Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Csp-121-2021.pdf
PDF · 80.31 KB
Case nature
Subarea
34Csp/121/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská Dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: J., nar. X.XX.XXXX, bytom O., v spore o zaplatenie 206,30 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Košice I zo dňa 16.6.2021 vydaný pod č. k. 34Csp/121/2021-13.
II. Konanie z a s t a v u j e.
III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.6.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 206,30 Eur s poštovným vo výške 1,85 Eur. Zároveň žiadal súd, aby zaviazal žalovanú k náhrade trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu.
2. Okresný súd Košice I platobným rozkazom zo dňa 16.6.2021 vydaným pod č.k. 34Csp/121/2021- 13 uložil žalovanej povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 206,30 Eur a trovy konania vo výške 18,35 Eur. Platobný rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 18.6.2021, žalovanej dňa 25.6.2021.
3. Žalobca elektronickým podaním doručeným súdu dňa 9.7.2021 vzal žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť s tým odôvodnením, že žalovaná uhradila jeho pohľadávku.
4. Podľa ust. § 266 ods. 1 Civilného sporového poriadku platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.
5. Podľa ust. § 266 ods. 2 Civilného sporového poriadku na doručovanie platobného rozkazu sa nepoužijú ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116.
6. Podľa Článku 4 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
7. Podľa Článku 4 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
8. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
10. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).
12. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je, a ktorý žalobca urobil pred začatím prvého pojednávania, súd rozhodol tak, že konanie zastavil. Súd nezisťoval stanovisko žalovanej k späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj jej prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.
13. Z dôvodu, že k späťvzatiu žaloby došlo po vydaní platobného rozkazu, ale v lehote na podanie odporu voči nemu, súd vo vzťahu k ust. § 144, ust. § 145 ods. 1 a ust. § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku musel riešiť otázku existencie, resp. právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu vydaného pod č.k. 34Csp/121/2021-13 zo dňa 16.6.2021.
14. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenia, podľa ktorých by bolo možné vydaný platobný rozkaz, pre prípad späťvzatia žaloby pred nadobudnutím právoplatnosti platobného rozkazu, zrušiť. Súd preto prejednal a rozhodol vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít spravodlivo a v zmysle doterajšej ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít za zákonné, pričom predmetný platobný rozkaz zo dňa 16.6.2021 zrušil z dôvodu žalobcom uplatneného späťvzatia žaloby.
15. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože po začatí sporu žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
18. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje zodpovednosť za zavinenie sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje tak len z procesného hľadiska.
19. Podľa čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
20. V danom prípade súd zastavil konanie pre späťvzatie žaloby žalobcom, teda na základe jeho dispozičného úkonu. Dôvodnosť podania žaloby, a ani skutočnosť, že žaloba bola vzatá späť pre správanie žalovanej, sa v priebehu sporu nepreukázali.
21. Na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalobcu a je práve na žalobcovi, aby skutočnosť, že žalovaná mu uhradila jeho pohľadávku uplatnenú touto žalobou, bez pochybností preukázal.
22. Vzhľadom na uvedené súd tak nemohol ustáliť existenciu procesného zavinenia na strane žalovanej, nakoľko žalobca nepreukázal, že žalovaná pred podaním žaloby, resp. po podaní žaloby uhradila žalobcovi dlžnú sumu, t.j. nepredložil objektívny dôkaz - potvrdenie o úhrade, na ktorú skutočnosť sa odvoláva v späťvzatí. Žalobcovi možno tak pričítať procesné zavinenie na zastavení konania. Žalovaná by tak mala právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu v súlade s ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Možno však konštatovať, že žalovanej však žiadne trovy v súvislosti s prebiehajúcim súdnym sporom nevznikli.
23. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
24. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z Čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“
25. Súd preto s použitím Základných princípov Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. § 262 Civilného sporového poriadku o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že konanie zastavil a žalovanej náhradu trov zastaveného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.