Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40Ek-1729-2019.pdf
PDF · 77.75 KB
Case nature
Subarea
40Ek/1729/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 684 618, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 018 63 Ladce, o vymoženie 195,30 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Andrea Nemčíková, so sídlom exekútorského úradu Železničná 98, 017 01 Považská Bystrica, pod sp. zn. 378EX 390/19, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 378EX 390/19 zo dňa 23.05.2025 vydanému súdnym exekútorom JUDr. Andrea Nemčíková z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 20.10.2019 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 195,30 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21Csp/94/2016 zo dňa 03.04.2017.
2. Exekučný súd poverením zo dňa 07.11.2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Andreu Nemčíkovú, so sídlom exekútorského úradu Železničná 98, 017 01 Považská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. 378EX 390/19.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 23.05.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov proti povinnému (ďalej len Exekučný poriadok) a zároveň vyzvala oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 73,80 eura vrátane DPH.
4. Dňa 25.06.2025 doručil poverený súdny exekútor súdu námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Oprávnený v námietkach uviedol, že nebola preukázaná nemajetnosť povinného. Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňuje Exekučný poriadok. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Rovnako nie je správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku
podľa § 41 Exekučného poriadku, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku.
5. K námietkam oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Súdny exekútor uviedol, že v danom prípade má povinný trvalý pobyt nahlásený na adrese Obec Ladce, pričom Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené zverejnením na úradnej tabuli súdu a v Obchodnom vestníku. V priebehu exekúcie nebola zistená adresa jeho faktického pobytu, taktiež príjem, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie a ak aj bol zistený príjem, vzápätí po doručení príkazov zamestnávateľovi, zamestnávateľ doručil oznámenie o ukončení pracovného pomeru. Súdny exekútor tiež poukazujeme aj na výšku vymáhanej pohľadávky oprávneného v spojení s § 58 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017), kedy v prípade predaja hnuteľných vecí by bol oprávnený zaťažený preddavkom na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania, čím by sa jeho náklady na predmetnú exekúciu iba zvýšili.
6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, Ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
8. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je skutočnosť, keď sa pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zmyslom a účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie) v prípadoch, keď nie je možné úspešne skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného. Dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzv. relatívna nemajetnosť), a nie pre neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť.
9. Súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie je povinný vykonať úkony potrebné na zistenie majetku povinného postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku. Pokiaľ ide o zisťovanie majetku povinného, súd mal zo spisového materiálu preukázané, že súdny exekútor v priebehu exekúcie nebol pasívny ohľadom zisťovania majetku povinného. Poverený súdny exekútor vykonal jemu dostupné lustrácie na katastri, v Sociálnej povinnosti, v bankách a taktiež lustráciu v evidencii vozidiel. Súdny exekútor vydal dňa 30.05.2023 príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy pre zamestnávateľa povinného (spoločnosť FLEXI STAFF, s.r.o.).Zamestnávateľ povinného oznámil súdnemu exekútorovi, že povinný je uňho zamestnaný od 11.05.2023 na skrátený pracovný úväzok a nevznikol nárok na zrážky zo mzdy povinného. Dňa 12.10.2023 vydal súdny exekútor opätovne príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy pre zamestnávateľa povinného (spoločnosť PEOPABLE, s.r.o.), ktorý súdnemu exekútorovi oznámil, že dňa 26.09.2023 bol ukončený pracovný pomer s povinným. Zároveň súdny exekútor vydal dňa 04.09.2023 príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke povinného. Napriek vykonaným lustráciám súdny exekútor nevymohol ani len časť vymáhaného nároku. S poukazom na uvedené možno prijať záver, že súdny exekútor preukázateľne zisťoval majetok povinného, ktorý by mohol v danej exekúcii zexekvovať.
10. V súvislosti s tvrdením oprávneného, že súdny exekútor nevykonal fyzické zisťovanie hnuteľného majetku povinného, súd sa stotožňuje s tvrdením súdneho exekútora, keď sa súdnemu exekútorovi nepodarilo zistiť adresu jeho pobytu. Ak súdny exekútor nezistil v priebehu exekúcie adresu pobytu povinného, je nelogické aby súdny exekútor vykonal súpis hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného. Zároveň súd dodáva, že ak súdny exekútor vzhľadom na vykonané lustrácie nezistil majetok povinného, ktorý by mohol v danej exekúcii zexekvovať, možno s najväčšou pravdepodobnosťou očakávať, že by vykonanie súpisu hnuteľného majetku povinného neprinieslo želaný výsledok. Nie každá hnuteľná vec povinného má takú hodnotu, aby súdny exekútor vykonal ich súpis a následný predaj na dražbe. Teda musí ísť o hnuteľné veci takej hodnoty, aby bolo z dosiahnutého výťažku na dražbe možné uspokojiť vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie. V opačnom prípade by bolo vykonanie súpisu hnuteľných vecí neúčelné a nehospodárne. Súd tiež dodáva, že súdny exekútor nie je ani povinný vykonať fyzické zisťovanie majetku povinného v mieste jeho bydliska a následný predaj takéhoto majetku. To, ktorý spôsob vykonania exekúcie súdny exekútor zvolí, je výlučne na jeho zvážení v závislosti od toho, aký majetok zistí. Podmienkou je aby ním zvolený spôsob vykonania exekúcie bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. K takémuto spôsobu súdny exekútor pristúpi len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa nachádzajú hnuteľného veci vyššej hodnoty. Nie je účelné ani hospodárne, aby súdny exekútor v každej exekúcii fyzicky zisťoval hnuteľný majetok povinného a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neboli uspokojené ani trovy exekúcie. Takýto postup súdneho exekútora by bol v priamom rozpore s ust. § 63 Exekučného poriadku, podľa ktorého spôsob vykonania exekúcie určí súdny exekútor tak, aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Oprávnený tiež tvrdil, že v prípade povinného možno predpokladať existenciu hnuteľného majetku povinného podliehajúceho exekúcii. S uvedeným tvrdením oprávneného sa však nemožno stotožniť, keď ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného. Ak by tomu tak bolo, potom by Exekučný poriadok neukladal súdnemu exekútorovi povinnosť vydať upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, ak sú splnené zákonom stanovené predpoklady na takýto postup. Účelom tohto ustanovenia nie je to, aby súdny exekútor ďalej vykonával exekúciu napriek tomu, že sa mu nepodarilo zistiť majetok povinného, ktorý by mohol v danej exekúcii zexekvovať ale jeho účelom je zastavenie neperspektívnych exekúcii, ktoré nemožno úspešne skončiť vymožením vymáhaného nároku oprávneného pre nedostatok majetku povinného. Ak súdny exekútor v danej exekúcii nezistil žiadny zexekvovateľný majetok povinného a od začatia exekúcie uplynulo päť rokov, je súdny exekútor potom povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.
11. Pokiaľ ide o uloženie donucovacieho opatrenia súdny exekútor má možnosť (nie povinnosť) uložiť donucovacie opatrenie, ak možno predpokladať, že bez jeho použitia nedôjde k splneniu povinnosti, ktorej splnenie sa má vynútiť (dotknutá povinnosť). Súdny exekútor pri tom prihliadne najmä na význam dotknutej povinnosti a na primeranosť donucovacieho opatrenia dotknutej povinnosti. Ak potom súdny exekútor vyhodnotí, že uloženie donucovacieho opatrenia by vzhľadom na zistenia v priebehu exekučného konania bolo zjavne neprimerané a neúčelné, neboli splnené zákonné podmienky na uloženie donucovacieho opatrenia. Ak súdny exekútor v danej exekúcii nepristúpil k uloženiu donucovacieho opatrenia, nemožno na základe tejto skutočnosti vyvodiť záver o majetnosti povinného.
12. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že námietky oprávneného nie sú dôvodné, a preto ich súd podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.