Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_BA-6S-151-2023.pdf
PDF · 96.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-6S/151/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph. D., a z členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Natálie Stahovcovej, vo veci žalobcu: G. L. Pharma Slovakia, s.r.o., so sídlom Stromová 13, 831 01 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 46 898 506, zastúpeného: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36860891, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100860381/2023 zo dňa 22.03.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 103364273/2022 zo dňa 15.12.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi podľa §
155 ods. 1 písm. f) bod 2. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) uložená pokuta vo výške 234,70 Eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2016 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani pridanej hodnoty v relevantnom znení (ďalej len „zákon o DPH“). V odôvodnení poukázal prvostupňový orgán na uplatnenie si nadmerného odpočtu žalobcom v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016 vo výške 10 112,96 Eur. Súčasne prvostupňový orgán poukázal na vykonanú daňovú kontrolu u žalobcu za zdaňovacie obdobia január 2016 – december 2016, kedy na základe jej výsledkov bolo prvostupňovým orgánom vydané rozhodnutie č. 101449502/2022 zo dňa 18. 05. 2022 (potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 102500198/2022 zo dňa 19. 09. 2022), ktorým bol podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu v hodnote 624,- Eur (ďalej len „rozdiel odpočtu“), teda došlo k zníženiu nadmerného odpočtu za predmetné zdaňovacie obdobie zo sumy 10 112,96 Eur na sumu 9 488,49 Eur. Prvostupňový orgán s odkazom na príslušné ustanovenia § 154 a § 155 daňového poriadku uložil pokutu vo výške 10 % ročne zo sumy, o ktorú prvostupňový orgán znížil nárok uplatnený v daňovom priznaní. Prvostupňový orgán v závere rozhodnutia uviedol výpočet pokuty, spočívajúci v súčine určeného rozdielu odpočtu, sadzby a počtu dní a následného podielu tohto súčinu s počtom kalendárnych dní v roku.
2. Na základe podaného odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím č. 100860381/2023 zo dňa 22.03.2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil. Žalovaný odmietol námietky žalobcu, v ktorých tvrdil, že nebol informovaný o konaní a že nemohol uplatňoval procesné práva. Doručením prvostupňového rozhodnutia splnomocnenému zástupcovi žalobcu došlo podľa žalovaného k informovaniu žalobcu o konaní, o čom svedčí aj využitie jeho práva na podanie odvolania. Žalovaný vyslovil súhlas s odvolacou námietkou žalobcu, kedy uznal absenciu konkrétnych dátumov, z ktorých bol vypočítaný počet dní omeškania a podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku, doplnil prvostupňové rozhodnutie o časový údaj, v zmysle ktorého sa pokuta počítala odo dňa 26.04.2016 do 29.01.2020, t. j. celkom 1374 dní. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovi bola uložená sankcia na základe daňovou kontrolou zisteného porušenia ustanovení zákona o DPH. Uloženie pokuty žalobcovi bolo podľa žalovaného povinné, vyplývajúce z ustanovení § 154 ods. 1 písm. g) a § 155 ods. 1 písm. f) bod 2. daňového poriadku, ktorá bola vypočítaná z rozdielu odpočtu.
II.
Správna žaloba
3. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, doručenou pôvodne na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa 29. 05. 2023. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, a to v dôsledku viacerých porušení práv žalobcu daných najmä porušením ustanovení daňového poriadku, tiež z dôvodu nedostatočného a nesprávneho skutkového zistenia vo veci, nesprávneho právneho posúdenia veci a vád samotného rozhodnutia.
4. V žalobných bodoch žalobca namietal, že nebol informovaný o začatí, priebehu a ukončení konania a o zistených skutočnostiach. Žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie mu nebolo doručené riadnym spôsobom z dôvodu, že na jeho zastupovanie v konaní o uložení pokuty absentovala plná moc. Prvostupňový orgán podľa žalobcu akceptoval plnú moc žalobcu, ktorá sa týkala daňovej kontroly, pričom táto plná moc sa netýkala konania o uložení pokuty a preto bolo potrebné vystaviť novú plnú moc. Bez dispozície novej plnej moci bolo doručenie prvostupňového rozhodnutia uskutočnené v rozpore s príslušnou právnou úpravou.
5. V ďalšej časti žalobných bodov žalobca namietal, že sa nemohol vyjadriť k žiadnej skutočnosti, a že nemohol predložiť akýkoľvek návrh a dôkazný prostriedok. Podľa žalobcu sa týmto jedná o závažné porušenia zákonných povinností prvostupňovým orgánom, ktoré neboli napravené žalovaným, čo znemožňuje realizáciu vyrubovacieho konania tak vo vzťahu k podstate, ako aj k súvisiacej sankcii. Prvostupňové rozhodnutie podľa žalobcu neobsahuje špecifikáciu konkrétnych dátumov umožňujúcich určenie počtu dní omeškania, a preto nie je možné overiť správnosť zvoleného počtu dní a teda správnosť výpočtu, čo spôsobuje zmätočnosť a nesúlad s rozhodnou právnou úpravou. Nedostatky boli podľa žalobcu síce doplnené rozhodnutím žalovaného, ale za roky 2016 a 2020 sa počíta s 366 dňovým
rokom, avšak vynásobenie obdobím uvádzaným v odôvodnení rozhodnutia (roky 2016 a 2020) nie je totožné s reálne využitým počtom dní omeškania uplatneným pri vypočítaní pokuty. Ide preto podľa žalobcu o zmätočnosť, keďže žalovaným nebola zodpovedaná otázka, koľko dní predstavuje základ pre výpočet pokuty. Nezabezpečenie dvojinštančnosti konania v danej veci spôsobuje podľa žalobcu nemožnosť ozrejmenia tejto otázky v riadnom správnom konaní s nevyhnutnosťou jej riešenia v súdnom konaní.
6. V záverečnej časti žalobných bodov žalobca dodal, že rozhodnutie žalovaného je založené na predchádzajúcom rozhodnutí prvostupňového orgánu, ktoré spočíva na množstve nedostatkov, kedy žalobcovi nebolo umožnené sa vyjadriť k oboznámeniu so zisteniami v rámci daňovej kontroly, v absencii riadneho protokolu z daňovej kontroly, ktorý neobsahoval zákonné náležitosti a s tým súvisiaceho vyrubovacieho konania, v znemožnení účasti žalobcu pri výsluchu svedkov, v selektívnom výbere dôkazných prostriedkov v neprospech žalobcu a v nezákonnom hodnotení dôkazov a v nesprávnom právnom posúdení veci.
7. Na základe uvedených skutočností preto žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a priznal mu právo na náhradu trov konania.
III.
Vyjadrenie k žalobe
8. K žalobe sa podaním doručeným dňa 23. 11. 2023 vyjadril žalovaný. Uloženie sankcie bolo podľa neho obligatórne na základe určeného rozdielu dane po daňovej kontrole a bola uložená v súlade s § 155 ods. 1 písm. f) bod 2. daňového poriadku za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku. Podľa žalovaného mal žalobca o výsledku daňovej kontroly a aj o rozdiele odpočtu vedomosť, o čom svedčí jeho podanie žaloby voči rozhodnutiu žalovaného č. 102500198/2022 na Krajský súd v Bratislave (sp. zn. 6S/246/2022), ku ktorej sa žalovaný vyjadril podaním doručeným dňa 31.01.2023 a predložil všetky doklady týkajúce sa daňovej kontroly. Prvostupňové rozhodnutie bolo doručované podľa žalovaného splnomocnenému zástupcovi na základe plnej moci, ktorá mu bola doručená dňa 26.04.2021, a ktorá podľa obsahu bola udelená na výkon všetkých úkonov potrebných pre obranu a uplatnenie nárokov v procese prebiehajúcej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za január až december 2016 a pre konania súvisiace alebo nadväzujúce na daňovú kontrolu. Prvostupňové rozhodnutie sa preto podľa žalovaného dostalo do sféry žalobcu, o čom svedčí skutočnosť, že žalobca voči nemu podal odvolanie.
9. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalovaný doplnil prvostupňové rozhodnutie o výpočet dní, za ktoré bola uložená sankcia a uviedol celkový výpočet sankcie, ktorá sa počíta od 26.04.2016 do 29.01.2020, t. j. celkovo 1374 dní (roky 2016 a 2020 279 dní, roky 2017 – 2019). K námietke nezabezpečenia dvojinštančnosti konania žalovaný konštatoval, že zákonným spôsobom doplnil prvostupňové rozhodnutie o prepočet sumy sankcie, čím nemohlo dôjsť k ujme žalobcu. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí.
10. Na základe uvedených skutočností preto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
11. K vyjadreniu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 15.01.2024, sa žalobca ďalej nevyjadril.
VI.
Relevantná právna úprava
12. Podľa § 16 ods. 9 daňového poriadku dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.
13. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto uplatní si nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov.
14. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g).
15. Podľa § 155 ods. 2 daňového poriadku pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1% z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy. Pri vyrubení dane vyrubovacím rozkazom sa pokuta vypočíta spôsobom podľa prvej vety do dňa vyrubenia dane.
16. Podľa § 155 ods. 5 daňového poriadku ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške 10% ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f). Ak dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku 1 písm. h) nedosiahne 7%, pokuta sa uloží vo výške 7% ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. h). Ak základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 3%, pokuta sa uloží vo výške 3% ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).
17. Podľa § 155 ods. 7 daňového poriadku Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.
VII.
Právne posúdenie žaloby
18. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu a registra 10S správneho súdu.
19. O žalobe rozhodol správny súd rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom k 30. 06. 2023 (ďalej len „SSP“) dňa 12. 12. 2025, ktorý bol v rovnaký deň podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu. So zreteľom na dátum nápadu žaloby správny súd v súlade s § 493e SSP konal a rozhodoval vo veci podľa ustanovení SSP v znení účinnom k 30. júnu 2023.
20. Podstatou žalobných námietok boli tvrdenia žalobcu týkajúce sa porušenia jeho procesných práv počas administratívneho konania, absencie potrebných údajov v rozhodnutí, existencie vád rozhodnutia žalovaného spočívajúcich v jeho nedostatočnom odôvodnení a nezrozumiteľnosti.
21. Správny súd uvádza, že nie je možné prisvedčiť žalobnej námietke týkajúcej sa nesprávneho doručovania prvostupňového rozhodnutia. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 26. 04. 2021, t. j. viac ako rok pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, bolo prvostupňovému orgánu doručené žalobcom podpísané splnomocnenie, ktorým žalobca v rovnaký deň splnomocnil advokáta na zastupovanie v tam určenom rozsahu. Rozsah splnomocnenia bol žalobcom vymedzený na
viaceré hmotnoprávne a procesnoprávne úkony, pričom jeden z hlavných bodov splnomocnenia bolo vykonávanie všetkých úkonov súvisiacich s daňovou kontrolou za obdobie január – december 2016 a naň súvisiacich ďalších konaní, t. j. daňových a iných konaní pred daňovými úradmi, Finančným riaditeľstvom SR pred príslušnými súdmi zahŕňajúc konanie o kasačnej a ústavnej sťažnosti.
22. Správny súd sa preto stotožnil zo závermi žalovaného, ktorý považoval prvostupňové rozhodnutie za riadne doručené, keďže právny zástupca žalobcu bol na základe predmetného splnomocnenia splnomocnený (oprávnený) aj na súvisiace a iné konania pred daňovým úradom, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o uložení sankcie a teda aj na úkon doručenia (prijatia) prvostupňového rozhodnutia.
23. Žalobcove námietky o porušení jeho procesných práv, ktorými namietal neinformovanie o začatí konania o uložení pokuty, jeho priebehu a ukončení, správny súd považoval za nedôvodné. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v prípadoch, ak daňové sankčné konanie nasleduje po vyrubovacom konaní (v ktorom sa právoplatne a s možnosťou participácie účastníka konania ustálila podstata daňového správneho deliktu) a sankcia je zákonom určená pevnou sumou alebo vzorcom výpočtu (ktorý daňové orgány nemôžu ovplyvniť), nie je neupovedomenie účastníka konania o začatí daňového sankčného konania takou vadou, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia o uložení pokuty. (rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Stk/9/2024, 1Asan/5/2021, príp. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Asan/3/2017, 2Sžf/30/2016). V posudzovanom prípade išlo o obdobnú právnu situáciu, kedy podstata správneho deliktu bola ustálená v predchádzajúcom daňovom konaní, v ktorom bol žalobcovi určený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016. V následnom sankčnom konaní bolo predmetom rozhodovanie uloženie sankcie, ktorá bola uložená pevnou sumou a výšku ktorej sám žalobca v žalobe nenamietal. Orgány verejnej správy preto nepochybili, ak žalobcu neinformovali o začatí konania o uložení pokuty, keďže takýto postup v rámci ustanovení o ukladaní sankcie nie je zákonnom ani predpokladaný a ako vyplýva z citovanej judikatúry, nejde ani o porušenie zásad správneho trestania.
24. Pokiaľ ide o námietky žalobcu voči vadám prvostupňového rozhodnutia týkajúceho sa uvedenia špecifikácie počtu dní omeškania je potrebné konštatovať, že tieto boli odstránené žalovaným na základe postupu podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku, kedy žalovaný doplnil a odôvodnil počet dní 1374 so začiatkom plynutia obdobia od 26.04.2016 do 29.01.2020. Sám žalovaný vymedzil výpočet obdobia pre výšku pokuty aj za prestupné roky 2016 a 2020, pričom v roku 2020 sa do počtu dní zarátavalo len prvých 29 dní mesiaca január 2020 a za rok 2016 len 250 dní. Žalobca v rámci žalobnej argumentácie namietal, že vynásobenie uvádzaným obdobím nie je totožné s reálne využitým počtom dní omeškania, pričom bližšie vysvetlenie tohto svojho záveru žalobca neuviedol. Správny súd preto konštatuje nedostatok žalobnej argumentácie, ktorú jednak správny súd považoval za nejasnú a bližšie nešpecifikovanú.
25. Žalobca namietal aj porušenie jeho práv, kedy sa nemohol vyjadriť ku žiadnej skutočnosti, predložiť akýkoľvek návrh, príp. dôkazný prostriedok. Uvedeným námietkam správny súd neprisvedčil, keďže žalobca mal priestor svoje procesné práva uplatňovať po doručení prvostupňového rozhodnutia, a to v rámci odvolacieho konania. Správny súd len poukazuje na skutočnosť, že práve v odvolacom konaní na základe žalobcových odvolacích námietok, t. j. realizácie jeho procesných práv, došlo k doplneniu odôvodnenia prvostupňového orgánu žalovaným ohľadne špecifikácie konkrétnych dátumov umožňujúcich určenie počtu dní omeškania. V tejto spojitosti správny súd neprisvedčil ani námietke žalobcu ohľadne nezabezpečenia dvojinštančnosti konania, keďže takéto konanie prebehlo na základe žalobcom podaného odvolania, v ktorom mal žalobca priestor na uplatnenie svojich odvolacích námietok.
26. Záverom správny súd považoval za potrebné dodať, že žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Okrem konštatovania týchto vád ale žalobca nepripojil žiadnu naň súvisiacu argumentáciu, ktorú by správny súd mohol náležite vyhodnotiť a ktorej uvedenie je základnou povinnosťou žalobcu pri podaní správnej žaloby (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sžk/46/2019, zo dňa 24.11.2020, bod 39, príp. , sp. zn. 5Sžfk/40/2019 zo dňa 27.05.2021, body 28 - 30). Správny súd preto konštatuje nedostatok žalobnej argumentácie, ktorá spôsobuje jej neopodstatnenosť.
27. Na základe uvedených skutočností preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 Správneho súdneho poriadku, kedy žalovanému ako úspešnému účastníkovi v konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil také dôvody, pre ktoré by takéto priznanie bolo možné spravodlivo požadovať.
29. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.