Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-68-2025.pdf
PDF · 76.92 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/68/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO 35 815 256, zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Poprad, Nám. sv. Egídia 40/93, IČO 44 250 029, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C., o zaplatenie 733,38 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 733,38 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 541,32 eur od 01.07.2024 do zaplatenia, s 8,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 182,06 eur od 24.12.2024 do zaplatenia a zo sumy 10 eur od 01.02.2025 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
(1) Žalobou zo dňa 16.05.2025 sa žalobca domáhal (pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica cestou upomínacieho konania – sp. zn. 27Up/532/2025) rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k povinnosti zaplatiť mu 733,38 eur, úrok z omeškania a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná podľa zmluvy o združenej dodávke elektriny odoberala elektrickú energiu, za dodávku však aj napriek výzve nezaplatila. Za odber elektriny žalobca vystavil žalovanej faktúry č. 8403351610, č. 8403436011 a č. 3160017932.
(2) Žalovanej bola žaloba riadne doručená (cestou polície) dňa 09.11.2025, napriek výzve súdu sa k nej nevyjadrila.
(3) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(5) Strany sporu dňa 25.07.2014 uzavreli zmluvu o združenej dodávke elektriny. Žalobca dodával žalovanej elektrinu na v zmluve určené odberné miesto (B. C., D. XX). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa stali obchodné podmienky a cenník. V zmysle obchodných podmienok boli žalovanej vyúčtované zo strany žalobcu ako dodávateľa elektriny a služieb vyúčtovania v sume 541,32 eur – nedoplatok faktúrou č. 8403351610 splatnou k 30.06.2024 (za obdobie od 01.05.2023 do 30.04.2024), v sume 182,06 eur faktúrou č. 8403436011 splatnou k 23.12.2024 (za obdobie od 01.05.2024 do 29.11.2024) a poplatok za upomienku 10 eur faktúrou č. 3160017932 splatnou k 31.01 2025.
Listom zo dňa 07.11.2024 žalobca odstúpil od zmluvy s poukazom na omeškanie žalovanej s úhradou predchádzajúcich faktúr a preddavkov (v celkovej sume 841,32 eur).
(6) Podľa § 35 ods. 3 zák. 251/2012 Z. z. o energetike (v platnom znení) odberateľ elektriny v domácnosti je povinný ... b) umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľovi distribučnej sústavy montáž určeného meradla a zariadenia na prenos informácií o nameraných údajoch a prístup k určenému meradlu, c) udržiavať odberné elektrické zariadenie v stave, ktorý zodpovedá technickým požiadavkám, d) spĺňať technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia a prístupu do sústavy, ... g) prijať technické opatrenia, ktoré zabránia možnosti ovplyvniť kvalitu dodávky elektriny, h) uhradiť odvod určený osobitným predpisom spôsobom podľa osobitného predpisu, ...
(7) Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (OZ) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
(8) Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná pre účely zamestnania, podnikania alebo inej obchodnej činnosti, teda ako spotrebiteľ a nemá možnosť meniť zásadným spôsobom obsah zmluvných podmienok. V danom prípade bola uzatvorená medzi účastníkmi zmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha právnemu režimu ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
(9) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(10) Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(11) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia potom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. K nároku žalobcu súd uvádza, že túto povinnosť žalovanej upravuje § 494 OZ („Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať“.). Žalovaná nárok žalobcu nesporovala, neuviedla žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie uplatnenej istiny. Žalovaná ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby. Súd preto žalobe vyhovel, zároveň z priznanej sumy súd priznal aj nárok na úrok z omeškania, keďže žalovaná sa s platením preukázateľne dostala do omeškania.
(12) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (13) Súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči žalovanej v plnom rozsahu.
(14) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)