Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, vo veci navrhovateľky: J. A., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX C. D., proti manželovi: I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpený JUDr. Jurajom Dragúnom, usadeným euroadvokátom so sídlom Pod hájkom 1436/35, 909 01 Skalica, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX G., a Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX C. D., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. -395 zo dňa 22. októbra 2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku VI., VII. a VIII. p o t v r d z u j e .

II. Podanie matky zo dňa 29. januára 2021 v časti, ktorou sa domáha zmeny rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd o d m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo J. A., rod. D. a I. A., výrokom II. zveril na čas po rozvode manželstva maloletú D. do osobnej starostlivosti otca a výrokom III. uložil matke povinnosť platiť výživné na maloletú D. v sume 50 eur mesačne splatných k rukám otca vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. uložil otcovi povinnosť písomne informovať matku o zdravotnom stave a školských výsledkoch maloletej D. vždy k poslednému dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku. Výrokom V. súd prvej inštancie rozhodol, že neupravuje styk medzi matkou a maloletou D.. Výrokom VI. zveril na čas po rozvode manželstva maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky a výrokom VII. otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého Y. v sume 80 eur mesačne splatných k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VIII. upravil styk otca s maloletým Y. tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletým každý párny týždeň v roku od soboty od 8:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v roku v utorok a štvrtok v čase otcovej rannej a nočnej zmeny podľa harmonogramu zmien u zamestnávateľa vždy od 15:00 hod. do 18:00 hod, každý nepárny týždeň v roku v utorok a štvrtok v čase otcovej poobednej zmeny podľa harmonogramu zmien u zamestnávateľa vždy od 09:00 hod. do 13:00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, v určený čas ho v mieste bydliska maloletého odovzdať otcovi a otec je povinný maloletého na tom istom mieste riadne a včas vrátiť. Matke uložil povinnosť pri odovzdávaní maloletého informovať otca o zdravotnom stave a o všetkých podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého Y.. Výrokom IX. súd prvej inštancii rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať

a spravovať ich majetok a výrokom X. uložil obom rodičom a maloletej D. výchovné opatrenie, ktoré spočíva v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Skalica po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku s cieľom zlepšenia emočnej záťaže maloletej a nadviazania citových väzieb s matkou a zlepšenie schopnosti vzájomnej komunikácie rodičov ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté deti. Výrokom XI. zrušil výchovné opatrenie nariadené rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. - 99 zo dňa 12.03.2019 nad mal. D. vo forme dohľadu. Výrokom XII. priznal znalcovi z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, psychológia sexuality a dopravná psychológia PhDr. Karolovi Kleinmannovi, PhD., Chladná 3, 831 06 Bratislava, znalečné v sume 1 234,61 eura za znalecký posudok č. 56/2019. Výrokom XIII. Matke uložil povinnosť zaplatiť znalcovi PhDr. Karolovi Kleinnamovi, PhD. Chladná 3, 831 06 Bratislava znalečné v sume 167,30 eura na účet vedený G. G., a.s., č.ú. v tvare V.: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XX/XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom XIV. Otcovi uložil povinnosť zaplatiť znalcovi PhDr. Karolovi Kleinnamovi, PhD, Chladná 3, 831 06 Bratislava znalečné v sume 167,31 eura na účet vedený G. G., a.s., č.ú. v tvare V.: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XX/XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom XV. náhradu trov konania štátu voči matke nepriznal a výrokom XVI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení , , , , , , , , , , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom texte “Zákon o rodine“), , , , (ďalej len „C. m. p.“), čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20.11.1989 vyhlásený pod č. , , , , o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, vyhlášky MS SR č. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

1.2. Vecne odôvodnil rozhodnutie tým, že vzal do úvahy charakter nedorozumení, dĺžku rozvratu manželstva, obdobie, od kedy už účastníci spolu nežijú ako manželia a záujem maloletých detí a dospel k záveru, že nie je predpoklad k obnoveniu spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoje funkcie a svoj spoločenský účel, preto manželstvo účastníkov rozviedol.

1.3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že obidvaja rodičia majú primerané výchovné predpoklady pre výchovu maloletej D., lepšie predpoklady pre výchovu maloletej má jej otec, lebo vzťahy dcéry a matky sú napäté. Zo strany otca vníma povzbudenie a pomoc v ťažkých situáciách, u matky túto podporu neguje. Súd prvej zistil, že pre maloletú D. bude v jej najlepšom záujme, keď bude vyrastať v domácnosti otca, pričom zobral do úvahy aj názor maloletej D., ktorá sa sama vyjadrila, že chce bývať u svojho otca, má tam lepšie podmienky, s otcom si rozumie. Zveril preto maloletú D. do osobnej starostlivosti otca a zároveň mu uložil povinnosť písomne informovať matku o zdravotnom stave a školských výsledkoch mal. D. vždy k poslednému dňu v mesiaci. Súd prvej inštancie neupravil matke styk s maloletou D., pričom prihliadol na aktuálnu situáciu v rodine dieťaťa, na názor maloletej, ktorý vyjadrila pred súdom, majúc za to, že je dôvodná obava, že by styk matky s maloletou negatívne vplýval na záujmy maloletej. Súd prvej inštancie mal za to, že je potrebné, aby sa vzťah matky s maloletou upravil, upevnili citové väzby, a preto zároveň uložil obom rodičom a maloletej D. v zmysle § 37 ods. 2 zákona o rodine výchovné opatrenie, ktoré spočíva v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Skalica po dobu 6 mesiacov s cieľom zlepšenia emočnej záťaže maloletej a nadviazania citových väzieb s matkou a zlepšenia schopnosti vzájomnej komunikácie rodičov ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté deti.

1.4. Na čas po rozvode manželstva zveril súd prvej inštancie maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky, keď zobral do úvahy vek maloletého, jeho zdravotný stav, skutočnosť, že matka sa o maloletého Y. po všetkých stránkach riadne stará, je na rodičovskej dovolenke, v domácnosti u svojich rodičov má vytvorené podmienky pre riadnu starostlivosť a výchovu maloletého. V záujme zabezpečenia styku otca s dieťaťom, rešpektujúc jeho právo podieľať sa na jeho výchove, upravil otcovi styk s maloletým, pričom prihliadol na denný režim maloletého, na aktuálne realizovaný styk otca s maloletým s prihliadnutím na pracovné zmeny otca v zamestnaní. Upravením styku otca s maloletým bude zároveň umožnené obidvom maloletým deťom realizovať a prehlbovať ich vzájomné súrodenecké vzťahy, keďže každé z detí je zverené do osobnej starostlivosti inému z rodičov. Pri výpočte výživného súd prvej inštancie

vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe vychádzať z čistého príjmu povinného rodiča, ďalej z veku dieťaťa a počtu detí, ktoré sú výživou na povinnom rodičovi odkázané. V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že otec maloletých detí u svojho zamestnávateľa dosiahol v roku 2019 priemerný mesačný netto zárobok v sume 1.008,58 eura a za obdobie mesiacov 6/2020 - 8/2020 v sume 1.083,28 eura. Otcove mesačné náklady na bývanie sú nájomné 181,29 eura, elektrina 30 eur, inkaso 73,69 eura. Matka maloletých detí poberá rodičovský príspevok v sume 370 eur mesačne. Maloletá D. dochádza denne do školy v U., pričom cestu vlakom má zadarmo, naspäť chodí autobusom, za čo platí 2 eurá denne. Má zdravotné problémy so zubami, za ošetrenie jej otec zaplatil 150 eur. Musí nosiť rovnátka, otec už uhradil sumu 280 eur, ešte musí uhradiť 320 eur. Súd určil matke povinnosť platiť výživné na maloletú D. v sume 50 eur, pričom má za to, že takto určené výživné bude matka schopná uhrádzať, i keď jej jediným príjmom je rodičovský príspevok. Maloletý Y. je v celodennej starostlivosti matky. Maloletý má zdravotné problémy, podstúpil operáciu na močové cesty, musí sa cievkovať. So zákrokom nevznikli matke finančné výdaje. Maloletý je vedený v alergiologickej ambulancii, užíva denne lieky, za ktoré matka dopláca 5 eur mesačne. Je sledovaný v neurologickej ambulancii, lieky neužíva. Trpí na atopický ekzém, matka zakupuje krém. Súd prvej inštancie určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého Y. v sume 80 eur mesačne, majúc za to, že takto určené výživné je v súčasnosti postačujúce, zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, s prihliadnutím na jeho vek a potreby.

1.5. Súd prvej inštancie znalcovi priznal sumu 1.234,61 eura znalečné, znalcovi bol uhradený preddavok vo výške 900 eur, zostáva teda uhradiť znalcovi suma 334,61 eura. Na každého rodiča tak pripadá suma z nedoplatku na znalečnom vo výške 167,30 eura a suma 167,31 eura. Vzhľadom k tomu, že otec je zamestnaný, na čiastku o jeden cent vyššiu súd zaviazal otca. Rodičom bola uložená povinnosť tieto sumy uhradiť priamo znalcovi na jeho účet v zmysle XIII. a XIV. výroku tohto rozsudku.

1.6. Súd prvej inštancie skúmal pomery účastníkov konania a dospel k názoru, že pomery u navrhovateľky umožňujú rozhodnúť v zmysle (ďalej len ). o nepriznaní trov štátu vo vzťahu k navrhovateľke súčasne s konštatovaním, že nepriznanie náhrady trov štátu, nebude veľký zásah do jeho majetkových pomerov.

2. Proti výrokom VI., VII. a VIII. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

2.1. Otec dôvodil tým, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletému Y., týkajúcej sa jeho zverenia do osobnej starostlivosti matky, postupoval nesprávne, náležite nevyhodnotil, čo je v najlepšom záujme maloletého Y.. Nevyhodnotil náležite, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady na výchovu maloletého Y., nezohľadnil, že otec má lepšie predpoklady na výchovu maloletého Y., že výchovné predpoklady matky sú problematické. Zverenie maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky nie je v záujme maloletého dieťaťa.

2.2. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je podľa otca nedostatočné a nepresvedčivé. Odôvodnenie súdu prvej inštancie je totiž vnútorne rozporné a jeho celkové vyznenie je zmätočné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktoré skutkové a právne závery boli pre rozhodnutie súdu prvej inštancie rozhodujúce a prečo súd rozhodol tak ako rozhodol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal vykonané dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplýva záver, že matka má agresívnu povahu, je výbušná a takéto svoje správanie smerovala najmä voči maloletej D., ktorá práve z tohto dôvodu odmieta matku. Avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o zverení maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky, tieto skutočnosti vyhodnotil a z akého dôvodu považuje zverejnenie maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky za postup v najlepšom záujme maloletého dieťaťa aj napriek preukázané skutkovému stavu. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa zverenia maloletého Y. do starostlivosti matky žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo na agresivitu matky žiadnym spôsobom neprihliadal. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v časti odôvodňujúcej zverejnenie maloletého Y. do starostlivosti matky iba všeobecne poukázal na vek a zdravotný stav maloletého Y.. Takéto odôvodnenie súdu prvej inštancie

je nedostatočné, pretože súd prvej inštancie nevysvetlil preskúmateľným spôsobom svoje postupy pri hodnotení skutkového stavu. A to najmä vzhľadom na vykonané dokazovanie, z ktorého možno vyvodiť jednoznačné závery, že otec má dobré výchovné predpoklady a matka pri výchove maloletej D. zlyhala, pretože je agresívna a výbušná, a má psychické problémy. Ďalej uviedol, že je nepochybné, že uvedené správanie matky je v rozpore s najlepším záujmom maloletého Y., a preto bolo povinnosťou súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť aj vo vzťahu k týmto skutočnostiam. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal so závermi znaleckého posudku PhDr. Kleinmanna, z ktorého bez akýchkoľvek pochybností vyplýva záver, že otec má lepšie výchovné predpoklady. Otec na tento záver znaleckého posudku upozorňoval, keď navrhoval, aby obidve maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysvetlil, prečo závery vyplývajúce zo znaleckého posudku o lepších výchovných predpokladoch otca aplikoval vo vzťahu k maloletým deťom separátne. Podľa názoru otca je takýto postup nesprávny a arbitrárny. Otec v priebehu konania predložil súdu CD - nosiče s video nahrávkami, z ktorých je zrejmé správanie matky, jej agresivita a vulgárne nadávky a osočovanie otca za prítomnosti maloletých detí. Súd prvej inštancie však v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec tieto dôkazy neuvádza, neuvádza, ako sa s nimi vysporiadal a prečo na tieto video záznamy prihliadal alebo neprihliadal. Podľa názoru otca sa jednalo o významný dôkaz na podporu jeho tvrdení o tom, že zverenie maloletých detí do starostlivosti matky je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, pretože správanie matky je nekontrolovateľne agresívne a matka nie je schopná vytvoriť pre maloleté deti harmonické prostredie pre ich výchovu a vývoj tak, ako to predpokladá Zákon o rodine a najlepší záujem dieťaťa. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že súd prvej inštancie nedal účastníkom konania preskúmateľné odpovede na všetky podstatné otázky a skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci zverenia maloletého Kristiána do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Takýto postup súdu je nesprávny, nepreskúmateľný, arbitrárny a v rozpore s ustálenou judikatúrou vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku.

2.3. Otec konštatuje, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nevykonanými dôkazmi boli videozáznamy predložené otcom na CD nosičoch, na ktorých bolo zachytené správanie matky vo vzťahu k maloletým deťom a k otcovi. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd tieto dôkazy nevykonal a taktiež žiadnym spôsobom nevysvetlil z akého dôvodu tieto dôkazy nevykonal.

2.4. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie spočívajú najmä v tom, že súd nesprávne vyhodnotil, ktorý z rodičov má lepšie výchovné predpoklady. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zverení maloletého Y. do starostlivosti matky nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, pretože zverenie dieťaťa do starostlivosti matky nie je v najlepšom záujme dieťaťa. V priebehu konania bolo vykonané dokazovanie aj znaleckým posudkom č. 56/2019 znalca PhDr. Karola Kleinmanna za účelom zistenia, ktorý z rodičov má lepšie výchovné predpoklady. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva jednoznačný záver, a to, že otec má lepšie výchovné predpoklady. Otec konštatoval, že súd prvej inštancie závery znaleckého posudku opomenul a dospel tak k nesprávnym záverom o výchovných predpokladoch otca vo vzťahu k maloletému Y.. V skutočnosti otec má lepšie výchovné predpoklady vo vzťahu k obidvom maloletým deťom a preto nebol dôvod zveriť maloletého Y. do starostlivosti matky Otec v priebehu celého konania poukazoval na agresívnu a výbušnú povahu matky. Skutočná povaha matky (t.j. jej nezvládateľná agresivita a výbušnosť) bola v konaní preukázaná znaleckým posudkom súdneho znalca PhDr. Kleinmanna, výpoveďou maloletej D., svedeckou výpoveďou svedkyne H. I. a čestnými vyhláseniami rodinných známych. Súd však pri svojom rozhodovaní o zverení maloletého Y. do starostlivosti matky na tieto skutočnosti zjavne neprihliadal. Pritom bolo preukázané, že matka (ktorá ma svoje dieťa chrániť) sa dopúšťala fyzických a verbálnych útokov voči maloletej D.. Preto existuje dôvodná obava z toho, že matka tak bude robiť aj voči maloletému Y.. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynuli závery o agresívnej a výbušnej povahe matky, o jej fyzických a verbálnych útokoch na maloletú Viktóriu je preukázané, že existuje dôvodný predpoklad, že matka môže svoje správanie v súčasnej dobe obrátiť aj voči maloletému Y., v dôsledku čoho bude ohrozený duševný, telesný a citový vývin maloletého Y.. Z uvedeného vyplýva, že súd dospel k nesprávnemu záveru, že bude v najlepšom záujme maloletého Y. jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky, a to napriek tomu, že vykonané dokazovanie takýto záver neopodstatňuje. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom aj v otázke výživného pre maloleté deti. Súd svojím rozhodnutím určil povinnosť platiť výživné na maloletého Y. v sume 80 eur mesačne. Výška takto určeného výživného je vzhľadom na

výdavky a majetkové pomery otca (ktoré mal súd jednoznačne preukázané) neprimerane vysoká. Matka žiadnym spôsobom nepreukázala výdavky na maloletého Y.. Súd prvej inštancie pri určovaní výživného na (pätnásťročnú) maloletú D. (ktorá už je stredoškoláčka) uložil matke povinnosť platiť výživné vo výške 50 eur. Predmetným rozhodnutím teda rozhodol, že finančná náročnosť odôvodnených potrieb pätnásťročného dieťaťa, ktoré navštevuje strednú školu mimo svojho bydliska je menšia ako finančná náročnosť u trojročného dieťaťa. Takýto záver súdu prvej inštancie považuje otec za nesprávny. Otec má vyživovaciu povinnosť voči maloletej D., platí hypotekárny úver na zabezpečenie bývania a znáša všetky výdavky spojené s výchovou a výživou maloletej D.. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti pri svojom rozhodovaní opomenul.

2.5. Nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie spočíva v nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení a jeho základných zásad. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil najmä otázku najlepšieho záujmu dieťaťa. V tejto súvislosti otec poukázal aj na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky k vyhodnocovaniu najlepšieho záujmu dieťaťa vyjadrené v náleze Ústavného súdu SR z 19.9.2018, sp. zn. , v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že „Objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Pokiaľ teda ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti prípadne v absencii nielen „technických“ podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov, tobôž ak o kvalite týchto väzieb vypovedá nestranné znalecké posúdenie.“ Otec konštatoval, že vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutkové okolnosti a vykonané dokazovanie je nepochybné, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď zveril maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie najmä nesprávne posúdil najlepší záujem maloletého Y. a nezohľadnil všetky okolnosti, ktoré vyplývajú z článku 5 základných zásad .

2.6. Otec žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že maloletého Y. zverí do osobnej starostlivosti otca, určí matke primerané výživné a styk s maloletým Y., alebo aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný a vychádzajúci z riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu. V priebehu celého konania presadzovala najlepší záujem maloletých detí a opakovane deklarovala, že má záujem o uzatvorenie rodičovskej dohody, čo by nepochybne prispelo k zlepšeniu vzťahov nielen medzi rodičmi ale aj maloletými deťmi. Zo znaleckého posudku č. 56/2019 v žiadnom prípade nevyplýva záver, že by matka nebola spôsobilá postarať sa o maloletých, toto je výslovne subjektívny názor otca, ktorý je poznačený sledovaním vlastných záujmov v konaní. Matka ďalej uviedla, že zabezpečuje starostlivosť o deti riadne a odmieta vykonštruované tvrdenia otca, ktoré boli vyvrátené správami kolízneho opatrovníka a aj dôkazmi predloženými matkou. Zdôraznila najmä videozáznam zhotovený dňa 10.04.2019, ktorý zachytáva fyzické napadnutie matky maloletých ich otcom. Súd prvej inštancie sa podľa matky správne vyrovnal s vyživovacou povinnosťou otca voči maloletému, keď zohľadnil zvýšené finančné náklady spojené s nepriaznivým zdravotným stavom, pričom nemožno opomenúť ani to, že otec má oproti matke niekoľkonásobne vyšší príjem a je v jeho finančných možnostiach podieľať sa na výžive maloletého Y.. K námietkam otca, že súd prvej inštancie neupravil styk rodičov s maloletými deťmi v čase vianočných sviatkov a veľkonočných sviatkov a počas letných prázdnin, poukázala na to, že otec v priebehu celého konania o takúto úpravu nežiadal a k predmetnej úprave nenavrhoval ani žiadne dokazovanie, a preto matka uviedla, že úprava styku je dostačujúca a nie je nutné ju upravovať na špeciálne otcom uvedené obdobie. Matka žiadala odvolací súd aby napadnuté výroky daného rozsudku potvrdil.

3.1. V doplnení vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 29.01.2021 matka uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v danom čase správne. Nakoľko však nastala zmena pomerov, navrhla, aby odvolací

súd rozhodnutie v napadnutej časti zverenia maloletého Y. potvrdil a v napadnutej časti vyživovacej povinnosti a styku manžela navrhovateľky s dieťaťom zmenil. Dôvodila, že je nemajetná a jej príjem je rodičovský príspevok v sume 370 eur mesačne - aktuálne z dôvodu pandémie má nárok na poberanie tohto príspevku aj po uplynutí veku troch rokov dieťaťa. Uviedla, že mal. Y. nastúpil v troch rokoch veku, ktoré dosiahol dňa 06.01.2021 riadne do škôlky. Tu navrhovateľka platí stravné 1,49 eura denne, školné 10 eur a v čase pandémie 3 eurá až 5 eur mesačne na zvýšené hygienické výdavky. Navrhovateľka dieťaťu zakúpila oblečenie do škôlky - tepláky, bundy, topánky, papuče, pyžamá, hygienické potreby, vrecká, čo bol jednorazový výdavok asi 150 eur. Dieťa bude mať odteraz s ohľadom na návštevu škôlky vyššie náklady na oblečenie, najmä na sezónne bundy a topánky. Matka požiadala otca o pomoc pri týchto zvýšených nákladoch, tento však pomoc odmietol s tým, že podľa neho je 80 eur mesačne dostatočné výživné a nad jeho rámec neprispeje. Matka má pritom zvýšené náklady so zdravím maloletého Y., tento berie lieky na ktoré dopláca 5 eur mesačne, každé tri mesiace navštevujú urológiu v Bratislave a každého pol roka chirurgiu v Bratislave (náklady na cestovné). Pomôcky na cievkovanie sú bezplatné. Vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletého Y. preto navrhla, aby odvolací súd zvýšil výživné od 06.01.2021 na sumu 120 eur mesačne. Matka k styku otca s maloletým Y. uviedla, že realizácia styku sa ukázala ako problematická a navrhla ju zmeniť. Maloletý Y. navštevuje celodenne škôlku (od 06.45 do 15.45) a styk každý nepárny týždeň v roku v utorok a štvrtok v čase otcovej poobednej zmeny podľa harmonogramu zmien u zamestnávateľa vždy od 09.00 hod do 13.00 hod jednak zasahuje do týchto návštev, a najmä keď sa matka zamestná, nebude môcť od 09.00 hod do 13.00 hod opustiť prácu, aby mohla dieťa odovzdať alebo prevziať. Maloletý Y. vzhľadom na zdravotný stav potrebuje každý deň vykonať cievkovanie a otec toto nerobí. Matka sa to dozvedela od Y., ktorý je už schopný vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť matke toto povedať. Preto navrhuje, aby sa styk nerealizoval cez noc - v súčasnosti sa takto realizuje víkendový styk. Matka si večer Y. prevezme, zabezpečí cievkovanie a podanie liekov, a toto vykoná nielen večer ale aj ráno. Takto budú riadne zabezpečené všetky potreby maloletého dieťaťa. Otec často nerešpektuje zdravotný stav Y. (ktorý má preukázateľne zdravotné problémy a je potrebné v súvislosti s tým byť opatrnejší a dôslednejší ako pri zdravom dieťati). Otec mu nepodáva lieky, hoci mu ich navrhovateľka spolu s dieťaťom odovzdáva, a vie, kedy a aký liek má podať. Lieky vracia naspäť plné, neubúda z nich. Ide o lieky od alergologičky, ktoré sú potrebné na imunitu. Y. ďalej používa respirátor na astmu, tento navrhovateľka manželovi odovzdáva, on jej ho vrátil poškodený. Stáva sa, že od otca dieťa privádza bez čiapky, bez rukavíc, na tieto veci zabúda. Maloletý Y. trpí potravinovými alergiami, otec nerešpektuje zákazy určitých druhov jedla, dieťa po styku máva vyrážky z nevhodného jedla, na tvári, na chrbte.

3.2. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti matka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku VI. potvrdil a napadnutý výrok VII. zmenil tak, že otec je povinný platiť výživné na mal. Y. v sume 80 eur mesačne splatných k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a v sume 120 eur mesačne splatných k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od 06.01.2021. Súčasne navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku VIII. zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. Y. každý nepárny týždeň v roku od soboty od 08.00 hod do 19.00 hod a od nedele od 08.00 hod do 19.00 hod, - každý nepárny týždeň v roku v utorok a štvrtok v čase otcovej rannej a nočnej zmeny podľa harmonogramu zmien u zamestnávateľa vždy od 15.30 hod do 18.00 hod, - každý párny rok cez Vianoce dňa 24.12. od 08.00 hod do 19.00 hod a každý rok dňa 26.12. od 08.00 hod do 19.00 hod, - každý párny rok cez Veľkonočné sviatky na Veľkonočný pondelok od 08.00 hod do 19.00 hod, - každý rok cez letné prázdniny počas siedmich po sebe nasledujúcich dní každý deň od 08.00 hod do 19.00 hod. počas letnej odstávky škôlky. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, v určený čas ho v mieste bydliska maloletého odovzdať otcovi a on je povinný maloletého na tom istom mieste riadne a včas vrátiť. Pri odovzdávaní maloletého je matka povinná informovať otca o zdravotnom stave a o všetkých podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého Y.. Matka má právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % voči otcovi.

4. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril.

5. Prokurátor sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa ( a a C. m. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má

zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( C. m. p.) a dôvodmi odvolania ( C. m. p.), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( C. m. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné, napadnuté rozhodnutie je preto potrebné podľa potvrdiť ako vecne správne.

7. Predmetom konania súdu prvej inštancie bol návrh matky maloletých detí na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.

8. Predmetom konania odvolacieho súdu bolo preskúmať správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie najmä vo výrokoch VI., VII. a VIII., ktorými po tom, ako rozviedol manželstvo rodičov výrokom VI. zveril na čas po rozvode manželstva maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky, výrokom VII. otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého Y. v sume 80 eur mesačne splatných k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a výrokom VIII. upravil styk otca s maloletým Y. tak, ako je uvedené v odseku 1. tohto rozsudku.

9. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Je potrebné skonštatovať, že svoje rozhodnutie vo vzťahu k úprave práv a povinností rodičov k maloletému Kristiánovi súd prvej inštitúcie síce odôvodnil stručne, avšak dostatočne presvedčivo, výstižne a zrozumiteľne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré ako správne poukazuje a preberá tak v plnom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci.

12. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa prihliada na najlepší záujem maloletého dieťaťa a berú sa do úvahy kritériá ako sú citové väzby maloletého dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilita výchovného prostredia. a dbá sa, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi.

13. Odvolacie námietky otca spočívali najmä v tom, že zverenie maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky nie je v záujme maloletého dieťaťa, súd prvej inštancie nezohľadnil, že otec má lepšie predpoklady na výchovu maloletého Y., pričom sa nevyrovnal so závermi znaleckého posudku PhDr. Kleinmanna, z ktorého bez akýchkoľvek pochybností vyplýva záver, že otec má lepšie výchovné predpoklady. Ďalšia odvolacia námietka otca smerovala k určeniu povinnosti platiť výživné na maloletého Y. v sume 80 eur mesačne. Výška takto určeného výživného je podľa otca vzhľadom na jeho výdavky a majetkové pomery neprimerane vysoká, matka naviac žiadnym spôsobom nepreukázala výdavky na maloletého Y.. Súd prvej inštancie podľa otca pochybil aj v tom, že nevykonal dôkazy, ktorými boli videozáznamy predložené otcom na CD nosičoch, na ktorých bolo zachytené správanie matky vo vzťahu k maloletým deťom a k otcovi. Súd prvej inštancie podľa otca žiadnym spôsobom nevysvetlil z akého dôvodu tieto dôkazy nevykonal. Otec namietal neúplnosť rozhodnutia o úprave styku, pretože súd prvej inštancie nerozhodol o špeciálnej úprave styku otca s maloletým Y. počas vianočných a veľkonočných sviatkov a počas letných prázdnin.

14. Podľa , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Z obsahu spisu vyplynulo, že kolízny opatrovník súdu prvej inštancie oznámil, že rodina účastníkov je v evidencii Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Senica, na pracovisku v Skalici, od 22.05.2017, navštevuje referát poradensko-psychologických služieb, kde je pod odborným vedením. Na základe vykonaných opakovaných šetrení kolízny opatrovník zistil, že obidvaja rodičia majú vytvorené vyhovujúce podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloleté deti D. a Y.. Vzhľadom na vek maloletého Y. nebolo možné vykonať zisťovanie názoru maloletého, maloletý bol v čase konania pred súdom prvej inštancie v celodennej starostlivosti matky, starostlivosť je zabezpečovaná na dobrej úrovni, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého. Kolízny opatrovník poukázal na vývinové potreby maloletého a stabilitu výchovného prostredia, navrhol zveriť maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky. Maloletého Y. navrhol do osobnej starostlivosti matky zveriť aj prokurátor, ktorý vstúpil do konania v časti o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. Zo znaleckého posudku znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD. č. 56/2019 zo dňa 28.05.2020, ktorý je obsahom súdneho spisu nevyplýva, že otec má lepšie predpoklady pre výchovu maloletého Y. ako matka. Závery znaleckého posudku sa vzťahujú len k maloletej D. a nie je ich možné automaticky, bez ďalšieho vzťahovať aj na maloletého Y.. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie o zverení maloletého Y. rozhodol na základe dostatočne zisteného skutočného stavu, odvolacia námietka otca o tom, že zverenie maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky nie je v záujme maloletého dieťaťa, je nedôvodná.

21. Ani ďalšiu odvolaciu námietku otca týkajúcu sa určeného rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletému Y. nepovažoval odvolací súd za dôvodnú.

22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane osoby výživou oprávnenej, jednak na strane výživou povinnej osoby. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť.

23. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol maloletý Y. vo veku dva roky a 10 mesiacov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom

prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Pri výpočte výživného súd vychádzal z čistého príjmu povinného rodiča, z veku dieťaťa a počtu detí, ktoré sú výživou na povinnom rodičovi odkázané. Súd prvej inštancie mal preukázané, že otec maloletých detí u svojho zamestnávateľa dosiahol v roku 2019 priemerný mesačný čistý zárobok v sume 1.008,58 eura a za obdobie mesiacov jún 2020 až august 2020 v sume 1.083,28 eura. Otec mal mesačné náklady na bývanie, spočívajúce v nájomnom v sume 181,29 eura, platbe za elektrinu v sume 30 eur a platbe za inkaso v sume 73,69 eura. Matka v čase rozhodovania súdu prvej inštancie poberala rodičovský príspevok v sume 370 eura mesačne. Napadnutým rozsudkom súd určil matke povinnosť platiť výživné na maloletú D. v sume 50 eur. Maloletý Y. bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v celodennej starostlivosti matky, maloletý má zdravotné problémy, podstúpil operáciu na močové cesty, musí sa cievkovať. Je vedený v alergologickej ambulancii, užíva denne lieky, za ktoré matka dopláca 5 eur mesačne, je sledovaný v neurologickej ambulancii, lieky neužíva. Z dôvodu, že maloletý trpí na atopický ekzém, matka mu zakupuje krém. Súd prvej inštancie vzal do úvahy odôvodnené potreby maloletého, prihliadol na jeho vek a určil otcovi povinnosť platiť výživné v sume 80 eur mesačne.

24. Podľa otca je výška určeného výživného vzhľadom na výdavky a majetkové pomery otca neprimerane vysoká, matka žiadnym spôsobom nepreukázala výdavky na maloletého Y.. Otec namietol aj tú skutočnosť, že súd prvej inštancie na (pätnásťročnú) maloletú D. (ktorá už je stredoškoláčka) uložil matke povinnosť platiť výživné vo výške 50 eur a otcovi na trojročného Y. v sume 80 eur.

25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku o výživnom na maloletého Y., ale aj výroku o výživnom na maloletú D. (i keď nebol napadnutý odvolaním) poukazuje predovšetkým na citované ustanovenie , v zmysle ktorého rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti tak súd prihliada nielen na odôvodnené potreby dieťaťa ale aj na možnosti rodiča. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie tak nevyplýva, že odôvodnené potreby maloletej D. sú menšia ako maloletého Y.. Vyplýva z neho len to, že súd zohľadnil skutočnosť, že jediným príjmom matky, ktorej bol určený rozsah vyživovacej povinnosti voči maloletej D. je rodičovský príspevok v sume 370 eur mesačne, príjem otca, ktorému bol určený rozsah vyživovacej povinnosti voči maloletému Y., bol v sume 1.083,28 eura. Suma 80 eur mesačne, na platenie ktorej súd prvej inštancie zaviazal otca voči maloletému Y. je s prihliadnutím na príjem matky na minimálnej hranici rozsahu vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti

- pre porovnanie - odvolací súd poukazuje na sumy životného minima, ktoré boli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo výške 214,83 eura pre plnoletú fyzickú osobu a pre nezaopatrené dieťa v sume 98,08 eura. Pri príjme matky v sume 370 eur, pričom jej bol zverený do osobnej starostlivosti maloletý Y. a určené výživné na maloletú D. v sume 50 eur, je dôvodné určiť rozsah vyživovacej povinnosti otca na maloletého Y. tak, aby vo väčšej miere finančne pokrýval jeho potreby. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že maloleté deti sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Práve i z tohto dôvodu odvolací súd na základe preskúmania napadnutého výroku rozsudku o určení výživného nezistil okolnosti, pre ktoré by malo byť vyhovené odvolaniu otca v časti výšky výživného. Treba uviesť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť). Odvolací súd má tiež za to, že na strane otca ako povinnej osoby vo vzťahu k maloletému Y. sú dané dostatočné schopnosti, možnosti a majetkové pomery, aby bolo možné prispievať na výživu maloletého Y. v sume určenej súdom prvej inštancie, pričom matka sa na plnení potrieb maloletého Y. podieľa väčšou mierou osobnej starostlivosti.

26. K odvolacej námietke otca, podľa ktorej súd prvej inštancie pochybil aj v tom, že nevykonal dôkazy, ktorými boli videozáznamy predložené otcom na CD nosičoch, na ktorých bolo zachytené správanie matky vo vzťahu k maloletým deťom a k otcovi, odvolací súd uvádza nasledovné: Z obsahu spisu vyplýva, že podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.03.2020, nazvaným „Návrh otca na doplnenie dokazovania a označenie dôkazov“ otec navrhol vykonanie listinných dôkazov - vyhlásení tam označených osôb a video záznam zo dňa 06.11.2019. K video záznamu neuvádza, za akých okolností bol vyhotovený a aké skutočnosti ním mieni otec preukázať. Na pojednávaní predchádzajúcom tomuto podaniu, ani na žiadnych nasledujúcich pojednávaniach sa vykonania tohto dôkazu nedomáhal, ani sa k tomuto dôkazu nijako nevyjadroval.

27. Podľa súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1.

28. Podľa každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

29. Kľúčovým právnym nástrojom pre posúdenie, či určitý nezákonný dôkaz bude procesne prípustný, a to aj na úkor porušenia práva protistrany, je test proporcionality.

30. V preskúmavanej veci nie je možné posúdiť - s poukazom na , či nejde o dôkaz získaný v rozpore so zákonom, pretože ide o dôkaz nejasného pôvodu, získaný za okolností, ktoré otec neobjasnil.

31. Otec vo svojom odvolaní namietal aj neúplnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave styku, pretože nerozhodol o špeciálnej úprave styku otca s maloletým Y. počas vianočných a veľkonočných sviatkov a počas letných prázdnin. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že počas konania pred súdom prvej inštancie (a to aj v rámci záverečnej reči na pojednávaní dňa 22.10.2020) otec navrhoval upraviť styk s maloletým Y. každý nepárny víkend od piatku od 17.00 resp. 15.00 do nedele 18.00. Osobitnej úpravy styku s maloletým počas sviatkov a prázdnin sa nedomáhal, nie je preto namieste vytknúť súdu prvej inštancie, že styk počas sviatkov a prázdnin neupravil.

32. Z vyššie uvedenej argumentácie je potrebné vyvodiť záver, že odvolacie dôvody, ktoré otec uviedol v odvolaní nie sú naplnené a jeho odvolacie námietky sú nedôvodné. Odvolací súd preto postupom podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch ako vecne správne a dostatočne odôvodnené.

33. Matka doručila súdu prvej inštancie dňa 29.01.2021 podanie nazvané „Vyjadrenie navrhovateľky k Odvolaniu otca proti rozsudku vydanému Okresným súdom Skalica zo dňa 22.10.2020, odvolanie zo dňa 18.12.2020“. V rámci tohto podania sa matka domáha zmeny uvedeného rozsudku súdu prvej inštancie v časti vyživovacej povinnosti, keď navrhla, aby od 06.01.2021 súd zvýšil výživné na sumu 120 eur z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého Y. a zmenil styk otca s maloletým Y. tak, ako v podaní navrhla. Súčasne sa domáhala priznania práva na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

34. Podľa , úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

35. Podľa ustanovenia , sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

36. S poukazom na citovaný odvolací súd posúdil tú časť podania matky, ktorou sa domáha zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako odvolanie. Matka pritom odvolanie v riadnej odvolacej lehote nepodala. Rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený vtedajšiemu právnemu zástupcovi matky 23.11.2020, odvolacia lehota matke preto uplynula dňa 08.decembra 2020 (utorok, pracovný deň). Zmeny rozsudku súdu prvej inštancie sa tak matka mohla domáhať len do 08.decembra 2020 (vrátane). Odvolací súd zároveň poznamenáva, že uvedené podanie matky nie je možné vyhodnotiť ako zmenu návrhu v odvolacom konaní podľa C. m. p., pretože nejde o konanie, ktoré začalo na návrh, ale o konanie, ktoré sa začalo zo zákona ( C. m. p.).

37. Podľa ustanovenia , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

38. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenie odvolací súd podanie matky, ktoré je podľa obsahu odvolaním, odmietol ako oneskorene podané.

39. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa C. m. p. v spojení s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. V rámci vyjadrenia doručeného súdu prvej inštancie dňa 29.01.2021 matka žiadala priznanie práva na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100% s poukazom na svoje sociálne pomery, a to za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie vyjadrenia k odvolaniu + režijný paušál.

41. Podľa § 55 C. m. p., súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

42. Odvolací súd tu poukazuje na skutočnosť, že matka podaním zo dňa 22.01.2021 podala vyjadrenie k odvolaniu otca prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Vaneka, advokáta, náhradu trov odvolacieho konania nežiadala. Ďalším podaním zo dňa 29.01.2021 doručila súdu prostredníctvom novej právnej zástupkyne ďalšie vyjadrenie k odvolaniu a žiadala aj náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd konštatuje, že trovy vynaložené v súvislosti s podaním vyjadrenia zo dňa 29.01.2021 neboli účelne vynaloženými trovami, pretože matka sa k odvolaniu otca vyjadrila dvomi podaniami, podanými v rozsahu niekoľkých dní, zastúpená bola dvomi právnymi zástupcami, pričom podanie druhého vyjadrenia nebolo účelné ani hospodárne. Odvolací súd preto nevzhliadal podmienky predpokladané ustanovením § 55 C. m. p. na výnimočné priznanie náhrady trov konania. Okolnosti prípadu v súvislosti s okolnosťami vzniku trov, náhrady ktorých sa matka domáha nezakladajú spravodlivosť pri priznaní náhrady trov konania matke. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania matke nepriznal.

43. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).