Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Sf-21-2025.pdf
PDF · 77.26 KB
Case nature
Subarea
4Sf/21/2025
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: B&B advokátska kancelária s.r.o. v likvidácii, Námestie Osloboditeľov 3A, 040 01 Košice, IČO: 47 254 106, konajúci prostredníctvom likvidátora: JUDr. Martin Breznen, Tibavská 40, 040 18 Košice- mestská časť Krásna, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, 815 11 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100880392/2025 zo dňa 07.03.2025, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 20.05.2025, doručenou správnemu súdu v rovnaký deň, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100880392/2025 zo dňa 07.03.2025 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100880392/2025 zo dňa 07.03.2025 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 28 112,50 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2023. Žalobca žiadal obe uvedené rozhodnutia zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), odôvodňujúc ho tým, že žalobcovi na základe uvedených rozhodnutí hrozí výkon exekúcie majetku za účelom zaplatenia daňového nedoplatku, ako aj sankcií z neho vyplývajúcich, čoho následkom má byť blokácia podnikateľského účtu a tým znemožnenia vykonávania bezhotovostných finančných operácií, nielen vo vzťahu k zamestnancom žalobcu, ale i k ostatným orgánom (sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa), k právnickým osobám (leasingové spoločnosti) ako aj voči tretím osobám (obchodní partneri žalobcu). Výkon uvedených rozhodnutí má mať tak likvidačný dopad na žalobcu a zníženie jeho dôveryhodnosti voči podnikateľom a iným subjetom (napr. bankovým inštitúciám, zníženie ratingu v úverovom registri). Žalobca má za to, že sú naplnené dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, nakoľko jeho priznanie nie je ani v rozpore s verejným záujmom.
3. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa vyjadril aj žalovaný, ktorý nesúhlasí s jeho priznaním, nakoľko ho považuje za neopodstatnený. Z ním uvedených dôvodov nevyplýva, že by mu postupom správcu dane hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je možné v zmysle § 185 písm. a) SSP priznať správnej žalobe odkladný účinok.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správ hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje. Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil základné právo hmotného charakteru tretích osôb.
9. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1 a 2 SSP).
10. Právo na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
11. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP je splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
12. V danej veci mal súd jednoznačne za preukázané splnenie oboch podmienok procesnoprávneho charakteru, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok.
13. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
14. Zároveň platí, že v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, a teda dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 druhá veta SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017, v zmysle ktorého preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
15. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby spolu s vyjadrením žalovaného a ostatného spisového materiálu, vrátane predloženého administratívneho spisu dospel k nasledujúcemu záveru.
16. Podľa žalobcu je hmotnoprávna podmienka hrozby ujmy, značnej hospodárskej alebo finančnej škody či iného nenapraviteľného následku naplnená tým, že výkon napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu ohrozuje jeho podnikateľskú činnosť s možným likvidačným dopadom. Žalobca však neuviedol žiadne skutočnosti súvisiace s jeho hospodárskou a finančnou situáciu, ktoré by naplňovali dôvod na priznanie odkladného účinku. Jeho úvahy o možných následkoch ako blokácia účtu, zníženie jeho dôveryhodnosti v podnikateľských vzťahoch či prípadná likvidácia, nepostačujú na preukázanie, že bezodkladnou úhradou vyrubeného rozdielu dane vznikne žalobcovi škoda. A aj v prípade začatia daňového exekučného konania je zablokovanie účtu žalobcu len jednou z možností výkonu daňovej exekúcie. To, že žalobca vyjadril obavu z možného zablokovania účtu správcom dane, rovnako nie je možné považovať za skutočnosť preukazujúcu reálny vznik škody na majetku žalobcu, skôr ide o vyjadrenie obavy z možného budúceho postupu správneho orgánu a jeho možných dopadov na žalobcu.
17. Priznať správnej žalobe odkladný účinok tak nie je možné len z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu ukladá určité peňažné plnenie a úhrada sumy a s tým súvisiaca finančná strata na majetku by sa mala považovať za ujmu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku. Samotná skutočnosť, že správnym orgánom bola uložená istá daňová povinnosť, nie je vo všeobecnosti postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku len preto, že podľa žiadateľa ide o zásah do majetkových práv, bez splnenia iných zákonom predpokladaných podmienok, a to najmä bez hodnoverne osvedčenej reálnej hrozby, vážnej, ťažko odstrániteľnej ujmy alebo iného vážne nenapraviteľného následku v prípade úhrady vyrubenej dane. Žalobca je podnikateľom a jeho činnosť tak so sebou nesie znášanie podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou.
18. Žalobcom tvrdená hroziaca škoda má tak iba hypotetický charakter, ktorý v zmysle vyššie spomínaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno považovať za splnenú podmienku na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
19. Zároveň je potrebné doplniť, že žalobca nielen neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce priznanie odkladného účinku, ale zároveň neuniesol aj dôkazné bremeno, keďže tieto svoje všeobecné tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, na základe ktorých by mal správny súd za preukázané, že výkonom rozhodnutia by žalobcovi reálne hrozila značná hospodárska či finančná škoda, alebo iná ujma, a teda preukazovali by súvis výkonu napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a ním predpokladaným následkom, v dôsledku čoho tak nie je naplnená ani osobitná náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
20. Nakoľko správny súd nemal za preukázané splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky, v nadväznosti na to ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom) pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto ani nepristúpil.
21. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).