Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

73C/28/2025

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcov: 1/ A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X E., XXX XX F. a 2/ A. G. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X E., XXX XX F., zastúpení: LEX, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Májkova 3, 811 07 Bratislava, IČO: 51 940 922, proti žalovanému: A. I. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný na vlastné náklady odstrániť stavebné úpravy, ktoré vykonal v garáži: nebytovom priestore č. 2, nachádzajúcom sa na poschodí -2 suterén bytového domu so súp. č. XXXXX postavenom na pozemku parcely registra „C“ s par. č. XXXX/XX, vo vchode G. J. H. X, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres: F. A., obec: F., katastrálne územie: K., pozostávajúce z oddeľovacej priečky zriadenej medzi parkovacím státím č. 78 a č. 79 a z dverí uzatvárajúcich priestor parkovacieho státia č. 79.

II. Žalobcom súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Súd poučuje žalovaného, že môže podať žalobu proti žalobcom, ktorá sa bude týkať nárokov na navrátenie veci do pôvodného stavu alebo na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú, aby súd uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady odstrániť stavebné úpravy, ktoré vykonal v garáži v suteréne bytového domu na parkovacom státí č. 79, čím žalobcom znemožnil riadne užívať ich (vedľa sa nachádzajúce) parkovacie státie č. 78.

2. Žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili nasledovne. Žalobcovia sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu o veľkosti 1/69 k celku na nebytovom priestore č. 2, nachádzajúcom sa na -2 suterén bytového domu so súp. H. XXXXX vo vchode č. 8 na ulici Ružová dolina v Bratislave, s ktorým je spojené právo výlučného užívania parkovacieho státia č. 78. Žalovaný je tiež vlastníkom podielu o veľkosti 1/69 k celku na nebytovom priestore č. 2, nachádzajúcom sa na -2 suterén bytového domu so súp. č. XXXXX vo vchode č. X na ulici G. J. v F., avšak s jeho vlastníckym podielom je spojené právo výlučného užívania parkovacieho státia č. 79, ktoré sa nachádza vedľa parkovacieho státia žalobcov (č. 78). Žalovaný dňa 26.09.2025 začal na parkovacom státí č. 79 realizovať stavebné úpravy spočívajúce v: (a) zhotovení dvoch oddeľovacích priečok medzi jeho parkovacím státím a parkovacím státím žalobcov z jednej strany a parkovacím státím č. 80 z druhej strany jeho parkovacieho státia a (b) inštalácii uzatváracích dverí, ktorými vytvoril uzavretý priestor okolo svojho parkovacieho státia. Žalovaný si uvedenými stavebnými úpravami fakticky oddelil svoje parkovacie státie od ostatných parkovacích státí nachádzajúcich sa v garáži, ktorá má celkovú výmeru 1775,51 m2 a pozostáva zo 69 parkovacích stojísk a príjazdovej komunikácie. Garáž je v

podielovom spoluvlastníctve 69 osôb, pričom každému spoluvlastníkovi prináleží právo výlučného užívania konkrétneho parkovacieho státia v súlade s o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Dňa 28.09.2025, teda dva dni po začatí stavebných úprav na parkovacom státí žalovaného, žalobca 2/ kontaktoval pracovníka správcovskej spoločnosti H-PROBYT, spol. s r. o., pána G. L., so žiadosťou o preverenie predmetných zásahov, vysvetlenie dôvodov ich realizácie bez informovania ostatných spoluvlastníkov a s požiadavkou na ich bezodkladné odstránenie. Pán L. dňa 29.09.2025 informoval žalobcov, že o stavebných úpravách nemal žiadnu vedomosť, preverí situáciu a bude kontaktovať žalovaného ako vlastníka susedného parkovacieho státia. Keďže dovtedy nedošlo k náprave ani k poskytnutiu ďalších informácií, žalobcovia opäť dňa 03.10.2025 kontaktovali pána L., ktorý im uviedol, že situáciu preveril so zistením, že stavebné úpravy neboli schválené žiadnym oficiálnym postupom a boli vykonané výlučne z iniciatívy žalovaného. Pán L. zároveň uviedol, že podľa jeho názoru nedošlo k obmedzeniu susedných vlastníkov, keďže žalovaný inštaloval deliace priečky a bránu na svojom parkovacom stojisku. Žalobcovia v návrhu uviedli, že ich parkovacie státie je z jednej strany ohraničené murovanou stenou garáže a z druhej strany žalovaným novo vybudovanou konštrukciou, ktorá vyzerá ako plechová, s oceľovými nosníkmi, ktoré sú pripojené k zemi a k stropu skrutkami. Žalovaný tak touto konštrukciou zásadne a neprimerane zúžil manévrovací priestor, v dôsledku čoho je riadne užívanie parkovacieho státia žalobcov fakticky znemožnené. Vjazd a zaparkovanie vozidla sú možné iba s mimoriadnou námahou, za hranicou bežnej použiteľnosti parkovacieho miesta a keďže šírka parkovacieho státia žalobcov je zhruba 2,23 metra, vozidlo nie je možné po zaparkovaní opustiť, čo úplne vylučuje praktické využívanie parkovacieho miesta na účel, na ktorý je určené. Konaním žalovaného tak podľa žalobcov došlo k závažnému a úplne neakceptovateľnému zásahu do ich vlastníckeho práva. Hoci žalobcovia formálne zostali vlastníkmi svojho parkovacieho státia, jeho praktické a funkčné užívanie bolo konaním žalovaného úplne znemožnené. V dôsledku jednostranne a svojvoľne zriadenej konštrukcie na susednom parkovacom státí je parkovacie miesto žalobcov nielen obmedzené, ale objektívne nevyužiteľné na účel, na ktorý je určené. Osobný automobil síce možno s veľkými ťažkosťami zasunúť do priestoru, avšak po zaparkovaní nie je možné otvoriť dvere vozidla, vystúpiť ani vozidlo reálne používať, čím je užívanie parkovacieho státia úplne paralyzované. Takýto stav tak predstavuje priamy, pokračujúci a intenzívny zásah do výkonu vlastníckeho práva, ktorý nemožno považovať za žiadnu mieru bežného obmedzenia, ale za faktické odňatie možnosti užívať predmet vlastníctva. Navrhovatelia sú tak zbavení jedného zo základných oprávnení, ktoré im ako vlastníkom prislúchajú. Žalobcovia sa pred podaním tohto návrhu pokúsili vyriešiť vec mimosúdnou cestou, a preto zaslali žalovanému predžalobnú výzvu, v ktorej ho vyzvali na okamžité odstránenie všetkých stavebných úprav (t. j. priečky, dverí a iných pevných konštrukcií), ktorými žalovaný ohraničil parkovacie státie, a na uvedenie tohto státia do pôvodného stavu. Žalovaný si predžalobnú výzvu prevzal dňa 28.10.2025, no protiprávny stav neodstránil. Vzhľadom na to, že tento zásah do práv žalobcov naďalej trvá, jeho následky sa každým dňom prehlbujú a znemožňujú žalobcom užívanie ich majetku, pričom hrozí vznik ďalších škôd, žalobcovia pristupujú k podaniu tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom je zabrániť pokračovaniu protiprávneho stavu a zabezpečiť tak okamžitú a účinnú ochranu ich vlastníckeho práva. Žalobcovia tiež poukázali na to, že žalovaný nie je výlučným vlastníkom garáže, ale len jedným zo 69 spoluvlastníkov spoločného nebytového priestoru. Vlastníci jednotlivých spoluvlastníckych podielov majú právo výlučne užívať konkrétne parkovacie státia, ktoré sú plošne vymedzené čiarami na podlahe, nie však priestorovo oddelené, keďže o vlastníctve bytov a nebytových priestorov takýto priestor nepovažuje za samostatnú miestnosť so stenami, stropom a dverami, ale len za časť spoločného nebytového priestoru. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemal žiadne oprávnenie stavebne upraviť, uzatvoriť alebo konštrukčne ohraničiť svoje parkovacie státie spôsobom, ktorý zasahuje do spoločného priestoru a zároveň obmedzuje užívanie susedných státí vrátane státia žalobcov. Garáž je spoločnou vecou, určenou výhradne na parkovanie motorových vozidiel. Akýkoľvek zásah do tejto spoločnej veci – vrátane stavebných úprav, ohraničenia alebo uzatvorenia jednotlivého parkovacieho státia – predstavuje hospodárenie so spoločnou vecou. Na takéto konanie je potrebný súhlas väčšiny spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov. V danom prípade takýto súhlas udelený nebol, a preto sú stavebné úpravy žalovaného aj z tohto dôvodu v rozpore so zákonom aj so spoluvlastníckymi právami ostatných vlastníkov garáže. Žalobcovia uviedli, že ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia uvedené v a predstavuje opatrenie, ktoré je spôsobilé trvalo upraviť pomery medzi účastníkmi, keďže po odstránení stavebných úprav vykonaných žalovaným dôjde k umožneniu využívania parkovacieho státia žalobcov a tým aj k úplnému odstráneniu zásahu do ich vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu ide o prípad, v ktorom neodkladné opatrenie de facto konzumuje vec samu a jeho nariadenie umožňuje trvalé vyriešenie sporu bez potreby ďalšieho konania vo veci samej.

Podľa žalobcov navrhované neodkladné opatrenie nepredstavuje žiadny neprimeraný zásah do práv žalovaného. Jeho účelom je iba odstrániť protiprávne zrealizované stavebné úpravy, ktorými žalovaný fakticky znemožnil žalobcom riadne užívať ich parkovacie státie a tým došlo k zásahu do ich vlastníckeho práva podľa a . Odstránenie predmetných stavebných úprav teda obnoví práva žalobcov, pričom žalovaný nestráca žiadne oprávnenie, ktoré mu právny poriadok priznáva. Okrem toho žalovaný na takúto stavebnú úpravu garáže nemal ani právny základ ani súhlas väčšiny spoluvlastníkov podľa , čo iba potvrdzuje, že navrhované opatrenie je primerané a zákonné. Návrh podľa žalobcov spĺňa aj osobitnú (obligatórnu) náležitosť každého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže vyčerpávajúcim spôsobom uvádzajú rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce ich dôvodnú obavu, že v prípade, ak súd bezodkladne nezasiahne a neuloží žalovanému povinnosť odstrániť svojvoľne zriadené stavebné úpravy, bude žalovaný naďalej pokračovať v protiprávnom zásahu do výkonu vlastníckeho práva žalobcov a trvalo im znemožňovať riadne užívanie ich parkovacieho státia. Predmetné stavebné úpravy zrealizované žalovaným predstavujú pokračujúci a intenzívny zásah, ktorý pretrváva každým dňom a ktorý sa bez zásahu súdu bude ďalej predlžovať. Ujma vznikajúca žalobcom je pritom bezprostredná a znemožňuje im užívať predmet vlastníctva spôsobom, ktorý je pre nich podstatný. Čím dlhšie bude protiprávny stav trvať, tým závažnejšia a fakticky nenahraditeľná ujma vznikne žalobcom, keďže im bude dlhodobo odopierané užívanie ich parkovacieho státia. Neodkladné opatrenie je preto nevyhnutné na to, aby sa zabránilo vzniku týchto následkov. Povinný zrealizoval predmetné stavebné úpravy bez súhlasu spoluvlastníkov a bez akéhokoľvek rešpektovania zákonných ustanovení týkajúcich sa užívania spoločného priestoru, pričom z jeho správania je zrejmé, že protiprávny stav nemá v úmysle dobrovoľne odstrániť. Je tu preto dôvodná obava, že v takomto stave bude pokračovať aj naďalej, pokiaľ nebude zasiahnuté súdom. Podľa žalobcov neodkladné opatrenie spĺňa požiadavky proporcionality a efektívnosti, keďže ide o procesné opatrenie, ktoré nevytvára nenávratný ani nezvratný stav, ale naopak smeruje k obnoveniu riadneho, zákonného a nerušeného stavu užívania spoločného priestoru. Prostredníctvom neodkladného opatrenia bude možné bezodkladne a efektívne zabezpečiť ochranu vlastníckeho práva žalobcov, ktorá by inak pri pokračovaní protiprávneho stavu nebola reálne dosiahnuteľná, pričom právne následky navrhovaného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, keďže sa od neho požaduje iba odstránenie stavby zriadenej v rozpore so zákonom, bez súhlasu spoluvlastníkov a na úkor žalobcov.

3. Žalobcovia spolu s návrhom priložili aj nasledovné listinné dôkazy: čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre parkovacie státie č. 78, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre parkovacie státie č. 79, fotodokumentácia stavebných prác a zhotovenej konštrukcie, úplný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, kúpna zmluva zo dňa 19.04.2021 spolu s dispozičnou schémou garážových stojísk, e-mailová komunikácia od 28.09.2025 do 03.10.2025, fotodokumentácia z pokusu o zaparkovanie na parkovacie státie žalobcov, fotodokumentácia konštrukcie a merania šírky parkovacieho státia, fotodokumentácia zaparkovaného automobilu na parkovacom státí žalovaného a na parkovacom státí žalobcov pred postavením konštrukcie a predžalobná výzva s podacím lístkom a doručenkou.

4. Zo skutkových tvrdení a predložených dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav. Žalobcovia kúpnou zmluvou zo dňa 19.04.2021 nadobudli svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/69 k celku na nebytovom priestore č. 2, nachádzajúcom sa na -2 suterén bytového domu so súp. č. XXXXX vo vchode č. X na ulici G. J. v F., s ktorým je spojené právo výlučného užívania parkovacieho státia č. 78. Podielovým spoluvlastníkom podielu o veľkosti 1/69 k celku na nebytovom priestore č. 2, nachádzajúcom sa na -2 suterén bytového domu so súp. č. XXXXX vo vchode č. X na ulici G. J. v F. je aj žalovaný, avšak s jeho vlastníckym podielom je spojené právo výlučného užívania parkovacieho státia č. 79, ktoré sa nachádza vedľa parkovacieho státia žalobcov (č. 78). Šírka parkovacieho státia žalobcov je 2,23 m (merané na strane slúžiacej na vjazd), pričom z dvoch strán je ohraničené murovanou konštrukciou budovy, v ktorej sa parkovacie státie žalobcov nachádza, jedna strana slúži na vjazd na parkovacie státie a z jednej strany parkovacie státie žalobcov hraničí s parkovacím státím žalovaného. Súd ďalej zistil, že na parkovacom státí žalovaného (č. 79) vznikla v období septembra 2025 stavebnými úpravami pevná konštrukcia, ktorá prechádza celou hranicou medzi parkovacími státiami žalobcov a žalovaného, a to od podlahy až po strop garáže. Zo šírky parkovacieho státia žalobcov, ale aj z priložených fotografií je zrejmé, že stavebné úpravy vykonané na mieste žalovaného bránia v otváraní bočných dverí na vozidle zaparkovanom na parkovacom státí žalobcov, čím je znemožnené vystúpenie z vozidla po zaparkovaní.

5. Podľa (ďalej len „“): „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“

6. Podľa : „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“

7. Podľa : „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“

8. Podľa Čl. 20 ods. 3 : „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.“

9. Podľa : „Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.“

10. Podľa : „Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.“

11. Podľa : „Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.“

12. Podľa : „Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.“

13. Podľa : „O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.“

14. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Tento zákon upravuje a) vlastníctvo bytov a nebytových priestorov, b) správu bytov a nebytových priestorov, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva domu a pozemku, c) práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, d) spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva domu a pozemku.“

15. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.“

16. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú.“

17. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to okrem iného vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ tvrdí a osvedčí, že (i) existuje právny vzťah medzi stranami, ktorý (ii) vyžaduje bezodkladnú úpravu a (iii) osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

18. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk a dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

19. Žalobcovia osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi nimi a žalovaným. Z listu vlastníctva č. XXXX je zrejmé, že tak žalobcovia ako aj žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti podielu 1/96 jedného nebytového priestoru – garáže. Z ich spoluvlastníckych práv vyplýva oprávnenie užívať parkovacie státie, pričom ich parkovacie státia spolu bezprostredne susedia. Na tomto mieste je potrebné poukázať na charakter právneho vzťahu, ktorý je medzi žalobcami a žalovaným. Žalobcovia aj žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi (každý 1/96 k celku) jedného nebytového priestoru, pričom výška ich spoluvlastníckeho podielu neodráža konkrétnu reálnu časť zo spoločnej veci, ale iba mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci - ide teda o ideálne podiely. Takéto chápanie podielového spoluvlastníctva potvrdila staršia judikatúra (R 19/1967) i novšia judikatúra. Žalovaný tak nemá právo svojvoľne zo spoločného priestoru vlastneného 96-timi spoluvlastníkmi vyňať priestor označený ako parkovacie státie č. 79 a nakladať s ním, ako keby išlo o vec, ktorá je predmetom jeho výlučného vlastníckeho práva. Jeho právo na užívanie tohto parkovacieho státia je totiž odvodené od vzájomnej dohody všetkých spoluvlastníkov nebytového priestoru – garáže, ktorou si upravili vzájomné vzťahy (práva a povinnosti) pri užívaní spoločnej veci. Z vyjadrenia správcu má súd za osvedčené, že žalovaný stavebné úpravy vykonal svojvoľne, bez predchádzajúceho súhlasu ostatných spoluvlastníkov spoločnej veci, pričom je zrejmé, že takýmito úpravami žalovaný konal nad mieru, akou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na využívaní spoločnej garáže. Aj bez predloženia písomnej dohody spoluvlastníkov, súd nemá pochybnosť o tom, že jednotliví spoluvlastníci garáže sa na využívaní ich spoločnej veci podieľajú primárne tak, že parkovacie státie prislúchajúce k ich spoluvlastníckemu podielu využívajú na odstavenie motorových (príp. aj nemotorových) vozidiel. Je tak v rozpore s dohodnutým spôsobom užívania spoločnej veci, keď jeden zo spoluvlastníkov (v tomto prípade žalovaný) svojvoľne vykoná stavebné úpravy, ktorými inému spoluvlastníkovi (v tomto prípade žalobcom) znemožní využívanie jeho parkovacieho státia na primárny účel jeho využitia, a to odstavenie vozidla.

20. Súd pokladal v dostatočnej miere za preukázanú aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Žalovaný svojvoľne a v rozpore so zákonom (najmä a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) vykonal stavebné úpravy, ktorými priamo zasiahol do oprávnenia žalobcov využívať parkovacie státie, ktoré je spojené s ich spoluvlastníckym podielom, pričom tieto stavebné úpravy neodstránil ani po tom, ako bol na to žalobcami vyzvaný. Je tak zrejmé, že žalovaný tieto stavebné úpravy dobrovoľne odstrániť nemieni.

21. Žalovaným vykonané stavebné úpravy boli uskutočnené bez právneho dôvodu, dokonca aj v rozpore s a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré vlastníkom ukladajú povinnosti vec užívať a vykonávať na nej zmeny tak, aby tým nezasahovali do práv ostatných vlastníkov. Ustanovenie potom upravuje hospodárenie podielových spoluvlastníkov so spoločnou vecou, pričom na stavebné úpravy vykonané na parkovacom státí žalovaného je potrebný súhlas väčšiny spoluvlastníkov, ktorý žalovaný pred uskutočnením prác nezískal. Súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia nebude neprimerane zasiahnuté do práv žalovaného, keďže ten vykonanými stavebnými úpravami konal nad mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na užívaní spoločnej veci, pričom predmetné stavebné

úpravy vykonal aj bez toho, aby si pred ich vykonaním vyžiadal súhlas žalobcov ako priamo dotknutých spoluvlastníkov oprávnených využívať susedné parkovacie státie, a to aj napriek tomu, že mu vzhľadom na šírku vyznačených parkovacích státí muselo byť zrejmé, že im vykonanými stavebnými úpravami znemožní riadne využívanie ich parkovacieho státia.

22. Vzhľadom na podstatu žalobcami uplatneného nároku, súd bez bližšieho zdôvodňovania dospel k logickému záveru, že účel sledovaný týmto návrhom nie je možné dosiahnuť vydaním zabezpečovacieho opatrenia.

23. V dôsledku vyššie uvedených skutočností súd prvým výrokom tohto uznesenia návrhu v plnom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť na vlastné náklady odstrániť stavebné úpravy vykonané na parkovacom státí tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

24. V zmysle súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V konaní mali plný úspech žalobcovia. Súd tak druhým výrokom tohto uznesenia rozhodol, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

25. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

26. Podľa : „Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.“

27. Podľa : „Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.“

28. Podľa : „Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.“

29. Podľa : „Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.“

30. Keďže súd neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle žalobcom, postupoval v zmysle a tretím výrokom tohto uznesenia poučil žalovaného o možnosti podať žalobu na navrátenie veci do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( ), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.