Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15C-47-2025.pdf
PDF · 90.34 KB
Case nature
Subarea
15C/47/2025
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., proti žalovanému: F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A. G. H. E., t.č. I. H. I. A., J. K. L. XXX/XXX, M., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca dňa 10.12.2025 o 10:40 hod. podal na Okresný súd Prievidza návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému tieto povinnosti: zdržať sa vstupu do domu, v ktorom býva žalobca spolu so svojou manželkou a maloletou dcérou, zdržať sa vstupu do bytu, domu, na pracovisko alebo iné miesto, kde sa žalobca zdržiava alebo býva, zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania žalobcu - písomne, telefonicky, elektronicky alebo iným spôsobom, zdržať sa priblíženia k žalobcovi a jeho rodine na vzdialenosť menšiu než 50 metrov. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný dlhodobo užíva omamné a psychotropné látky, pričom začal často navštevovať svoju starú matku z otcovej strany, ktorá býva v spoločnej domácnosti so žalobcom, jeho manželkou a ich maloletou dcérou. Žalovaný prichádzal opakovane v skorých ranných, neskorších večerných hodinách, často aj viackrát za deň a pravidelne pod vplyvom alkoholu alebo omamných a psychotropných látok, čo bolo jeho správaním zrejmé a neskôr aj oficiálne potvrdené. Pri návštevách bol hlučný, narúšal pokoj, opakovane budil maloletú dcéru žalobcu a do domu prichádzal s alkoholom. Žalobca bol nútený žalovaného viackrát z domu vykázať. Dňa 19. júla 2025 došlo k vážnemu incidentu. Žalovaný v ranných hodinách vstúpil do domu žalobcu napriek predchádzajúcim upozorneniam, pričom bol zjavne pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Po tom, ako ho manželka žalobcu vyzvala, aby dom opustil, reagoval žalovaný agresívne, manželku verbálne napádal a vyhodil ju z domu. Následne napadol aj svokru žalobcu, ktorej sa hrubo vulgárne vyhrážal a ktorá pre dlhodobé psychiatrické ochorenie takmer skolabovala a musela sa zamknúť v izbe. Maloleté dcéra žalobcu sa incidentu stala svedkom, čo v nej vyvolalo silný strach a plač. Manželka žalobcu privolala políciu, ktorá privolala rýchlu zdravotnú pomoc, pričom zdravotníci zistili, že žalovaný je pod vplyvom drog, trpí hepatitídou a je HIV pozitívny. Polícia ho eskortovala na urgentný príjem v B., kde ho službukonajúci psychiater v ten deň napriek zjavnej intoxikácii prepustil. Žalovaný sa následne vrátil do E. a pokračoval v užívaní drog v miestnom pohostinskom zariadení. Jeho matka spolu so svojou matkou ho vypátrali, pričom žalovaný bol vo výrazne zmenenom stave, nekoordinovaný a dezorientovaný. Po tom, ako sa ho pokúsili odviesť, začal byť žalovaný opäť agresívny a obe ženy pred ním museli utiecť. Žalovaný následne vulgárne kričal, vyhrážal sa im usmrtením a snažil sa vykopnúť vchodové dvere. Opätovne bola privolaná polícia aj rýchla zdravotná pomoc, pričom žalovaný bol hospitalizovaný a následne premiestnený do psychiatrického zariadenia v M.. Počas hospitalizácie žalovaný prostredníctvom sociálnych sietí opakovane kontaktoval žalobcu, pričom správy mali striedavo manipulatívny, vyhrážajúci alebo prosebný charakter. Tieto správy žalobca nevyhľadával ani na ne nereagoval. Žalobca sa v
súčasnosti dozvedel, že žalovaný má byť v najbližších dňoch prepustený z psychiatrického zariadenia v M.. Žalobca a jeho manželka sa obávajú opakovania agresívneho správania žalovaného, najmä vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti, nestabilný psychický stav žalovaného, jeho užívanie drog a skutočnosť, že v dome žalobcu býva stará mama trpiaca Parkinsonovou chorobou a začínajúcou demenciou, ktorá môže žalovaného do domu vpustiť bez ohľadu na pokyny rodiny. Ďalšia blízka osoba
- svokra žalobcu - trpí dlhodobou depresiou a často sa zdržiava v dome žalobcu, kde pomáha so starostlivosťou o maloletú dcéru. Žalobca má preto dôvodnú obavu o svoju telesnú a duševnú integritu, ako aj o bezpečie svojej manželky, maloletého dieťaťa a ďalších rodinných príslušníkov. Z preventívnych dôvodov bol v dome nainštalovaný kamerový systém. Napriek tomu má žalobca za to, že jediný účinný spôsob ochrany predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň žalobca navrhuje, aby súd uložil kontrolu dodržiavania tohto neodkladného opatrenia pomocou primeraných technických prostriedkov (napr. elektronického monitorovacieho systému), ak to bude vzhľadom na aktuálny stav žalovaného možné. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojil žiadne listiny ani iné prílohy.
2. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX v kat. území E. vyplýva, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, kam žalovaný opakovane proti vôli žalobcu vstupuje, je žalobca a jeho manželka, každý v podiele 1/2 k celku.
3. Podľa § 324 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) až h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
6. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 328 odsek 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24hodín od doručenia návrhu.
10. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 CSP, pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí
obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
11. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.
12. Žalobca žiada o poskytnutie ochrany spočívajúcej jednak v uložení zákazu žalovanému nevstupovať do domu žalobcu (§ 325 ods. 2 písm. e) CSP), nevstupovať do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa žalobca (§ 325 ods. 2 písm. f) CSP), písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktovať žalobcu (§ 325 ods. 2 písm. g) CSP), nepribližovať sa k žalobcovi a jeho rodine na vzdialenosť menšiu než 50m (§ 325 ods. 2 písm. h) CSP), ako aj o kontrolu dodržiavania tohto neodkladného opatrenia prostredníctvom technických prostriedkov.
13. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP (zákaz nevstupovať do obydlia) má preventívnu funkciu, a preto nemožno jeho nariadenie podmieňovať požiadavkou preukázania násilného skutku. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody sa domnievať, že je ohrozený ich život, telesná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti nevstupovať do obydlia súd ďalej uvádza, že ide o opatrenie, ktoré sa týka ochrany pred násilím v domácom prostredí. V zmysle tohto neodkladného opatrenia je možné účastníkovi, voči ktorému návrh smeruje, uložiť, aby dočasne opustil byt alebo dom spoločne obývaný s osobou, ktorá navrhuje vydať neodkladné opatrenie, resp. aby do tohto domu alebo bytu dočasne nevstupoval. Úlohou tohto inštitútu je prostredníctvom rozhodnutia v občianskoprávnom konaní eliminovať kontakt páchateľa násilia s obeťou násilia a bezprostredne a rýchlo reagovať na aktuálne vzniknutý stav. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia tohto obsahu musí mať súd osvedčené odôvodnené podozrenie z násilia. Vzhľadom na to, že neodkladné opatrenie tohto obsahu možno nariadiť len na návrh, dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Navrhovateľ musí preukázať existenciu odôvodneného podozrenia z násilia predloženými a relevantnými hodnovernými tvrdeniami a dôkazmi deklarujúcimi, že telesná alebo duševná stránka nesú stopy psychického alebo fyzického násilia. Z praktického hľadiska najprístupnejšími dôkazmi v takýchto prípadoch sú lekárske správy, zápisnice polície o vykázaní násilníka zo spoločného obydlia, ale aj trestné oznámenia a pod.. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, hoci sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania, alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobnému postihu povinnej osoby. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity súd vyhodnocuje na základe predložených dôkazov. Je postačujúce, ak sa súdu osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25/24/2021 zo dňa 10.05.2021). V tomto prípade však nejde o spoločné obydlie žalobcu a žalovaného. V prípade, že žalovaný vstupuje do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky proti ich vôli, mohol by sa dopúšťať trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona - Kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Z obsahu návrhu jednoznačne nevyplýva, či žalobca využil možnosť vykázania žalovaného zo svojho obydlia prostredníctvom polície. Ak však aj napriek výzve, aby žalovaný s uvedeným konaním prestal, tento bude naďalej vstupovať do obydlia žalobcu, má žalobca možnosť podať na polícii trestné oznámenie.
14. Je zrejmé, že v tomto konaní, kedy súd rozhodne do 24 hodín, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad zisťovaním spoľahlivých tvrdených (všetkých) rozhodujúcich skutočností, čo znamená, že pre jeho nariadenie postačuje, ak podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, sa javia aspoň pravdepodobnými, pričom ako už bolo uvedené, procesnú zodpovednosť v tomto smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z fyzického či psychického násilia voči blízkej osobe a nie je podmienkou, aby v čase rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia bol žalovaný za skutok násilia odsúdený, či uznaný vinným zo spáchania prečinu alebo priestupku. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.
15. Čo sa týka poskytnutia ochrany podľa § 325 ods. 2 písm. f), g), h) CSP (povinnosť nestupovať do domu a na pracovisko, nekontaktovať a nepribližovať sa), ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná a duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie v akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Tento zákaz, ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.
16. V zmysle vyššie uvádzaných východísk súd konštatuje, že žalobca síce v návrhu tvrdil skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať nariadenie neodkladného opatrenia v ňom požadovanom znení (verbalizovaná opakovaná hrozba usmrtením), avšak tieto skutočnosti nijako neosvedčil a na ich preukázanie nepripojil, ani neoznačil žiadne dôkazy. Žalobca vo svojom návrhu neuvádza, či podal napríklad trestné oznámenie na žalovaného, v prípade že áno, na osvedčenie svojho nároku mal pripojiť napr. potvrdenie o podaní trestného oznámenia, resp. inú relevantnú listinu, ktorá by preukazovala ním uvádzané tvrdenia. Súd upozorňuje (ako už bolo viackrát zdôraznené), že žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia nesie zodpovednosť za osvedčenie podstatných náležitostí, inak povedané, že je výlučne na ňom, aby osvedčil dôvodné podozrenie (hrozbu) z fyzického či psychického násilia. Súd nespochybňuje, že žalobca má právo na ochranu svojej fyzickej a psychickej integrity a súd je tým orgánom, ktorý má takúto ochranu poskytovať, súd je však limitovaný zákonnými predpokladmi a nemôže nariadiť neodkladné opatrenie výlučne len na základe tvrdenia bez toho, aby toto tvrdenie bolo podložené relevantnou listinou, prípadne iným dôkazným prostriedkom. Súd zdôrazňuje, že v zmysle Civilného sporového poriadku nemá povinnosť vyzývať na doplnenie listín, ktoré by preukazovali žalobcom tvrdené skutočnosti (súd vyzýva na doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §129 ods. 1 CSP len ak nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, čo nie je tento prípad).
17. Keďže žalobca nijakým spôsobom neosvedčil dôvodné podozrenie z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity, nepredložil jediný dôkaz na takéto tvrdenie, súd nemohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani v jednej časti vyhovieť a návrh zamietol. Okrem toho je zrejmé, že žalovaný sa podľa žalobcu nachádza v ústavnom zariadení, preto aktuálne navrhované neodkladné opatrenie by ani nemohlo plniť svoj účel. Súd nemá povinnosť v civilnom sporovom konaní suplovať povinnosť navrhovateľa neodkladného opatrenia v zistení, kde sa aktuálne žalovaný nachádza.
18. Vzhľadom na zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol dôvod ani na nariadenie kontroly dodržiavania neodkladného opatrenia pomocou technických prostriedkov.
19. Súd dodáva, že ak pretrvávajú dôvody, pre ktoré žalobca navrhuje neodkladné opatrenie, môže si podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že rozhodné skutočnosti preukáže listinami (napr. potvrdením o podaní trestného oznámenia, potvrdením, že kontaktoval políciu a podobne) alebo inými prostriedkami.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 CSP. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania by mal žalovaný, ktorý však v tomto štádiu konania aktívny nebol a žiadne trovy mu nevznikli, a preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáhal. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.