Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-68-2025.pdf
PDF · 98.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/68/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. A., nar. XX.X.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Senica proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 04.06.2025, č.k. 2T/45/2024-146, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.12.2025 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Senica, zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 04.06.2025, č. k. 2T/45/2024-146 bol obžalovaný A. A., nar. XX.X.XXXX uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 17.9.2023 v čase o 17.30 hod. na križovatke ciest II. triedy č. 501 km 39,280 a III. Triedy č. 1291 ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Rapid, EČ: A. prichádzajúci od križovatky od obce Buková po vedľajšej ceste č. III/1291 označenej dopravnou značkou č. 202 „Stoj, daj prednosť v jazde!“ nedal prednosť v jazde motocyklistovi poškodenému A. B. jazdiacemu na motocykli zn. Jawa, EČ: C., ktorý išiel od obce Prievaly smerom na obec Buková po hlavnej ceste označenej dopravnou značkou č. 301 „Križovatka s prednosťou v jazde“ s dodatkovou tabuľou č. 510 „Priebeh hlavnej cesty“, obžalovaný nerešpektoval vodorovné značenie č. 601 „pozdĺžna súvislá čiara“, prešiel cez vodorovné dopravné značenie a prednou časťou vozidla zn. Škoda Rapid narazil do ľavého boku motocykla zn. Jawa, došlo k pádu motocykla aj s motocyklistom na cestu a ku kĺzaniu sa motocyklistu po ceste, čím obžalovaný porušil ustanovenie § 20 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri dopravnej nehode spôsobil obžalovaný poškodenému A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, zranenia pomliaždenie brušnej steny vľavo v podrebrí s pohmatovou bolestivosťou, pomliaždenie alebo podvrtnutie ľavého členka, zlomeniny IV. - VII. rebra ventrolaterálne vľavo a zlomeniny IX. - XI. rebra dorsálne vľavo a luxačnú zlomeninu bázy stredného článku ukazováka pravej ruky s dobou liečenia a práceneschopnosti minimálne po dobu 4 týždňov so sťaženým obvyklým spôsobom života pri obliekaní, hygiene a vykonávaní bežných domácich prác od 17.9.2023 do 6.10.2023. Za to ho prvostupňový súd podľa § 158 Trestného zákona, s použitím § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, odsúdil k peňažnému trestu vo výške 3.000,- (tritisíc) eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu zo strany obžalovaného mohol byť úmyselne zmarený, súd uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených A. A. B. a obchodnú spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., a Sociálnu poisťovňu odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, proti výroku o treste, ktoré doručil prvostupňovému súdu dňa 17.06.2025, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene):
2.1. Zo skutku je zrejmé, že obž. A. A. sa trestného činu dopustil v súvislosti s porušením povinnosti podľa § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnená niektorých zákonov. Konkrétne porušil povinnosť pri prejazde križovatkou, kedy prešiel križovatkou označenou nie len zvislou značkou „Stoj daj prednosť v jazde", ale aj vodorovnou značkou „pozdĺžnou súvislou čiarou" a nedal prednosť v jazde poškodenému A. A. B. idúcemu po hlavnej ceste, v dôsledku porušenia uvedenej povinnosti došlo k nárazu vozidla obžalovaného do motocykla poškodeného a k následnému pádu a kĺzaniu poškodeného po ceste. Je tak zrejmé, že prečinu sa obžalovaný dopustil v súvislosti s vedením vozidla v cestnej premávke a preto bolo namieste obžalovanému s odsudzujúcim rozsudkom uložiť aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke. 2.2. Prokurátor taktiež poukazuje na to, že v prípade obžalovaného sa nejednalo o prvý prehrešok v cestnej premávke, kedy mu bola v júni roku 2015 uložená bloková pokuta vo výške 20,- € za priestupok proti plynulosti a bezpečnosti v cestnej premávke. Taktiež poukazuje na vzniknutý následok, kedy boli poškodenému v dôsledku dopravnej nehody spôsobené viaceré poranenia, a to pomliaždenie brušnej steny vľavo v podrebrí s pohmatovou bolestivosťou, pomliaždenie alebo podvrtnutie ľavého členka, zlomeniny IV.-VII rebra ventrolaterálne vľavo a zlomeniny IX.-Xl rebra dorsálne vľavo a luxačná zlomenina bázy stredného článku ukazováka pravej ruky. 2.3. S poukazom na vyššie uvedené má zato, že obžalovanému A. A. mal byť odsudzujúcim rozsudkom uložený i trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní minimálne na jeden rok. Preto navrhuje, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“ v príslušnom gramatickom tvare) napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a okrem peňažného trestu najmenej vo výške 800,- € a náhradného trestu odňatia slobody v trvaní najmenej dva mesiace, uložil obžalovanému A. A. aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní najmenej na jeden rok. 3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril (cestou obhajcu) obžalovaný podaním doručeným prvostupňovému súd dňa 14.07.2025, pričom uviedol nasledovné (skrátene): 3.1. Intervenujúci prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania v podstate svoj nesúhlas s výrokom o treste obmedzil len na neuloženie trestu zákazu činnosti. Poukázal na to, že súd vzhľadom na závažnosť porušenia dopravných predpisov, osobitne povinnosti vodiča podľa § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s nerešpektovaním zvislej značky „Stoj daj prednosť“, ako aj vodorovného značenia - súvislej bielej čiary, následkom čoho došlo ku kolízii s motocyklistom, ktorý utrpel zranenia ľahké (podľa znaleckého posudku), mal popri peňažnom treste ukladať aj ďalší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu po dobu minimálne jeden rok. 3.2. S uvedenými právnymi úvahami prokurátora sa obžalovaný nestotožňuje, ním napadnutý výrok o treste vyhláseného rozsudku považuje za zákonný a zároveň dostatočne represívny na to, aby sa v budúcnosti nedopustil akéhokoľvek protiprávneho jednania. Má zato, že súd pri svojich úvahách o voľbe druhu trestu a jeho výmery sa dôsledne riadil a konal v súlade so zásadami individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest zohľadňuje povinnosť súdu dosiahnuť cieľ spočívajúci v zabránení páchateľovi v páchaní trestnej činnosti a zároveň i ochrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti. V danom prípade súd správne aplikoval uvedenú zásadu, keďže sa svojím konaním dopustil nedbanlivostného trestného činu, ktorý je prečinom a nízkej intenzity a doposiaľ viedol riadny život. Dovoľuje si poukázať na tú skutočnosť, že počas celého prípravného konania, ako aj konania pred súdom spáchanie skutku priznával, svoje opomenutie úprimne oľutoval, poškodenému nahradil spôsobenú škodu. 3.3. Až doposiaľ žil bezúhonným životom, je starostlivým otcom rodiny a vždy chcel byť príkladom pre svoje deti, pričom ako uviedol v záverečnej reči obhajca, na osobu obžalovaného sú naviazané aj ďalšie odkázané osoby. Za celé obdobie odkedy mu bolo vydané vodičské oprávnenie, t. j. od roku 2000 nemá evidovaný žiadny záznam, osobitne súdu zdôvodnil ako prišlo k evidencii jedného priestupku na úseku dopravy, ktorý je mimochodom už zahladený a subjektívne nebol obžalovaným zavinený, hoci nebol ani závažnej povahy (pásy u spolujazdca). 3.4. Je hodné zreteľa, že ukladanie trestu zákazu činnosti je výsostne fakultatívnej povahy, teda je toho názoru, že nie je nevyhnuté, aby súd rezignoval na uvedenú zásadu a zaujal čisto formalistický prístup a ukladal trest zákazu činnosti páchateľovi pri každom spáchaní deliktu v súvislosti s vedením motorového vozidla. Obžalovaný si je vedomý, že boli a sú určité prípady, najmä tie medializované, ktoré vzbudili negatívne ohlasy verejnosti, a ktoré jeho samého ako rodiča a otca maloletých detí vyrušili a je potrebné ich riešiť represívne, najmä ak išlo o jazdu pod vplyvom alkoholu, neprimeranú rýchlosť alebo riskantný spôsob jazdy, ktorého následkom boli závažné následky na zdraví až smrť, čo však nie je jeho prípad. U obžalovaného išlo výlučne o ojedinelý exces, pri objasňovaní nehody mu ani nebol príslušníkmi PZ zadržaný vodičský preukaz a od spáchania skutku uplynula už doba bezmála 3 (tri) roky.
3.5. Záverom si dovoľuje uviesť, že všetky tieto okolnosti prípadu len potvrdzujú správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorého výroku o treste sa mieni podrobiť a dôsledne ho dodržiavať. Už sama okolnosť, že pri vedení motorového vozidla prehliadol prichádzajúceho poškodeného motocyklistu a spôsobil mu ujmu na zdraví, je pre neho frustrujúcou spomienkou. Jej dôsledkom si pri vedení motorového vozidla počína ešte opatrnejšie, a to nie len pri vedení vozidla cez križovatky. Vzhľadom k tomu navrhuje odvolaciemu súdu, aby odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. 4. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor navrhol vyhovieť odvolaniu OP Senica a obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti vedenia motorového vozidla. Obhajca obžalovaného navrhol zamietnuť v celom rozsahu a zotrval na písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu. 5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 6. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného nie je dôvod na jeho zamietnutie v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov, v rozsahu podaného odvolania, z dôvodov v odvolaní uvedených, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. 7. Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu tým, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a v odpise registra trestov nemá žiadny záznam. Podľa lustrácie v Centrálnej evidencii priestupkov a správnych deliktov nemá obžalovaný evidované žiadne priestupky. V evidenčnej karte vodiča a lustrácii v Agende dopravno-správnych činností, má obžalovaný evidovaný jeden dopravný priestupok z roku 2015, z dôvodu nesplnenia povinnosti použiť bezpečnostné pásy v aute. Z lustrácie v registri GP vyplynulo, že proti obžalovanému nie sú vedené ďalšie trestné stíhania. Z oboznámeného pracovného posudku zamestnávateľa spoločnosti DACHSER Slovakia, a.s. vyplynulo kladné hodnotenie obžalovaného v zamestnaní, ktorý pracuje ako manipulačný pracovník/ skladník. Jeho hlavnou pracovnou náplňou je práca v sklade, manipulovanie s tovarom v sklade, nakládky a vykládky tovaru do pristavených áut. Počas pôsobenia u zamestnávateľa nemal žiadne disciplinárne konanie, dodržiava pracovnú dobu a je spoľahlivým zamestnancom, ktorého by prijali do práce aj druhý krát. Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný si svoje konanie uvedomuje, k spáchaniu skutku sa priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. Odpor proti vydanému trestnému rozkazu si obžalovaný podal iba z dôvodu, že nesúhlasil s uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Obžalovaný uviedol, že motorové vozidlo potrebuje denne, nakoľko jazdí na ňom do práce vzdialenej asi 35 km od miesta bydliska, ďalej z dôvodu, že každý týždeň v sobotu navštevuje spolu s otcom jeho matku, ktorá je umiestnená v domove dôchodcov v E. F. C.. Obžalovaný uviedol, že má dve deti - 10 a 15 ročné, ktoré takisto vozieva na krúžky. Manželka obžalovaného síce vodičské oprávnenie má, avšak nešoféruje, odkedy pri autonehode zomrel jej brat. Ohľadne evidovaného dopravného priestupku z roku 2015, ktorý bol oboznámený, obžalovaný uviedol, že jeho spáchanie si nepamätá, ale pravdepodobne sa jednalo o situáciu, kedy vo vozidle nebola pripútaná nejaká iná osoba, keďže on ako šofér pripútaný vždy je. 8. Prvostupňový súd ďalej poukázal na všeobecné zásady ukladania trestov a dodal, že v danom prípade bolo preukázané, že obžalovaný pred spáchaním predmetného trestného činu viedol riadny život,
nikdy nebol trestne stíhaný ani odsúdený a evidovaný má iba jeden nezávažný dopravný priestupok staršieho dáta. Ani táto skutočnosť nemá podľa názoru súdu vplyv na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, nakoľko podľa evidenčnej karty vodiča má obžalovaný vodičské oprávnenie od roku 2000 a za celú dobu má evidovaný iba tento jeden dopravný (nezávažný) priestupok. V súlade s vyššie uvedeným je súd vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho nápravy a povahu spáchaného trestného činu (nedbanlivostný prečin) toho názoru, že na splnenie účelu trestu bude postačovať aj uloženie alternatívneho trestu - peňažného trestu, ktorého výšku súd určil vo výmere 3.000,- eur. Súd zohľadnil zárobok obžalovaného, ktorý má vo výške 1.100,- až 1.200,- eur v čistom mesačne. Obžalovaný je dlhodobo zamestnaný a ako sám uviedol, disponuje tiež určitou finančnou rezervou. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že uložený peňažný trest je adekvátny a dostačujúci. Peňažný trest vo výmere 3.000,- eur tiež zohľadňuje závažnosť porušenia zákona obžalovaným, skutočnosť, že peňažný trest je ukladaný ako samostatný trest a najmä spôsobený následok - vzniknutá ujma na zdraví poškodeného. Súd nerozhodol o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a jedná sa v jeho prípade o prvé trestnoprávne vybočenie z medzí zákona, k spáchaniu skutku sa priznal, svoje konanie oľutoval, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, vedie riadny život a je zamestnaný, vodičské oprávnenie využíva na dennej báze a jeho odobratie by tak bolo značným zásahom do jeho života a života jeho rodiny. Rozhodnutie súdu o uložení trestu zákazu činnosti má fakultatívnu povahu, teda nie je nevyhnutné zakaždým ukladať páchateľovi trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, pretože takýto postup by mohol byť v rozpore so zásadami a kritériami rozhodnými pre ukladanie trestu. Aj pri trestných činoch v doprave je potrebné pri ukladaní trestu zohľadňovať konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Podmienkou pre uloženie trestu zákazu činnosti podľa § 61 Trestného zákona je, aby sa páchateľ práve v súvislosti s touto činnosťou dopustil trestného činu. Účel trestu zákazu činnosti spočíva v zabránení páchateľovi vykonávať len takú činnosť (zamestnanie, povolanie alebo funkciu), ktorá mu dáva príležitosť na páchanie trestných činov určitého druhu. Hoci niet pochýb o tom, že protiprávne konanie obžalovaného malo závažný následok (vzniknutá ujma na zdraví poškodeného), napriek tomu súd dospel k záveru, že u obžalovaného účel trestu bude naplnený i bez uloženia tohto druhu trestu. Tieto skutočnosti spolu s povahou spáchaného trestného činu (nedbanlivostný trestný čin) a osobnou situáciou obžalovaného, ktorý potrebuje vozidlo na dennej báze vo vzájomnej súvislosti odôvodňuje neuloženie trestu zákazu činnosti. O obžalovanom nie je možné hovoriť ako o nedisciplinovanom vodičovi, o ktorého spôsobilosti viesť motorové vozidlo má súd pochybnosť, nejde teda o vodiča, ktorý opakovane a závažným spôsobom porušuje a nerešpektuje pravidlá cestnej premávky a na ktorého je potrebné pôsobiť trestom zákazu činnosti. Obžalovaný sa do rozporu s právnym poriadok dostal vôbec po prvý krát, teda spáchanie posudzovaného trestného činu bol u obžalovaného ojedinelý exces, z inak riadneho vedenia života. Súd tiež poukazuje na dobu takmer troch rokov, ktorá už uplynula od spáchania skutku a skutočnosť, že obžalovanému ani nebol vodičský preukaz po nehode odobratý. Súd je toho názoru, že uložený peňažný trest v stanovenej výmere môže zabezpečiť ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a aby sa v budúcnosti podobnej trestnej činnosti nikdy nedopustil. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd rozhodol tiež o uložení náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, pre prípad, že by výkon peňažného trestu zo strany obžalovaného mohol byť úmyselne zmarený.
9. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie, potrebné na rozhodnutie o treste a spôsobe jeho výkonu, v dostatočnom rozsahu a zistenia uvedené v bodoch 7 až 8 tohto uznesenia, považuje za správne a relevantné vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu. Rovnako považuje odvolací súd za správne aj závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel z vykonaného dokazovania a ktoré sú citované v bodoch 7 až 8 tohto uznesenia. Vzhľadom na úplnosť odôvodnenia tejto časti napadnutého rozsudku a jeho vecnú správnosť, nepovažuje odvolací súd za potrebné opakovať správnu argumentáciu prvostupňového súdu, preto na ňu na tomto mieste iba odkazuje. 10. Odvolacou námietkou prokurátora bolo, že uložený trest zákazu činnosti považuje za nevyhnutný pre účely dosiahnutia individuálnej aj generálnej prevencie. K tomuto odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu o uložení trestu zákazu činnosti má fakultatívnu povahu, teda nie je nevyhnutné zakaždým ukladať páchateľovi trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, pretože takýto postup by mohol byť v rozpore so zásadami a hľadiskami rozhodnými pre ukladanie trestu. Aj pri trestných činoch v doprave je potrebné pri ukladaní trestu zohľadňovať konkrétne okolnosti
toho-ktorého prípadu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Rozhodnutie uložiť tento druh trestu je teda výlučne na zvážení súdu. Uvedené je prejavom sudcovskej individualizácie trestu, kedy môže súd v plnej miere vyhodnotiť okolnosti spáchania trestného činu, ako aj osobu páchateľa a rozhodnúť, či je potrebné takýto trest uložiť. Tak ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. 11. Podmienkou pre uloženie trestu zákazu činnosti podľa § 61 Trestného zákona je, aby sa páchateľ práve v súvislosti s touto činnosťou dopustil trestného činu. Účel trestu zákazu činnosti spočíva v zabránení páchateľovi vykonávať len takú činnosť (zamestnanie, povolanie alebo funkciu), ktorá mu dáva príležitosť na páchanie trestných činov určitého druhu. Hoci niet pochýb o tom, že protiprávne konanie obžalovaného malo závažný následok (vzniknutá ujma na zdraví poškodeného), napriek tomu odvolací súd dospel k záveru, že u obžalovaného účel trestu bude naplnený i bez uloženia tohto druhu trestu. Zdôrazniť treba najmä to, že obžalovaný spáchanie trestnej činnosti oľutoval (pričom o jeho úprimnosti nemôže mať odvolací súd vzhľadom na vykonané dôkazy pochybnosti), k trestnému činu sa priznal a súbežne uložený peňažný trest nie je taktiež možné označiť ako symbolický, či zanedbateľný. Tieto skutočnosti, spolu s povahou spáchaného trestného činu (nedbanlivostný trestný čin) a osobnou situáciou obžalovaného, ktorý je otcom a živiteľom rodiny, aj v zmysle vykonaného dokazovania stabilne dlhodobo zamestnanou a zárobkovou činnou osobou, vo vzájomnej súvislosti odôvodňujú neuloženie trestu zákazu činnosti. O obžalovanom nie je možné hovoriť ako nedisciplinovanom vodičovi, ojedinelý priestupok za cca 25 rokov, počas ktorých je držiteľom vodičského oprávnenia a taktiež aktívnym vodičom, nie je možné hodnotiť ako zásadný poznatok, pričom z obsahu takto vykonaného dôkazu (evidenčnej karty vodiča) resp. z priestupkovej minulosti obžalovaného, skôr vyplýva jeho pozitívny disciplína vo vzťahu k zákonným povinnostiam vodiča. Odvolací súd s argumentom prokurátora o nedisciplinovanosti obžalovaného nestotožňuje, keďže nejde o vodiča, ktorý opakovane a závažným spôsobom porušuje a nerešpektuje pravidlá cestnej premávky a na ktorého je potrebné pôsobiť trestom zákazu činnosti, pričom stíhaný skutok je zjavne ojedinelý exces, z inak riadneho vedenia života. Za daného stavu veci podľa názoru odvolacieho súdu nie je namieste obžalovanému ukladať trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v zmysle § 61 Trestného zákona, čo i len na samej dolnej hranici jedného roka. Išlo by pre obžalovaného o trest neprimerane prísny, najmä s poukazom na jej osobu a pomery. 12. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora v celom rozsahu ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.