Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-1315-2020.pdf
PDF · 94.48 KB
Case nature
Subarea
64Ek/1315/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: HK Loan Sp. z o.o., so sídlom Mickiewicza 18/6, 400 92 Katowice, IČO: 24330831, Poľská republika, právne zastúpený: JUDr. Jozef Bujdoš, advokát, so sídlom Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, IČO:42088461, proti povinnému: INŽINIERING PLUS s.r.o., so sídlom Majerovce 120, 094 09 Majerovce, IČO: 45986622, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Lukáš Michaľov, s.r.o., so sídlom Thurzova 6, 04001 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52290514, konajúca konateľom JUDr. Lukáš Michaľov, PhD., advokát, o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Dušan Kormaník, so sídlom exekútorského úradu Námestie gen. Štefánika 529/4, 06401 Stará Ľubovňa, sp. zn. 202EX 638/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
III. Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému trovy exekúcie v sume 126,43 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Dušan Kormaník, so sídlom exekútorského úradu Námestie gen. Štefánika 529/4, 06401 Stará Ľubovňa, trovy exekúcie vo výške 36,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 21.08.2020 domáha od povinného vymoženia nepeňažného plnenia, na základe exekučného titulu
- uznesenia Okresného súdu Vranou nad Topľou č.k. 7Cb/24/2019 zo dňa 10.01.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2020.
2. Poverením zo dňa 30.11.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Dušan Kormaník, so sídlom exekútorského úradu Námestie gen. Štefánika 529/4, 06401 Stará Ľubovňa, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 202EX 638/20.
3. Návrh na zastavenie exekúcie doručil právny zástupca povinného súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2021, pričom Upovedomenie o začatí exekúcie povinný prevzal dňa 13.01.2021, čo znamená, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15. dňovej lehote. Právny zástupca povinného v predmetnom návrhu uvádza, že exekúciu považuje za nezákonne vedenú. Exekučný titul nevykazuje doktrinálne znaky vykonateľnosti. Uznesenie len zriaďuje zabezpečovacie opatrenie na majetok oprávneného, pričom toto rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom. Toto uznesenie priznáva oprávnenému jedine záložné právo, ktorého zriadenie a vznik povinný strpel, naďalej trpí a bude trpieť. Domnelý exekučný titul neukladá žiadnu povinnosť na nepeňažné plnenie, ktorú by bolo možné najskôr
dobrovoľne plniť a pri nedostatku aktívneho konania klienta, teda pri marení úradného rozhodnutia, potencionálne, ale, ako sa neskôr ukáže, vo svetle súdnej praxe nereálne, nútené vymáhať procesnými postupmi civilnej exekúcie na nepeňažné plnenie. Uznesenie povinnému neukladá ani lehotu, v ktorej by sa malo plnenie uskutočniť. Povinný je názoru, že oprávnený požaduje od exekučného súdu, aby suploval činnosť súdu prvej inštancie a vykonal úkon. Ktorý sa materiálne, dôsledkami približuje neodkladnému opatreniu, o ktoré sa oprávnený neúspešne uchádzal. Povinný uvádza, že prebiehajúcou exekúciou dochádza k vážnemu zásahu do jeho práv a možností podnikania Povinný je presvedčený, že uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa zriaďuje záložné právo na nehnuteľnostiach nemôže byť za žiadnych okolností exekučným titulom, navyše keď výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, k čomu doposiaľ nedošlo. Povinný navrhuje exekúciu zastaviť a zaviazať oprávneného na náhradu trov exekučného konania povinného.
4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril právny zástupca oprávneného v podaní zo dňa 12.02.2021 kde uviedol, že súd uznesením zriadil záložné právo v prospech oprávneného, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o pôžičke. Povinný začal z pozemkov vedených v uznesení odstraňovať cestné betónové panely s veľkosťou 2 x 3 m, ktoré nakladal na nákladné autá a odviezol ich preč z pozemkov uvedených v uznesení a týmto konaním reštriktívne obmedzoval priestor pre prípadnú budúcu exekúciu a zároveň sa špekulatívne zbavoval majetku tak, aby tento majetok nemohol byť ani exekučne, ani inak postihnuteľný. V okamihu podania návrhu na vykonanie exekúcie bol návrh na jej začatie formálne aj materiálne perfektný a to na základe vtedajšieho konania povinného, ktorý svojim konaním porušil exekučný titul. Oprávnený uvádza, že návrh podal v súlade s ô 192 ods. 1 Exekučného poriadku, keď vykonateľný exekučný titul ukladá inú povinnosť, ako je uvedená v § 191 Exekučného poriadku, teda inú povinnosť ako je uskutočnenie prác alebo výkonov, pričom môže ísť o aktívnu zastupiteľnú povinnosť alebo o pasívnu povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, lebo existuje obava, že povinný bude naďalej rozpredávať majetok, ktorý je súčasťou zabezpečovacieho opatrenia a následne v prípade úspechu v súdnom spore tento majetok nebude postačovať na uspokojenie pohľadávok oprávneného, keďže na nehnuteľnostiach, ktoré sú v predmetnom uznesení je zriadené aj záložné právo v prospech Fio Banka, a.s.. K tvrdeniu povinného, že oprávnený požaduje od exekučného súdu, aby suploval činnosť súdu prvej inštancie a vykonal úkon, ktorý sa materiálne dôsledkami približuje neodkladnému opatreniu, o ktoré sa oprávnený neúspešne uchádzal, uvádza, že exekučný titul ukladá povinnému inú povinnosť, a to aby z jeho strany nedochádzalo k porušovaniu zabezpečovacieho opatrenia nariadeného súdom, pričom oprávnený požaduje, aby za každé porušenie alebo nesplnenie povinnosti uvedenej v uznesení súdu, súdny exekútor uložil povinnému pokutu. Na základe vyššie uvedeného oprávnený požaduje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a zaviazal povinného na náhradu trov konania.
5. Podľa § 49 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
6. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
7. Podľa §-u 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
15. V zmysle § 343 ods. 2 3 zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
16. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
17. Súd lustráciou v katastri nehnuteľností zistil, že na liste vlastníctva povinného (LV 669) je zaznamená poznámka, že uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.7Cb/24/2019-177 z.d.10.01.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2020 sa ukladá záložné právo v prospech žalobcu HK LOAN Sp. z o.o., Mickiewicza 18/6, Katowice 40 092, IČO:24330831, Poľská republika, na pozemky C KN parc. č. 5101, 5102, 5104, 5106, 5107, 5108, 5109, 5113, 5114, 5115, 5116,5117, 5118, 5119, 5120, 5121, 5124/1, 5124/2, 5124/3, 5124/4, 5124/5, 5124/6, 5124/9,5124/10, 5124/12, 5124/13, 5124/14, 5124/16, 5124/17, 5124/18, 5124/19, 5124/20 a stavby: sklad na C KN parc. č. 5101, stavba reul. stan. plynu na C KN parc. č. 5102, prečerp. stanica na C KN parc. č. 5106, garáže, dielne na C KN parc. č. 5107, sklad na C KN parc. č.5108, sklad na C KN parc. č. 5109, dielne na C KN parc. č. 5113, sklad na C KN parc. č.5114, sklad na C KN parc. č. 5115, sklad na C KN parc. č. 5116, budova na C KN parc. č.5117, dielne na C KN parc. č. 5118, sklad na C KN parc. č. 5119, sklad na C KN parc. č.5120, sklad na C KN parc. č. 5121, soc. budova na C KN parc. č. 5124/2, požiarna nádrž naC KN parc. č. 5124/3, sklad na C KN parc. č. 5124/4, garáž na C KN parc. č. 5124/5, reg. stanica plynu na C KN parc. č. 5124/6, administr. budova na C KN parc. č. 5124/9, kotolňa na C KN parc. č. 5124/10, administr. budova čs 1713 na C KN parc. č. 5104, Čz 111/20, P -116/2020, č.z. 477/20.
18. Zo zákonnej formulácie ustanovenia § 343 ods. 1 CSP možno vyvodiť základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými sú: návrh na zriadenie zabezpečovacie opatrenia, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho marenia exekúcie.
19. Exekúcia je voči povinnému vedená súdnym exekútorom JUDr. Dušan Kormaník na podklade exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Vranou nad Topľou č.k. 7Cb/24/2019 zo dňa 10.01.2020. Pokiaľ povinný namieta, že domnelý exekučný titul neukladá žiadnu povinnosť na nepeňažné plnenie, ktorú by bolo možné najskôr dobrovoľne plniť, súd k danej námietke uvádza, že uznesením č.k. 7Cb/24/2019 zo dňa 10.01.2020 prvostupňový súd rozhodol o zriadení záložného práva v prospech oprávneného k nehnuteľnostiam, za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 31.01.2017 vo výške 250.000 Eur s príslušenstvom, pričom ako je uvedené v bode 15. tohto uznesenia, katastrálny úrad na základe predmetného uznesenia zapísal na list vlastníctva povinného záložné právo v prospech oprávneného a tým došlo k zabezpečeniu pohľadávky pre prípadné marenie exekúcie povinným v budúcnosti. Z odôvodnenia predmetného uznesenia jasne vyplýva, že rozsah zabezpečovacieho opatrenia je primeraný k sledovanému legitímnemu účelu, a zriadením záložného práva, vzhľadom na výšku zabezpečovanej peňažnej pohľadávky a založené nehnuteľnosti sa zasiahne do majetkových práv dlžníka primerane, pričom s poukazom na charakter záložného práva pri jeho prípadnej realizácii, by sa nehnuteľnosti predávali len do výšky veriteľovej pohľadávky právoplatne priznanej súdnym rozhodnutím.
20. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
21. Pokiaľ oprávnený namieta, že povinný odváža betónové panely s veľkosťou 2 x 3 m, súd konštatuje, že v predmetnom uznesení bolo zriadené záložné právo len na nehnuteľnosti vedené na LV 669, ale samotné uznesenie neuložilo povinnému žiadnu povinnosť zdržať sa nakladania s betónovými panelmi resp. nakladania s presne definovanými hnuteľnými vecami, na ktoré sa odvoláva oprávnený a preto nemožno viesť exekúciu len na základe faktu, že povinný odváža betónové panely. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko exekučný titul je tohto času nevymáhateľný, nakoľko plní len funkciu zabezpečovacieho inštitútu (záložné právo na LV povinného č. 669 v katastri nehnuteľností) a možno ho vykonať až po právoplatnom priznaní pohľadávky súdom.
22. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
24. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
25. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
26. Podľa §-u 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č.68/2017 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
27. Podľa §-u 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
28. Súd v tejto veci uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí v zmysle § 22 ods. 2 vyhlášky č. 68/2017 náhrada paušálnych výdavkov v celkovej výške 36,- Eur s DPH, nakoľko do uplynutia lehoty na
podanie návrhu na zastavenie exekúcie nastal iný dôvod na ukončenie exekúcie (nevymáhateľnosť exekučného titulu), patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%. Na základe vyššie uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36,- Eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného, pretože oprávnený nesie so svojou pohľadávkou aj kreditné riziko, ktoré spočíva v nesení nákladov na súdnu ochranu. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 60,- eur (znížená v zmysle citovaného § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 o 50 %), ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
29. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
30. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
31. Konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je konanie sporovej povahy, v ktorom má v zásade právo na náhradu svojich trov len jedna zo strán tohto sporu, teda oprávnený alebo povinný. Vzhľadom na zastavenie exekúcie, súd v súlade s § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, rozhodoval o návrhu povinného na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v súvislosti so zastavením exekúcie.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia povinného boli dôvodné, nakoľko súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu vyhovel a preto priznal náhradu týchto trov povinnému, pozostávajúcu za 2 úkony právnych služieb (2x 41,81 Eur - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu na zastavenie exekúcie + 2 x 10,87 Eur - paušálna náhrada hotových výdavkov (rok 2021) + DPH vo výške 21,07 Eur) v celkovej výške 126,43 Eur. Spolu predstavujú trovy právneho zastúpenia povinného sumu 126,43 Eur.
33. Súd z dôvodu, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu vyhovel, nepriznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu
je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.