Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoPs/5/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci opatrovanca: Q.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. 8, XXX XX S., prechodne bytom U. 2, XXX XX S., t.č. sociálne zariadenie B. J. - P. W. služieb a G. V. W., so sídlom U. 2, XXX XX S. -O., H.: XX XXX XXX, zastúpený procesným opatrovníkom X.. B. O., zamestnancom Q. W. S., o ustanovenie opatrovníka, o odvolaní Mestskej časti Košice - Barca proti uzneseniu Mestského súdu Košice, č.k. -76 zo dňa 28. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch II. a IV.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 02.04.2024 bolo H.. V. X. oznámené súdu, že jeho otec X.. V. X., ktorý bol ustanovený za opatrovníka osobe pozbavenej na právne úkony - Q.. H. X., zomrel dňa XX.XX.XXXX, čím zanikla funkcia opatrovníka. Uznesením č.k. -10 zo dňa 16.05.2024 bolo začaté konanie o zmenu (správne ustanovenie) opatrovníka osobe pozbavenej na právne úkony - Q.. H. X..

2. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Konanie voči Mestskej časti S. - X., W. 4, S. zastavuje.

II. Ustanovuje za opatrovníka Q.. H. X., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn.: zo dňa 4.7.2014, Q. časť S. - O., U. XX, XXX XX S. - O., ktorá bude menovaného zastupovať, konať za neho a hospodáriť s jeho finančnými prostriedkami s tým, že rozhodovanie o veciach, ktoré nie sú bežnou záležitosťou podliehajú schváleniu súdu.

III. Opatrovníkovi ukladá povinnosť predkladať súdu dvakrát do roka, vždy k 30.6. a k 31.12. správu o Q.. H. X., nar. XX.X.XXXX a správu o nakladaní s jeho majetkom za predchádzajúce polročné obdobie.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , o meste Košice, , o obecnom zriadení, vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prejednávanom prípade nikto z príbuzných s ustanovením za opatrovníka nesúhlasil z dôvodu absencie bližších osobných, citových a emočných väzieb medzi príbuznými a tiež z dôvodu toho, že príbuzné osoby (jeho dve netere) žijú v zahraničí a neprejavujú žiaden záujem o osobu nesvojprávneho. Iných príbuzných opatrovanca sa nepodarilo zistiť. Pri ustanovení právnickej osoby do tejto funkcie vychádzal z toho, že ,,orgánom miestnej správy” je obec, ktorá opatrovnícku funkciu vykonáva ako ,,organizačnú súčasť štátu“. V prípade mesta S. má mestská časť v zmysle zákona postavenie obce, pričom je „bližšie“ svojim obyvateľom ako samotné mesto. Pri rozhodovaní o konkrétnom verejnom opatrovníkovi zvolil ako kritérium aktuálny pobyt opatrovanca. Z lustrácie v Registri obyvateľov zistil, že od 10.11.2020 má opatrovanec prechodný pobyt v zariadení v ktorom sa aktuálne nachádza a ktoré je jeho skutočným bydliskom, teda adresa trvalého pobytu opatrovanca na území Q. časti S. - X. má iba evidenčný charakter, opatrovanec v tejto mestskej časti ani nevlastní žiaden majetok, nehnuteľnosť. Za takýchto okolností si Q. časť S. - O. môže plniť funkciu opatrovníka, nakoľko má reálnu možnosť kontaktu s opatrovancom, čo je v súlade so záujmami opatrovanca a je teda voľbou najvhodnejšej alternatívy aj z hľadiska teritoriálnej blízkosti a prístupu v súvislosti so zabezpečením ochrany záujmov opatrovanca. Mal za to, že organizačnú štruktúru mestskej časti je možné prispôsobiť výkonu funkcie opatrovníka, a to napríklad poverením (splnomocnením) určenej osoby s uvedením rozsahu splnomocnenia, ktorá bude vykonávať vopred určené úkony v mene opatrovníka v záujme nesvojprávneho, čím sa uľahčí výkon funkcie opatrovníka a nebude potrebné čakať v každom jednotlivom prípade na pokyn štatutárneho orgánu mestskej časti (starostu). Pokiaľ sa jedná o zariadenie B. J. v zmysle ust. poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby nemôže byť ustanovený za opatrovníka prijímateľa sociálnej služby v zariadení. Zároveň nie je možné ustanoviť za opatrovníka iné sociálne zariadenie, nakoľko by tým neboli splnené vyššie uvedené podmienky. Ustanovenie orgánu miestnej správy, v tomto prípade mestskej časti za opatrovníka je síce krajným riešením, avšak v prejednávanej veci plne opodstatneným. Nie je potrebné, aby ustanovený opatrovník zabezpečoval faktickú osobnú starostlivosť o opatrovanca, resp. za týmto účelom, aby s ním musel byť v pravidelnom a častom kontakte. Na základe uvedeného ustanovil za opatrovníka osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony mestskú časť S.

- O.. Ustanovený opatrovník bude za opatrovanca ako osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony konať v rozsahu nedostatku jeho vlastnej spôsobilosti na právne úkony.

5. Keďže pribral do konania aj mestskú časť S. - X., avšak z už vyššie uvedených dôvodov považoval za vhodnejšieho opatrovníka pre nesvojprávneho mestskú časť S. - O., konanie voči mestskej časti S. -X. zastavil.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie Q. časť S. - O. z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že vzhľadom na okolnosti nie je schopná za každých okolností poskytnúť opatrovancovi plnohodnotnú ochranu jeho oprávnených záujmov. Opatrovanec je obyvateľom Q. časti S. - X. od 29.09.1993 a odvtedy má zabezpečovať jeho potreby ako obyvateľa mestskej časti. Trvalý pobyt na území mestskej časti je skutočnosť určená samotným zákonodarcom, ktorá určuje tesný a priamy vzťah obce k jej obyvateľom. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj financovanie územnej samosprávy podľa počtu jej obyvateľov s trvalým pobytom na jej území. Poukázala na to, že súd je v zmysle judikatúry viazaný postupnosťou osôb, ktoré môžu byť ustanovené do funkcie opatrovníka, avšak súd dostatočne nepreveroval ďalších príbuzných z blízkeho prostredia. Z odôvodnenia uznesenia nie je dostatočne jasné, či sa súd s ďalšími príbuznými osobami nesvojprávneho skontaktoval a či názor týchto osôb bol zabezpečený. Trvala na svojom stanovisku, že dôvodom pre jej ustanovenie nemôže byť umiestnenie zariadenia na jej území, pričom zriaďovateľom zariadenia je S. samosprávny kraj a opatrovanec má trvalý pobyt na území inej mestskej časti. Mala za to, že súd nedostatočne skúmal skutkový stav, keď ju ustanovil za opatrovníka len na základe lokalizácie zariadenia, pričom podľa jej názoru špecifický vzťah medzi obcou a obyvateľom vzniká na základe trvalého pobytu. Opatrovanec s ich mestskou časťou nemal a nemá vytvorený žiaden špecifický vzťah a na základe dostupných údajov nemá žiadne osobné a ani rodinné väzby v ich mestskej časti. Zároveň poukázala na nadmerné administratívne zaťaženie na zabezpečenie tejto funkcie. Na základe uvedeného žiadala, aby súd uznesenie v časti o ustanovení opatrovníka zrušil.

8. H.. V. X. uviedol, že naďalej nemá v úmysle prevziať opatrovníctvo nad menovaným a nemá námietky voči tomu, aby opatrovníctvo vykonávala Q. časť S. - O..

9. Zariadenie B. J. uviedlo, že opatrovanec je prijímateľom ich služieb od 06.11.2020, ale napriek odvolaniu a predloženiu rozumných argumentov sa prikláňa k riešeniu, aby opatrovníkom bola Q. časť S. - O., čo vychádza z praktických dôvodov a ich doteraz pozitívnej skúsenosti s touto mestskou časťou.

XX. Mestská časť S. - X. sa s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nestotožnila a má za to, že uznesenie súdu je vydané na základe správneho právneho posúdenia veci. Súhlasila s konštatovaním súdu, že trvalý pobyt nesvojprávneho má iba evidenčný charakter, nakoľko nesvojprávny nevlastní v ich mestskej časti žiaden nehnuteľný majetok a dokonca ani dotazovaním nebolo zistené, kde konkrétne, resp. u koho má nahlásený trvalý pobyt, resp. či niekedy vlastnil na danej adrese nehnuteľnosť. Vo vzťahu k poberaniu podielových daní uviedla, že v súčasnosti poberajú za nesvojprávneho tieto dane, avšak ustanovenému opatrovníkovi nič nebráni v tom, aby zabezpečil zmenu trvalého pobytu, nakoľko ako opatrovník má právo vykonať túto zmenu a trvalý pobyt sa neviaže k vlastníctvu nehnuteľnosti. Týmto si zabezpečí príjem podielovej dane za tohto občana. Predchádzajúci súdom ustanovený opatrovník túto skutočnosť neriešil. Mala za to, že Q. časť S. - O. je najvhodnejšou alternatívou na výkon danej funkcie, keďže je pravdepodobné, že nesvojprávny bude naďalej na dlhé obdobie umiestnený v danom zariadení, ktorá sa nachádza v tejto mestskej časti. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie.

XX. Mestská časť S. - O. uviedla, že kritériom pre ustanovenie za opatrovníka nemôže byť len umiestnenie zariadenia bez ohľadu na zriaďovateľa a na trvalý pobyt. K zmene trvalého pobytu poukázala na znenie . Záverom opätovne zdôraznila, že opatrovanec nemá a ani nemal s ich mestskou časťou žiadny špecifický vzťah. Zotrvala na všetkých dôvodoch uvedených v odvolaní a navrhla, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti o ustanovenie opatrovníka zrušil.

12. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v spojení s ustanovením v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie Mestskej časti S. - O. nie je dôvodné.

14. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Predmetom prieskumu pred odvolacím súdom bolo posúdenie prijatých záverov súdu prvej inštancie o ustanovení Q. časti S. - O. za opatrovníka.

18. Z obsahu podaného odvolania vyplynulo, že odvolateľ namieta nesprávnosť výroku II. napadnutého uznesenia, preto sa odvolací súd zaoberal preskúmaním rozhodnutia v tomto rozsahu.

19. Zo súdom prvej inštancie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ustanovenie opatrovníka z okruhu osôb v príbuzenskom pomere má zásadne prednosť pred inou alternatívou. U týchto osôb je predpoklad, že medzi nimi existujú určité bližšie, osobné, citové a emotívne väzby, založené na príbuzenskom alebo inom obdobnom, blízkom, či rodinnom pomere. Povinnosť i oprávnenie vykonávať funkciu opatrovníka je tak ponímané osobnejšie a je preto aj v záujme spoločnosti, aby plnením funkcie opatrovníka, za predpokladu, že je vykonávaná zodpovedne a svedomito, bola v prvom rade poverená

fyzická osoba blízka osobe obmedzenej spôsobilosti na právne úkony. Pre naplnenie účelu inštitútu opatrovníctva a jeho riadny a zodpovedný výkon treba však predpokladať, že opatrovník s výkonom tejto funkcie súhlasí. Ustanovenie právnickej osoby za opatrovníka má mať v zásade len výnimočný charakter, a to až v prípade, ak žiadna fyzická osoba nie je schopná alebo ochotná túto funkciu zodpovedne vykonávať alebo nemá na to vytvorené všetky predpoklady.

20. Súd prvej inštancie v priebehu konania vypočul synovca opatrovanca na pojednávaní konanom dňa 11.03.2025 (č.l. 64 a nasl.) za účelom zistenia či je ochotný vykonávať funkciu opatrovníka a či spĺňa predpoklady na výkon takejto funkcie. Z výsluchu vyplynulo, že synovec vedel o existencii opatrovanca, chorobe, ale nikdy sa nestretávali, nepozná ho a v podstate je pre neho cudzí človek. Z výsluchu rovnako vyplynulo, že má dve sestry, ktoré však dlhodobo žijú v zahraničí (Praha, Brusel). Obe sú upovedomené o tejto situácii, avšak rovnako nesúhlasia s ustanovením za opatrovníka aj z dôvodu svojho dlhodobého pobytu v zahraničí. Z uvedeného ak vyplynulo, že do úvahy by ako opatrovníčky prichádzali ešte ďalšie dve netere opatrovanca, avšak aj tieto rovnako prejavili nezáujem vykonávať funkciu opatrovníka pre absenciu bližšej citovej väzby a tiež z dôvodu ich dlhodobého života v zahraničí. Ďalší rodinný príbuzný alebo iné (fyzické) osoby, ktoré by prichádzali do úvahy opatrovníka neboli v priebehu konania súdu prvej inštancie zistené. Odvolateľ mal však za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav dôvodiac, že mal zisťovať ďalších príbuzných alebo známych, ktorí by prichádzali do úvahy ako opatrovníci. V podanom odvolaní však odvolateľ už bližšie neuviedol ako a kde mal súd prvej inštancie zisťovať spomínané osoby, keďže ani z registra obyvateľov alebo z listín nachádzajúcich sa v spise nevyplynulo, aby do úvahy pripadali ďalšie osoby. Pokiaľ súd prvej inštancie „vyčerpal“ fyzické osoby, ktoré by boli ochotné a spôsobilé vykonávať funkciu opatrovníka, postupoval správne, keď až ako ultima ratio pristúpil k výberu najvhodnejšej právnickej osoby, ktorá by vykonávala funkciu opatrovníka.

21. Pokiaľ ide o konkrétnu právnickú osobu, Q. časť S. - O. trvala na zmene rozhodnutia dôvodiac evidovaným trvalým pobytom opatrovanca v dôsledku čoho absentuje špecifický vzťah medzi ňou a opatrovancom, s čím sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvej inštancie pri ustanovení opatrovníka vychádza nie z toho, ktorá mestská časť je opatrovancovi formálne najbližšie, ale ktorá je reálne najbližšie a bude vedieť zabezpečiť záujmy opatrovanca najlepšie. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jasne vyplynulo aké kritéria vzal súd prvej inštancie do úvahy a prečo za opatrovníka ustanovil Q. časť - O.. Odvolací súd sa s postupom súdu stotožňuje a voči kritériám výberu opatrovanca nevzhliadol žiadne nedostatky. Súd prvej inštancie jasne, zrozumiteľne a dostatočne vysvetlil svoj postup a myšlienkový postup v tomto smere a odvolací súd nevidí za dôvodné ho zmeniť. Aj odvolací súd má za to, že v záujme opatrovanca je, aby sa o neho starala tá mestská časť, ktorá je mu reálne najbližšie, t.j. Q. časť S. - O..

22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v súvisiacom výroku IV. o trovách konania podľa vecne správne potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. .

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).