Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/39/2021

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v spore žalobcu: G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX K., proti žalovaným: 1) BK-Tel, s. r. o., so sídlom Urbánkova 1594/70, 040 01 Košice, IČO: 36 602 116, 2) DRAŽOBNÍK s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 764 281, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanému 1) (BK-Tel, s. r. o.) a žalovanému 2) (DRAŽOBNÍK s.r.o.) povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva vo forme dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu K., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre okres K., obec K. a katastrálne územie K., ako parcela registra „C“ číslo XXXX, trvalý trávny porast o výmere 34787 m2 a parcela registra „C“ číslo XXXX, ovocný sad o výmere 44623 m2 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom (ktorý bol súčasťou žaloby o určenie neexistencie záložného práva) doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.06.2021 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému a spoločnosti DRAŽOBNÍK, s. r. o. povinnosť zdržať sa úkonov výkonu záložného práva vo forme dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu K., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre okres K., obec K. a katastrálne územie K., ako parcela registra „C“ číslo XXXX, trvalý trávny porast o výmere 34787 m2 a parcela registra „C“ číslo XXXX, ovocný sad o výmere 44623 m2.

2. Žalobca v návrhu žiada, v súlade s , o vydanie neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovaného a dražobníka zdržať sa úkonov výkonu záložného práva vo forme dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. O vydanie neodkladného opatrenia žalobca žiada z dôvodu potreby bezodkladne upraviť existujúce pomery strán sporu, pretože bezprostredne hrozí dražba vyššie uvedených nehnuteľností, s ktorou je spojená strata vlastníckeho práva žalobcu ku nehnuteľnostiam v prípade ich vydraženia. Nárok, ktorému má byť poskytnutá právna ochrana, spočíva v práve žalobcu ako vlastníka nehnuteľností brániť sa proti nezákonnému zásahu do jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorý zásah sa realizuje v podobe pripravovaného predaja jeho majetku na dražbe napriek tomu, že záložné právo, z ktorého výkonom začal žalovaný, zaniklo, pretože zanikla pohľadávka zabezpečená týmto záložným právom. Konkrétne sa žalobca prostredníctvom určovacej žaloby o určenie, že záložné právo neexistuje, domáha ochrany práv vlastníka v zmysle a súčasne prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha uloženia povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako aj ochrany reálnej hodnoty jeho majetku. Žalobca ďalej konštatoval, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledovaný účel nie je možné dosiahnuť v tomto prípade zabezpečovacím opatrením. Toto konštatovanie vyplýva z povahy veci. Žalobca podľa vlastných slov nemá k dispozícii možnosť žiadať neodkladné opatrenie s iným obsahom ako je uvedené v petite návrhu.

3. Žalobca tvrdí, že záložné právo zriadené ku nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode č. 1. odôvodnenia tohto uznesenia neexistuje. Predmetné záložné právo bolo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, uzatvorenou dňa 20.09.2016 medzi žalobcom ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom, na zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči manželovi žalobcu E.. K. V. na zaplatenie 299.938,14 eur, podľa dohody o urovnaní zo dňa 16.09.2016. Podľa bankových potvrdení o vykonaných platbách z Y., C.. R.. a v N. L. M. K. C. R., C.. R.., J. B. L., bola záložným právom zabezpečená pohľadávka v celej výške zaplatená. Záložné právo teda podľa žalobcu zaniklo zánikom pohľadávky jej splnením. V podrobnostiach týchto svojich tvrdení odkazuje žalobca na časť I. žaloby. Všetky svoje tvrdenia žalobca preukazuje listinnými dokladmi pripojenými ku žalobe.

4. Svoj návrh žalobca odôvodňuje tým, že v súvislosti so začatím výkonu záložného práva a pripravovanou dražbou nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, by mohlo dôjsť k nezvratnému stavu v prípade, ak by boli nehnuteľnosti žalovaným predané prostredníctvom dražobníka na dražbe. Vydražením by totiž prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na vydražiteľa, ktorý by mohol s nimi ďalej disponovať. Žiadnym právnym prostriedkom by nebolo možné následne takýto stav zvrátiť. Potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu neodkladným opatrením je podľa názoru žalobcu naliehavá, pretože žalovaný reálne vykonáva kroky smerujúce k vykonaniu dražby nehnuteľností, čo preukazuje žalobca doručeným oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 08.06.2021. Žalobca súčasne tvrdí existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá spočíva v pokračovaní vo výkone záložného práva predajom jeho majetku napriek neexistencii pohľadávky žalovaného, čím bude dosiahnutý nezvratný stav straty majetku žalobcu napriek tomu, že celá záložným právom zabezpečená pohľadávka bola najneskôr v roku 2019 zaplatená. Žalobca záverom konštatuje, že výkon záložného práva všetkých založených nehnuteľností by podľa jeho právneho názoru predstavoval neprimeraný a neproporciálny zásah do práv žalobcu, aj v prípade, ak by záložné právo existovalo a pohľadávka by nebola uhradená (čo však žalobca vylučuje). Nehnuteľnosti, ktoré majú tvoriť predmet dražby a vo vzťahu, ku ktorým je vedený výkon záložného práva spolu s ostatnými nehnuteľnosťami vo vzťahu, ku ktorým je vedený výkon záložného práva pre tú istú pohľadávku žalovaného, ktorá naviac zanikla splnením, majú hodnotu približne dvojnásobku pôvodne založenej pohľadávky.

5. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žiada o nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu ku spoločnosti DRAŽOBNÍK, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 764 281, ako tretej osobe, vo vzťahu ku ktorej má uloženie povinnosti povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania. Žalobca poukázal na to, že nie je s dražobnou spoločnosťou v právnom vzťahu. V právnom vzťahu je žalobca výlučne so žalovaným. Žalovaný však v súvislosti s výkonom záložného práva realizuje tento výkon prostredníctvom dražobnej spoločnosti. Žalovaný prostredníctvom dražobnej spoločnosti oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva a žalovaný ako navrhovateľ dražby uzatvoril dňa 27.05.2021 s dražobnou spoločnosťou zmluvu o výkone dražby. Predmetom zmluvy o vykonaní dražby je odplatné zorganizovanie a vykonanie dražby dražobnou spoločnosťou, pričom predmetom dražby sú okrem iného aj nehnuteľnosti špecifikované v bode č. 1 odôvodnenia tohto uznesenia. Dražobná spoločnosť postupuje v súlade so , teda na základe návrhu žalovaného na vykonanie dražby zo dňa 27.05.2021, zmluvy o vykonaní dražby a na základe písomného vyhlásenia žalovaného ako záložného veriteľa ohľadom pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, realizuje jednotlivé kroky ku vydraženiu pôvodne založených nehnuteľností. Žalobca uviedol, že z dôvodu, že medzi žalovaným ako navrhovateľom dražby a dražobnou spoločnosťou je uzatvorená zmluva o vykonaní dražby, je dražobná spoločnosť oprávnená konať autonómne a samostatne vo vzťahu ku jednotlivým úkonom súvisiacim s výkonom záložného práva formou dražby. Skutočnosť, že medzi žalovaným a dražobnou spoločnosťou je uzatvorená zmluva o vykonaní dražby je osvedčená jednotlivými úkonmi dražobnej spoločnosti (oznámenie o výkone záložného práva), ktoré existenciu takejto zmluvy podľa z. č. , predpokladajú ako aj samotnou zmluvou o vykonaní dražby zo dňa 27.05.2021. Tieto skutkové okolnosti podľa žalobcu potom odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu ku dražobnej spoločnosti ako tretej strane. podľa žalobcu nevylučuje možnosť nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k inej osobe, ako je sporová strana v konaní o žalobe. Takúto tretiu osobu je možné považovať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia za stranu sporu.

6. Žalobca v návrhu konštatoval, že má za to, že osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej

úpravy pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia, uložením požadovanej povinnosti objektívne možno dosiahnuť ochranu majetku žalobcu, pričom navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav a právne účinky navrhovaného neodkladného opatrenia sú proporcionálne, teda neobmedzujú povinné osoby neprimeranými spôsobom a ani nad nevyhnutný rozsah.

7. Podľa ustanovenia (ďalej ako ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ustanovenia , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa ustanovenia , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa ustanovenia veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Z citovaných ustanovení vyplýva povinnosť súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posúdiť, či : a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení sa upravujú pomery strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

14. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie, musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ale nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku, prípadne ich osvedčenie, samo osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.

Napriek skutočnosti, že neodkladné opatrenie nie je súdna ochrana nevyhnutne dočasná a predbežná, je pre jeho nariadenie potrebný záver, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany ohrozené.

15. Za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Hodnoverné osvedčenie nároku však musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia

16. Na to, aby súd mohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, bolo zo strany žalobcu nevyhnutné osvedčiť existenciu nároku, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana a to, že bez poskytnutia okamžitej súdnej ochrany by došlo k ohrozeniu takého nároku.

17. Súd po preskúmaní žaloby, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a príloh k nemu konštatuje, že boli splnené obe z uvedených predpokladov. Súd má za to, že sa žalobcovi podarilo osvedčiť, že v danom prípade je potrebné poskytnúť ochranu vlastníckemu právu žalobcu vyplývajúcu z vlastníctva nehnuteľností podľa bodu č. 1 odôvodnenia tohto uznesenia, nakoľko okamžitým vykonaním dobrovoľnej dražby dražobníkom (žalovaným 2) na základe návrhu žalovaného 1) hrozí podľa názoru súdu nezvratný zásah do týchto jeho práv, v dôsledku ktorého by už bolo bez právneho významu aj samotné rozhodnutie súdu o merite predmetnej veci (predmetného sporu). Treba prisvedčiť tvrdeniam žalobcu, že by mohlo dôjsť k takému nezvratnému právnemu stavu, že by uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu boli predané na dražbe, pričom vlastnícke právo by už prešlo na vydražiteľa, ktorý by mohol ďalej s nimi voľne disponovať. Z listiny oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 08.06.2021, ktorá bola prílohou návrhu, vyplýva potreba okamžitého poskytnutia súdnej ochrany, bez ktorej by došlo k ohrozeniu tohto nároku žalobcu.

18. Súd konštatuje, že prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva, potreba dočasnej úpravy pomerov vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúceho tu v čase uplatnenia práva do skončenia konania o veci.

19. Súd zároveň považuje za osvedčenú aj existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami vyplývajúcu zo záložnej zmluvy medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom (presnejšie záložcom 1). Uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno zároveň objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (dosiahnuť stav, aby sa žalovaný 1) a žalovaný 2) (dražobník) zdržali úkonov výkonu záložného práva smerujúcich k dobrovoľnej dražbe nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu). Súd zároveň konštatuje, že navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, nakoľko toto bude v platnosti najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej (o merite veci). Súd má zároveň za preukázané, že neodkladné opatrenie neobmedzí povinné osoby neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

20. Nariadeným neodkladným opatrením nie je vyriešená otázka predmetu konania vo veci samej, teda určenia existencie, resp. neexistencie záložného práva, ktoré mali zaťažovať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, avšak pre danosť naliehavosti právneho záujmu žalobcu, ktorému hrozí nezvratný zásah do jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, súd v zmysle ustanovenia rozhodol tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

21. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, ale rozhodnutím o procesnom návrhu žalobcu, preto rozhodnutie o trovách konania bude súčasťou konečného rozhodnutia vo veci samej v súlade s ustanovením .

22. V zmysle , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).