Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2T-56-2025.pdf
PDF · 109.12 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/56/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 15. 12. 2025 v Liptovskom Mikuláši takto
r o z h o d o l :
Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku súd o s l o b o d z u j e spod obžaloby obžalovaného A. A., nar. X. XX. XXXX v B., trvale bytom C. C. XXX, D. B., pre skutok
že
dňa 18. 6. 2024 v čase približne o 19.00 hod. na poli za rodinným domom s popisným číslom XXX v obci C. C. fyzicky napadol poškodeného E. A., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. X. XXXX, naposledy trvale bytom C. C. XXX, a to takým spôsobom, že po tom ako poškodený obžalovaného vyzval na to, aby ďalej nepokračoval v kosení trávy na uvedenom poli, čo však obžalovaný ignoroval a so slovami „choď do riti ty somár plešatý, máš tu hovno, nebudeš mi tu rozkazovať, čo mám robiť“ sotil obidvoma rukami do oblasti hrude E. A., následkom čoho spadol na zem, na trávu a udrel si chrbát, čím poškodenému spôsobil zranenie, a to trieštivú zlomeninu IV. driekového stavca, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a následnú operáciu s hospitalizáciou a obmedzenie obvyklého spôsobu života poškodeného s dĺžkou liečenia v trvaní 8 týždňov,
ktorým mal spáchať
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd o d k a z u j e poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom Panónska 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Ružomberok podala obžalobu na A. A., nar. X. XX. XXXX, stíhaného za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať na skutkovom základe opísanom vo výroku tohto rozhodnutia.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nevyužil právo na odopretie výpovede a k veci vypovedal. Obžalovaný vypovedal o skutkových okolnostiach zhodne ako v prípravnom konaní. Vo svojej výpovedi uviedol, že presne nezistený deň v čase asi o 18.00 hod. s manželkou kosili trávu na poli za ich domom. E. A. a F. G. vedľa nich tiež kosili. Ako sa E. A. a F. G. vracali z kosenia smerom domov, E. A. začal
obžalovaného napádať hrabľami s tým, že tam nemá čo robiť, nemá kosiť, všetko je jeho. Vzápätí pribehla jeho dcéra F., obžalovaný odstavil kosačku, začal krik, bľak a dohadovanie, F. si ľahla pred kosačku s tým, že obžalovaný ďalej kosiť nebude. Boli tam aj nadávky. E. A. stále udieral obžalovaného a jeho ženu. Jeho manželka zbadala, že už je zle, a tak išla domov pre mobil a začala nahrávať ten cirkus. Keď to manželka nakrúcala, tak tam bola aj vada, E. A. búchal hrabľami do manželky aj do obžalovaného. Natočili video, ale vtedy ako do nej udieral, mobil jej padol a potom sa to vyplo. Počas incidentu poškodený celý čas stál, obžalovaný nevidel, že poškodený spadol na zem. O zraneniach E. A. sa dozvedeli na polícii asi 2 týždne po incidente. Obžalovaný videl na druhý deň poškodeného, normálne chodil, nič mu nebolo, videla ho aj jeho mama, ako nasadal do auta.
Svedkyňa F. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala o skutkových okolnostiach zhodne ako v prípravnom konaní. Vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 18. 6. 2024 v čase asi o 19.00 hod. sa vybrala s otcom E. na A. rozhrabávať pokosy trávy, ktorú manžel predtým kosil. Jej otec chcel upozorniť A. A., nech si pokosí len časť, ktorá mu prináleží. Otec vyšiel z domu ako prvý a svedkyňa išla za ním, keď sa blížila k otcovi, počula nadávky ako A. A. kričí na jej otca „choď do riti, ty somár plešatý, máš tu hovno, nebudeš mi tu rozkazovať, čo mám robiť“ Hneď po tom obžalovaný sotil obidvoma rukami do hrude jej otca, otec ako padal tak si stihol zdvihnúť hlavu, aby si ju neudrel a potom spadol na zem, na chrbát. Vtedy prišla svedkyňa a pomohla mu vstať, posadila ho na lavička. Následkom činu obžalovaného jej otec zomrel. Svedkyňa videla kamerový záznam, ktorý vznikol až po tom ako obžalovaný sotil jej otca. Keď otec prišiel domov, sťažoval sa na bolesti chrbta v krížovej oblasti, mal to mierne opuchnuté, tak mu to jej mama ponatierala chladivou masťou. Keď svedkyňa išlo na preväz, otec povedal, že ide aj on, že ho chrbát viac bolí. V nemocnici mu zistili zlomeninu tela stavca L4 a musel byť operovaný. Nie je si vedomá, že ona alebo jej otec by fyzicky napadol obžalovaného. Svedkyňa v deň incidentu žiadny alkohol nepožívala. Svedkyňa môže na 100% vylúčiť, že do ošetrenia otec nemal žiadny úraz, nespadol, ani vonku nemohol ísť, lebo ho to bolelo. svedkyňa s ním bola doma. V tom čase nebola doma 24 hodín, chodila do práce. Otcova manželka bola pri ňom nonstop doma. Svedkyňa by vedela, ak by v tom období utrpel úraz. Svedkyňa bývala hore na poschodí a otec dole. Neskôr vo výpovedi uviedla, že ako sa stal incident, bola práceneschopná od 18. 6.. Nevedela uviesť presný dátum ukončenia PN, ale mohlo to byť asi 3 týždne. V období medzi incidentom a prvým vyšetrením otca u lekára v práci nebola, bola doma. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná časť zápisnice o jej výpovedi z prípravného konania, kedy vypovedala, že v čase incidentu mala vypité asi dva deci vína. K uvedenému rozporu vo výpovediach uviedla, že v ten deň žiadny alkohol nepožila. Na polícii náročky povedala, že v ten deň vypila alkohol, vtedy jej policajt ukázal to video, kde na kosačke bola rozčúlená, že jej sotil otca, a tak povedala na polícii, že vypila alkohol.
Svedok E. G. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň obžalovaný mal poraniť jeho manželku s kosačkou. Svedok ani manželka neboli pod vplyvom alkoholu. Drmali sa tam a sockali. Konkrétne uviedol, že obžalovaný mal sotiť svojho krstného otca. Svedok počul krik, ako nebohý svokor kričí „pomôžte mi, pomôžte mi“. Svedok si robil svoje veci ďalej. Svedok nevidel, ako reagoval jeho svokor na sotenie obžalovaného. Svedok potom ďalej kosil. Od incidentu bol vo vzdialenosti asi 10 – 11 metrov za plotom. Zavadzal tam strom, asi 12 metrov vysoký a šírka konárov asi 6 metrov. Okrem toho, čo videl, akurát tam bol krik so slovami: „nekos to, nekos to“. Po incidente videl svokra ešte v ten deň, sťažoval sa na chrbticu. Svokor išiel na ošetrenie v deň incidentu. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná časť zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania, kedy vypovedal, že v deň incidentu sa A. A. hádal s jeho manželkou, potom dobehol svokor, ktorý ju bránil, slovne hovoril A., že nemá kosiť, potom A. chytil a sotil svokra obidvoma rukami do hrude, následne svokor padol na zem, udrel si kríže, lebo spadol na trávu. K uvedenému rozporu vo výpovediach uviedol, že nevidel, ako svokor spadol na zem v dôsledku sotenia obžalovaného. Nevedel vysvetliť, prečo na polícii uviedol, že videl ako svokor následkom sotenia obžalovaným padol na zem.
Svedkyňa H. A., manželka obžalovaného, vypovedala na hlavnom pojednávaní o skutkových okolnostiach zhodne ako v prípravnom konaní. Vo výpovedi uviedla, že dňa 18. 6. 2024 v čase asi o 19.00 hod. manžel kosil časť poľa a svedkyňa rozhrabávala túto trávu. Od domu G. išiel E. A. a F. G. smerom ku nim. Svedkyňa zrazu od chrbta pocítila, že ju niekto udrel opakovane do zadnej časti hlavy, otočila sa a videla E. A. s hrabľami, začal na ňu rozprávať, škaredo jej nadávať, že tam nemajú čo robiť. E. A. potom prešiel ku manželovi a začal búchať po kosačke a vykrikovať, že sa má pratať, že tam nič nemá a nadávať mu. Po určitej chvíli prišla F. G., ktorá si ľahla manželovi pred kosačku. Manžel zastavil kosačku, Iveta sa potom postavila, začala sa s manželom dohadovať, že ďalej kosiť nemôže.
F. bola nervózna, podľa svedkyne mala vypité, nič si nedala vysvetliť. Svedkyňu udrela, chytila ju za ruku, zobrala jej hrable a kopla ju do nohy. Svedkyňa nahlas povedala, že ide zavolať políciu a utekala smerom k domu, kde mala pri kvetináči mobil, zobrala ho a utekala naspäť. To mohla byť minúta, políciu nevolala. Ako sa vracala, tak to natáčala, prišla naspäť k nim, F. stále sedela na kosačke, E. A. aj s hrabľami stál po pravej strane jej manžela. Keď ešte kamerovala, tak jej E. A. udrel po mobile hrabľami. Asi po 2 týždňoch od incidentu sa dozvedela o zraneniach chrbtice p. A.. Bolo to od policajta, ktorý jej povedal, že padol. Svedkyňa mu na to povedala, že prečo by mal padať. Počas toho incidentu došlo k vzájomnej slovnej potýčke medzi jej manželom a E. A., bolo to vzájomné, obaja si vulgárne nadávali. Jej manžel nie je žiadny bitkár. Počas incidentu, kým sa nachádzala na mieste, E. A. celý čas stál. Na lavičke nesedel, ani ho nevidela na zemi.
So súhlasom prokurátorky a obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o výpovedi svedkov z prípravného konania a to E. I., J. K., J. L. K., F. E. K., J. I. a I. J..
Svedok E. I. sa nevedel vyjadriť ku skutkovým okolnostiam.
Svedok J. K. vo svojej výpovedi uviedol, že A. A. je jeho svokor. Nevedel uviesť presný dátum, v ten deň mal požičanú vlečku od svokra a išiel mu ju vrátiť, bol na ich spoločnom pozemku. Videl a počul ako sa hádajú a to A. A., svokra H., F. G. a jej otec E.. Potom ďalej od nich na inom pozemku kosil E. G., ten pri nich nebol. Vtedy sa F. s A. hádali o pozemky, kto má čo kosiť. Svedok videl ako sa F. háda s A., F. sadala svokrovi na kosačku. Nič iné nevidel, bol na mieste možno 5 minút, oni už tam boli aj nejaký čas predtým.
Svedkovia J. L. K. a F. E. K. sa ku skutkovým okolnostiam vyjadriť nevedeli, skutok nevideli a o skutkových okolnostiach sa dozvedeli sprostredkovane.
Svedok J. I. vo výpovedi uviedol, že si presne nepamätá, kedy to bolo, bol vtedy v dome a keď vyšiel von, tak mu F. G. hovorila, že sa zase hádali ohľadom pozemkov s A. A.. Svedka sa opýtala, či niečo videl, na čo jej povedal, že bol dnu. Iveta mu vtedy nepovedala, že malo dôjsť ku zraneniu jej otca.
Svedok I. J. sa ku skutkovým okolnostiam vyjadriť nevedel, nič nevidel ani nepočul, o žiadnom zranení E. A. nemá vedomosť.
Svedkovia J. K., J. L. K., F. E. K. a I. J. vo svojich výpovediach tiež zhodne uviedli, že medzi E. A. a A. A., prípadne ich rodinami boli dlhodobo konflikty a nezhody.
So súhlasom prokurátorky a obžalovaného bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok, vypracovaný J. M. C., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia. Zo znaleckého posudku vyplýva, že poškodený utrpel dňa 18. 6. 2024 podľa zdravotnej dokumentácie zranenie a to trieštivú zlomeninu IV. driekového stavca vyžadujúcu operačné riešenie. Mechanizmom uvedeného zranenia je pád poškodeného na sedaciu časť tela poškodeného. Uvedené zranenie môže byť v priamej súvislosti s incidentom zo dňa 18. 6. 2024. Aj v RTG popise zlomeniny L4 je uvedené, že táto mohla nastať v čase incidentu (pred siedmimi dňami). Na otázku, či sa uvedené zranenie poškodeného mohlo prejaviť aj niekoľko dní po udalosti, znalec uviedol, že sa mohlo prejavovať postupnými bolesťami v oblasti zlomeniny driekového stavca, ktorých intenzita postupne priberala na sile. Zranenie zo dňa 18. 6. 2024 nemalo vplyv na úmrtie poškodeného zo dňa 23. 7. 2024. V lekárskej správe je uvedená ako príčina smrti srdcovo-pľúcne zlyhanie organizmu poškodeného. Zlomenina chrbtice nesúvisela s úmrtím poškodeného. Podľa zdravotnej dokumentácie znalec určil dobu práceneschopnosti, liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného v trvaní 8 týždňov.
Súčasťou spisu je aj spis vedený na Obvodnom oddelení Policajného zboru Liptovská Osada pod č. ORPZ-RK-OPP4-P-35/2024 pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť v tom čase podozrivý A. A. nar. X. XX. XXXX tým, že dňa 18. 6. 2024 v čase približne o 19.00 hod. mal F. G. spôsobiť dve rezné rany v oblasti dolných končatín a to kosačkou na trávu a taktiež mal zasotiť rukou do oblasti hrude E. A., nar. XX. X. XXXX, následkom čoho menovaný padol na chrbát a bolo mu spôsobené zranenie - zlomenina stavca L4. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 19. 6. 2024 podala F. G. oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na tom skutkovom základe, že dňa 18. 6. 2024 v čase približne o 19.00 hod. jej otec E. A. išiel A. A. upozorniť, aby nekosil celé pole, A. A. nereagoval a sotil otca E. A., ktorý padol na chrbát. Dňa 19. 6. 2024 E. A. podal k vyššie
uvedenému priestupku vysvetlenie, v ktorom uviedol, že dňa 18. 6. 2024 v čase približne 19.00 hod. upozornil A. A., aby nekosil celé pole, nakoľko nie je jeho majiteľom. Po príchode ku A. A., ktorý na upozornenia aby nekosil vôbec nereagoval a po slovnej výmene, A. A. so slovami „čo sa staráš“ sotil menovaného do oblasti hrude, na čo menovaný spadol na chrbát.
Z lekárskej správy vyplýva, že E. A. bol dňa 25. 6. 2024 v čase o 10.18 hod. vyšetrený v ambulancii urgentného príjmu druhého typu. V rámci subjektívnych ťažkostí uviedol, že bol pred siedmimi dňami napadnutý inou osobou, spadol na chrbát, nemal bolesti ani obtiaže, teraz asi 3 dni bolesti v oblasti LS chrbtice, hlavne pri vstávaní a obracaní, tiež pri chôdzi. Menovanému bola na základe vyšetrení určená diagnóza zlomenina driekového stavca L4. Dňa 25. 6. 2024 bol E. A. akútne prijatý na neurochirurgické oddelenie so zlomeninou tela stavca L4, pacient bol prijatý za účelom operačnej intervencie.
Súčasťou spisu je obrazovozvukový záznam (č. l. 206), pričom z obsahu spisu vyplýva, že bol vyhotovený H. A. prostredníctvom mobilného telefónu. Podľa záznamu (č. 3265) osoba, ktorá vyhotovuje kamerový záznam sa približuje ku skupine ľudí nachádzajúcich sa na pozemku. Vykonanými dôkazmi a to výpoveďou obžalovaného, svedkyne G. a svedkyne A. boli osoby zachytené na zázname identifikované ako E. A. (starší muž držiaci v rukách hrable), A. A., F. G. (sediaca na kosačke), pričom na zázname sa nachádza aj ďalšia osoba (z dokazovania identifikovaná ako J. A.). Zo záznamu č. 3265 vyplýva, že A. A. sa vulgárne vyjadril na adresu E. A. a následne do neho sotil (svojou rukou ho od seba odtlačil), E. A. v dôsledku tohto fyzického kontaktu ostal stáť. Zo záznamu vyplýva, že zúčastnené osoby sa hádajú a vulgárne sa vyjadrujú. Na zázname č. 3266 E. A. udrel hrabľami po telefóne.
Z úmrtného listu (na č. l. 214) vyplýva, že E. A. zomrel dňa XX. X. XXXX.
Podľa správy (na č. l. 215 – 216) dňa 13. 7. 2024 bol E. A. prijatý na chirurgickú kliniku Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku, kde bol hospitalizovaný do 23. 7. 2024 a to pre bolesti brucha po páde, pri vyšetrení elevovaná zápalová aktivita a CT verifikovaná cholecystitis. K jeho úmrtiu došlo C - JIS, kde bol pooperačne preložený, kde došlo k rozvoju broncho pneumonie zhoršovanie klinického stavu pre respiračný infekt.
Podľa správy o povesti obžalovaného z miesta trvalého bydliska menovaný je ženatý a má dve deti. Komisiou pre ochranu verejného poriadku nebol prejednávaný.
Obžalovaný má v registri trestov jeden záznam o odsúdení z roku 2003, odsúdenie je takej povahy, že sa na obžalovaného hľadí ako na neodsúdeného.
Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona.
Obžalovaný v podstatných okolnostiach popiera spáchanie skutku kladeného mu za vinu, t. j. poprel, že poškodeného fyzicky napadol, rovnako poprel pád poškodeného na zem v inkriminovanom čase. Z výpovede obžalovaného, svedkyne G. a svedkyne A. mal súd preukázané, že dňa 18. 6. 2024 v čase asi o 19.00 hod. došlo na pozemku uvedenom v obžalobe ku verbálnemu konfliktu predovšetkým medzi obžalovaným (na jednej strane) a poškodeným (E. A.) a jeho dcérou (F. G.) v súvislosti s ich sporom o užívanie pozemkov.
Prihliadajúc na skutkovú vetu obžaloby dokazovanie bolo zamerané na preukázanie, či obžalovaný fyzicky napadol poškodeného tak, že do neho sotil obidvoma rukami (do oblasti hrude), v dôsledku čoho spadol na zem a udrel si chrbát. V súdenej veci (na preukázanie vyššie uvedenej skutočnosti) boli zadovážené 2 skupiny proti sebe stojacich dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní.
V okolnostiach súdenej veci je zjavné, že výpoveď svedkyne G. je jediným priamym dôkazom, o ktorý sa v rozhodujúcej, ak nie výlučnej miere, opiera obžaloba. V súvislosti s výpoveďou svedka G. súd uvádza, že svedok sa na hlavnom pojednávaní v podstatnej okolnosti odchýlil od svojej skoršej výpovede. V prípravnom konaní vypovedal (v zhode s výpoveďou svedkyne G.), že videl ako obžalovaný sotil do poškodeného, následkom čoho spadol na zem. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl ako obžalovaný sotil do poškodeného, nevidel však pád poškodeného na zem (v dôsledku sotenia
obžalovaného). Svedok nedokázal presvedčivo vysvetliť, z akého dôvodu vypovedal v prípravnom konaní tak ako je uvedené. Z dokazovania súčasne vyplýva, že svedok mohol mať výrazne obmedzené výhľadové pomery na prebiehajúci incident z dôvodu na mieste sa nachádzajúceho porastu (stromu). Proti výpovedi svedkyne G. stojí výpoveď obžalovaného podporená výpoveďou jeho manželky.
Súdna prax pripustila, že ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz, ktorý by mal preukazovať vinu obžalovaného bez toho, aby existovali ďalšie podporné dôkazy, takýto dôkazný prostriedok musí byť jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, nesmie byť spochybniteľný, resp. vyvrátený iným dôkazom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že výpoveď svedkyne G. vo svetle všetkých okolností prípadu, nespĺňa uvedené judikované kritériá.
V prvom rade je potrebné pri hodnotení dôveryhodnosti svedkyne G. skúmať, či nejde o svedkyňu, ktorá môže mať záujem na výsledku prebiehajúceho trestného konania. V tejto súvislosti neuniklo pozornosti súdu, že svedkyňa F. G. podala na políciu oznámenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, podľa ktorého mal obžalovaný v rámci toho istého skutkového deja (popri napadnutí jej otca E. A.) spôsobiť aj svedkyni rezné rany použitím kosačky. Označila tak obžalovaného za podozrivého aj z konania namiereného voči nej. Na podklade uvedených zistení nie je možné prijať záver, že svedkyňa G. nie je zainteresovaná na prebiehajúcom trestnom konaní a nemá vzťah k prejednávanej veci. Nemenej významným pre posúdenie dôveryhodnosti svedkyne je tiež zistenie, či svedkyňa neprechováva nepriateľský vzťah k obžalovanému. Ako už bolo vyššie uvedené, že medzi rodinami obžalovaného a poškodeného (vrátane svedkyne G.) pred incidentom pretrvávali dlhodobé konflikty a nezhody. Ani vyjadrenia svedkyne G. na hlavnom pojednávaní nevytvárajú obraz o jej neutrálnom vzťahu s obžalovaným. Svedkyňa zjavne prechováva negatívny postoj k obžalovanému, čo ilustruje aj jej vyjadrenie, podľa ktorého jej otec zomrel následkom konania obžalovaného. Nie je tak vylúčené, že vplyvom vyššie uvádzaných skutočností si svedkyňa vytvorila negatívny úsudok o obžalovanom a tento môže byť významným faktorom pri podávaní svedectva. Schopnosť svedkyne správne vnímať prežité udalosti mohla byť ovplyvnená aj prípadným požitím alkoholu. Aj keď sa na mieste po príchode polície nepodrobila dychovej skúške na prítomnosť alkoholu, požitie alkoholu potvrdila vo výpovedi v prípravnom konaní. Na hlavnom pojednávaní síce poprela, že alkohol požila, avšak rozpory vo výpovediach v uvedenom smere presvedčivým a zrozumiteľným spôsobom nevysvetlila. Nielen obžalovaný a svedkyňa A. mali podozrenie na ovplyvnenie svedkyne alkoholom, ale aj obrazovozvukový záznam zachytáva také verbálne aj neverbálne konanie svedkyne, z ktorého vyplýva podozrenie z požitia alkoholu u svedkyne.
Na podklade vyššie uvedených skutočností (záujem svedkyne na výsledku trestného konania, resp. negatívny vzťah ku obžalovanému v spojení s podozrením z ovplyvnenia svedkyne alkoholom) nemôže byť výrok o vine obžalovaného založený len na výpovedi svedkyne G.. Žiadny ďalší priamy dôkaz preukazujúci spáchanie skutku obžalovaným nebol zadovážený. Ostatné dôkazy (lekárska správa o ošetrení poškodeného, znalecký posudok na zranenie poškodeného) majú povahu nepriamych dôkazov, ktoré však nenadväzujú na žiadny priamy dôkaz usvedčujúci obžalovaného.
Výpoveď svedkyne G. musí byť presvedčivá a nespochybniteľná obzvlášť v situácii, ak má byť výrok o vine založený výlučne na tomto jedinom dôkaze. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti túto požiadavku nenapĺňa.
Obrazovozvukový záznam vyhotovený svedkyňou A. nezachytáva celý incident od jeho začiatku až po ukončenie, v dôsledku čoho má obmedzenú výpovednú hodnotu vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam. Na uvedenom zázname nie je zachytené žiadne také konanie, aké sa obžalovanému v obžalobe kladie za vinu (sotenie do poškodeného s jeho následným pádom). Na uvedenom zázname sa poškodený nesťažoval na žiadne zranenia, resp. žiadne zranenia nie sú na poškodenom viditeľné. Naviac poškodený bol v stave spôsobilom použitím hrablí prerušiť nahrávanie udalosti.
Nemôže zostať bez povšimnutia, že poškodený v súvislosti so zraneniami, ktoré mal utrpieť v dôsledku konania obžalovaného, prvýkrát vyhľadal lekára po 7 dňoch. Ide o významný časový rámec, počas ktorého poškodený aj po incidente s obžalovaným mohol utrpieť uvedené zranenie rovnakým (resp. obdobným) mechanizmom (pádom na postihnutú časť). V dôsledku úmrtia poškodeného pred začatím trestného stíhania poškodený nemohol byť vypočutý po začatí trestného stíhania a vyjadriť sa k uvedenej okolnosti (potvrdiť, resp. vyvrátiť). Pre úplnosť súd uvádza, že pád poškodeného predchádzal aj jeho
ďalšej hospitalizácii. V tomto smere nie je postačujúca výpoveď svedkyne G. a to z dôvodov, pre ktoré nemôže byť výrok o vine obžalovaného založený len na jej výpovedi. Naviac svedkyňa G. sa rozporuplne vyjadrovala k okolnosti, či po incidente zo dňa 18. 6. 2024 do vyšetrenia poškodeného lekárom chodila do práce, resp. bola práceneschopná. Sama uviedla, že síce bývala v tom istom dome ako poškodený, ale nie v jednej domácnosti a tak nebola nepretržite v osobnom kontakte s poškodeným.
Ako už bolo vyššie uvedené, po začatí trestného stíhania vo veci nebol vypočutý poškodený z dôvodu jeho predchádzajúceho úmrtia. Absencia výpovede poškodeného nemôže byť nahradená záznamom o podaní vysvetlenia poškodeným počas priestupkového konania, pretože nejde o dôkaz zadovážený po začatí trestného stíhania. Naviac obžalovaný nemá možnosť byť prítomný pri podaní takého vysvetlenia, klásť otázky takejto osobe, prípadne ju konfrontovať s inými zisteniami. Absencia výpovede poškodeného nechala otvorené aj ďalšie relevantné otázky. Bez výpovede poškodeného nie je možné posúdiť, aký konkrétnym spôsobom mal obžalovaný fyzicky napadnúť poškodeného (do akého miesta prípadný útok smeroval) ani intenzitu prípadného fyzického napadnutia obžalovaným, či poškodený (v prípade pádu) nemohol spadnúť z iného dôvodu bez súvislosti s konaním obžalovaného a ani objasniť, akým konkrétnym spôsobom bol poškodený obmedzovaný v obvyklom spôsobe života v dôsledku utrpených zranení.
Výrok o vine nemôže byť založený len na podozrení, dohadoch, či domnienkach, ale konkrétnymi dôkazmi musí byť jednoznačne a spoľahlivo preukázaná vina obžalovaného. Výrok o vine obžalovaného pri konfrontácii s vyššie uvedenými skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania nemôže obstáť.
Súd zdôrazňuje, že na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov, musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaných skutkov, a usvedčuje z ich spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť iného záveru. Výrok o vine môže byť teda založený na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa skutok, ktorý je predmetom obžaloby stal. Uvedené je umocnené o to viac, ak v prejednávanej veci existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú. V prejednávanej trestnej veci neexistuje taká sila priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by v súhrne a bez akýchkoľvek pochybností preukazovali, že sa stal skutok uvedený v obžalobnom návrhu prokurátora. V prípade ak prichádzajú do úvahy viaceré verzie skutkového deja, v zmysle zásady in dubio pro reo je potrebné uprednostniť tú z nich, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. Pochybnosti o priebehu súdeného skutku sú tak zásadné, že iné rozhodnutie súdu ako oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, neprichádza do úvahy.
Vzhľadom na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu, súd odkázal poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Súd nepripustil poškodeného E. I. s nárokom na náhradu škody na hlavné pojednávanie. E. I. bolo v prípravnom konaní priznané procesné postavenie poškodeného ako právneho nástupcu po poškodenom E. A. (ktorý zomrel). Z výpovede uvedenej osoby vyplýva, že ako poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody titulom tzv. bolestného za zranenia, ktoré mal utrpieť E. A.. Uvedený nárok na náhradu škody je viazaný na osobu poškodeného (ktorému boli spôsobené zranenia), jeho smrťou zaniká a nemôže tak dôjsť k jeho prechodu na právneho nástupcu. V zostávajúcom rozsahu prislúchajú poškodenému E. I. tie procesné práva, ktoré Trestný poriadok priznáva poškodenému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem
výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.