Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_47C-71-2025.pdf
PDF · 94.38 KB
Case nature
Area
Subarea
47C/71/2025
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodený XX.XX.XXXX, C. B., narodený XX.XX.XXXX a D. B., narodený XX.XX.XXXX, všetci trvale bytom B. XXX, XXX XX B., zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, deti matky: A. A. B., E., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., právne zastúpenej JUDr. Katarínou Kalabovou, advokátkou, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava a otca: D. A. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. X, XXX XX H., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka maloletých detí A. B., C. B. a D. B. sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 27.11.2025 okrem iného domáhala, aby súd zakázal otcovi približovať sa na vzdialenosť menej ako 50 metrov k maloletým deťom s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom konaní, trestnom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť otca na týchto úkonoch.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých sú manželia. Ich manželstvo bolo uzavreté dňa 12.12.2015. Bývajú v byte v dome na adrese B. XXX G. B., kde sa aktuálne zdržiava matka spolu s maloletými deťmi. Predmetný byt je vo výlučnom vlastníctve matky, ktorá nevedela presne uviesť, kde sa otec maloletých v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zdržiaval. Podľa vyjadrenia matky maloletých dňa 16.11.2025 okolo 15:00 hod. prišlo v ich domácnosti ku konfliktu, kedy otec matku slovne napadol z dôvodu, že nepovolila dňa 15.11.2025 maloletému synovi A. účasť na pretekoch v B. B., kedy otec bol v čase pretekov na 4-dňovej pracovnej ceste. Otec na matku kričal, urážal ju a vulgárne jej nadával. Krik bol pritom taký hlasný, že zobudil aj maloleté deti, ktoré mali popoludňajší spánok. Za účelom upokojenia situácie matka opustila spoločnú domácnosť v sprievode jej kamarátky cca. o 18:00 hod a vrátila sa po približne hodine. Otec však v hádke a útokoch pokračoval, a to aj v prítomnosti maloletých detí. Matka uložila maloleté deti spať a odišla do izby na poschodí venovať sa pracovným povinnostiam. Tam za ňou prišiel otec s tým, že hľadal sobášny list, že podá návrh na rozvod. Robil pritom hluk, na čo ho matka požiadala, aby prestal, lebo potrebuje pracovať. Otec ju následne fyzicky napadol, chytil ju oboma rukami okolo krku, triasol ňou a stále na ňu kričal. V dôsledku útoku matka spadla na zem chrbtom dozadu. Po tomto útoku utiekla z miestnosti a privolala políciu ako aj starého otca maloletých A. H.. Matka sa podľa svojho vyjadrenia celá triasla, bola v šoku a nepamätá si, čo na ňu otec počas napadnutia kričal. Na žiadosť otca maloletých sa ich starý otec telefonicky spojil so starou matkou matky maloletých, ktorá má v nehnuteľnostiach právo doživotného užívania a ktorú otec maloletých stále považuje za osobu oprávnenú s nehnuteľnosťami nakladať za účelom získania súhlasu na vysťahovanie otca maloletých z nehnuteľností. Počas tohto telefonátu sa otec maloletých
snažil do telefonátu zasahovať, vstupoval do osobného priestoru starého otca maloletých a slovne a urážkami útočil aj na matku maloletých. Po tom, ako starý otec maloletých zdvihol ruku, aby sa k nemu otec maloletých nepribližoval, zareagoval otec maloletých fyzickým útokom voči nemu, pričom zasiahol aj matku. Opätovne bola privolaná policajná hliadka, kde otec slovne napádal aj príslušníkov PZ. Zo strany polície došlo po uvedenom incidente k vykázaniu otca maloletých zo spoločného obydlia. Dňa 17.11.2025 sa matka podrobila lekárskemu vyšetreniu. Matka maloletých uviedla, že incident zo dňa 16.11.2025 bol prvým takto vážnym fyzickým atakom namiereným proti nej, avšak v minulosti už ku konfliktom a slovným útokom, urážkam a vyhrážaniu otca voči matke prišlo. Otec maloletých dlhodobo vyvíja na matku psychický nátlak, a to najmä v súvislosti s jej „povinnosťou“ hradiť náklady na všetky mimoškolské aktivity maloletých detí. Otec vyvíja neustály tlak aj na maloleté deti, ktoré nemajú žiadny voľný čas a sú pod tlakom aj čo sa týka prípravy do školy. Deti mávajú tréningy denne aj cez víkendy a otec im začal pridávať aj ranné tréningy, napr. tréning na ľade od 6:00 do 7:30 hod., po ktorom maloletý pokračoval priamo do školy. Po škole nasledovali ďalšie tréningy až do večerných hodín s návratom domov až okolo 19:00 – 20:00 hod., kde nasledovalo ešte plnenie povinností do školy. Otec často deti vyzdvihoval zo školy pred obedom, aby mohli ísť na tréning, pričom sa stalo, že nerešpektoval ani liečebný režim maloletých detí a na tréningy ich brával choré alebo nedoliečené. Ani počas víkendov nemôžu mať maloleté deti čas na oddych, lebo sa musia zúčastňovať tréningov, súťaží a pretekov. Otec však takéto fungovanie a takýto tlak na deti považuje za normálne. Aj v iných oblastiach otec tlačí na deti. Nastali situácie, kedy jeho reakcie boli absolútne neprimerané a vážne ohrozujúce vývin maloletých detí. Keď bol otec s maloletým chorým synom doma, pripravil mu jedlo, ktoré dieťa neznáša a nútil ho toto zjesť. Keď to maloletý nedokázal, podľa jeho slov ho otec udrel a kopol, po čom mu zostala modrina. Následkom tohto incidentu bolo izolovanie sa maloletého, ktorý odmietal ostávať doma len s otcom a chodil do práce s matkou. Druhý maloletý uvádzal, že počas učenia čítania, keď mu to nešlo, ho otec chytil pod krk a triasol ním. Tieto udalosti vyvolali u maloletých strach. Z uvedeného matka vyvodzovala, že správanie otca je nepredvídateľné aj vo vzťahu k maloletým deťom. Matka uviedla, že spoločné užívanie nehnuteľností účastníkmi konania je v danej situácii absolútne neprijateľné a život a zdravie ohrozujúce, a to tak pre matku ako aj pre maloleté deti. Otec sa v poslednej dobe chová neprirodzene, nepredvídateľne a svoje správanie následne prezentuje tak, že to robí v záujme maloletých detí. Od incidentu z 16.11.2025 otec s matkou nebol v osobnom kontakte. Matka je podľa jej vyjadrenia aktuálne vo vysoko stresujúcej situácii a bojí sa otca a jeho konania, nakoľko jeho konanie nevie aktuálne predvídať. Matka a maloleté deti nemajú toho času možnosť zmeniť bývanie a musia zotrvať v byte. Vzhľadom na momentálne spolužitie účastníkov konania, s prihliadnutím na správanie sa otca, mala matka za to, že dostatočným spôsobom preukázala odôvodnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže zo strany otca maloletých dochádza dlhodobo k psychickému týraniu voči matke a dňa 16.11.2025 došlo aj k fyzickému napadnutiu. Matka tak mala podľa jej vyjadrenia vážne obavy, že sa situácia zopakuje či už vo vzťahu k nej alebo k maloletým deťom. Hrozba násilného a neprijateľného správania sa otca maloletých voči nej a maloletým deťom netrvá podľa matky len v priestoroch spoločnej domácnosti, ale aj na verejnosti, a preto mala matka za to, že samotný zákaz vstupu do obydlia nerieši vzniknutú situáciu a dostatočne nezabraňuje riziku násilného správania sa otca voči matke a maloletým deťom, a preto zároveň žiadala súd, aby rozhodol o zákaze priblíženia žalovaného k nej a k maloletým deťom v zmysle návrhu.
3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení matka pripojila k svojmu návrhu výpisy z LV č. XXXX, XXXX I. XXXX vedené pre k. ú. B., sobášny list, rodné listy maloletých detí, lekársku správu k zraneniu osoby – žiadosť zo dňa 17.11.2025 a potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 16.11.2025.
4. Okresný súd Pezinok uznesením č. k. 47C/70/2025-24 zo dňa 27.11.2025 vylúčil časť návrhu matky maloletých detí týkajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia ohľadne maloletých detí na samostatné konanie.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 331 ods. 1 veta prvá CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.
15. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
16. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, ktoré sú narušené resp. riešenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, prípadne, žeby bola ohrozená exekúcia. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale tieto je potrebné aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že je možné nadobudnúť dôvodné presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia pred požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.
17. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania na základe skutočností osvedčených z predložených listín, čo súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote. Riadne dokazovanie podľa ust. § 185 a nasl. CSP sa nevykonáva a súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len v tom prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP.
18. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať.
19. V danom konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že účel sledovaného neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť, vzhľadom na jeho obsah, zabezpečovacím opatrením. 20. V danej veci, hoci ide o neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP (zákaz priblíženia) má byť zasiahnuté do úpravy styku, a teda v danom prípade ide o vec týkajúcu sa starostlivosti súdu o maloletých. Neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia rodiča k maloletému dieťaťu (§ 325 ods. 2 písm. h) CSP) je vecou spadajúcou pod ust. § 111 CMP písm. d). Zákaz priblíženia sa k maloletým osobám nepatrí do všeobecnej občianskoprávnej agendy, ale do poručenskej agendy, pretože jeho podstatou je ochrana maloletého dieťaťa pred ohrozením alebo nežiaducim kontaktom zo strany konkrétnej osoby. Keďže súdy v rámci poručenskej agendy rozhodujú o opatreniach na ochranu maloletých a zabezpečení ich riadneho vývinu, rozhodnutia týkajúce sa zákazu styku alebo priblíženia sa k maloletému patria výlučne do tejto oblasti súdnictva. V prípadoch, keď existuje dôvodné podozrenie, že kontakt určitej osoby s maloletým by mohol predstavovať nebezpečenstvo pre jeho fyzický alebo psychický vývin, súd môže v rámci poručenskej agendy rozhodnúť o zákaze priblíženia alebo obmedzení styku tejto osoby s maloletým. Toto rozhodnutie vychádza z potreby ochrany práv a záujmov dieťaťa, pričom zohľadňuje jeho najlepší záujem v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona.
21. Súd po preskúmaní okolností daného prípadu dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný v časti, ktorou sa matka domáhala, aby súd nariadil otcovi, aby sa na vzdialenosť menej ako 50 metrov nepribližoval k maloletým deťom s výnimkou procesných úkonov v občianskom súdnom konaní, trestnom konaní, na ktoré bude otec predvolaný.
22. Matka vo vzťahu k maloletým deťom na odôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia produkovala skutkové tvrdenia o tom, že otec vyvíja dlhodobo tlak na maloletých, najmä pokiaľ ide o ich účasť na krúžkovej činnosti, kedy maloletí nemajú žiaden voľný čas. Uvedená skutočnosť, ktorú však matka súdu nijakým spôsobom neosvedčila, nie je podľa názoru súdu dôvodom, pre ktorý by bolo dôvodné nariadiť otcovi zákaz priblíženia k jeho maloletým deťom. Uvedené tvrdenia matky sú dôkazom toho, že matka s otcom majú zjavne odlišný pohľad na výchovu maloletých detí. V tejto súvislosti súd uvádza, že každý z rodičov má právo pri výchove dieťaťa použiť primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa. Predstavy matky o výchove maloletých sa zjavne líšia od predstáv otca, pričom ide o dlhodobý stav, ktorý matka až do času, kedy sa otec prejavil agresívne voči jej osobe tolerovala. Z uvedeného dôvodu preto neexistuje naliehavá potreba, aby súd situáciu v rodine riešil nariadením neodkladného opatrenia. Ak má matka za to, že prístup otca k maloletým nie je vhodný s ohľadom na ich vývoj, má možnosť využiť zákonné prostriedky na to, aby predmetnú nezhodu rodičov riešila.
23. K skutkovým tvrdeniam matky, týkajúcim sa toho, že sa otec vo vzťahu k maloletým správal neprimerane, keď nútil maloletého jesť jedlo, ktoré maloletý neznášal a keď sa nevhodne správal k maloletému pri čítaní, súd uvádza, že tieto zostali v rovine skutkových tvrdení a neboli zo strany matky súdu nijakým spôsobom osvedčené. Samotné skutkové tvrdenia matky boli pritom len veľmi všeobecné, keď z nich súdu nebolo zrejmé, vo vzťahu ku ktorému z maloletých k predmetnému správaniu otca prišlo resp. kedy sa popisované incidenty stali. Súd tak nebol schopný vyhodnotiť ani tú skutočnosť,
či je splnená podmienka naliehavosti a nutnej potreby riešiť situáciu v rodine účastníkov konania. Súd dodáva, že matka je v konaní o nariadení neodkladného opatrenia zastúpená právnym zástupcom, ktorý si má byť vedomý toho, že skutkové tvrdenia uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť aspoň do takej miery, že je možné nadobudnúť dôvodné presvedčenie o ich pravdivosti, k čomu v danom prípade neprišlo.
24. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vzal ohľad aj to, že nariadením neodkladného opatrenia v matkou navrhovanom rozsahu, za stavu, kedy matkou tvrdené skutočnosti neboli súdu náležite osvedčené, by došlo k neprimeranému zásahu do rodičovských práv otca maloletých detí a nariadené neodkladné opatrenie by mohlo negatívnym spôsobom ovplyvniť vzťah otca s maloletými.
25. V súlade so všetkým vyššie uvedeným, nakoľko v danom prípade nebolo osvedčené také konanie otca vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré by odôvodňovalo potrebu neodkladne upraviť pomery účastníkov konania, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh matky maloletých na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
26. Záverom súd upriamuje pozornosť účastníkov konania na tú skutočnosť, že ak by po rozhodnutí o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prišlo k zmene skutkových okolností, toto rozhodnutie súdu netvorí prekážku rozhodnutej veci, a teda je možné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podať opätovne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.