Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-111-2025.pdf
PDF · 76.6 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/111/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno g/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona spáchaného sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 06.11.2025, sp. zn. 4Pp/40/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 11. decembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona, zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/33/2021 zo dňa 18.10.2023, právoplatným dňa 18.10.2023 v spojení s uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/33/2021 z 09.01.2024, právoplatným dňa 19.01.2024, z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 2 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/88/2023 zo dňa 31.01.2024, právoplatným dňa 23.04.2024 a z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/80/2021 zo dňa 06.11.2024, právoplatným dňa 06.11.2024.
Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku – výkon súčtu dvoch tretín a polovice pomerných častí uložených trestov, pričom ale nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok. Vo vzťahu k nesplneniu prvej materiálnej podmienky, vzťahujúcej sa na preukázanie polepšenia, svoj názor súd I. stupňa oprel o hodnotenie odsúdeného riaditeľom ÚVTOS Želiezovce, podľa ktorého sa odsúdený dopustil porušenia ústavného poriadku, za ktoré bol doposiaľ jedenkrát disciplinárne potrestaný, podmienky k udeleniu disciplinárnej odmeny si nevytvoril ani v jednom prípade, pričom program zaobchádzania neplní. Bol vyradený z resocializačného programu „Zamestnanosť“ pre jeho odmietavý postoj a absenciu záujmu zúčastňovať sa na stretnutiach. Počas výkonu trestu bol pracovne zaradený vo väzenskej kuchyni, avšak z dôvodu slabej pracovnej morálky bol z nej vyradený. S poukazom na uvedené mal súd I. stupňa za to, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním sa počas výkonu trestu odňatia slobody nepreukázal žiadne polepšenie, a to ani v minimálnej miere, aby bolo možné konštatovať, že u neho je podmienečné prepustenie na mieste. V súvislosti s nesplnením druhej materiálnej podmienky v podobe existencie možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, súd I. stupňa poukázal na odpis registra trestov odsúdeného, ktorý sa opakovane dopúšťal najmä majetkovej trestnej činnosti. Uviedol, že odsúdený sa dopúšťal páchania trestnej činnosti v pravidelných intervaloch, takmer výlučne mu bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom odsúdeného ani viacnásobný výkon trestu odňatia slobody
neodradil od páchania trestnej činnosti, dokonca rovnakého charakteru. Súd I. stupňa bol názoru, že u osoby odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že by v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody viedol riadny život počas skúšobnej doby, keďže v jeho prípade nie je páchanie trestnej činnosti len sporadickým vybočením zo spôsobu jeho života, naopak, odsúdený je špeciálnym recidivistom, pričom osobnosť viacnásobných recidivistov poskytuje len veľmi slabé záruky, že by sa v budúcnosti trestnej činnosti nedopustili. Konštatoval, že predchádzajúca izolácia odsúdeného od spoločnosti spočívajúca vo výkone trestu odňatia slobody, nemala doposiaľ na neho dostatočný preventívny a výchovný účinok, naopak, odsúdený aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody opätovne a opakovane páchal trestnú činnosť. V tejto súvislosti poukázal súd I. stupňa na hodnotenie odsúdeného riaditeľom ÚVTOS Želiezovce, podľa ktorého je u odsúdeného riziko recidívy vysoké a resocializačná prognóza je nepriaznivá, ako aj na záver hodnotenia, podľa ktorého sa jeho podmienečné prepustenie neodporúča. Vzhľadom na uvedené dospel súd I. stupňa k záveru, že odsúdený uvedený predpoklad nespĺňa a jeho podmienečným prepustením by bol zmarený účel výkonu trestu. Súd I. stupňa skúmal aj možnosť podmienečného prepustenia v zmysle § 68 odsek 1 Trestného zákona s obligatórnym určením primeranej skúšobnej doby a fakultatívnym nariadením probačného dohľadu nad odsúdeným za súčasného ustanovenia primeraných obmedzení alebo povinností a mal za to, že takáto možnosť pre odsúdeného preukázať vedenie riadneho života v skúšobnej dobe a forma určitej kontroly nad jeho správaním je z hľadiska opakovaných odsúdení a z hľadiska vysokého rizika recidívy neadekvátna a v danom prípade nedôvodná. Z dôvodu nesplnenia materiálnych podmienok súd I. stupňa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia a návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z trestu odňatia slobody zamietol.
Proti tomuto uzneseniu, v zákonnej lehote, podal odsúdený sťažnosť, ktorú aj sám písomne odôvodnil. V dôvodoch sťažnosti uviedol, že žiada, aby krajský súd prehodnotil rozhodnutie Okresného súdu Levice. Uviedol, že aktuálne nemá podmienky na to, aby si vytvoril disciplinárnu odmenu. Žiada sa do práce, pričom toto mu nie je umožnené, nakoľko momentálne v ústave väzňov s diferenčnou skupinou „C“ nechcú veľmi zaťahovať do práce. Nemá sa ako dopracovať k disciplinárnej odmene, keďže „rajóny“, v ktorých by mohol vykonávať pracovnú činnosť sú všetky obsadené, pričom na zabezpečenie práce by v ňom musel vykonávať trest aspoň pol roka. Uviedol, že po prípadnom prepustení má zabezpečené bývanie u sestry, u ktorej môže bývať len pod podmienkou, že si nájde zamestnanie, aby jej mohol platiť nájomné. Na základe uvedeného žiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Nadriadený súd, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy súdu I. stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o tom, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie ani jednej z materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, ktorými sú podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona, že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a zároveň sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, sú opodstatnené a to z tých istých dôvodov vyplývajúcich z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 176 odsek 2 Trestného poriadku, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje.
K úvahám súdu I. stupňa nadriadený súd dopĺňa, že nesplnenie materiálnych podmienok požadovaných ustanovením § 66 odsek 1 Trestného zákona na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je odôvodnené predchádzajúcim spôsobom života odsúdeného, vyplýva aj z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Želiezovce a v neposlednom rade aj z registra trestov odsúdeného, pretože odsúdený sa opakovane, konkrétne 18-krát, dopustil páchania rôznorodej trestnej činnosti, opakovane sa dopúšťal najmä majetkovej trestnej činnosti, v dvoch prípadoch sa dopustil trestného činu marenia úradného rozhodnutia a v jednom prípade sa dopustil zločinu vydierania. Odsúdený opakovane vykonával nepodmienečné tresty odňatia slobody, čo preukazuje jeho nekritický postoj k páchaniu trestnej činnosti a jeho dešpekt k zákonným a morálnym pravidlám správania sa. S ohľadom na uvedené nadriadený súd konštatuje, že nemožno dôvodne predpokladať, že odsúdený sa po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude trestnej činnosti vyhýbať a začlení sa do spoločnosti ako riadny občan, ktorý dodržiava jej právne a morálne normy.
Nadriadený súd taktiež poukazuje na hodnotenie odsúdeného riaditeľom ÚVTOS Želiezovce, podľa ktorého je u odsúdeného resocializačná prognóza nepriaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie významné okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie riadny život a že pre spoločnosť tu nie je zvýšené riziko recidívy odsúdeného, čo u odsúdeného nemožno konštatovať.
Nadriadený súd sa preto stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že odsúdený nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok určených ustanovením § 66 odsek 1 Trestného zákona na podmienečné prepustenie, pretože plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal polepšenie a nie je možné od neho dôvodne očakávať, vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť a predchádzajúce odsúdenia, že v budúcnosti povedie riadny život.
Čo sa týka argumentácie odsúdeného v písomných dôvodoch sťažnosti, nadriadený súd v kontexte tvrdenia odsúdeného, že disciplinárnu odmenu nedostal z dôvodu jeho preradenia do inej diferenčnej skupiny, udáva, že ani jej prípadné udelenie by v prípade odsúdeného automaticky nepredstavovalo odôvodnenie pre pozitívne rozhodnutie o jeho návrhu na podmienečné prepustenie, keďže materiálne podmienky podmienečného prepustenia sa posudzujú komplexne zo všetkých dôvodoch uvedených v ustanovení § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona. V tejto súvislosti je navyše potrebné uviesť, ako to vyplýva z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Želiezovce, že odsúdený bol v minulosti pracovne zaradený na pracovisku väzenská kuchyňa ako pomocná sila, z ktorého bol avšak na návrh zamestnávateľa z dôvodu slabej pracovnej morálky vyradený, pričom menovaný bol taktiež vyradený z resocializačného programu „Zamestnanosť“ pre jeho odmietavý postoj a absenciu záujmu zúčastňovať sa na stretnutiach. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že aj v prípade existencie pracovných možností vo výkone trestu odňatia slobody nie je isté, či by odsúdený túto možnosť využil, resp. či by s poukazom na mieru jeho minulého pracovného nasadenia bol schopný si túto prácu udržať.
Odsúdený svojím konaním opakovane preukázal zjavnú neúctu k súdnym rozhodnutiam, ako aj zákonom chráneným hodnotám, a to aj napriek osobnej a viacnásobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody. Odsúdený mal dostatok možností preukázať pozitívnu zmenu svojho správania, a to aj vo výkone trestu odňatia slobody, avšak tieto nevyužil a predchádzajúce odsúdenia u neho zrejme nesplnili zákonom predpokladaný účel trestu.
Nadriadený súd taktiež skúmal možnosť pozitívneho rozhodnutia o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby a fakultatívneho nariadenia probačného dohľadu za súčasného ustanovenia primeraných obmedzení alebo povinností (§ 68 odsek 1 Trestného zákona). S poukazom na viaceré nepodmienečné odsúdenia menovaného, vysoké riziko recidívy a nepriaznivú resocializačnú prognózu by aplikácia predmetného inštitútu nebola na naplnenie účelu trestu efektívna a postačujúca. Nadriadený súd je vzhľadom na vyššie uvedené toho názoru, že je nevyhnutné, aby si odsúdený vykonal trest odňatia slobody tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím.
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. So zreteľom na uvedené preto nadriadený súd sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.