Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32C-37-2021.pdf
PDF · 96.06 KB
Case nature
Subarea
32C/37/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: B.. A. D.K., U.. XX.XX.XXXX, F. R. Q. Z. XXX/ XX, L., proti odporkyni: B.. C. D., U.. XX.XX.XXXX, F. R. L. XXXX/XX, R., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd odporkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 28.06.2021 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zdržať sa bez súhlasu navrhovateľa v odbernom mieste s EIC kódom XXZZSXXXXXXXXXXB na adrese R. XXXX/XX, R., akéhokoľvek nakladania s elektroenergetickým zariadením, najmä nakladania vo forme prevodu.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že v roku 1998 nadobudol kúpou za odplatu do výlučného vlastníctva pozemok na R.U. Z. H. R., p. č. XXXXX/XX, k. ú. F. a za odplatu získal aj elektrickú prípojku, ktorá bola v záhradkárskej osade zriadená v roku 1991 v prospech a na náklady A. N., r. č. XXXXXX/XXX (ďalej aj ako "elektrická prípojka"). Kúpna zmluva k pozemku bola do katastra zavkladovaná pod číslom H.-XXXX/XX zo dňa 20.10.1998. Zápis prevodu prípojky uskutočnil navrhovateľ a A. N. v budove Západoslovenských energetických závodov na T. Z.. Vlastníctvo prípojky v prospech navrhovateľa bolo od roku 1998 nerušené a nikým nebolo spochybnené. Navrhovateľ uhrádzal faktúry za elektrickú energiu a udržiaval prípojku vo funkčnom stave. V súčasnosti je prípojka pomenovaná ako elektroenergetické zariadenie v odbernom mieste s príslušným EIC kódom. Navrhovateľ následne v roku XXXX uzatvoril manželstvo s odporkyňou. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že na návrh odporkyne bolo ich manželstvo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa XX.XX.XXXX č. k. 51P/67/2016-116 rozvedené. Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Dňa 07.04.2020 navrhovateľ podal na Okresnom súde Bratislava III návrh na vyporiadanie BSM (konanie bolo na Okresnom súde Bratislava III vedené pod sp. zn. 61C/36/2020), avšak na žiadosť odporkyne bolo toto súdne konanie presunuté na Okresný súd Bratislava II (kde je vedené pod sp. zn. 8C/98/2020). Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že odporkyňa svoje vysokoškolské vzdelanie počas prípravy a priebehu rozvodu premyslene zneužívala vo svoj prospech, ako aj to, že odporkyňa vo vlastnom mene alebo v mene tretích osôb vkladala alebo investovala prostriedky patriace do BSM tak, aby navrhovateľ nemal o nich vedomosť a nemohol sa účinne dožadovať ich rozdelenia pri vyporiadaní BSM. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 11.6.2021 odporkyňa bez jeho súhlasu zariadila prevod elektrickej prípojky na svoje meno. Podľa navrhovateľa je zrejmé, že prípojka nemohla byť súčasťou BSM, keďže ju nadobudol do výlučného vlastníctva pred uzavretím manželstva s odporkyňou. Argumentoval tiež tým, že ani v prípade, ak by prípojka bola súčasťou BSM, nemala by odporkyňa právo získať ju do svojho výlučného vlastníctva bez právoplatného skončenia konania o zrušení a vyporiadaní BSM. Ešte
v ten istý deň sa navrhovateľ dožadoval informácií v spoločností ZSE Energia, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 677 281 (ďalej ako "ZSE") a v spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518 (ďalej ako "ZSD"), ako mohlo dôjsť k prevodu jeho majetku bez jeho súhlasu a bez jeho vedomia, pričom mu obe spoločnosti odmietli poskytnúť informácie s odvolaním, že bez súhlasu nového majiteľa prípojky a z dôvodu ochrany osobných údajov nemôžu tieto informácie poskytnúť. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že v telefonickom rozhovore na infolinke ZSE zistil, že novým a výlučným majiteľom je odporkyňa, ale túto informáciu nezískal hneď vo forme, ktorá by jasne dokumentovala pasívnu legitimáciu odporkyne. Navrhovateľ následne zaslal spoločnosti ZSE a ZSD doklady o nadobudnutí prípojky do výlučného vlastníctva a dôrazne žiadal, aby prípojku previedli naspäť v jeho prospech. Z odpovedí oboch spoločností je podľa navrhovateľa zrejmé, že ho nepovažujú za aktuálneho vlastníka prípojky, a že jedine aktuálny vlastník (ktorého v komunikácií neidentifikovali) môže dať súhlas na nakladanie s prípojkou. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že k spoľahlivej identifikácií odporkyne ako novej vlastníčky prípojky prispel list, ktorý zaslala spoločnosť ZSD odporkyni a ktorá tento list následne zaslala právnemu zástupcovi, ktorý zastupuje navrhovateľa v konaní o zrušenie a vypriadanie BSM s tým, že "kvôli deťom" (deti majú 16, 18 a 20 rokov) má právny zástupca u navrhovateľa vybaviť spätne súhlas s prevodom prípojky podľa výzvy, inak bude odporkyňa chcieť vo vyporiadaní BSM väčšiu sumu. Z tohto listu podľa navrhovateľa spoľahlivo vyplýva pasívna legitimácia odporkyne a tiež zhodná identifikácia elektrickej prípojky s EIC kódom XXZZSXXXXXXXXXXB na adrese R. XXXX, R.. V závere svojho návrhu navrhovateľ uviedol, že je presvedčený, že vydaním neodkladného opatrenia sa zabráni závažným, až nenapraviteľným škodám, ktoré spočívajú najmä v tom, že v súčasnosti navrhovateľ nemôže na svoju prípojku odoberať elektrickú energiu na svoj účet a vo svoj prospech, čo ohrozuje jeho zámery s nakladaním so svojím pozemkom, navrhovateľ požiadal o zápis rozostavanej stavby v katastri a očakáva zápis stavby do katastra; odporkyňa môže previesť prípojku "dobromyseľne" na tretiu osobu, a tým prakticky na dlhé roky znemožniť využitie prípojky v prospech navrhovateľa; po prípadnom prevode prípojky na tretiu osobu navrhovateľ stratí praktickú možnosť získať spoľahlivú identifikáciu tejto tretej osoby a teda stratí aj možnosť sa brániť na súde, keďže spoločnosti ZSE a ZSD identifikáciu aktuálneho majiteľa zamlčujú. Taktiež argumentoval tým, že obava z možnosti prevodu prípojky z odporkyne na tretiu osobu nie je hypotetická, ale je dôvodná. Odporkyňa podľa navrhovateľa previedla darovacou zmluvou v roku 2020 byt v Považskej Bystrici, ktorý bol nadobudnutý po uzavretí manželstva v roku 1999 a ktorý bol tiež neskôr zrekonštruovaný z prostriedkov BSM, a to bez toho, aby si od navrhovateľa žiadala akýkoľvek súhlas, ako aj bez toho, aby bolo konanie o BSM vyporiadané. Pritom pri prevode nehnuteľnosti je identifikácia nového vlastníka navonok viditeľná, pri prevode prípojky sa však nebude dať nový vlastník prakticky a bez neprimeraného úsilia zistiť, čím sa výrazne obmedzí uplatnenie práv navrhovateľa. S ohľadom na uvedené bol navrhovateľ toho názoru, že je nevyhnutné obmedziť odporkyni možnosti nakladať s elektrickou prípojkou, najmä prevádzať ju akýmkoľvek spôsobom na inú osobu.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ pripojil nasledovné listiny: rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa XX.XX.XXXX č. k. 51P/67/2016-116, výpis z listu vlastníctva č. XXXX vyhotovený dňa 23.05.2019, zberná faktúra za elektrinu vystavená na meno A. N., faktúra na zálohu za spotrebu elektrickej energie vystavená na navrhovateľa spoločnosťou Západoslovenské energetické závody v roku 2001, vyúčtovacia faktúra za elektrinu č. XXXXXXXXXX vystavená spoločnosťou ZSE, e-mailová komunikácia navrhovateľa so spoločnosťou ZSE, e-mailová komunikácia navrhovateľa so spoločnosťou ZSD, výzva na preukázanie užívacieho práva zo dňa 18.06.2021, výpis z listu vlastníctva č. XXXX vyhotovený dňa 03.08.2020.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako "CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby neodkladne upraviť pomery alebo existencia obavy, že (neskoršia) exekúcia bude ohrozená. V oboch prípadoch je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu (navrhovateľa) osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
12. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
13. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
14. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s obsahom samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Súd preto návrh na nariadenie neodkladné opatrenie zamietol.
15. Navrhovateľ podľa názoru súdu neosvedčil najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd má zo súdneho spisu za preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. F., obec: R. - G.. Č.. A., okres: R. B., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX - pozemok s výmerou 254 m2, druh pozemku záhrada, parcelné č. XXXXX/XX (ďalej aj ako "nehnuteľnosť"). Titulom nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti je v zmysle výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kúpna zmluva, ktorá bola do katastra nehnuteľností zavkladovaná pod číslom H.- XXXX/XX zo dňa 20.10.1998. Súd ma taktiež za preukázané, že navrhovateľovi boli v roku 2001 a 2019 vyfakturované sumy za dodávku a distribúciu elektriny s adresou miesta spotreby R. XXXX a kódom
odberného miesta EIC - XXZZSXXXXXXXXXXB. Je teda nepochybné, že navrhovateľ bol odberateľom elektriny s adresou miesta spotreby na vyššie uvedenej adrese.
16. Čo však nepochybné nie je a čo navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom neosvedčil, pričom potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odvíjal práve od tejto skutočnosti, je existencia jeho vlastníckeho práva k elektrickej prípojke v odbernom mieste s EIC kódom XXZZSXXXXXXXXXXB. Navrhovateľ tvrdil, že v roku 1998 nadobudol kúpou za odplatu do výlučného vlastníctva okrem pozemku na R. Z. H. R., parcelné č. XXXXX/XX, k. ú. F., aj elektrickú prípojku, ktorá bola v záhradkárskej osade zriadená v roku 1991 v prospech a na náklady A. N., r. č. XXXXXX/XXX. Kúpna zmluva k pozemku bola do katastra zavkladovaná pod číslom H.-XXXX/XX zo dňa 20.10.1998. Navrhovateľ ďalej uvádzal, že zápis prevodu prípojky uskutočnil navrhovateľ a A. N. v budove Západoslovenských energetických závodov na T. Z.. Navrhovateľ však súdu nepredložil žiaden doklad o odplatnom prevode vlastníckeho práva k predmetnej elektrickej prípojke z predchádzajúceho vlastníka na navrhovateľa, prípadne doklad o zaevidovaní tohto prevodu u dodávateľa elektrickej energie (vtedy Západoslovenské energetické závody). V prípade, ak bol prevod vlastníckeho práva k elektrickej prípojke za odplatu dojednaný už v rámci kúpnej zmluvy k vyššie uvedenej nehnuteľnosti, navrhovateľ nepredložil súdu ani túto kúpnu zmluvu. Zo súdneho spisu (e-mail navrhovateľa zo dňa 11.06.2021) taktiež vyplýva, že predmetná elektrická prípojka sa nenachádza na nehnuteľnosti navrhovateľa, ale je umiestnená pred pozemkom odporkyne. Osvedčenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti navrhovateľa výpisom z listu vlastníctva č. XXXX preto samo o sebe neosvedčuje, že navrhovateľ s kúpou nehnuteľnosti automaticky získal aj vlastnícke právo k elektrickej prípojke. Vlastnícke právo navrhovateľa k elektrickej prípojke nepreukazujú a zo zrejmých dôvodov ani nemôžu preukazovať ani navrhovateľom predložené faktúry za dodávku a distribúciu elektriny. Faktúra predstavuje v zjednodušenom ponímaní doklad o dodaných tovaroch a službách. Obsahuje údaje o dodávateľovi a odberateľovi, o dátume dodania tovarov a služieb, o dátume vystavenia faktúry, o dátume splatnosti faktúry, poradové číslo faktúry a pod. Súd mal na ich podklade osvedčené, že navrhovateľ na adrese miesta spotreby v nich uvedených odoberal elektrinu, za ktorú mu dodávateľ (v roku 2001 ním boli Západoslovenské energetické závody a neskôr spoločnosť ZSE) účtoval sumy v závislosti od výšky jeho spotreby. V minulosti vystavené faktúry však samé o sebe nepotvrdzujú skutočnosť, že navrhovateľ je vlastníkom elektrickej prípojky. Po formálnej či obsahovej stránke by faktúra vyzerala rovnako bez ohľadu na to, či by bol alebo nebol navrhovateľ jej vlastníkom. Účelom predmetných faktúr je vyúčtovať sumu za dodávku a distribúciu elektrickej energie, nie preukazovať existenciu vlastníckych vzťahov.
17. Súd sa nad rámec uvedeného nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľa, že k spoľahlivej identifikácii odporkyne ako novej vlastníčky elektrickej prípojky prispel list - "Výzva na preukázanie užívacieho práva"
- zo dňa 18.06.2021, ktorý odporkyni adresovala spoločnosť ZSD. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že odporkyňa dňa 11.06.2021 previedla na seba vlastnícke právo k elektrickej prípojke. V ten istý deň adresoval navrhovateľ spoločnosti ZSD e-mail v ktorom žiadal okamžitú nápravu protiprávneho prevodu predmetnej elektrickej prípojky na odporkyňu. Na uvedený e-mail navrhovateľa reagovala spoločnosť ZSD dňa e-mailom zo dňa 18.06.2021 s tým, že začala vo vzťahu k odporkyni proces preukazovania vlastníckych vzťahov, keď v totožný deň adresovala odporkyni výzvu na preukázanie užívacieho práva k elektrickej prípojke. V ďalšej komunikácii taktiež spoločnosť ZSD uviedla, že postupuje v súlade so svojím prevádzkovým poriadkom. V bode 2.1.28 prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti ZSD, ktorý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schválil rozhodnutím zo dňa 20.10.2020 pod číslom XXXX-XXXX-R. a ktorý je zverejnený na stránke spoločnosti ZSD, sa uvádza, že v prípade, ak odberateľ elektriny alebo výrobca elektriny, ktorých odberné elektrické zariadenie alebo elektroenergetické zariadenie je pripojené do distribučnej sústavy nepreukáže prevádzkovateľovi v lehote 14 kalendárnych dní od doručenia písomnej výzvy prevádzkovateľa buď:
- vlastnícke právo odberateľa elektriny alebo výrobcu elektriny k takémuto odbernému elektrickému zariadeniu alebo elektroenergetickému zariadeniu a vlastnícke právo odberateľa elektriny alebo výrobcu elektriny k nehnuteľnosti alebo stavbe, na ktorej je takéto odberné elektrické zariadenie alebo elektroenergetické zariadenie zriadené, alebo
- súhlas vlastníka takéhoto odberného elektrického zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia s uzatvorením Zmluvy o pripojení a pripojením takéhoto odberného elektrického zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia do distribučnej sústavy a súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo stavby, na ktorej je odberné elektrické zariadenie alebo elektroenergetické zariadenie zriadené so zriadením odberného elektrického zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia na takejto nehnuteľnosti alebo
stavbe a s uzatvorením Zmluvy o pripojení a pripojením odberného elektrického zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia na takejto nehnuteľnosti alebo stavbe do distribučnej sústavy, je prevádzkovateľ oprávnený odstúpiť od Zmluvy o pripojení a odpojiť odberné elektrické zariadenie alebo elektroenergetické zariadenie od distribučnej sústavy. S ohľadom na uvedené, berúc do úvahy formuláciu predmetnej výzvy, keď spoločnosť ZSD vyzvala odporkyňu na preukázanie len skutočnosti, či má súhlas vlastníka elektrickej prípojky s uzatvorením zmluvy o pripojení a s pripojením elektrickej prípojky do distribučnej sústavy (nie preukázanie vlastníckeho práva k elektrickej prípojke), je možné dospieť k záveru, že je minimálne sporné, či je odporkyňa skutočne vlastníčkou elektrickej prípojky. Ak má spoločnosť ZSD vedomosť o tom, že vlastníčkou prípojky odporkyňa nie je, výzva na preukázanie jej vlastníckeho práva k elektrickej prípojke by bola nadbytočná a bezpredmetná, v dôsledku čoho spoločnosť ZSD vyzvala odporkyňu len na preukázanie súhlasu. V prípade, ak by spoločnosť ZSD o prevode vlastníckeho práva na odporkyňu vedomosť nemala, ešte samotná výzva existenciu tohto vlastníckeho práva nepotvrdzuje ani nevyvracia (tieto skutočnosti sa preukážu alebo vyvrátia až odpoveďou na výzvu, keď požadované dokumenty odporkyňa v stanovenej lehote predloží alebo nepredloží).
18. Vzhľadom na vyššie uvedené konajúci súd konštatuje, že navrhovateľ súdu neosvedčil existenciu vlastníckeho práva k elektrickej prípojke a súčasne neosvedčil prevod tohto vlastníckeho práva na odporkyňu. V dôsledku toho navrhovateľ nesplnil hneď prvú podmienku potrebnú na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. osvedčenie existencie subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z tohto dôvodu súd nepristúpil ku skúmaniu splnenia ďalších podmienok nevyhnutných na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z jeho príloh a po dôkladnom zvážení všetkých okolností prejednávanej veci preto súd dospel k záveru, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky, a preto návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. Odporkyňa mala v konaní plný úspech, mala by preto proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže jej však žiadne trovy konania nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.