Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/86/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky (manželky): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, F., štátna občianka SR, zastúpená: MADEJ&PARTNERS s.r.o., so sídlom Mýtna 42, Bratislava, IČO: 53 035 038, proti manželovi: E. G. A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, A., občan Južného Sudánu, zastúpeného: BREZOVAN s.r.o., Francisciho 2383/1, Bratislava, IČO: 55 328 881, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: H. G. C., nar. XX.XX.XXXX a I. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, na čas po rozvode, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 30.01.2025, č.k. -270, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku V. mení v časti úpravy styku počas Vianočných prázdnin a v časti odovzdávania maloletých detí po ukončení styku tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi počas Vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže v každom párnom kalendárnom roku v čase od 25.12. od 12:00 hod. do 27.12.do 18:00 hod. a od 30.12. od 16:00 hod. do 05.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od 22.12. od 16:00 hod. do 25.12.do 12:00 hod. a od 28.12. od 12:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod.

Otec po ukončení styku maloleté deti odovzdá v mieste bydliska matky.

Vo zvyšnej časti sa výrok V. potvrdzuje.

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku VI. mení tak, že otec je oprávnený komunikovať s maloletými deťmi prostredníctvom komunikačnej aplikácie na prenos obrazu a zvuku WhatsApp v utorok, štvrtok a sobotu každého párneho kalendárneho týždňa v čase od 18:00 hod. do 18:45 hod. Matka je povinná v čase oprávnenia otca komunikovať s maloletými deťmi zabezpečiť pripojenie maloletých detí na komunikačnú aplikáciu WhatsApp.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku:

- rozviedol manželstvo B. C., J. E., nar. XX.XX.XXXX v F. a E. G. A. C., nar. XX.XX.XXXX v K., Juhosudánska republika, uzavreté dňa 14.04.2018 v Žiline, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Žilina, vo zväzku 55, ročník 2018, na strane 121, pod poradovým číslom 48 (výrok I.),

- maloleté deti C.: H. G., nar. XX.XX.XXXX a I. A., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výroky II.,III.),

- otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej H. G. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 270 eur mesačne a na výživu maloletého I. A. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 230 eur mesačne, ktoré sumy uložil otcovi zasielať k rukám matky, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku ( výrok IV.),

- styk otca s maloletými deťmi upravil tak, že otec má právo sa s nimi stretávať v každom nepárnom kalendárnom týždni v čase od piatku od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod., s výnimkou jarných, veľkonočných, letných a vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže SR, v každom nepárnom roku počas jarných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže SR v čase od piatku predchádzajúcemu jarným prázdninám od 16,00 hod. do nasledujúceho piatku do 18,00 hod., v každom párnom roku počas Veľkonočných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže SR v čase od stredy predchádzajúcej Zelenému štvrtku od 16,00 hod. do Veľkonočnej nedele do 18,00 hod., každoročne počas letných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže SR v 27. kalendárnom týždni v čase od pondelka od 16,00 hod do nedele do 18,00 hod., každoročne počas letných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže SR v 29. kalendárnom týždni v čase od pondelka od 16,00 hod do nedele do 18,00 hod., každoročne počas letných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže SR v čase od pondelka 31. kalendárneho týždňa v čase od 16,00 hod do nedele do 18,00 hod., každoročne počas letných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže SR v čase od pondelka 33. kalendárneho týždňa v čase od 16,00 hod do nedele do 18,00 hod., v každom párnom roku počas Vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže SR v čase od 30.12. od 16,00 hod. do 05.01. nasledujúceho roka do 18,00 hod., v každom nepárnom roku počas Vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže SR v čase od 22.12. od 16,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v školskom a predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a v prípade, ak sa maloleté deti nebudú nachádzať v školskom a predškolskom zariadení, otec si ich prevezme v mieste bydliska matky maloletých detí. Matka, ktorá je povinná maloleté deti na styk riadne a včas pripraviť, si po ukončení styku maloleté deti prevezme v mieste bydliska otca maloletých detí (výrok V.),

- rozhodol o oprávnení otca komunikovať s maloletými deťmi prostredníctvom aplikácie Whats up na prenos obrazu a zvuku každý párny kalendárny týždeň v čase od 19,00 hod. do 20,00 hod. s tým, že matka je povinná danú komunikáciu zabezpečiť ( výrok VI.),

- výrokom VII. napokon rozhodol, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. Výrok I. o rozvode manželstva právne odôvodnil , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“), dospejúc po vykonanom dokazovaní k záveru o splnení hmotnoprávnych podmienok pre rozvod manželstva. Vykonaným dokazovaním (vrátane výsluchov účastníkov) zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci konania ako manželia spolu dlhodobo nežijú, spoločne nehospodária, dlhodobo sa intímne nestýkajú, vzťahy medzi nimi sú rozvrátené, pričom manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Rozvrat manželstva, ktorého hlavnou príčinou je citové odcudzenie medzi manželmi a nezáujem o udržanie manželského spolužitia , súd prvej inštancie posúdil za trvalý. Po ustálení, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva vyžadovanú , pričom od manželov nie je možné požadovať obnovu ich manželského spolužitia, vyhovel návrhu manželky na rozvod manželstva.

3. Výroky II., III., IV., V. a VI. týkajúce sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd prvej inštancie právne odôvodnil (ďalej „ “), ,4,5, , , dospejúc k záveru o splnení predpokladov pre zverenie oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti mal za to, že pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky, limitované najlepším záujmom maloletých detí. Z vykonaného dokazovania zistil, že medzi rodičmi nie je žiadna komunikácia, rodičia sa nevedia dohodnúť na základnej starostlivosti o maloletých a vzdialenosť ich bydlísk viac ako 200 kilometrov by v prípade realizovania striedavej osobnej starostlivosti neprimeraným spôsobom zaťažovala maloletých, ktorí by museli cestovať, meniť kolektív rovesníkov

v materskej škôlke a škole, učiteľov, aktuálny vzdelávací program v materskej škole ako aj škole a pod.. Súd prvej inštancie neakceptoval návrh otca na nariadenie znaleckého dokazovania majúc za to, že v danom prípade nebol dôvod na znalecké dokazovanie a zbytočné podrobovanie maloletých detí a ich rodičov takémuto zásahu zo strany štátu (z vykonaného dokazovania nevyplynula potreba psychologického vyšetrenia detí a ich rodičov), keďže v konaní neboli tvrdené tak závažné skutočnosti, ktoré by založili pochybnosti o vzájomných pozitívnych citových väzbách rodičov a detí a o rodičovskej spôsobilosti oboch rodičov.

4. Pri určení výživného povinného otca vychádzal súd prvej inštancie z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov a odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol aj na to, kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté deti osobne stará. Výživné určil z priemerného mesačného príjmu otca za rozhodujúce obdobie ustáleného na výšku cca 2 450 eur. Po odpočítaní nevyhnutných výdajov otca (náklady na bývanie, splátku úveru, stravu), súčasne zohľadňujúc návrh kolízneho opatrovníka a aj zhodu rodičov v tejto otázke, určil výživné pre maloleté deti H. G. a I. A. vo výške 270 eur a 230 eur mesačne, ktoré sumy posúdil za primerané možnostiam a schopnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí, s poukazom na ich vek, záujmové aktivity a zdravotný stav. Na strane matky zohľadnil jej každodennú osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorá svoj podiel na vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom plní aj hodnotou práce vynakladanej pri ich opatere a uhrádzaním nákladov na každodennú starostlivosť o ne. Konštatoval, že vzhľadom na vek maloletých detí a predložené mesačné výdavky na maloleté deti, sú tieto vyčíslené náklady nákladmi primeranými, keď každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu čo najpriaznivejších podmienok pre zdravý rast a vývoj svojich detí a k dôslednému zabezpečeniu ich výživy.

5. Pokiaľ ide o otázku úpravy styku otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie nedospel vykonaním dokazovaním k záveru, že by matka akýmkoľvek spôsobom zamedzovala kontaktu otca s deťmi. Na strane druhej nemohol prehliadať, že po opustení domácnosti matky s deťmi najprv do E., neskôr do F., boli na strane matky prítomné kroky vedúce k tomu, že medzi rodičmi začali byť ohľadom faktickej realizácie styku otca s deťmi nezhody, ktorých eskalácii mal za potrebné zabrániť, a to práve súdnou úpravou styku otca s deťmi, aby tak obaja rodičia získali istotu, ktorá by ich mala odbremeniť od prípadných obáv, že výkon ich rodičovských práv bude kolidovať a nadobudli by pocit, že sa pred výkonom rodičovských práv druhého rodiča musia chrániť. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že si bol vedomý skutočnosti, že v rámci realizácie styku otca s deťmi bude odchádzať k situáciám, kedy tento styk nebude možné realizovať v stanovenom termíne, keďže otec žije v A. a matka v F., za deťmi musí cestovať a má i svoje pracovné povinnosti. V tejto súvislosti apeloval na oboch rodičov, aby otázku styku otca s deťmi vo vzťahu k druhému rodičovi nezneužívali zdôrazňujúc, že matka ako rodič, vykonávajúci faktickú osobnú starostlivosť o deti, je povinná kontakt otca s deťmi nielen umožniť, ale ho i podporovať a byť jeho realizácii nápomocná. Musí pritom do istej miery zohľadňovať aj komplikovanejšiu situáciu na strane otca detí, s ohľadom na vzdialenosť miesta kde žije a s tým spojené cestovanie. Za dôvodný mal predpoklad, že v budúcnosti vyvstanú situácie, kedy bude mať otec záujem o výmenu termínu realizácie styku s deťmi (nebude objektívne schopný styk v stanovenom čase realizovať), čomu by matka mala byť v rozumnej miere ústretová (t.j. ak to nebude pravidlom a nebude to výrazným spôsobom zasahovať do povinností detí). Na strane druhej otec oprávnený realizovať styk s deťmi, by sa mal dôsledne vyvarovať zneužívania tohto práva v zmysle, že bude od matky požadovať výmenu termínov realizácie styku s deťmi pravidelne domnievajúc sa, že matka je povinná mu za každých okolností vyhovieť. Potrebu výchovného vplyvu otca v živote maloletých detí a potrebu vytvoriť k jeho aktívnemu uplatňovaniu priestor a podmienky mal súd prvej inštancie za zásadnú, z ktorého dôvodu upravil styk otca podľa jeho návrhu, korešpondujúceho s jeho objektívnou možnosťou styk realizovať. V rozhodnutí napokon dal do pozornosti, že úprava styku otca s deťmi upravená súdnym rozhodnutím nebráni rodičom, aby si na základe ich vzájomnej dohody prispôsobili podmienky, rozsah i intervaly styku otca s deťmi operatívne a s ohľadom na aktuálnu situáciu v živote rodičov a predovšetkým detí. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia sa nevedia dohodnúť ani na časoch telefonátov, súd prvej inštancie uložil výrokom VI. rozhodnutia matke umožniť otcovi komunikovať s maloletými deťmi prostredníctvom aplikácie WhatsApp na prenos obrazu a zvuku každý párny kalendárny týždeň v čase od 19,00 hod do 20,00 hod. s tým, že matka je povinná danú komunikáciu zabezpečiť.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.

7. Proti výrokom V. a VI. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (/ , ďalej „“). Matka nesúhlasila so spôsobom akým súd prvej inštancie upravil režim preberania maloletých detí zo strany rodičov pri výkone práva otca realizovať styk s deťmi, keď zaviedol neštandardný režim, ktorý nemá opodstatnenie. Poukázala na to, že má trvalý pobyt v F., otec v A., pričom za logistiku stretávania by mal byť zodpovedný rodič, ktorý je oprávnený na styk a nie matka, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti a ktorá má v súvislosti s ňou dosť iných povinnosti. Na rozdiel od otca nemá motorové vozidlo a bolo by pre ňu veľkou prekážkou , aby si musela vyzdvihovať deti u otca v A., keďže cesta do F. z A. trvá v kombinácii autobus (do E.) a vlak (do F.) približne 3 a pol hodiny, čo by znamenalo príchod detí do F. v nedeľu cca po 21,30 hod. Maloletá H. je školopovinné dieťa a takýmto neskorým nedeľným príchodom bude narušený jej režim spánku a oddychu a aj režim prípravy do školy. Otec má dostatočne vysoký príjem, je vlastníkom motorového vozidla, ktoré aktívne vedie a za týchto okolností by malo byť jeho povinnosťou si maloleté deti nielen prevziať, ale ich po ukončení styku aj priviesť. Pokiaľ ide o výrok VI. rozhodnutia matka uviedla, že keď otec chcel a zavolal, zdvihla telefón, otec pravidelne telefonoval s maloletými deťmi (s doložením prehľadu hovorov otca za obdobie 8/2024 až 10/2024), pričom počnúc 11/2024 prestal deťom úplne telefonovať a dodnes im netelefonuje. Podľa matky je výrok VI. rozhodnutia zmätočný nevykonateľný, nespravodlivý, keď nanajvýš môže otcovi poskytovať súčinnosť, ale nevie zabezpečiť aby otec mal vôľu telefonovať každý deň v párnom týždni (čo je jeho právo) a ani technicky zabezpečiť, aby otec zotrval na linke celých 60 minút. Na takúto špeciálnu úpravu komunikácie nie je absolútne žiaden dôvod, v konaní nikdy nebránila otcovi v komunikácii s deťmi prostredníctvom telefonátov alebo video hovorov. Naviac, uložená povinnosť matke je v úplne nevhodnom čase, kedy majú deti v čase od 19,00 hod. do 20,00 hod. zaužívaný predspánkový režim, je potrebné ich okúpať (resp. osprchovať), robí sa večerná hygiena, maloletá H. si kompletizuje a kontroluje veci do školy, deti majú kľudový režim. Nie je možné, aby celú hodinu pred spánkom maloletých detí mala vyhradenú pre otca a čakala, či a kedy otec zavolá. Podľa matky je nešťastný nielen časový úsek, ale aj jeho frekvencia a spôsob akým sa má vykonávať, ktorý sa úplne vymyká bežnej rozhodovacej činnosti súdov, pričom v mesiacoch 8/2024 až 10/2024 kedy otec ešte komunikoval s maloletými deťmi aj prostredníctvom telefonických rozhovorov, nikdy nekomunikoval v rozsahu určenom súdom. Táto úprava však vzhľadom na skutočnosť, že otec od 11/2024 prestal úplne komunikovať, nie je vôbec potrebná . Matka uviedla, že ak by jej mala byť uložená povinnosť poskytnúť súčinnosť, na takýto účel postačí iba 20 minút a dva dni v párnom týždni (streda, piatok). Podľa matky je súdom prvej inštancie upravený styk otca v čase letných prázdnin neprimerane široký, keďže otec je v Slovenskej republike sám, nebude vedieť zabezpečiť starostlivosť o deti v takomto rozsahu a bude si nútený zabezpečiť opatrovanie detí v čase, kedy bude v lete chodiť do práce. Na rozdiel od otca má v Slovenskej republike širšiu rodinu , preto plánuje počas letných prázdnin aktivity aj so širokou rodinou. Na základe uvedeného navrhla počas letných prázdnin ponechať styk otca len počas 27. a 31. kalendárneho týždňa letných prázdnin. Pokiaľ ide o úpravu počas Vianoc, podľa úpravy súdu budú deti neprimerane dlho bez matky v každom druhom kalendárnom roku , navyše takáto úprava nedáva možnosť rodičom prežiť každému s deťmi vianočnú atmosféru. Matka navrhla , aby sa rodičia každoročne podelili o Vianoce , budú sa vedieť zariadiť a deti môžu teoreticky zažiť počas Vianoc dve slávnostné večere. Znamenalo by to, že matka bude každoročne tráviť s deťmi obdobie od 23.12. do 25.12. do 14,00 hod. a otec od 25.12. od 14,00 hod. do 27.12. do 18,00 hod. Za bezpredmetnú potom matka považovala úpravu druhého obdobia Vianoc - 30.12. do 05.01. Matka napokon poukázala na defekty vo výchove otca, u ktorého je nutné sledovať, či sa znovu prvky jeho agresivity pri výchove detí zopakujú. Uviedla, že sa snaží dať šancu a priestor otcovi preukázať, že takýmito metódami už viac deti vychovávať nebude. V prípade, ak sa však o závadnom správaní sa otca dozvie, vyhradzuje si právo uskutočniť podanie voči súdu alebo kolíznemu opatrovníkovi.

8. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky označil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním za vecne a právne správne. Mal za to, že návrh matky na užšiu úpravu styku s maloletými deťmi počas letných prázdnin a Vianoc je neopodstatnený. Matka pracuje u rovnakého zamestnávateľa, obaja majú rovnaké podmienky čerpania dovolenky a nie je podstatným, koľko rodinných príslušníkov v ďalšom rade sa nachádza v rovnakej krajine. S maloletými deťmi má vybudovaný dobrý vzťah, vie sa o ne postarať, pričom negatívne vykresľovanie jeho osoby matkou je klamstvom. Pokiaľ ide o spôsob a miesto odovzdávania detí, potrebu cestovania navodila matka tým, že na základe jednostranného rozhodnutia presťahovala deti ďaleko od ich pôvodného bydliska a vytrhla ich z prostredia, kde vyrastali. Vzhľadom na uvedené je spravodlivé, aby matka znášala časť nákladov

a logistiky spojenej s preberaním maloletých detí, najmä, aby maloleté deti neoberala o čas, ktoré môžu plnohodnotne stráviť s otcom. Matka rovnako vlastní osobné motorové vozidlo a zo skutočnosti, že dňa 26.09.2023 spôsobila dopravnú nehodu (ktorej bola účastná aj maloletá H.) je zrejmé, že je vodička a motorové vozidlo používa. Otec s poukazom na záujem maloletých detí navrhol zvážiť alternatívnu úpravu tak, že matka by mu odovzdávala maloleté deti v nepárnom kalendárnom týždni o 16,00 hod. v jeho mieste bydliska (A.) a on by po ukončené styku v nedeľu o 18,00 hod. deti odovzdal v mieste bydliska matky. Dôvodom tohto návrhu je tiež skutočnosť, že vyťaženosť ciest v piatok poobede zo F. do E. či A. je nižšia ako ciest smerom z E. do F. (rovnako to platí aj vo vzťahu k logistike v nedeľu). Vo vzťahu k výroku VI. otec uviedol, že tento je dôvodný z dôvodu, že komunikácia medzi rodičmi je problematická, stanovenie konkrétne vyhradeného času na komunikáciu s deťmi je dôležité, keď pre maloleté deti môže byť tento čas súčasťou ich denného režimu a možnosťou odkomunikovať s ním ich zážitky, starosti, školské úlohy, výsledky a pod. S tvrdením matky, že nikdy nebránila jeho komunikácii s deťmi otec nesúhlasil, a to s odkazom na jeho pokus o rozhovor s maloletými deťmi dňa 22.10.2025, bez reakcie zo strany matky. Otec uviedol, že na jeho dopyt ohľadne určenia času, kedy je vhodné komunikovať s maloletými deťmi, nedostal odpoveď. Vyhradený časový úsek predstavuje čas približne po 30 minút na každé maloleté dieťa. Otec napokon uviedol, že neuplatniť si právo na podanie odvolania sa rozhodol z dôvodu, že zastabilizovanie podmienok a režimu starostlivosti o maloleté deti je v tomto štádiu pre ne v ich najlepšom záujme . Dôvodom nebolo, že by nemal záujem o starostlivosť o deti , ale skutočnosť, že vzhľadom na náročnosť situácie pre maloleté deti z dôvodu rozvodového konania a náhlej zmeny ich bydliska je jeho snahou, aby deti mali čím skôr upravené a stabilné pravidlá týkajúce sa starostlivosti o ne.

9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

10. Matka v písomnom vyjadrení sa z 17.06.2025 uviedla, že otec od 01.11.2024 maloletým deťom nezatelefonoval, jediný telefonát sa uskutočnil dňa 25.01.2025, tento však iniciovala ona na žiadosť maloletých detí. V rovnakom období sa otec stretol s maloletými deťmi len dvakrát, a to dňa 18.12.2024 v trvaní 15 minút (maloletý I. mal dňa XX.XX. narodeniny) a v období od 11.04.2025 – 13.04.2025, kedy si vyzdvihol deti u matky a deti jej odovzdal v nedeľu o 15,15 hod. Deti po návrate od otca uviedli, že pôjdu spolu s otcom do Afriky žiť (podľa H.), resp. na výlet (podľa I.). Záujem otca o stretávanie sa s maloletými deťmi sa vytratil, otec sa s deťmi nestretáva, bez predošlého oznámenia ignoruje určený styk, čo svedčí o jeho nezáujme o napĺňanie rodičovskej funkcie v praxi. Vzhľadom na tieto okolnosti je podľa matky nenáležité udržiavať formálny, no fakticky neexistujúci styk otca s maloletými deťmi v rozsahu stanovenom súdom prvej inštancie. Matka zotrvala na odvolacom návrhu, aby maloleté deti prežili vianočnú atmosféru s oboma rodičmi v každom roku. K výhradám otca týkajúcim sa jej návrhu na úpravu styku počas letných prázdnin matka uviedla, že sám otec vzťah s deťmi nebuduje a svojou pasivitou a nezáujmom ho rúca . V lete roku 2024 sa deti vrátili od otca po viacerých dňoch strávených s ním plačlivé, pomočovali sa a nechceli ostávať samotné bez matky. V auguste 2024 privolila na styk otca v rozsahu dvoch týždňov, otec ju však v rozpore s ich dohodou úmyselne 7 dní ignoroval , ozval sa až po 8 dňoch, pričom deti boli tak rozrušené, že samé prinútili otca, aby pobyt ukončil. Vzťah maloletých k otcovi za posledné obdobie výrazne ochladol, deti si uvedomujú neprípustnú násilnú výchovu, ktorú na nich otec praktizoval a ktorá sa nedá tolerovať. Matka uviedla, že síce vlastní osobné motorové vozidlo, avšak nedisponuje platným vodičským oprávnením. Uvedené znamená, že akékoľvek zabezpečovanie logistiky (F. – A.) matkou by spôsobilo, že len deti budú 3,5 hodiny cestovať verejnou dopravou. Matka ďalej zopakovala odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa diaľkového spôsobu komunikácie otca s maloletými deťmi, keď realita je úplne iná. Tvrdenie otca, že nie je schopná sa rozprávať s ním o výchove a neinformuje ho odmietla poukazujúc na to, že aj keď sa otec prestal o deti zaujímať, pravidelne mu ( spravidla medzi 17. a 19. dňom v mesiaci) posielala súhrnnú správu (e-mailom) s fotodokumentáciou z aktivít, ktoré deti zažili a tiež, že deti sú zdravé. Na tieto správy otec nereagoval.

11. Odvolací súd preskúmal vec, pri ktorej nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania ( a C.m.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozhodnutia, keď pre nariadenie pojednávania podľa neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžadoval to dôležitý verejný záujem), pričom dospel k nasledujúcim záverom.

12. Podľa C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( C.m.p., ).

14. Zdôrazňuje, že konanie o rozvod manželstva (ktoré je návrhovým konaním) je zo zákona spojené s konaním o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 C.m.p.), ktoré je svojim charakterom konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré je možné začať aj bez návrhu, v ktorých prípadoch nie je súd rozsahom odvolania viazaný a môže prekročiť návrh účastníka aj v odvolacom konaní. Manželka v podanom odvolaní napadla výlučne výroky V. a VI. rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletými deťmi a o oprávnení otca komunikovať s maloletými deťmi prostredníctvom aplikácie WhatsApp, ktoré majú v spojenom konaní o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode samostatný skutkový a právny základ. Výroky I., II., III. a IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré neboli napadnuté odvolaním žiadneho z účastníkov, nadobudli právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na možné podanie odvolania. S poukazom na predmet odvolacieho prieskumu odvolací súd (okrem záhlavia rozhodnutia) označuje v tomto rozhodnutí rodičov maloletých detí ako matka a otec.

15. K matkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa / , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (v spojení s C.m.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie, vzťahujúce sa k výroku V. o úprave styku otca s maloletými deťmi nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

16. Podľa v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

17. Podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

20. Podľa rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

21. Pokiaľ ide o odvolaciemu prieskumu podrobené výroky V. a VI. rozhodnutia (úprava styku otca s maloletými deťmi a oprávnenie otca komunikovať s maloletými deťmi prostredníctvom aplikácie WhatsApp) zdôrazňuje, že právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce aj v dôsledku ukončenia partnerského vzťahu rodičov maloletého dieťaťa za stavu, kedy rodičia nie sú schopní dospieť k zhode v otázke styku rodiča nevykonávajúceho faktickú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Základným pravidlom, z ktorého by sa malo vychádzať je, že každý z rodičov má zásadné právo tráviť s dieťaťom jeho voľný čas úplne rovnocenne, s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Úlohou súdov v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je rozhodnúť v otázkach týkajúcich sa pomerov rodičov k maloletým deťom na podklade individuálneho, konkrétneho skutočného stavu veci v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa) a zároveň, aby na základe uplatnenia zásady proporcionality našli riešenia, ktoré nebudú neprimerane obmedzovať právo ani jedného z rodičov zaručené v čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd. Ak je rozhodnutím súdu zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom musí byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený, avšak s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je totiž spravidla v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky musia byť odôvodnené ochranou iného, dostatočne silného legitímneho záujmu. Z rozhodovacej činnosti ESĽP a aj vnútroštátnych súdov vyplýva, že akékoľvek obmedzenie (alebo úplné vylúčenie styku rodiča s maloletým dieťaťom), je tvrdým zásahom do rodinného života, ku ktorému musia byť dané relevantné dôvody, pričom v nadväznosti na to sú zmluvné štáty povinné takýto kontakt medzi rodičmi a dieťaťom umožniť, podporovať a realizovať (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci N.P. vs Moldavsko zo dňa 06.10.2015, sťažnosť č. 58455/13).

22. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletými deťmi správne zohľadňoval výsledky dokazovania vykonaného v záujme zistenia skutočného stavu veci. V tejto súvislosti považuje za nutné dať matke do pozornosti, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal, pričom zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti a to z dôvodu, že sa jedná o zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Zohľadňujúc uvedené, nebolo súdu prvej inštancie možné vo vzťahu k prijatému záveru o potrebe úpravy styku otca s maloletými deťmi, vychádzajúceho zo stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, vyčítať žiadne pochybenia.

23. V kontexte zistených okolností danej veci sa zhoduje so súdom prvej inštancie v tom, že pri nezhode rodičov v otázke styku otca s maloletými deťmi je v ich najlepšom záujme, a najmä v záujme predchádzania eskalácie nezhôd medzi rodičmi, upraviť bežný styk maloletých detí s otcom (t.j. styk mimo obdobia prázdnin a sviatkov s upraveným špeciálnym režimom) počas víkendu v každom nepárnom týždni kalendárneho roka (od piatku od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod.), ktorý rozsah v konaní v zásade navrhovala sama matka. Je s ním v zhode v nepochybnej dôležitosti osoby otca pre zdravý a harmonický vývoj maloletých detí, ktoré majú k otcovi vybudovaný pozitívny vzťah a prostredie u otca, bývajúceho v spoločnom rodinnom dome rodičov v A., nie je pre deti neznámym

prostredím, keďže v ňom bývali v čase, kedy rodičia viedli spoločnú domácnosť (do leta 2023). Pokiaľ ide o špeciálnu úpravu styku otca s maloletými deťmi vzťahujúcu sa na obdobie letných, jarných a Veľkonočných prázdnin, vo vzťahu ku ktorej smerovali odvolacie námietky matky výlučne proti príliš širokej úprave styku otca počas letných prázdnin , odvolací súd nevidí žiaden racionálny základ v zúžení súdom prvej inštancie upraveného styku otca s maloletými deťmi na rozsah po jednom týždni v mesiaci júl a august každého kalendárneho roka. Má za to, že súdom prvej inštancie nastavená úprava styku otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin (každý 27., 29., 31., 33. kalendárny týždeň) zodpovedá vykonanému dokazovaniu, z ktorého nevyplývajú zásadné skutočnosti, dôsledkom ktorých by bola úvaha o potrebe starostlivosť rodičov o maloleté deti počas letných školských prázdnin rozdeliť podľa odvolacieho návrhu matky, t.j. výrazne nerovnomerne v prospech matky. Konštatuje, že práve obdobie letných školských prázdnin je obdobím, kedy majú obaja rodičia priestor na aktívne trávenie času s maloletými deťmi a na vykonávanie aktivít s nimi, ktoré minimálne pre časové dôvody nemôžu vykonávať počas školského roka. Maloleté deti sú naviac vo veku (aktuálne 7 a 6 rokov), kedy by pri rozumnom vedení, a najmä pri konštruktívnej komunikácii rodičov mali byť bez akéhokoľvek zaťaženia schopné nepretržite stráviť s otcom (v neprítomnosti matky) obdobie jedného kalendárneho týždňa. Podľa názoru odvolacieho súdu je takáto úprava v záujme maloletých detí, ktoré majú právo tráviť s otcom kontinuálny čas, prehlbovať s ním ich vzájomný vzťah a zažívať prežitky, ktoré počas obdobia víkendového styku pre obmedzený čas styku nemôžu zažívať. Pokiaľ matka v podanom odvolaní poukazuje na skutočnosť, že otec nebude schopný počas obdobia letných prázdnin sa osobne starať o maloleté deti (keďže je zamestnaný), je treba prisvedčiť argumentácii otca, že aj matka je rovnako ako on zamestnaná a rovnako ako on bude riešiť otázku zabezpečenia starostlivosti o maloleté deti v čase, kedy nebude môcť čerpať dovolenku na zotavenie. Zhoduje sa s ním v tom, že hodnotenie a posudzovanie rodinných pomerov oboch rodičov v kontexte posudzovania rozsahu širšej rodiny na ich strane, ktoré sú schopné rodičom pomáhať so starostlivosťou o maloleté deti, nepredstavuje pri rozhodovaní o rozsahu styku rodiča, do osobnej starostlivosti ktorého neboli maloleté deti zverené, otázku majúcu podstatný význam pre rozhodnutie. Poukazujúc na uvedené, odvolací súd výrok V. rozhodnutia v týchto častiach podľa ako vecne a právne správny potvrdil.

24. Ku korekcii výroku V. rozhodnutia čo do rozsahu styku otca s maloletými deťmi odvolací súd pristúpil výlučne čo do úpravy styku otca s maloletými deťmi počas Vianočných prázdnin, pri ktorom mal za potrebné zohľadniť osobitný a nezameniteľný charakter Vianočných sviatkov (t.j. najmä obdobia od 23.12.- 27.12.), ktoré sú práve pre deti v ešte nízkom veku rodinnými sviatkami spojenými s intenzívnym prežívaním detí, očakávaním darčekov od blízkej rodiny a spoločným trávením času s najbližšou rodinou. Má za to, že súdom prvej inštancie prijatá úprava Vianočných prázdnin, podľa ktorej by Vianočné sviatky prežili maloleté deti výlučne s jedným rodičom (styk otca bol upravený každý nepárny kalendárny rok v čase od 22.12. do 30.12. a každý párny kalendárny rok od 30.12. do 05.01. ), nie je úpravou rešpektujúcou záujem maloletých detí v ešte tak nízkom veku. Na základe uvedeného odvolací súd v tejto časti výrok V. rozhodnutia bez potreby zopakovania, resp. doplnenia dokazovania podľa zmenil tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi počas Vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže v každom párnom kalendárnom roku v čase od 25.12. od 12:00 hod. do 27.12.do 18:00 hod. a od 30.12. od 16:00 hod. do 05.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od 22.12. od 16:00 hod. do 25.12.do 12:00 hod. a od 28.12. od 12:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod.. Má za to, že zmenená úprava styku otca s maloletými deťmi predstavuje kompromisné riešenie pre oboch rodičov a najmä, je v záujme maloletých detí v ešte nízkom veku, ktoré Vianočné sviatky (a celé Vianočné prázdniny) prežijú s oboma rodičmi rovnomernejším spôsobom, budú mať v prvý sviatok vianočný priestor na spracovanie zážitkov z predchádzajúceho Štedrého dňa, na strane druhej budú mať obaja rodičia vytvorený priestor na minimálne jeden sviatočný obed (resp. večeru) s deťmi, pričom nastavená úprava vytvára priestor deťom počas Vianočných prázdnin na trávenie času nielen s oboma rodičmi, ale aj ich blízkymi rodinami. Aj keď si je odvolací súd vedomý, že ním prijatá úprava styku otca s maloletými deťmi počas Vianočných prázdnin predstavuje vyššiu mieru potreby presunu maloletých detí v porovnaní s úpravou prijatou súdom prvej inštancie, má za to, že táto je vyvážená pozitívnym prínosom prijatej úpravy, ktorá pre maloleté deti znamená omnoho intenzívnejšie trávenie času Vianočných sviatkov s oboma rodičmi.

25. Ku korekcii výroku V. odvolací súd pristúpil aj čo do úpravy spôsobu odovzdávania a preberania maloletých detí pri začatí styku a jeho ukončení. Aj keď plne akceptuje argumentáciu otca, že matka v priebehu konania zmenila bydlisko maloletých detí do F. na základe jej jednostranného rozhodnutia

a bez jeho súhlasu, nemohol pri posudzovaní odvolania matky pominúť, že záujem maloletých detí je nutné zohľadniť aj pri nastavovaní pomerov rodičov, týkajúcich sa režimu a spôsobu odovzdávania a preberania maloletých detí. Pri zohľadnení, že matka nedisponuje platným vodičským oprávnením (ktorú skutočnosť oznamoval súdu sám otec v priebehu pojednávania dňa 08.07.2024 a matka ju v ostatnom podaní potvrdila) a vzdialenosti aktuálnych bydlísk rodičov (200 km) dospel k záveru, že v záujme maloletých detí je upraviť ich odovzdávanie a preberanie rodičmi spôsobom pre ne čo najmenej zaťažujúcim, odvíjajúcim sa od úvahy, že pokiaľ je to možné, je v ich záujme uprednostniť ich presun osobným motorovým vozidlom, predstavujúcim najpohodlnejší a najrýchlejší spôsob presunu detí medzi bydliskami rodičov. Na základe uvedeného potom podľa potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, že otec si maloleté deti prevezme v určenom mieste, t.j. v školskom a predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú, resp. v mieste bydliska matky. Rozhodnutie o odovzdávaní detí však podľa zmenil tak, že otec po ukončení styku maloleté deti odovzdá v mieste bydliska matky majúc za to, že aktuálne je len takáto úprava v záujme maloletých detí, pre otca nemôže (pri zohľadnení rozsahu jeho bežného styku a styku počas období prázdnin) predstavovať neprimeranú finančnú a ani osobnú záťaž (jeho príjem je podstatne vyšší ako príjem matky a podľa jeho vyjadrení veľkú časť pracovných povinností zabezpečuje formou home – office), a ktorá úprava maloletým deťom zabezpečuje rešpektovanie ich denného rytmu a dostatočný priestor aj po odovzdaní otcom po ukončení styku na večernú rutinu a ich prípravu na nasledujúci deň.

26. V kontexte zistených okolností danej veci sa zhoduje so súdom prvej inštancie napokon aj v tom, že pri zistenej nezhode rodičov v otázkach času komunikácie otca s maloletými deťmi prostredníctvom komunikačnej aplikácie na prenos obrazu a zvuku WhatsApp, je potrebné v rozhodnutí aj túto otázku upraviť a odstrániť tak možný trecí bod medzi rodičmi. Zohľadniac súdom prvej inštancie prijatý výrok VI. je však nútený konštatovať, že sa s ním nezhoduje čo do spôsobu formulácie tohto výroku a rozsahu a času upravenej komunikácie otca s maloletými deťmi. Odvolací súd po odvolacom prieskume dospel k záveru o potrebe podľa zmeniť výrok VI. rozhodnutia, ktorý v záujme jeho formálnej správnosti formulačne upravil, zároveň zúžil rozsah oprávnenia otca komunikovať s maloletými deťmi prostredníctvom aplikácie na prenos obrazu a zvuku WhatsApp a napokon aj zmenil čas komunikácie spôsobom, aby zodpovedal záujmu a najmä potrebám maloletých detí vo veku 7 a 6 rokov, ktoré po 19,00 hod. už vykonávajú večernú rutinu, hygienu a pripravujú sa na ďalší deň. Má za to, že takto nastavený rozsah oprávnenia otca komunikovať s maloletými deťmi prostredníctvom určenej komunikačnej aplikácie je pre otca a maloleté deti dostačujúci na udržiavanie ich vzájomného kontaktu.

27. Odvolací súd napokon dodáva, že pri svojom rozhodovaní neprihliadal na argumentáciu matky, že otec sa od novembra 2024 v zásade s maloletými deťmi fakticky nestýka a ani im nevolá, ktorá nemala žiaden vplyv na skutkové a právne posúdenie posudzovanej veci. Poukazuje na to, že realizovanie styku otca s maloletými deťmi a využívanie jeho oprávnenia komunikovať s maloletými deťmi prostredníctvom komunikačnej aplikácie WhatsApp je právom otca, ktorého nevyžívanie automaticky nemôže znamenať potrebu neupravenia styku, resp. potrebu jeho prípadného zúženia. Má za to, že práve a len rodič , do ktorého osobnej starostlivosti neboli maloleté deti zverené si musí byť vedomý, že pokiaľ systematicky a dlhodobo nepestuje a nerozvíja vzťahy s maloletými deťmi (vrátane realizácie súdom upraveného styku), vystavuje sa riziku ich postupného odcudzovania. Odvolaciemu súdu napokon nedá na oboch rodičov neapelovať, aby sa v záujme zdravého duševného vývoja spoločných maloletých detí pokúsili v otázkach súvisiacich s ich výchovou nájsť aspoň základné obojstranne prijateľné východiská vzájomnej koexistencie. Zdôrazňuje im, že ich syn a dcéra nedisponujú obrannými mechanizmami, ktoré im umožňujú sa adaptovať vo vzťahoch, obe deti sú ešte v nízkom veku a potrebujú v prvom rade vyrastať v prostredí vzájomného rešpektu, neupierania práva na oboch rodičov, vrátane práva na primeraný a nerušený styk s otcom. Rodičia (matka a rovnako aj otec) by si mali uvedomiť, že svojim vzájomným postojom a chovaním, ktoré maloleté deti vnímajú a všímajú si ich, im budú vlastne sprostredkovávať hodnotové vzory a vzory chovania, ktoré by deťom v budúcnosti mali uľahčiť sociálnu interakciu a nadväzovanie pozitívnych sociálnych vzťahov v priebehu ich života . Zjednodušene povedané, obaja rodičia sú dospelí ľudia od ktorých ich spoločné deti očakávajú správanie dospelých a ktorí v prípade vzájomnej nespolupráce, neschopnosti konštruktívne komunikovať vo veciach týkajúcich sa detí, pôjdu v konečnom dôsledku len proti ich záujmom a budú im tým odopierať právo na pokojné a vzájomnými konfliktami rodičov nezaťažované detstvo.

28. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa , C.m.p. v spojení s

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( C.m.p., ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).