlh voči žalobcovi vtedy v celkovej sume 6.400 eur (5.400 eur pôžička + 1.000 eur dohodnuté úroky). Z takto uznaného dlhu uhradila žalobcovi žalovaná len sumu 3.000 eur dňa 13.11.2024 a ešte sumu 50 eur dňa 11.08.2025, teda po doručení platobného rozkazu a pred podaním odporu. Aktuálny záväzok žalovanej je tak vo výške 3.350 eur.
5. Vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 03.10.2025 a je vedená pod sp. zn. 10C 54/2025.
6. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa § 3 ods. 1 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
8. Podľa § 5 ods. 1 a 2 CSP na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Na námietku uplatnenú neskôr súd neprihliada.
9. Podľa § 6 ods. 1 CSP, ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví.
10. Podľa § 7 ods. 1 a 2 CSP súd na námietku žalovaného neprihliadne a spor prejedná a rozhodne, ak strany vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Neprihliadnutie na námietku musí súd odôvodniť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa odseku 1 súd postupuje aj vtedy, ak zistí, že spor nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo že sa rozhodcovský súd odmietol sporom zaoberať.
11. Podľa § 1 ods. 2 až 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“)v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo
nie je. V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania. V rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
12. Podľa § 3 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
13. Podľa § 4 ods. 1 a 2 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
14. Podľa § 5 ods. 2 ZoRK, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.
15. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
16. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Civilný sporový poriadok okrem § 126.
18. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní počas konania sa neprihliada na a) námietku miestnej príslušnosti, vecnej príslušnosti a kauzálnej príslušnosti, b) vzájomnú žalobu, c) návrh na pristúpenie do konania, d) intervenciu, e) návrh na prerušenie konania, f) návrh na zmenu účastníkov konania, g) zmenu žaloby, h) návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov, i) čiastočné späťvzatie návrhu po vydaní platobného rozkazu, j) uplatnenie nárokov, o ktorých nemožno rozhodovať v konaní, vrátane návrhov na neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie.
19. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní o prípadných návrhoch podľa odseku 4 rozhodne súd, ktorému bola vec postúpená alebo súd, ktorý pokračuje v konaní.
20. Zo strany žalovanej bola pri je prvom procesnom úkone, t. j. v odpore proti platobnému rozkazu, vznesená námietka, že spor sa má prejednať v rozhodcovskom konaní a to s poukazom na to, že medzi stranami sporu bola uzavretá rozhodcovská doložka, ktorá je obsahom uznania dlhu zo dňa 04.11.2024.
21. Strany môžu v rámci svojej zmluvnej dispozície uzatvorením rozhodcovskej zmluvy (majúcej formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve) vylúčiť v konkrétnej veci právomoc civilného súdu a založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie určitého sporu. Rozhodcovská zmluva musí byť vo forme predpokladanej § 4 ZoRK a môže sa podľa § 1 ZoRK týkať len sporov týkajúcich sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní v zmysle § 585 OZ. Negatívna enumerácia v § 1 ods. 3 ZoRK ďalej vylučuje statusové veci, spory o vzniku, zmene alebo o zániku vecných práv k nehnuteľnostiam, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory vznikajúce v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania. Týmto zákon vymedzuje okruh tzv. objektívne arbitrabilných vecí, o ktorých možno rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Na základe vyššie uvedenej definície možno hovoriť o širokom vymedzení objektívnej arbitrability, do ktorej
s výnimkou uvedenej negatívnej enumerácie spadajú všetky súkromnoprávne spory, ktorých urovnanie je v dispozícii strán. Osobitný režim platí pre spotrebiteľské spory.
22. V prejednávanej veci je zrejmé, že dňa 04.11.2024 došlo podľa § 558 OZ zo strany žalovanej ako dlžníčky k uznaniu dlhu vo výške 6.400 eur čo do dôvodu a výšky voči žalobkyni ako veriteľovi. Ako dôvod dlhu bola uvedená skutočnosť, že cit.: „ Dlžník si pravidelne požičiaval peniaze od 29.08.2022 po rôznych sumách niekedy na účet, niekedy v hotovosti s tým, že stále koncom mesiaca vráti. Určitá časť dlžnej sumy nie je splatená do dnešného dňa. Aktuálna výška dlžnej sumy je 5.400 eur. S dlžníkom som sa dohodla ako veriteľ o navýšení dlžnej sumy o 1.000 eur, ktorú považujem za úroky z požičanej sumy za celé obdobie.“ Z obsahu tejto listiny tiež vyplýva, že dlžník sa zaviazal vrátiť dlh veriteľovi najneskôr do 06.11.2024 v hotovosti alebo prevodom. Ďalej v nej bolo uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, že sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením dlhu, dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi zákonný úrok z omeškania podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ako odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do úplného zaplatenia. Týmto uznaním dlhu nie je dotknutý nárok veriteľa požadovať od dlžníka nároky vzniknuté pred podpisom tohto uznania dlhu (napríklad úrok z omeškania, zmluvné pokuty a iné).
23. Strany sporu ako zmluvné strany sa zároveň v tejto listine Uznanie dlhu dohodli aj na tom, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené (písomne a zrýchlenou formou) rozhodcom ustanovený do funkcie "vybranou osobou“ podľa § 6 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a to spoločnosťou Rozhodcovské konanie SR s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava (G.) podľa pravidiel zverejnených v Obchodnom vestníku č. 96/2016, značka:O000260. Rozhodcovské konanie bude vedené v súlade s právnymi predpismi SR, a to jedným rozhodcom. Rozhodca spore môže byť aj štatutárny orgán vybranej osoby. Strany sa podrobia rozhodcovskému konaniu a rozhodnutiu. Zmluvné strany svojim podpisom prehlásili, že tento dokument podpísali slobodne a vážne. Listina je datovaná k 04.11.2024 a podpísaná oboma stranami sporu.
24. Vychádzajúc z obsahu predloženého listinného dôkazu možno konštatovať, že z obsahu úkonu Uznanie dlhu zo dňa 04.11.2024 nepochybne vyplynulo, že účastníkmi tohto právneho úkonu boli žalovaná ako dlžníčka a žalobkyňa ako veriteľka. Označenie účastníkov právneho vzťahu na základe tohto listinného dôkazu bolo zrozumiteľné, určité a rovnako zrozumiteľné a určité bolo aj vyjadrenie uznávacieho prejavu označenej dlžníčky. Dlh dlžníčky bol vymedzený konkrétnou sumou a bol jasne špecifikovaný aj dôvod vzniku tohto dlhu – zmluvy o pôžičke. Zároveň bola v poslednom odseku tejto listiny obsiahnutá aj rozhodcovská doložka. Z tohto dojednania rozhodcovskej doložky nepochybne, zrozumiteľne a určito vyplynulo, že právomoc v nej uvedeného rozhodcovského súdu sa vzťahuje na všetky spory, ktorí vzniknú z tejto zmluvy, ktorá bola identifikovaná v tomto listinnom dôkaze. Rozhodcovská doložka spĺňa podľa názoru súdu zákonné požiadavky, ktoré vyplývajú z úpravy § 4 ods. 1 a 2 ZoRK a je preto platným a účinným právnym úkonom zakladajúcim právomoc rozhodcovského súdu. Z obsahu listinného dôkazu, súčasťou ktorého bola rozhodcovská doložka, totiž jednoznačne vyplýva prejav vôle žalobkyne, ako aj žalovanej podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a rozhodnutiu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne zo zmluvy, ktorá bola identifikovaná v texte listinného dôkazu (porov. R 4/2007). V kontexte uvedeného majúc na zreteli ust. § 35 ods. 1 OZ možno prijať záver, že rozhodcovská doložka bola dojednaná ako výslovný prejav vôle žalobkyne a žalovanej, z ktorej obsahu nepochybne vyplýva vôľa podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom. Tento prejav vôle zúčastnených na uvedenom právnom úkone má splnenú aj ďalšiu náležitosť písomného právneho úkonu, a to podpis dlžníka (žalovanej), ako aj veriteľa (žalobkyne). Súčasne je možné konštatovať, že daný spor spadá do rozsahu predmetnej rozhodcovskej doložky k zmluve.
25. Zároveň súd uvádza, že neboli splnené podmienky k tomu, aby bolo možné hodnotiť vzťah veriteľa a dlžníka ako vzťah spotrebiteľský. Pohľadávka, ktorá je predmetom konania, totiž jednoznačne vyplýva z občianskoprávneho vzťahu, pričom účastníci kauzálnych vzťahov nemajú status spotrebiteľa (na strane žalovanej) a status dodávateľa (na strane žalobkyne), tak ako sú tieto subjekty definované v § 52 ods. 3 a 4 OZ, keď dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. So zreteľom na uvedené je potrebné prijať záver, že predmetnou rozhodcovskou doložkou bola založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie uplatnenej pohľadávky žalobkyne.
27. V danom prípade nie je podľa názoru súdu možné konštatovať, že tunajší súd, ktorému bola vec postúpená ako súdu príslušnému na prejednanie veci na základe návrhu žalobkyne v súlade s § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, nie je oprávnený zaoberať sa zo strany žalovanej vznesenou námietkou nedostatku všeobecnej právomoci civilného súdu. V súlade s § 5 CSP je totiž povinnosťou súdu na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, skúmať, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ sa s ňou po preskúmaní veci súd stotožní, konanie zastaví. V prípade, že ju súd vyhodnotí ako nedôvodnú (neprihliadne na ňu), musí svoj záver odôvodniť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Zo skutočnosti, že upomínací súd konanie nezastavil, ale vec po podaní návrhu na pokračovanie v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní postúpil tunajšiemu súdu, nemožno vyvodiť, že upomínací súd sa vznesenej námietkou zaoberal a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Nedôvodnosť námietky je totiž zmysle § 7 ods. 1 CSP potrebné odôvodniť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, čo v danom prípade nenastalo (ani nastať nemohlo), keďže vec musela byť po zrušení platobného rozkazu a podaní návrhu na pokračovanie postúpená (bez rozhodnutia) všeobecnému civilnému súdu.
28. Vzhľadom na námietku žalovanej uplatnenú pri prvom procesnom úkone a zistenie, že v konaní existuje platná rozhodcovská doložka, ktorá vylučuje právomoc civilného súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu, čo predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, musel súd v súlade s § 6 ods. 1 CSP konanie zastaviť.
29. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeného v § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. K zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľnej vady konania, ktorú zavinila žalobkyňa tým, že sa domáhala nároku voči žalovanej na súde, ktorému nepatrila právomoc takýto nárok žalobkyne prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na uvedené, by nárok na náhradu trov konania prináležal žalovanej, avšak tejto žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).