Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-88-2025.pdf
PDF · 104.05 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/88/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Ingrid Radomskou a Mgr. Milošom Kolekom v právnej veci navrhovateľa: Ľ. N., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom L. H. XXXX/.XX, I. Š. a odporkyni: Ľ. N., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom L. H. XXXX/.XX, I. Š., právne zastúpenej JUDr. Simonou Juhásovou, LL.M., advokátkou so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 7, v konaní o určenie príspevku pre manžela, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 36Pc/6/2025-77 dňa 05. júna 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 03.02.2025 sa domáhal, aby súd určil povinnosť odporkyne prispievať mu na výživu sumou 500 eur mesačne. Odporkyňa vo vyjadrení z 03.03.2025 uviedla, že s návrhom nesúhlasí a považuje ho za účelový, neopodstatnený a v rozpore s dobrými mravmi.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, č. k. 36Pc/6/2025-77 dňa 05. júna 2025 rozhodol tak, že návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania potom ako v rozhodnutí citoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine, konkrétne § 18, § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, ako aj ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 52 CMP, podľa ktorého rozhodol o trovách konania, dospel k záveru, že za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi možno považovať len také konanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi vedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu. V súvislosti s citovaným ustanovením Zákona o rodine odporkyňa vyživovaciu povinnosť voči manželovi si preukázateľne dlhodobo plnila. Životná úroveň oboch manželov bola dlhodobo rovnaká, a to výlučne z jej príjmu, z ktorého boli hradené všetky náklady spojené s chodom domácnosti a zabezpečením základných potrieb. Je úplne neprijateľné, aby navrhovateľ požadoval výživné s cieľom zneužiť ho na financovanie svojej závislosti od hazardných hier, namiesto toho, aby si zabezpečoval vlastné
prostriedky riadnou pracovnou činnosťou. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti by priznanie výživného v prospech navrhovateľa predstavovalo hrubý rozpor s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na ust. § 71 ods. 1 a § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ktoré ustanovenia vymedzujú rámec, za akých môže priznať alebo nepriznať manželské výživné súd. Na rozpor s dobrými mravmi súd prihliada ex offo. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom odporkyne, že konaním navrhovateľa vo vzťahu k nej a ich dcére došlo k výrazným spôsobom k porušeniu dobrých mravov, na základe čoho došlo k sledu udalostí, kedy bola odporkyňa spolu s dcérou opustiť spoločnú domácnosť. S dcérou toho času býva v podnájme, voči dcére má vyživovaciu povinnosť, pričom rozpor s dobrými mravmi vidí v chovaní navrhovateľa spočívajúce v dlhodobej manipulácii, ktorého dôsledkom je zničenie vzťahu manželov, aj vzťahu otca a dcéry, pričom je uvedené konanie takým konaním, ktoré je nepochybne možné označiť za rozporné s dobrými mravmi a ktoré bolo smerované proti odporkyni a jeho dôsledky odporkyňu hlboko zasiahli. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh zamietol. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP o trovách konania.
III. Odvolanie navrhovateľa
4. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ, ktorý argumentoval tým, že odvolanie smeruje proti výrokom I. a II. rozsudku v celom rozsahu, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia ako je uvedené v rozsudku, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na ust. § 365 ods. 1 a písmena h) CSP. Podľa odvolateľa súd nesprávne aplikoval ust. § 71 a nasledujúcich, ako aj ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, pričom navrhovateľ objektívne nie je schopný zabezpečiť si prostriedky na živobytie vlastnou prácou vzhľadom na uznanú invaliditu, a to 60 % miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, ktoré vyplýva z rozhodnutia, teda z posúdenia Sociálnej poisťovne. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo naplnilo dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie neadekvátne vyhodnotil dôkazy týkajúce sa jeho zdravotného stavu, jeho schopnosti a možnosti získať príjem. Opätovne poukázal na odborný posudok Sociálnej poisťovne. Rovnako súd nesprávne prehliadol, že tvrdenia o údajnej závislosti od hazardu neboli v konaní jednoznačne preukázané v miere, ktorá by mohla predstavovať také závažné porušenie manželskej povinnosti, aby bola dôvodom pre zamietnutie nároku. Zároveň odvolateľ poukázal na neoprávnenú aplikáciu korektívu dobrých mravov s poukazom na obsah ust. § 75 Zákona o rodine. Incident z decembra 2024, ktorý je predmetom prebiehajúceho trestného konania nie je doposiaľ právoplatne skončený. Platí prezumpcia neviny. Tvrdenia o manipulácii, nevhodnom správaní a údajnej závislosti navrhovateľa, ktoré neboli v konaní objektívne preukázané a dosiaľ nedosiahli intenzitu mimoriadne závažného porušenia mravných zásad takisto neboli preukázané. V danom prípade podľa odvolateľa neboli splnené predpoklady na také mimoriadne závažné porušenie dobrých mravov, ktoré by vylučovali priznanie výživného. Navrhol v závere odvolania napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrhu na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi vyhovie a určí, že odporkyňa je povinná prispievať navrhovateľovi sumou 500 Eur mesačne alebo subsidiárne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.
5. K podanému odvolaniu navrhovateľa sa písomným stanoviskom zo dňa 20.08.2025 vyjadrila odporkyňa, pričom argumentovala tým, že pokiaľ namieta navrhovateľ aplikáciu ust. § 71 Zákona o rodine a tvrdí, že má nižšiu životnú úroveň, poukázala na zásadu rovnakého postavenia manželov v právach a povinnostiach, ktorá nepredstavuje absolútne nárok na finančnú kompenzáciu medzi manželmi na základe samotného rozdielu v príjmoch. V danom prípade bolo odporkyňou preukázané, že navrhovateľ sa dlhodobo vyhýba práci, viedol nezodpovedný život (hazard, neochota pracovať) a tým si nižšiu životnú úroveň spôsobil sám. Takéto konanie nie je chránené § 71 Zákona o rodine. Zároveň poukázala na to, že bol uznaný navrhovateľ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %, pričom argumentovala tým, že pri invalidite sa skúma, či sa dotknutý manžel snaží o zvyšovanie svojich príjmov, o udržanie pracovného zaradenia v rámci svojich možností, prípadne či nevyužíva výživné len ako nástroj na obohacovanie sa na úkor druhého manžela. Argumentovala ďalej tým, že vyšší príjem druhého manžela neznamená automatickú povinnosť platiť výživné, ale musí ísť o objektívne nespravodlivý stav, ktorý nie je subjektívne zapríčinený pasivitou
manžela. Ona sama dlhodobo dochádzala za prácou do zahraničia, pričom zabezpečovala rodinu po všetkých stránkach. Navrhovateľa nenútila pracovať, hoci bol schopný si primeranú prácu nájsť. Čo sa týka námietky nesprávneho skutkového zistenia je podľa nej nedôvodná, pretože navrhovateľ predložil potvrdenie o zníženej miere schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktoré však nevylučuje možnosť zárobku v primeranom rozsahu. Súd prvej inštancie správne vychádzal z predložených dôkazov, najmä bankových výpisov, z ktorých je nepochybné, že navrhovateľ dlhodobo a neprimerane míňal značné finančné prostriedky na online hazard a zároveň na to denne vynakladal svoj čas a energiu.
Čo sa týka poukazu na neoprávnenú aplikáciu korektívu dobrých mravov s poukazom na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, dôkazmi preukázané správanie navrhovateľa predstavovalo kontinuálne a opakované míňanie rodinných financií na hazardné hry, zanedbávanie akéhokoľvek pracovného úsilia, ako aj úplné odopretie príspevku na chod spoločnej domácnosti. Toto správanie bolo podrobne zdokumentované bankovými výpismi, výpoveďami a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako intenzívne porušenie dobrých mravov. V súvislosti s incidentom - trestné stíhanie voči navrhovateľovi bolo uznesením Okresnej prokuratúry K. zo dňa 13. 05.2025 podľa odseku 1 Trestného poriadku podmienečne zastavené, pričom mu bola podľa § 216 ods. 2 Trestného poriadku určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov. Záver súdu prvého stupňa, že priznanie výživného navrhovateľovi by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi predstavuje výsledok dôsledného, vecne správneho a právne bezchybného zhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislostiach. Odporkyňa uviedla, že odvolanie navrhovateľa nemožno považovať len za vecne nedôvodné, ale zároveň aj za procesne neopodstatnené, a to z dôvodu, že v čase jeho podania už medzi účastníkmi konania neexistoval právny relevantný hmotnoprávny vzťah, ktorý by mohol byť predmetom konania o výživnom medzi manželmi. Je potrebné zdôrazniť, že súbežne s konaním o určenie príspevku pre manžela prebiehalo na Okresnom súde Prešov aj konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. 36Pc/17/2025, v ktorom bol 22.05.2025 vyhlásený rozsudok, ktorým súd prvej inštancie manželstvo rozviedol, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 15.07.2025. Podľa odporkyne táto skutočnosť má zásadný význam pre posúdenie opodstatnenosti ďalšieho konania o výživnom medzi manželmi. Z uvedených okolností je potrebné odvolanie navrhovateľa považovať nielen za právne a vecne nedôvodné, ale aj za procesne neopodstatnené, pretože absentuje právny základ pre ďalšie pokračovanie v konaní. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhla odporkyňa rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. Zároveň si uplatnila podľa § 55 CMP trovy konania. Podľa vyjadrenia z 20.08.2025, kedy odporkyňa podľa zákona pristúpila k priezvisku za slobodna, a to N..
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zmysle ust. § 362 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané s poukazom na ust. § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ust. § 355 ods. 1 CSP, po konštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP, po konštatovaní, že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom, s poukazom na ust. § 65 CMP a dôvodmi odvolania, s poukazom na ust. § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, kedy deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako bol vyvesený na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho v napadnutých výrokoch a podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, ho odvolací súd potvrdil ako vecne správny a zákonný.
7. Odvolací súd vo všetkých výrokoch rozsudku sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia v obidvoch výrokoch samotného napadnutého rozsudku bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd má za to, že dôvody, ktoré uviedol odvolateľ v odvolaní ohľadom zrušenia, resp. zmeny priznania príspevku pre manžela, už sa súd prvej inštancie s uvedenými dôvodmi, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní zaoberal a v rozhodnutí, ktoré bolo napadnuté odvolaním sa súd prvej inštancie venoval posúdeniu, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia vyargumentoval všetky dôvody, na základe ktorých rozhodol. Súd prvej inštancie zároveň
uviedol dôvody, prečo rozhodol o zamietnutí nároku na určenie príspevku pre manžela, pričom poukázal na všetky skutočnosti a dôvody, ktoré ho k tomuto záveru viedli. Použil pritom argumentáciu jednotlivých ustanovení Zákona o rodine, konkrétne § 71 ods. 1, ako aj § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine.
8. Odvolací súd preto preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, ohľadom samotného konania pred súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nenašiel dôvod, prečo by sa mal odchýliť od záverov súdu prvej inštancie, a preto napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a na základe dôvodov uvedených v rozhodnutí preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva uvedené argumenty.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, pričom predmetom prieskumu s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia boli argumenty predostrené odvolateľom v odvolacom konaní, ktoré bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu posúdiť v danom odvolacom konaní, najmä to, či sú splnené zákonné podmienky za daných skutkových okolností na prípadné zrušenie, resp. zmenu vydaného rozhodnutia.
10. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, všetky skutočnosti, ktoré boli predostrené odvolateľom v konaní, ale aj tie skutočnosti, ktorými argumentoval v odvolaní boli súdom prvej inštancie na základe jednotlivých návrhov počas konania zo strany tak navrhovateľa, ako aj zo strany odporkyne posúdené. Zároveň odvolací súd konštatuje, že rozsudok na základe dostatočne zisteného skutočného stavu veci, z ktorého vyvodil súd prvej inštancie správny právny záver, tento aj následne odôvodnil v súlade s ust. § 220 Civilného sporového poriadku.
11. Odvolací súd poukazuje na obsah ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ani jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
12. Z uvedeného ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, podľa odvolacieho súdu bezpochyby vyplýva podstata Európskeho rodinného práva, ktoré je založené na princípe solidarity v manželských vzťahoch, ktorá sa transformuje do ustanovení o životnej úrovne manželov počas trvania manželstva a tiež do ustanovení zabezpečujúcich pre manželov podiel na spoločnom majetku, alebo podiel na majetku toho druhého za obdobie trvania manželstva. Požiadavky, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená okrem princípu solidarity a ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Treba súdom skúmať aj potreby oprávneného a podľa znenia zákona tiež právne relevantnú skutočnosť, výkonu starostlivosti o domácnosť. Z uvedeného vykonaného rozsiahleho dokazovania súdom prvej inštancie mal odvolací súd preukázané, že odporkyňa dlhodobo pracovala v zahraničí, pričom celú domácnosť od roku 2022, kedy začal mať manžela zdravotné problémy a utrpel dva infarkty, zabezpečovala prakticky ona. Napriek jeho neustálym sťažnostiam na zdravotný stav začal manuálne navrhovateľ pracovať na pozemku, kde sa nachádza spoločná chatka, pričom odporkyňa opakovane videla ako tam fyzicky pracuje, pričom neprejavoval žiadne zdravotné ťažkosti. Okrem toho od januára 2025 pravidelne odchádzal na rôzne výlety a venoval sa aktivitám, ktoré sú v priamom rozpore s jeho tvrdeniami o jeho zlom zdravotnom stave. Začiatkom januára, keď bola odporkyňa na N. jej oznámil, že si berie auto a odchádza na lyžovačku. Rovnaká situácia sa opakovala vo februári, keď si zobral auto, zbalil si kufor a opäť niekam odišiel. Podľa názoru odporkyne, ktorý uviedla jednak pred súdom prvej inštancie, ako aj vo svojich vyjadrenia, keď bol manžel schopný lyžovať a aktívne tráviť čas mimo domova, evidentne nie je v takom zdravotnom stave, ktorý by mu bránil vykonávať prácu. Ako ďalej vyplýva z vykonaného dokazovania napriek dlhoročnému správaniu manžela, odporkyňa sa k nemu správala s úctou a snažila zabezpečiť pre rodinu všetko čo bolo potrebné. Z jej príjmu boli hradené všetky účty za energie, poistenia, splátky úverov, vrátane tých, ktoré manžel uzavrel samostatne, ako aj splátky internetu, televízie a paušálu za mobilné telefóny. Okrem toho financuje výdavky na ich dcéru a všetky nákupy do domácnosti. Do leta 2024 ako uviedla mal manžel plný prístup k jej bankovému účtu, na ktorý bola poukazovaná jej mzda, ktorú dostávala v zahraničí za opatrovateľské služby. V lete v roku 2024 tento prístup manželovi zrušila, nakoľko zistila, že finančné prostriedky z účtu nevyužíva na zabezpečenie spoločnej domácnosti a osobných potrieb, ale na hranie v online kasínach. Prehral z jej účtu sumu 2000 eur, ktoré zarobila, pričom tieto peniaze mali byť použité na úhradu spoločných výdavkov.
13. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že manžel v čase podania návrhu poberal invalidný dôchodok vo výške 251,90 eura mesačne a navyše nemocenskú dávku vo výške 86,70 eura. Situácia sa v rodine vyhrotila v decembri 2024 kedy manžel v stave opitosti dopustil sa konania, ktoré prekročilo všetky prijateľné hranice, keď 11.12.2024, keď mu manželka odmietla naliať ďalší pohárik alkoholu, odišiel po kanister do garáže, vrátil sa a zápalkami v obývačke, kde boli spolu s dcérou kričal, že podpáli dom. Z dôvodu obavy o ich život sa pokúsila kanister vytrhnúť a dcéra privolala políciu. Tento incident je predmetom prebiehajúceho trestného konania vedeného na OR PZ v K., pričom 12.12.2024 bolo manželovi vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania a uvedené konanie bolo podmienečne zastavené na skúšobnú dobu 18 mesiacov v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie.
14. Odvolací súd s poukazom na obsah ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine argumentuje tým, že výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté deti. Uvedené ustanovenie sa v plnom rozsahu viaže na konanie manžela odporkyne, voči ktorému bolo vedené trestné konanie pre trestný čin všeobecného ohrozenia. V súlade s obsahom § 75 ods. 2 Zákona o rodine právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Predpokladá sa, že také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné, predpokladá to teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Avšak pre prekážku v rozpore s dobrými mravmi súd nemôže výživné priznať. Prekážkou rozporu s dobrými mravmi však netvoria okolnosti na strane povinného, teda ak sa oprávnený nezachoval voči povinnému žiadnym spôsobom odôvodňujúcim aplikáciu tohto ustanovenia, potom ani objektívne okolnosti na strane povinného nemôžu spôsobiť, že súd výživné neprizná. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Z uvedeného ustanovenia aj podľa odvolacieho súdu možno v celom rozsahu aplikovať správanie sa manžela voči svojej manželke, ako aj voči svojej dcére incidentom, ktorý posudzoval aj súd v trestnom konaní zo dňa 11.12.2024. Samotné ohrozenie tak manželky, ako aj ich spoločnej dcéry je dôvodom na to, aby súd prvej inštancie použil v konaní o návrhu na priznanie, resp. určenie príspevku na manžela uvedené ustanovenie a vyhodnotil konanie navrhovateľa ako v rozpore s dobrými mravmi. Aplikácia je povinnosťou súdu na rozdiel od prípadu, ak by išlo len o právo súdu, ktoré by zákon vyjadril inými slovami. Ide o úplnú stratu nároku, preto nie je možné použiť toto ustanovenie ako modifikačný činiteľ a na jeho základe výšku požadovaného výživného primerane znížiť. Ak bolo právo na výživné priznané predtým než nastali skutočnosti odôvodňujúce zánik nároku, môže povinný požiadať súd o zrušenie rozhodnutia v zmysle § 78. Uvedené konanie navrhovateľa však predchádzalo samotnému návrhu na určenie príspevku pre manžela, ktoré podal na príslušný okresný súd dňa 03.02.2025, pričom ako vyplýva z uvedeného spisového materiálu k incidentu, ktorý ohrozil tak manželku, ako aj dcéru došlo 11.12.2024.
15. Odvolací súd s poukazom na uvedené ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj § 75 ods. 2 Zákona o rodine dospel jednoznačne k záveru, že nárok navrhovateľa na určenie príspevku pre manžela nenaplnil hmotnoprávnu podmienku, a preto správne rozhodol súd prvej inštancie, keď návrh na určenie príspevku zamietol.
16. S poukazom na citované skutočnosti odvolací súd argumentuje, že samotný nárok na výživné voči manželke súd na základe nesplnenia hmotnoprávnych podmienok správne a v súlade so Zákonom o rodine zamietol.
17. Odvolací súd s poukazom na všetky uvedené skutočnosti, ktoré boli preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie stotožnil sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie s poukazom na dôvody, ktoré uviedol súd v napadnutom rozhodnutí a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP so závermi súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd vzhľadom na genézu celého konania je toho názoru, že návrh navrhovateľa na určenie príspevku na manžela bol podaný účelovo z dôvodu, že manželka podnikla kroky, ktoré ho čiastočne zbavili prístupu na jej finančný účet, z ktorého dovtedy čerpal finančné prostriedky.
18. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky odvolacie námietky navrhovateľa, teda odvolateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, pretože sa nezakladajú na skutočnostiach, ktoré by v konaní ovplyvnili samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. spôsobili v odvolacom konaní to, aby odvolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie, tak ako to navrhoval navrhovateľ a priznal mu príspevok na jeho výživu vo výške 500 eur mesačne, respektíve zmenil by predmetné rozhodnutie a zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.
19. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými dôvodmi, ktoré uviedol odvolateľ v odvolaní a tieto sú obsahom samotného napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa k nim odvolací súd opätovne nevracal a tieto neopakoval vo svojom rozhodnutí, nakoľko sa s odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil, ako aj z dôvodu, že prvostupňové konanie, ako aj odvolacie konanie na seba navzájom nadväzujú.
20. Za daného stavu a na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne a zákonné potvrdil.
21. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd aj o trovách odvolacieho konania a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ust. § 52 CMP, pretože nedospel k záveru, aby niektorý z účastníkov konania preukázal odôvodnený nárok na ich náhradu.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).