Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/60/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko, so sídlom Račí potok 3, Košice, IČO: 53 769 589, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ- PO3-2024/001355-004 zo dňa 21. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Personálnym rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 521 zo dňa 22. novembra 2023, bol žalobca podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „“) dočasne pozbavený výkonu štátnej služby dňom 08.12.2023 do právoplatného skončenia trestného stíhania. Žalobcovi bol dňom 08.12.2023 poskytnutý služobný plat vo výške minimálnej mzdy. Tento služobný plat sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného služobného platu. 2. Na rozklad žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2024/001355-004 zo dňa 21. februára 2024 rozklad zamietol a napadnutý personálny rozkaz č. 521 zo dňa 22. novembra 2023 potvrdil.

II.

Žaloba

3. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný a ani prvostupňový správny orgán sa nezaoberali skutočnosťou, ktorá bola dôvodom pre postavenie žalobcu mimo služby. Pokiaľ žalovaný bol názoru, že má byť postavený mimo službu, musí túto skutočnosť náležite odôvodniť, čo neurobil a nie je zrejmé, z akého dôvodu sa v danom čase rozhodol postaviť žalobcu mimo službu. Z uvedených dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a arbitrárne. Zároveň neexistuje ani len žiadna indícia, ktorá by mohla stáť za úvahu o ohrození dôležitého záujmu štátnej služby a že by ohrozoval priebeh objasňovania konania voči jeho osobe. Ani jedna z týchto možností nie je žiadnym spôsobom

odôvodnená, pričom je len neodôvodnene konštatovaná domnienka o nezlučiteľnosti so záujmami štátnej služby a zároveň domnienka o ohrození priebehu objasňovania konania voči jeho osobe, pretože bol dôvodne podozrivý. Za jediný dôvod postavania mimo služby žalobca považuje dôvod politický. Podľa názoru žalobcu aj vytýkané formálne nedostatky napadnutých rozhodnutí nie je možné zhojiť. Výrok rozhodnutia považuje za v rozpore so zákonom, konkrétne s Za dôvod neplatnosti rozhodnutia tiež považuje absentujúce údaje osoby, ktorá je zodpovedná za správnosť rozhodnutia a podpis.

III.

Vyjadrenie žalovaného

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že považuje svoj postup za a ani nevykazujú žiadne vady, ktoré by zakladali ich neplatnosť. Žalovaný je názoru, že vec bola správne právne posúdená a skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu. Žalovaný považuje rozkaz ministra č. 521 ako aj rozhodnutie žalovaného o rozklade za dostatočne jasné a zrozumiteľné, náležite odôvodnené vecne správne, a preto navrhol žalobu zamietnuť.

IV.

Relevantné právne predpisy

5. Podľa policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že a) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo b) spáchal trestný čin.

6. Podľa výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to až do jeho právoplatného skončenia. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby policajta.

7. Podľa , rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

8. Podľa , výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

9. Podľa , v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

V.

Verejné vyhlásenie rozsudku

10. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

11. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 11. decembra 2025, pretože boli splnené podmienky podľa v spojení s . Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 12. septembra 2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

VI.

Právne posúdenie veci správnym súdom 12. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ- PO3-2024/001355-004 zo dňa 21. februára 2024, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra č. 521 zo dňa 22. novembra 2023, ktorým bol žalobca podľa dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. 13. Po preskúmaní veci správny súd konštatuje, že z obsahu súdneho a administratívneho spisu je jednoznačne preukázané, že žalobca bol personálnym rozkazom č. 521 zo dňa 22.11.2023 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa od 08.12.2023 do právoplatného skončenia trestného stíhania, z dôvodu vydania uznesenia Úradu inšpekčnej služby ČVS: UIS-61/OPOV-2022 zo dňa 14.06.2023 podľa , ktorým bolo vznesené obvinenie voči žalobcovi za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa sm. b) s poukazom na a v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby a priebeh objasňovania jeho konania. 14. Dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu správny orgán nadobudol na základe oznámenia Úradu inšpekčnej služby, útvaru ochrannej služby a prevencie, odbor ochrany a prevencie, oddelenie Východ zo dňa 15.06.2023, z ktorého vyplýva, že žalobca sa stal dôvodne podozrivým zo spáchania zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa sm. b) s poukazom na a v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa .

15. Úvodom správny súd uvádza, že s poukazom na policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že: a) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo b) spáchal trestný čin. Podľa výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to až do jeho právoplatného skončenia. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby policajta. Počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa na policajta nevzťahuje povinnosť vykonávať službu, ako ani služobné úkony v službe alebo mimo nej. Nadriadený je pri rozhodovaní o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby povinný skúmať, či sú splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby a či tieto podmienky na vydanie rozhodnutia sú splnené kumulatívne. Najčastejším dôvodom na pozbavenie výkonu štátnej služby policajta býva skutočnosť, že jeho konaním sa stane dôvodne podozrivým zo spáchania úmyselného trestného činu. Podozrenie zo spáchania trestného činu vyplýva z úkonov vykonaných orgánmi činnými v trestnom konaní.

16. Pri rozhodovaní nadriadeného o použití alebo nepoužití inštitútu dočasného pozbavenia štátnej služby policajta nie je dôležité a potrebné posúdenie skutočnosti, či došlo alebo nedošlo k takému konaniu zo strany policajta, ktoré má znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa príslušných ustanovení . Ako podklad pre rozhodovanie vo veci samej je však právne relevantné zistenie, že voči policajtovi bolo vznesené obvinenie v zmysle príslušných procesných a hmotnoprávnych ustanovení a . Nadriadený nie je vecne príslušný posudzovať obsah vzneseného obvinenia, hodnotiť dôkazy získané orgánom činným v trestnom konaní, prípadne robiť ich rozbor alebo posudzovať opodstatnenosť vzneseného obvinenia a vôbec nie rozhodovať o vine a treste policajta. Nadriadený je v tomto prípade povinný len rešpektovať úkon orgánu činného v trestnom konaní ako orgánu, ktorému je zákonom zverená právomoc rozhodnúť, či boli splnené všetky zákonom požadované podmienky na vznesenie obvinenia. Akékoľvek úkony nadriadeného spochybňujúce vznesené obvinenie, hodnotenie dôkazov zadovážených orgánmi činnými v trestnom

konaní alebo posudzovanie opodstatnenosti vzneseného obvinenia by boli úkonmi prekračujúcimi jeho právomoci a zasahujúcimi do úkonov, ktoré na základe zákona prináležia výlučne orgánom činným v trestnom konaní. Na základe uvedeného preto možno konštatovať, že prvá podmienka na vydanie napadnutého rozhodnutia je splnená už samotným vznesením obvinenia voči policajtovi, čo bolo splnené aj v prejednávanom prípade.

17. Ďalšou podmienkou na vydanie rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby je preukázanie skutočnosti, že ponechanie policajta vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania. Ponechanie policajta vo výkone štátnej služby by mal nadriadený posudzovať vo vzťahu ku skutku, ktorý sa policajtovi kladie za vinu. Právna kvalifikácia konania policajta vyplýva jednak z obsahu uznesenia o vznesení obvinenia, ale aj z obsahu samotnej skutkovej podstaty trestného činu. Tu je potrebné konštatovať, že ide o plnenie služobných povinností policajta, ktoré sú špecifikované v t. j. úloh, na ktorých riadnom a nestrannom plnení má záujem celá spoločnosť, a to v podobe riadneho a nestranného plnenia služobných povinností. Pri rozhodovaní je potrebné mať na zreteli taktiež tú skutočnosť či skutok, z ktorého je policajt obvinený, stal sa v priamej súvislosti s výkonom právomoci policajta ako verejného činiteľa alebo nie a či by teda jeho ponechanie v štátnej službe nebolo v rozpore so záujmom spoločnosti na riadnom plnení služobných povinností tak, ako je to uvedené vyššie. V štádiu trestného konania, keď je policajt uznesením o vznesení obvinenia obvinený zo spáchania trestného činu, nemožno úplne vylúčiť, že skutok sa nestal, prípadne, že ho nespáchal obvinený policajt. Nadriadený v žiadnom prípade nemôže vykonávať dokazovanie v rozsahu, ktoré spadá do právomoci orgánov činných v trestnom konaní a ani neposudzuje skutok policajta z hľadiska jeho trestnoprávnej zodpovednosti. Rozhodovanie nadriadeného je len realizáciou jeho právomoci dočasne pozbaviť policajta výkonu štátnej služby zo zákonom predpokladaných dôvodov a zároveň právom nadriadeného rozhodovať v oblasti právne determinovaných subjektívnych práv policajtov vo veciach služobného pomeru so záväznými právnymi dôsledkami.

18. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu, a preto sa ich dodržiavanie vyžaduje a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Keďže konanie žalobcu bolo nezlučiteľné s postavením a úlohami príslušníka PZ, bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by vo výkone štátnej služby bol žalobca aj naďalej ponechaný. Žalovaný preto mal za to, že ďalšie ponechanie žalobcu vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, pretože podľa žalovaného dôležitým záujmom štátnej služby je záujem na včasnom a kvalitnom plnení služobných úloh a základných povinností policajta.

19. V danom prípade bola splnená aj druhá podmienka na vydanie rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby. Dôležitý záujem štátnej služby v danom prípade bolo možné vidieť v tom, že je nezlučiteľné so záujmami štátnej služby, aby túto vykonával policajt, ktorý je dôvodne podozrivý zo spáchania úmyselného trestného činu. Je totiž v dôležitom záujme štátnej služby, aby všetci príslušníci policajného zboru, ktorý je ozbrojeným bezpečnostným zborom a ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov SR, dodržiavali služobnú disciplínu, ktorá spočíva v dôslednom plnení povinností daných , ústavnými zákonmi, zákonmi, príkazmi a pokynmi nadriadených. Správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že by bolo v príkrom rozpore so záujmami štátnej služby, aby by uvedené činnosti boli naďalej zverené príslušníkovi policajného zboru, ktorý je dôvodne podozrivý z páchania úmyselnej trestnej činnosti. Žalovaný aj odôvodnil aj skutočnosť, že ponechanie žalobcu vo výkone štátnej služby by predstavovalo aj ohrozenie priebehu objasňovania jeho konania. Zotrvanie žalobcu vo výkone štátnej služby totiž nedáva záruku z hľadiska vylúčenia jeho možného pôsobenia najmä na napríklad svedkov, vypovedajúcich v trestnom konaní v neprospech žalobcu. To, že sa žalobca nestotožnil s dôvodmi žalovaného ohľadom preukázania ohrozovania dôležitého záujmu štátnej služby alebo priebehu objasňovania jeho konania ešte nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť alebo nezákonnosť. Žalovaný svoj záver s naplnení dôvodov ohrozovania dôležitého záujmu štátnej služby alebo priebehu objasňovania jeho konania riadne a dostatočne odôvodnil.

20. Konanie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby je konaním rozdielnym od trestného konania. Ide o personálne konanie, ktoré sa riadi ustanoveniami a správny orgán ním zisťuje a preukazuje naplnenie podmienok dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, v tomto prípade ustanovenia , Nie je možné ho zamieňať so samostatným trestným konaním, ktorým sa zisťuje, či sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Je potrebné zdôrazniť, že účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby nie sú otázky jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby. Preto nemožno v správnom súdnictve skúmať otázku prezumpcie neviny, trestnosť činu v rozsahu, ktorý je v konaní pred trestným súdom ústavne zaručený obvinenej osobe. Výsledok personálneho konania, a teda naplnenie zákonných podmienok dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby nie je závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže ohrozenie dôležitého záujmu štátnej služby nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. V tomto druhu konania nie je dôležité, koľko času uplynulo od vydania uznesenia orgánu činného v trestnom konaní o vznesení obvinenia policajtovi, ale to, či v čase realizácie tohto personálneho opatrenia sú splnené zákonné predpoklady uvedené v

21. Správny súd ďalej k veci dodáva, že použitie inštitútu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby nie je inštitútom, ktorým sa neguje garancia prezumpcie neviny alebo ktorým sa prejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej, ale je len nástrojom na ochranu záujmov spoločnosti, ktorý je oprávnený nadriadený aplikovať v prípadoch, keď sú splnené zákonom stanovené podmienky. Tento zákon a ani obdobné právne predpisy nevymedzujú obsah, a teda ani hranice pojmu „dôležitý záujem štátnej služby“ a tento pojem neupravuje ani žiaden vykonávací predpis. Je teda na uvážení nadriadeného, aby v medziach racionálnej úvahy bez akýchkoľvek subjektívnych vplyvov a po posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu vyhodnotil, ktoré skutočnosti bude považovať za dôležité záujmy štátnej služby. Z ústavnej zásady prezumpcie neviny nevyplýva zákaz, aby s tým, voči komu bolo vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu, nebolo možné zaobchádzať ako s obvineným, pričom obvinený je povinný strpieť určité obmedzenia, akým je napríklad väzba, skúmanie duševného stavu, prípadne ďalšie opatrenia uvedené v . K takýmto obmedzeniam je však nutné pripočítať i určité obmedzenia policajta pri výkone štátnej služby. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že služobný pomer policajta nezaniká vydaním rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, ale jeho výkon je len zo v počíta aj so situáciou, keď by sa nepotvrdili dôvody, pre ktoré je policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. V takom prípade je nutné rozhodnutie nadriadeného zrušiť a policajtovi doplatiť rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený.

22. Inštitút dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby predstavuje prostriedok pre nadriadených ako zamedziť prítomnosť vo výkone štátnej služby a vykonávaniu služobnej činnosti okrem iného aj tým, policajtom, ktorí sú dôvodne podozriví, že svoju príslušnosť k PZ zneužili na získanie neoprávnenej výhody pre seba alebo iného a zároveň tým narušili dôveru v tento zboru z dôvodu pochybností o ich čestnosti a disciplinovanosti. Zákonné predpoklady dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby musia byť dané v čase rozhodovania o tomto personálnom opatrení. Ak teda prvostupňový orgán usúdil, že kumulatívne splnenie oboch podmienok pre dočasné pozbavenie výkonu služby nastalo až v čase začatia personálneho konania nebolo jeho povinnosťou vysporiadať sa s otázkou skúmania týchto podmienok v predchádzajúcom období. V predmetnom konaní sa nerieši otázka porušenia služobnej prísahy alebo služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, ako je tomu v prípade prepustenia zo služobného pomeru, ale v tomto prípade sa rieši otázka dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, čo predstavujú dve samostatné i keď personálne, ale od seba na skutkovom základe odlišné administratívne konania.

23. K námietke rozporu rozkazu ministra č. 521 so znením správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Zo znenia jasne vyplýva, že minister vnútra môže predĺžiť dobu trvania dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, v prípade vedenia trestného konania, až do jeho právoplatného skončenia. Predĺženie doby uvedenej prichádza do úvahy len v prípade vedenia trestného stíhania a za podmienok tam uvedených. Uvedená situácia sa vzťahuje aj na tento prípad, a preto je rozkaz ministra č. 521 v súlade so znením

24. K námietkam týkajúcich sa absencii podpisu ministra vnútra na rozkaze č. 521 a absencia údajov osoby, ktorá zodpovedá zo správnosť rozhodnutia správny súd uvádza, že žalobcovi bol doručený odpis rozhodnutia a nie jeho rovnopis. Rovnopis rozkazu ministra vnútra je podpísaný ministrom a založený v administratívnom spise. Doručený odpis rozkazu ministra vnútra bez podpisu samotného ministra teda nespôsobuje vadu rozhodnutia alebo jeho nezákonnosť. Ani prípadné neuvedenie údajov osoby zodpovednej „Za správnosť“ nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozkazu ministra vnútra. Nejde o obligatórnu náležitosť rozhodnutia, ktorej neuvedenie spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.

25. K namietanému politickému dôvodu postavenia žalobcu mimo službu správny súd konštatuje, že žalobca neuviedol žiadne bližšie skutočnosti, ktoré by tento jeho záver bližšie odôvodňovali. Z administratívneho spisu nie je zrejmý nijaký politický dôvod vydania tohto rozhodnutia, Navyše takéto tvrdenie žalobcu nemá oporu v administratívnom spise žalovaného, pretože dôvodom na vydanie napadnutých rozhodnutí bolo naplnenie dôvodov uvedených v , a preto aj túto námietku považuje správny súd za nedôvodnú.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk má správny súd za to, že správne orgány postupovali pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými právnymi normami, v rozhodovaní nevybočili z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a druhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili a v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili, že boli splnené podmienky na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu, z toho dôvodu, že bolo nesporné, že proti policajtovi bolo vedené trestné stíhanie a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania, tak ako je to podrobne zdôvodnené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. V administratívnom konaní tiež neboli zistené procesné pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov správny súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

27. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa v spojení s tak, keďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

28. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa ým Centrum právnej pomoci.