Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/102/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefániková tr. 88, Nitra, deti rodičov: matka - D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., B. A. XXX, zastúpená JUDr. Janou Berecovou Titkovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Dubová 2 a otec - F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., B. A. XXX, t. č. bytom G., H. XX, zastúpený Advokátska kancelária Gereg & Messingerová, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná Strieborná 4, IČO: 47 253 011, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. -139 zo dňa 27.03.2025 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch III. o určení výživného, IV. a V. o zročnom výživnom, a v závislom výroku VI. o trovách konania z r u š u j e a vec sa vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -139 zo dňa 27.03.2025 vo výroku I. zveril maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. II. Oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. III. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 250 eur mesačne a na maloletého C. sumou 200 eur mesačne, od 15.07.2024 vždy do 15. dňa v príslušnom mesiaci vopred k rukám matky. IV. Zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 15.07.2024 do 31.03.2025 vo výške 1.087,10 eur uložil otcovi splatiť v splátkach vo výške 100 eur mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. V. Zročné výživné na maloletého C. za obdobie od 15.07.2024 do 31.03.2025 vo výške 659,68 eur uložil otcovi uhrádzať v splátkach vo výške 100 eur mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. VI. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , Zákona o rodine, (ďalej len ""). Na základe vykonaného dokazovania a berúc do úvahy aj obsah pripojeného spisu vedeného pod sp. zn. zistil, že otec na základe súdom nariadeného neodkladného opatrenia platil výživné na každé z detí vo výške 150 eur od septembra 2024. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností uvedených účastníkmi v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva vedeného pod sp. zn. , v rámci ktorého obaja rodičia súhlasili so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, preto v tejto časti návrhu vyhovel. Obom rodičom ponechal oprávnenie maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z príjmu otca, ktorý ustálil sumou 2.000 eur mesačne netto, z ktorého tvorí 1.000 eur suma vyplácaná z firemného účtu ako

výplata a 1.000 eur ako nepeňažné plnenie vo forme úhrady prenájmu bytu. Na základe ustáleného príjmu otca určil výživné na maloletú A. vo výške 250 eur a na maloletého C. vo výške 200 eur mesačne. Prihliadol na odporúčajúcu tabuľku Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, na základe ktorej predstavuje výška výživného na dieťa vo veku maloletej A. 14 % (280 eur) a maloletého C. 12 % (240 eur) z čistého mesačného príjmu povinného rodiča. V danom prípade pristúpil ku korekcii takto určeného výživného, tzn. k miernemu zníženiu, s ohľadom najmä na rozsah starostlivosti, ktorú otec zabezpečuje, keď má maloleté deti v starostlivosti viac ako štvrtinu mesiaca (priemerne 8 dní z 31 dní v mesiaci). Ako relevantné posúdil dôkazy týkajúce sa ďalších výdavkov, ktoré boli v minulosti platené z účtu obchodnej spoločnosti otca (nakupované komodity, ktoré nepatrili do portfólia firmy), a vyjadrenie účtovníčky v konaní vedenom pod sp. zn. , že tieto finančné prostriedky je otec povinný obchodnej spoločnosti vrátiť, z účtovného hľadiska akoby sa jednalo len o pôžičku. Tvrdenia matky, že otec dosahoval mesačný príjem vo výške 4.000 až 5.000 eur považoval za nepreukázané. Uviedol, že určené výživné v sume 250 eur a 200 eur mesačne je v možnostiach a schopnostiach otca, vzhľadom na preukázané príjmy, najmä z doložených daňových priznaní. Zročné výživné vyčíslil za obdobie od podania návrhu do posledného dňa v mesiaci, v ktorom rozhodoval, t.j. do konca marca 2025, po odrátaní sumy 150 eur mesačne uhrádzanej otcom od septembra 2024 v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia súdom, tzn. za mesiace september až marec ako rozdiel medzi sumou 250 eur, resp. 200 eur a sumou 150 eur, teda uhradeným výživným. Zameškané výživné v mesiacoch júl a august 2024 stanovil vo výške určeného výživného, v mesiaci júl alikvotne za daný mesiac (za dni od podania návrhu), od 15.07.2024. Uviedol, že s argumentáciou otca sa vysporiadal zhodne ako v rozhodnutí o neodkladnom opatrení (bod 24) a ustálil, že na výživu maloletých detí otec prispieval dobrovoľne v pravidelných mesačných intervaloch a v čase podania návrhu neprispieval. Prihliadol na priložené detaily pohybu z bankového účtu otca označené ako ,,výživné" vo výške 300 eur, ktoré matke poukázal až dňa 10.09.2024, teda až dňom doručenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Zohľadnil skutočnosť, že otec v priebehu konania aj pred podaním návrhu, prispieval na maloletých vyšším výživným. Otec preukázal, že je ochotný podieľať sa na preukázaných nákladoch aj mimoriadnych výdavkoch maloletých, ktoré budú odôvodnené. Neprihliadal na tvrdenia otca, že výživné neplatil, pretože uhrádzal hypotéku a náklady na bývanie, z dôvodu, že nehnuteľnosť, v ktorej toho času býva matka spolu s maloletými deťmi je v podielovom spoluvlastníctve rodičov, čím sa otec spolupodieľa na správe a prevádzke majetku, v ktorom má majetkovú účasť. Uzavrel, že výšku zaplateného úveru otcom nie je možné odrátať ako zaplatené výživné. Pri rozhodovaní vzal do úvahy najlepší záujem maloletých detí. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“).

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III., IV. a V. podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhujúc rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že súd zaviaže otca prispievať na maloletú A. výživným v sume 600 eur a na maloletého C. v sume 400 eur mesačne od 15.07.2024 do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Zročné výživné na maloletú A. vo výške 3.341,93 eur a na maloletého C. vo výške 1.909,67 eur za obdobie od 15.07.2024 do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva povolí otcovi splácať v splátkach vo výške 100 mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným. Náhradu trov odvolacieho konania navrhla účastníkom nepriznať. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (/ ) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (/ ). Uviedla, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd sa nestotožnil s jej argumentáciou ohľadne obratov a ziskov, najmä spoločnosti F. I. J., ktoré sumy automaticky neznamenajú, že ide o disponibilný príjem otca. Súd vychádzal pri určení výživného z príjmu otca vo výške 2.000 eur netto a to z peňažného príjmu (mzdy) vo výške 1.000 eur a z nepeňažného príjmu 1.000 eur vo forme úhrady prenájmu bytu, ktorý hradí otcovi jedna z jeho obchodných spoločností. Otec už v návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode v konaní vedenom pod sp. zn. uvádzal výšku svojich výdavkov cca 1.787,50 eur (poistenie dom 7,50 eur mesačne, hypotéka 400 eur, voda, plyn, elektrická energia 300 eur, diaľničná známka 5 eur mesačne, telefón 50 eur, internet 20 eur, TV 25 eur, strava cca 350 eur, vitamíny lieky deti cca 30 eur, drogéria cca 70 eur, voľnočasové aktivity detí cca 80 eur, PHM 120 eur, dane nehnuteľnosť 100 eur, oblečenie, obuv deti 180 eur, oblečenie, obuv navrhovateľ 50 eur). Na informatívnom stretnutí rodičov uskutočnenom dňa 15.10.2024 otec vyčíslil svoje výdavky za hypotéku na dom 612 eur, 30 eur TV, poistenie domu 200 eur ročne, t.j. 16,66 eur mesačne, výživné na deti 300 eur (platené podľa vydaného neodkladného opatrenia od mesiaca 9/2024), PHM 300 eur, strava cca 300 eur, ohľadne ostatných výdavkov odkázal na výdavky doložené v spise, avšak už tieto výdavky

prevyšujú príjem otca. V návrhu na rozvod manželstva sa otec vyjadril, že výdavky hradí aj z úspor a v prípade potreby mu finančne pomáhajú rodičia. Na pojednávaní dňa 04.11.2024 konanom vo veci určenia výživného na manželku vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. otec poprel, že by mal úspory, a že by mu peniaze dávali príbuzní. Okrem výdavkov, ktoré otec deklaroval v priebehu konania, vynakladá aj ďalšie výdavky, ktoré nemožno považovať za základné, bežné, resp. nevyhnutné. Poukázala na dôkaz založený v spise, a to výpis z osobného bankového účtu otca vedeného v C. K., D. za celý kalendárny rok 2024. Otec v priebehu konaní uvádzal, že v roku 2024 sa jeho firmám nedarilo, ale neváhal vynakladať financie na tovary a služby, ktoré svedčia skôr o jeho nadštandardnom spôsobe života. Podľa výpisu z účtu otec v roku 2024 platil bežné nákupy, pohonné hmoty, lieky, cigarety, TV, Netflix, Spotify, drogériu, výdavky za návštevy barov, reštaurácií, nákupy drahého značkového oblečenia, športovej výstroje, lyžovačku v Rakúsku, návštevy fitness a welness centier aj mimo SR, športové stávky, nákupy hier na playstation. Podľa jej mienky, je ťažko uveriteľné, že človek, ktorý má čistý mesačný príjem 1.000 eur a je zaťažený hypotékou, by si mohol dovoliť jednorazový výdavok v reštaurácii v Bratislave 200 eur, zaplatiť v baroch a pivárňach za mesiaca cez 300 eur, kúpiť si v jeden deň v Rakúsku oblečenie za 370 eur, podať stávku na zápas v TIPSPORTE za 200 eur, minúť na lanovky v Rakúsku za deň 270 eur, alebo kúpiť jednorazovo hry na playstation za 360 eur. Poukázala na prehľad nadštandardných výdavkov otca spracovaný vo výpise z účtu otca v C. K., D., pričom nie nevyhnutné výdavky za rok 2024 dosiahli sumu cca 8.200 eur, t.j. v priemere mesačne 680 eur. Po pripočítaní k výdavkom uvádzaným otcom cca 1.500 eur - 1.700 eur, jeho preukázateľné mesačné výdavky činia cca 2.200 eur - 2.400 eur. Vzhľadom na otcom vykonané množstvo výberov z účtu z bankomatov, možno predpokladať, že platil aj v hotovosti. Preukázateľná je len pôžička vo výške 3.146 eur, ktorú otec poskytol bezúročne v hotovosti dlžníkovi C. L., na ktorú skutočnosť poukázala v konaní sp. zn. . Je teda zrejmé, že otec musí mať aj iný zdroj príjmu. Namietala, že otec v žiadnom zo súdnych konaní (konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností, o úpravu rodičovských práv a povinností do rozvodu manželstva vrátane konania o vydanie neodkladného opatrenia, konanie o výživné na manželku) neozrejmil, z čoho hradí výdavky presahujúce jeho príjem. V konaní vedenom pod sp. zn. dala do pozornosti, že od marca 2024 do novembra 2024 si otec vložil cez bankomaty na bankový účet celkovú sumu 36.816,00 eur, pričom z výpisu z predmetného účtu sú zrejmé výšky vkladov. Otec k uvedenému vysvetlil, že išlo o finančné prostriedky zo spoločnosti, ktoré boli poukázané na výplatu zamestnancov, ktoré tvrdenie nepreukázal. Považovala za nelogické, aby si otec z bankového účtu alebo z pokladne svojej obchodnej spoločnosti vybral peniaze na mzdy, tieto vložil na svoj osobný účet a z neho potom mzdy vyplácal. Záväzok zaplatiť mzdu zamestnancom spoločnosti nemá spoločník alebo konateľ, ale spoločnosť ako zamestnávateľ. Mzda by mala byť zamestnancom hradená z bankového účtu spoločnosti alebo v hotovosti z pokladne spoločnosti po zrazení preddavkov na daň z príjmu a zdravotných a sociálnych odvodov. Namietala, že súd prvej inštancie nariadil v konaní pod sp. zn. dokazovanie predložením výpisov z bankového účtu otca za rok 2024, ktoré výpisy nevyhodnotil dôsledne. Výdavky otca o viac ako 100% prekračujú ním deklarovaný peňažný príjem a svedčia o vyššom životnom štandarde, pričom otec nepreukázal z akých prostriedkov financuje svoje súkromné výdavky. Tiež nepreukázal, že sumy, ktoré pochádzali z podnikania z jeho spoločností, a ktoré vložil na svoj osobný účet, boli použité na mzdy zamestnancov. Mala za to, že pri posudzovaní príjmu otca bolo potrebné zohľadniť aj sumu 36.816 eur, ktorú si otec postupne vložil v roku 2024 na svoj účet. Podľa jej názoru, priemerný mesačný príjem otca činí mzda vo výške 1.000 eur a nepeňažný príjem vo forme preplácania nájmu bytu 1.000 eur a 1/12 zo sumy 36.816 eur (t.j. 3.068 eur), t.j. spolu 5.068 eur. Spoločnosti F. I. J. a F. J., v ktorých je otec jediným spoločníkom a jediným konateľom, dosahujú pomerne vysoké obraty a pravidelné zisky, ktoré neboli spoločníkovi vyplatené, ale sú podľa účtovných závierok spoločností zverejnených v registri účtovných závierok naakumulované v spoločnostiach. Poukázala na predloženú tabuľku obsahujúcu údaje o majetku, obratoch a ziskoch obchodných spoločností otca, ktoré vyplývajú zo zverejnených účtovných závierok, pričom naakumulovaný zisk činil cca 60.000 eur. Mala za to, že na uvedené treba prihliadať, nakoľko otec si nevypláca zisk, aby sa vyhol daňovej povinnosti (zdaniteľný príjem z dividend) a peniaze zo spoločností čerpá na chod osobného života. Uvedené potvrdila v konaní sp. zn. aj účtovníčka firiem otca, ktorá zároveň uviedla, že zisk nie je z čoho vyplatiť. Podľa jej mienky, daný stav je dôsledkom toho, že peniaze, ktoré mohli byť použité na vyplatenie zisku, otec použil na osobnú spotrebu. K pôžičkám z obchodných spoločností otca zdôraznila, že otec ako jediný spoločník a konateľ v spoločnostiach F. I. J. a F. J. je oprávnený rozhodnúť o tom, či bude požadovať vrátenie pôžičiek, alebo si odpustí dlh, o výške svojho platu, a či si vyplatí zisk. Namietala, že súd prihliadal na čerpanie prostriedkov spoločností na súkromnú spotrebu otca, avšak nezohľadnil účtovné hľadisko týkajúce sa nerozdeleného zisku vyplývajúceho z účtovných závierok. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že firmám sa prestalo dariť, uvedenému nezodpovedá napr. skutočnosti, že

firma F. I. J. platí leasing na vozidlo AUDI Q7 a rozhodla sa predať lacnejšie vozidlo Mazda. Ak by sa spoločnosti nedarilo, pristúpila by k predaju luxusného vozidla AUDI Q7, na ktoré spláca leasing vo výške 800 eur mesačne. Pri príjmoch podnikateľov je potrebné prihliadať aj na ich vozový park v rámci firmy, ku vozidlu sa vzťahuje okrem leasingových splátok aj havarijná a zákonná poistka, pričom otec potvrdil v konaní pod sp. zn. , že užíva vozidlo na súkromné účely a všetky výdavky naň hradí z firemných prostriedkov. Súd mal vziať do úvahy, že otec má aj iný peňažný príjem ako príjem z pracovného pomeru, vzhľadom na jeho životné náklady, ktorý príjem nezdokladoval. Súd mal vychádzať pri rozhodovaní o výživnom z ustanovenia § 63 ods.1 veta druhá Zákona o rodine a určiť priemerný mesačný príjem otca vo výške 20 násobku sumy životného minima. V možnostiach a schopnostiach otca bolo platiť výživné 500 eur aj v čase, kedy žili v spoločnej domácnosti, kedy hradil aj iné výdavky domácnosti, nakoľko jej príjem v tom čase pozostával z rodičovského príspevku. Namietala, že súd určil výživné na maloletých v rovnakej výške od podania návrhu, keď mala príjem z rodičovského príspevku, hoci následne jej bola vyplatená mzda z pracovného pomeru. Určené výživné považovala za neprimerane nízke vo vzťahu k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Daným rozhodnutím súd založil disproporcionalitu medzi životnou úrovňou otca a maloletých, keď nie je prípustné, aby rodič s nadštandardnými nákladmi na život bol povinný hradiť výživné vo výške, z ktorej budú zabezpečené len základné bežné výdavky detí. Takýto zjavný nepomer životnej úrovne detí a rodičov je v rozpore so Zákonom o rodine a čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa. Uviedla, že dňa 19.04.2025 otec zaplatil jednorazovo zročné výživné na maloletú A. vo výške určenej súdom prvej inštancie, t.j. 1.087,10 eur a na maloletého C. vo výške 659,68 eur a tiež zaplatil bežné výživné.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznamovaním rôznych listinných dôkazov preukazujúcich skutkový stav, dôkazy vyhodnotil dôsledne, rozhodol na základe vykonaných dôkazov a nie vôle matky a jej nereálnych predstáv, nezodpovedajúcich dokazovaniu. Zotrval na svojej argumentácii ako v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. o rozvod manželstva a úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Hoci v tomto konaní navrhoval určiť výživné na maloleté deti, vzhľadom na jeho osobnú účasť na starostlivosti a ostatné faktory (maloletým hradí všetko) vo výške 300 eur, napriek tomu sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím. Matku pozná a vie, že výživné, ktoré slúži na pokrytie potrieb maloletých, sa k nim nedostane v plnej výške. Matka maloletých je zvyknutá na to, že nepracovala a všetky náklady v rámci rodiny riešil v minulosti on. Išlo o dlhoročné obdobie, kedy vykonával niekoľko prác naraz, aby uspokojil potreby bývalej manželky, pretože ju ľúbil. Počas tohto obdobia mala matka vytvorené podmienky, aby sa starala o deti, s čím jej pomáhal spolu s rodičmi a príbuznými a deti boli zvyknuté v určitom momente tráviť čas viac s ním. K argumentom matky ohľadom obchodných spoločností F. I. J. a F. – J. J. uviedol, že súdu predložil daňové priznania, z ktorých vyplýva, v akej finančnej kondícii sú jednotlivé firmy a aké sú jeho príjmy. V účtovníctve sa zisky nachádzajú zaúčtované na účte 428, ktorý hovorí o hospodárskych výsledkoch v minulých obdobiach. Zisky z minulých období nie sú vyplatené, pretože to nebolo možné. Predstava, že zisk sa rovná hotovosť alebo zdroj na bankovom účte, je mimo chápania účtovníctva a procesov hospodárenia v spoločnosti. K uvedeným skutočnostiam, ekonomickému stavu a financiám spoločnosti sa vyjadrovala jeho účtovníčka M. N. na pojednávaní v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. (konanie o výživnom na manželku). Svedkyňa v rámci výpovede uviedla, čo zodpovedá aj realite a stavu účtov, že každý mesiac ho ako konateľa spoločnosti upozorňovala, že nakupuje z firmy rôzne vybavenia a zariadenia do domu, hračky pre deti a záležitosti, ktoré nie sú zdrojom príjmu, ktoré by mal vrátiť firme, od ktorej si ich požičal. Išlo o rôzne komodity, zariadenia domu, bazén atď.. Aj z tohto dôvodu je stav financií v jednotlivých spoločnostiach zlý. Tabuľku predloženú matkou v tomto konaní týkajúcu sa nerozdeleného zisku, považoval len za jej ekonomické vysvetlenie. V konaní bolo preukázané, že matka žije vyššou životnou úrovňou, nechal ju bývať aj s deťmi v ich rodinnom dome, ktorý je ich jediným nehnuteľným majetkom. Otec žije v prenajatom byte, matke hradí hypotéku a náklady, ktoré už uviedol a preukázal a prispieva na deti výživným. Matka zabudla na všetky nákladové položky a veci súvisiace s podnikaním, napr. že každá prichádzajúca platba do spoločnosti nie je jeho príjmom, pretože nezohľadňuje náklady, daňové povinnosti a iné faktory ovplyvňujúce ekonomiku spoločnosti, a jedinou objektívnou listinou zohľadňujúcou všetky faktory je daňové priznanie. Pokiaľ matka poukazuje na jeho nadštandardné výdavky, návštevy barov a reštaurácií, tieto nepreukazujú nadštandard. Vo veľa z týchto položiek išlo o posedenie s priateľmi, na účet sa skladajú a pokiaľ účet zaplatil on, peniaze mu následne vyplatili v hotovosti. Tiež veľa krát sedel v reštaurácii aj z dôvodu rokovaní v rámci

podnikania. Pokiaľ matka poukazuje na objednávky z reštauračnej stravy cez donáškové služby tieto predstavujú sumu 7,93 eur na deň, čo považuje za akceptovateľné. K položke nákladov na oblečenie a stravu zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v konaní o rozvod a zdôraznil, že tieto položky hradí vo výške 180 eur mesačne na oblečenie a obuv detí a 50 eur na seba, čomu zodpovedá aj výpis z účtu. Hry na PlayStation kupoval, pretože sa ich hrá s dcérou a nekupuje ich len pre seba. Výdavky na športové vyžitie sú bežnými nákladmi, ktoré sa počas roka vyskytnú, na ktoré má nárok a veľa krát ich realizuje s deťmi. Nepovažuje za vhodné vyčítať mu, že si dovolil kúpiť lístok na lanovku v hodnote napr. 24 eur, resp. absolvoval dva krát do roka wellness v hodnote desiatok eur. Dal do pozornosti, že aj kolízna opatrovníčka navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré zodpovedá vykonanému dokazovaniu. Dostatočne ozrejmil, že zo svojho účtu poukázal jednotlivé platby na výplatu zamestnancov, čo vyplýva aj z označenia prijímateľa platby. Podľa jeho názoru, každý sa snaží v určitom momente si ekonomicky vypomôcť, aby si zminimalizoval a optimalizoval náklady. Z výpisov účtu sú dané skutočnosti zrejmé, ale v prípade, ak by odvolací súd uvedené skutočnosti vyhodnotil inak, trval na vypočutí všetkých zamestnancov, ktorým poslal výplaty za vykonanú prácu, ktorí potvrdia reálny príjem danej platby, o čom svedčí aj výpis z účtu.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a (ďalej ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch potrebné zrušiť.

7. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Pojem "procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu (účastníkovi konania ) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ), vrátane práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. uviedol, že pojem "procesný postup" súdu treba takto vykladať aj za účinnosti .

9. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v , pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe (návrhu). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu však musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo

účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

10. Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

11. Podľa súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

12. S poukazom na ustanovenia odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivity účastníkov ( a ). Súd je v takomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, na základe ktorého môže ustáliť pomery na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov a rozhodnúť o určení výšky výživného v zmysle kritérií uvedených v ust. , Zákona o rodine.

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci nevykonal náležité dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci tak ako mu to ukladá a . Súd prvej inštancie opomenul zisťovať niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, ktoré neskúmal a s ktorými sa nezaoberal. Nedostatočnosť zisteného skutočného stavu potom viedla k nesprávnym právnym záverom. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. V danom prípade treba prihliadať na predmet konania, ktorým je vec starostlivosti o maloleté deti, pričom jedným zo základných princípov mimosporového konania je vyšetrovací princíp založený na povinnosti súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. V takomto konaní súd musí na základe vykonaného dokazovania dospieť k spoľahlivým záverom a tieto premietnuť pri svojom rozhodovaní.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k určeniu výživného na maloleté deti vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z ustáleného príjmu otca vo výške 2.000 eur mesačne netto, prihliadol na príjmy a výdavky oboch rodičov a odôvodnené výdavky na maloleté deti. Pri určení výživného vzal do úvahy odporúčaciu tabuľku Vyhlášky MS SR a výživné určil vo výške 14% na maloletú A. a 12% na maloletého C. z čistého mesačného príjmu otca, ktoré korigoval s ohľadom na rozsah starostlivosti o maloleté deti zo strany otca (viac ako štvrtinu mesiaca). Zároveň určil zročné výživné na maloleté deti od podania návrhu a zo sumy zročného výživného odpočítal otcom realizované platby na základe uznesenia súdu o neodkladnom opatrení.

19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevykonal vo veci dostatočné a náležité dokazovanie vo vzťahu k zisťovaniu nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí, nákladom a pomerom oboch rodičov. Konštatuje, že súd prvej inštancie matku nevypočul k nákladom na odôvodnené potreby každého z maloletých detí a hoci matka v návrhu vyčíslila náklady pozostávajúce z poplatkov za materskú školu pre A., za gymnastiku a zumbu, nedoložila doklady o úhrade poplatkov za tieto voľnočasové aktivity a doklady o úhrade poplatku v materskej škole doložila len ku dňu 10.06.2024. Nemožno opomenúť, že z podaní matky v priebehu konania vyplýva, že aj maloletý C. navštevuje detské jasle, avšak poplatky súvisiace s pobytom maloletého v jasliach matka nepreukázala. Rovnako neboli v konaní matkou doložené ani lekárske správy o zdravotnom stave maloletých detí, naviac ak v návrhu vyčíslila ako náklad pre maloletú A. poplatok za logopédiu, ktorú absolvuje v Nitre, čím dochádza k navýšeniu jej nákladov v súvislosti s cestovným k logopédovi. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, súd v rámci dokazovania opomenul zisťovať príjem matky od septembra 2024, kedy nastúpila do práce, pričom v spise sa nachádza len Pracovná zmluva, ktorú matka uzavrela dňa 27.08.2024 so zamestnávateľom M. J., J. s dohodnutým nástupom do práce od 05.09.2024. Za obdobie od septembra 2024 do vyhlásenia rozsudku dňa 27.03.2025 nemal súd príjem matky riadne preukázaný. Rovnako zo spisu nevyplýva, že by otec doložil kompletné doklady o jeho príjme a príjme obchodných spoločností, ktorých je konateľom a spoločníkom. Otec doložil len príjem za obdobie mesiacov jún, júl, august 2024 vyplatený zo spoločnosti F. I., J.. Pokiaľ ide o podnikateľské aktivity otca, ktorý je spoločníkom a konateľom v spol. F. I., J.. F., J.. a M. O., J., súd nemal k dispozícii pre rozhodovanie daňové priznania týchto obchodných spoločností a výsluchom otca ani nezisťoval majetok spoločností, akým spôsobom je otcovi vyplácaná odmena konateľa a rozdelenie ziskov, akým majetkom disponujú predmetné spoločnosti a týmito skutočnosťami sa v rozhodnutí ani nezaoberal. Pokiaľ otec argumentuje splátkami úveru odvolací súd konštatuje, že v spise sa Zmluva o čerpaní úveru nenachádza. V súvislosti s argumentáciou matky a napokon aj s konštatovaním súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní zohľadnil aj dôkazy predložené v iných konaniach týkajúcich sa výživného na maloleté deti a výživného na manželku, odvolací súd poznamenáva, že ide o iné konania a dôkazy z týchto (iných) konaní nie sú súčasťou spisu týkajúceho sa danej prejednávanej veci.

20. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v posudzovanom prípade nie je možné ustáliť aj vzhľadom na nedostatočne vykonané dokazovanie, akým spôsobom súd vyhodnotil náklady na odôvodnené potreby maloletých detí, z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností v otázke určenia výživného vychádzal, či a s akým výsledkom sa vôbec zaoberal relevantnými otázkami nastolenými vo vzťahu k určeniu výšky výživného na maloleté deti a najmä vo vzťahu k rozsahu ich odôvodnených potrieb. Súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča nemôže rezignovať na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých jeho pravidelných a nepravidelných výdavkov, aby odôvodnené potreby maloletého dieťaťa boli jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (podiel nákladov na bývanie, náklady na stravovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, náklady súvisiace so školskou dochádzkou, cestovné náklady a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, prípadne iné nevyhnutné náklady. Následne musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov so zohľadnením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch dieťaťa bude podieľať povinný rodič (pri zohľadnení jeho zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky a pod.). Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení rozhodnutia súd nezaoberal podstatnou skutočnosťou a to ustálením nákladov na maloleté deti (adresne vo vzťahu ku každému z detí individuálne), tieto nevyhodnocoval (resp. ich vyhodnotil len všeobecne, pričom ich ani nemal preukázané) a rozhodnutie odôvodnil vo vzťahu k maloletým len stručnou konštatáciou (citovanou

v odseku 27 napadnutého rozsudku) a pri určovaní výživného sumou 250 eur na maloletú A. a 200 eur na maloletého C. vychádzal z Metodiky MS SR o určení výživného na dieťa, podľa ktorej výživné určil vo výške 14% a 12% zo sumy ustáleného príjmu otca vo výške 2.000 eur mesačne netto, ním prijaté rozhodnutie je nedostatočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie pre rozhodnutie o určenie výživného na maloleté deti (, ).

21. Z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, ako ustálil pravidelné mesačné náklady každého z maloletých detí, ktoré výdavky mal za preukázané, ktoré uznal a v akej výške, ktoré zohľadnil a dôvody, pre ktoré niektoré z nákladov neuznal. Výdavky na zdravotnú starostlivosť nie sú bežnými výdavkami a tieto sú súčasťou nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa, musia byť do nich zahrnuté a súd je povinný sa s nimi vysporiadať. Nakoľko nejde o iný výdavok, napr. porovnateľný s nákladom na mimoškolskú krúžkovú aktivitu, ale ide o náklad nevyhnutný, potrebný, ktorý súd zohľadňuje. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani matkou poberanými prídavkami na deti, ktorá suma činí 60 eur mesačne na jedno dieťa a je určená na krytie odôvodnených potrieb dieťaťa v aktuálnom čase. V súvislosti s aplikáciou výpočtu výživného na dieťa podľa Metodiky MS SR odvolací súd udáva, že ust. § 62 upravuje kritériá rozhodné pri určení výživného na maloleté dieťa, pričom v každej prejednávanej veci je potrebné zohľadniť individuálne okolnosti danej konkrétnej veci s ustálením nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a ich špecifikami. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z akej sumy predstavujúcej úhrady výdavkov na maloleté deti súd pri rozhodovaní o určení výživného vychádzal a ako ich následne vyhodnotil vo vzťahu k príjmom, pomerom a schopnostiam a možnostiam rodičov a ich životnej úrovne. Konajúci súd týmto postupom odoprel účastníkom konania možnosť skutkovo a právne argumentovať proti záverom prijatým v napadnutom rozhodnutí, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia v tejto jeho časti, ktorý vzhľadom na jeho nedostatočné odôvodnenie (nespĺňa podmienky ust. ) je nepreskúmateľný.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle ods. musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov bez ustálenia nákladov na odôvodnené potreby maloletých a bez vykonania náležitého dokazovania vo vzťahu k nákladoch na maloleté deti a príjmom a pomerom rodičov a z neho vyplývajúcich záverov nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutia.

23. Podľa / , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

24. Podľa / , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

25. So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci nevykonal náležité dokazovanie a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia a rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nespĺňajúci zákonné náležitosti predpísané v , nakoľko v ňom absentujú dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie o určení výšky výživného na maloleté deti založil (bez ustálenia nákladov na zabezpečenie odôvodnených potreby maloletých detí, počas ktorých určil výživné v rozdielnej výške). Na základe uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie podľa /ane súvisiaceho výroku o zročnom výživnom a závislého výroku o trovách konania), pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, keďže z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné vyvodiť správnosť jeho skutkového odôvodnenia a naň nadväzujúceho právneho posúdenia veci a podľa vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

26. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu matky na určenie výživného na maloleté deti, doplní dokazovanie vo vzťahu k nákladom maloletých na zabezpečenie ich odôvodnených potrieb, a zaktualizuje všetky náklady maloletých nielen v rámci výsluchu, ale aj doložením a preukázaním realizácie ich úhrady (t.j. pravidelných mesačných poplatkov za návštevu predškolských zariadení, resp. detských jasiel, vrátane poplatku za stravu v zariadeniach, za voľnočasové aktivity, návštevu logopéda), tieto vyhodnotí, ustáli ich výšku, uvedie, ktoré náklady vyčíslené a preukázané považoval za dôvodné, vrátane ich konkretizácie, na ktoré prihliadal a ktoré neuznal (uvedie dôvody). Pokiaľ ide o matkou vyčíslené náklady na zabezpečenie odôvodnených bežných potrieb (stravu, hygienu, bývanie, ošatenie a obuv a iné výdavky), aj k týmto rodičov vypočuje a ustáli ich výšku a uvedie, ktoré z nákladov uznal. Bežné náklady nie je potrebné preukazovať formou pokladničných bločkov, pretože tieto si súd ustáli z bežných cien tovarov primeraných veku dieťaťa. Komplexne objasní a zhodnotí príjmy rodičov, ich majetkové pomery a životnú úroveň a doplní dokazovanie o príjem matky a príjem otca a príjem obchodných spoločností za rok 2024 a 2025, ktorých je konateľom a spoločníkom (s poukazom na bod 19 tohto rozhodnutia). V rámci výsluchu otca zistí jeho náklady, príjmy aj s ohľadom na vyplácané podiely zo ziskov obchodných spoločností, ich majetku a odmeny konateľa. Pri rozhodovaní zohľadní vyplácané prídavky na deti, vrátane podielu výkonu osobnej starostlivosti rodičov o maloletých, zisťovaním aj príspevkov zo strany otca nad rámec výživného a s ohľadom aj na realizáciu styku otca s maloletými. Doplní dokazovanie výsluchmi účastníkov konania a tiež vo vyššie naznačenom smere, zabezpečí a aktualizuje doklady o príjmoch rodičov matky (t.j. zabezpečí prehľad príjmu vystavený zamestnávateľom vrátane bonusov, nadčasov, príspevkov na stravu a odmien), aktualizuje náklady maloletých detí a rodičov do nového rozhodnutia (rodičov vyzve na preukázanie ich výšky a doloženie dokladov preukazujúcich, že platba bola zrealizovaná), vysporiada sa so životnou úrovňou rodičov, t.j. náležite zistí skutočný stav veci ( ) a rovnako sa vysporiada s matkou namietanou skutočnosťou týkajúcou sa jej príjmu, ktorý pozostával do septembra 2024 z výplat rodičovského príspevku a od uvedeného obdobia z vyplácaného príjmu z pracovného pomeru, vo vzťahu k posúdeniu výšky výživného na maloleté deti. Opätovne rozhodne o návrhu matky na určenie výživného, v ktorom rozhodnutí tiež ustáli výšku zročného výživného aj vo vzťahu k plneniam zo strany otca. Vykoná ďalšie na vec vzťahujúce sa dokazovanie za celé posudzované obdobie v súlade s a a nasl. (najmä ust. ), účastníkom konania sa umožní vyjadriť k dôkazom ( ) a vo veci rozhodne. Svoje rozhodnutie riadne zdôvodní v zmysle , tzn. uvedie v ňom stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti povinného určenej podľa hmotnoprávnych ustanovení Zákona o rodine, vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k určeniu výšky výživného. V písomnom odôvodnení rozhodnutia uvedie, z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností pri určení výšky výživného vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo prípadne nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Odôvodnenie rozhodnutia vrátane jeho právneho posúdenia sa vzťahuje aj na časť týkajúcu sa zročného výživného. Neodôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť, ktorým postupom súd prvej inštancie znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

27. Vzhľadom na uvedené dôvody (nedostatočne vykonané dokazovanie a nepreskúmateľnosť rozsudku v napadnutých výrokoch) odvolací súd dospel k záveru o potrebe zrušiť napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie podľa /ť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere súd prvej inštancie opätovne vec právne posúdi v zmysle vyššie spomenutých zásad a vo veci nanovo rozhodne o výživnom na maloleté deti s tým, že je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu ( ). Dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ust. .

29. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania a v súlade s a vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).