Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/39/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, oboch bytom C. D., E. XXX/X, oboch zastúpených JUDr. Ádámom Füssym, advokátom, Bratislava, Kaštieľska 4, proti žalovaným: 1/ neznámy (nezistený) právny nástupca B. F. a 2/ neznámy (nezistený) právny nástupca G. F., obom zastúpeným správcom: Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdkova 36, IČO 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX pre kat. územie C. D. ako pozemok registra „H.“ parc. č. XXX orná pôda vo výmere 4262 m2.

II. Súd nehnuteľnosť uvedenú vo výroku I. prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ v podiele 1/1.

III. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ na vyporiadacom podiele sumu po 982,58 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na depozitný účet SPF vedený v Štátnej pokladnici, Bratislava č. IBAN I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXXX s poznámkou pre prijímateľa - XXXXXXXX.

IV. Žalobcom 1/ a 2/ sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 17.06.2025 sa žalobcovia domáhali rozhodnutia súdu, ktorým by zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia tak, že prikáže podiely žalovaných na nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov s povinnosťou peňažnej náhrady žalovaným v sume 982,58 eur každému z nich. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia vlastnia podiel na nehnuteľnosti v 1/3, žalovaná 1/ podiel 1/3 a žalovaný 2/ podiel v 1/3, reálna deľba nehnuteľnosti nie je možná s poukazom na , hodnotu nehnuteľnosti určil znalec vo výške 2.947,74 eur. Ďalej uviedli, že majú záujem pozemok vlastniť a užívať pre svoje poľnohospodárske potreby, nakoľko osoby im blízke vykonávajú podnikateľskú činnosť v oblasti poľnohospodárskej výroby. K označeniu žalovaných a ich zástupcu – Slovenského pozemkového fondu (SPF) v konaní poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2016 vo veci sp. zn. . Žalovaní pozemok neužívajú, neobhospodarujú, čím by pri reálnom rozdelení veci nebolo dosiahnuté jej účelné využitie, faktické rozdelenie veci neprichádza do úvahy ani z dôvodu zákazu drobenia pozemkov v extraviláne. Cena, resp. výška náhrady vyplývajúca zo znaleckého posudku spĺňa kritérium primeranosti. Predmetný pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce, podľa vedomostí žalobcov nie je zahrnutý v územnom pláne obce na rozvoj a využitie pre plánovanie výstavby,

nachádza sa na ploche poľnohospodárskej pôdy a využíva sa na pestovanie poľnohospodárskych plodín.

(2) K žalobe (doručenej dňa 15.08.2025) sa zástupca žalovaných vyjadril písomne podaním zo dňa 26.08.2025 tým, že súhlasí so zrušením spoluvlastníctva a navrhovaným vyporiadaním, keďže s odkazom na Obč. zák. a o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom nepovažuje rozdeľovanie pozemku za dobre možné (s ohľadom na jeho výmeru, charakter a umiestnenie) a súhlasí s prikázaním pozemku do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov za primeranú náhradu. K určovaniu výšky primeranej náhrady poukázal na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.1997 pod sp. zn. , podľa ktorého „Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva ( tretia veta Obč. zák.) je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. ... Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takú cenu nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen od konštrukcií a vybavení a veku stavby, ale i na záujme o ňu, t. j. na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt, napr. len na znalca, ktorý odborne posudzuje napr. obstarávacie náklady na zhotovenie stavby, jej kvalitu, vady a iné skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, aj keď odborná znalecká mienka spravidla bude jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny. Ďalším podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločnosti, ktorá sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností zaoberajú, tiež poznatky a informácie samotných účastníkov o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Porovnateľnosť ceny nehnuteľností musí vychádzať aj z toho, že nehnuteľnosti sa nachádzajú približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia k tomu istému účelu. Všeobecná cena môže byť vyššia ale aj nižšia ako iná cena (napr. vyhlášková, alebo oznámená realitnou kanceláriou). Tomuto spôsobu určenia ceny nemusí vždy zodpovedať ani individuálne ponúkaná cena, zvlášť keď ide o tzv. cenu osobnej záľuby, keď vec solventný subjekt je ochotný cenove ju akokoľvek nadhodnotiť a poskytnúť takto nadhodnotenú kúpnu cenu, len aby ju získal alebo aspoň dosiahol jej zvýšenie na prospech jedného zo spoluvlastníkov. Takto zistená všeobecná cena v rozhodnom čase rešpektuje zásadu rovnosti v právach, zaručenú v SR a deklarovanú ešte aj osobitne pri úprave občianskoprávnych vzťahov ( Obč. zák.).“ Pre účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva primeranou náhradou je príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Malo by ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. V zmysle / vyhl. MS SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku všeobecnou hodnotou majetku sa rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Žalobcami predložený znalecký posudok neobsahuje Vyjadrenie obce k funkčnému využitiu pozemku, ktoré má zásadný vplyv na stanovenie jeho všeobecnej hodnoty, preto SPF nevie zaujať stanovisko k výške primeranej náhrady, k tomu navrhol zástupca žalovaných doplnenie dokazovania predložením Vyjadrenia obce Horné Mýto k funkčnému využitiu pozemku v zmysle schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Poukázal na to, že konajúci súd môže vychádzať pri určení primeranej náhrady zo znaleckého posudku, avšak pri zohľadnení skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a ktoré môžu znalcom určenú cenu ovplyvniť. Náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaných žiadal zástupca zaplatiť na určený depozitný účet SPF vedený v Štátnej pokladnici, Bratislava. Nesúhlasil s priznaním náhrady trov konania žalobcom a navrhol, aby súd v zmysle výnimočne, s prihliadnutím k povahe a okolnostiam sporu, ako aj k okolnostiam na strane žalovaných, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nepriznal žalobcom náhradu trov konania. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa vzhliadol v povahe a okolnostiach sporu, začatého na základe žaloby o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, kedy súd na základe žaloby je povinný právny vzťah medzi stranami usporiadať určitým spôsobom, aj s prihliadnutím na status žalovaných, ako osôb bez bližších

identifikačných údajov, ich osobné a majetkové pomery, má za to, že priznanie náhrady trov konania žalobcom by sa voči takýmto subjektom javilo ako neprimerane tvrdé, nespravodlivé a odporujúce dobrým mravom, pričom takéto rozhodnutie by bolo vopred nevykonateľné.

(3) Replikou zo dňa 26.09.2025 žalobcovia reagovali na vyjadrenie zástupcu žalovaných tým, že spornou skutočnosťou ostáva otázka výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely a otázka priznania náhrady trov konania žalobcom. Žalobcovia však neidentifikujú žiadne dôvody vhodné osobitného zreteľa, ktoré by bránili súdu priznať nárok na náhradu trov konania, uvedenú otázku ponechávajú na úvahe súdu. Žalobcovia považujú doposiaľ predložené dôkazy sú dostačujúce na určenie primeranej výšky náhrady, predložený znalecký posudok sa vzťahuje na pozemok, ktorý je predmetom tohto sporového konania, posudok spĺňa zákonom predpísané formálne a obsahové náležitosti a žalobcovia neidentifikujú dôvod, na základe ktorého by sa súd mal odkloniť od záverov tohto znaleckého posudku.

(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením sa s predloženými a vyžiadanými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

(5) Žalobcovia a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti (pozemku) vedenej Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na LV č. XXXX v kat. úz. C. D.. Z listu vlastníctva vyhotoveného dňa 21.05.2025 vyplývajú spoluvlastnícke podiely - pre žalobcov v 1/3, pre žalovaného 1/ v 1/3 a pre žalovaného 2/ v 1/3. Podľa výpisu mali žalobcovia nadobudnúť spoluvlastnícky podiel roku 2016 titulom kúpnej zmluvy.

(6) Žalobcovia k stanoveniu primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných predložili znalecký posudok znalca z odboru Poľnohospodárstvo, odvetvia Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, Ing. Oskára Kevického č. 26/2025 z 29.05.2025, v znení záverov ktorého všeobecná hodnota sporného pozemku predstavuje sumu 2.947,74 eur (0,6916 eura za 1 m2). Sporný pozemok je mimo zastavaného územia obce, južná časť pozemku (o výmere 174 m2) čiastočne zasahuje do pozemku reg. CKN parc. č. XXX/X (zastavaná plocha a nádvorie).

(7) Na výzvu súdu sa A. C. D. starostom obce listom zo dňa 20.11.2025 vyjadrila, že obec v súčasnosti nemá schválenú platnú územnoplánovaciu dokumentáciu, na základe ktorej by bolo možné určiť funkčné využitie dotknutého pozemku.

(8) Žalobcovia cestou svojho advokáta na pojednávaní poukázali na to, že je nesporné, že žalobcovia a žalovaní 1/ a 2/ sú spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorú navrhujú vyporiadať a že ide o nedeliteľný pozemok, s čím súhlasili aj žalovaní, v danej veci je spornou len náhrada trov konania, o ktorej rozhodnutie ponechali na úvahu súdu

(9) Zástupca žalovaných sa na pojednávaní vyjadril, že za spornú otázku považoval aj funkčné využitie pozemku a potom jeho hodnota, vzhľadom na vyjadrenie A. C. D. ponechal rozhodnutie o tejto otázke na úvahu súdu, keďže inými dokladmi o hodnote nehnuteľnosti nedisponuje. K trovám konania uviedol, že u žalovaných sa jedná o neznámych a nezistených vlastníkov, ku ktorým nepozná ich identifikačné údaje. Navrhol žalobcom právo na náhradu trov konania nepriznať.

(10) Podľa ( – ) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

(11) Ak nedôjde k dohode, spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň

záväzné. V znení právnej úpravy je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov uvedené na prvom mieste, najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdeliť vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec, a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť. Reálne rozdelenie veci musí korešpondovať výške spoluvlastníckych podielov.

(12) Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona. Podľa tohto zákona ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok. Podľa tohto zákona ak majú na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť k jestvujúcim pozemkom uvedeným v spoluvlastnícke podiely, platia podmienky uvedené v platí, ak sa podiel na pozemku spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu na tom istom pozemku a vlastníctvo prevádzaného podielu alebo podielu, ktorý bol predmetom prechodu vlastníckeho práva zanikne.

(13) Súd vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníctve, rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva strán. S poukazom práve na cit. ustanovenie . súd zvažoval v prvom rade možnosť reálneho rozdelenia spornej nehnuteľnosti, v danom prípade však ide o poľnohospodársky pozemok a výmera novovytvoreného pozemku podľa podielov strán by predstavovala 1420,67 m2, čo by bolo v rozpore s cit. právnou úpravou, reálna deľba pozemkov podľa podielov strán tak nie je možná, tiež aj z dôvodu ani čiastočného využívania pozemku žalovanými, čím by sa minulo rozdelenie pozemku účelnosti a efektivite jeho využitia. Preto súd prikázal nehnuteľnosť do (bezpodielového spolu-)vlastníctva žalobcov (manželov) podľa ich návrhu a súhlasu zástupcu žalovaných, s čím je spojená práve požiadavka zákona na účelné využitie veci.

(14) Súd nemal dôvod určiť sumu na náhrade žalobcami prevzatých spoluvlastníckych podielov žalovaných na dotknutej nehnuteľnosti z inej hodnoty, než žalobcami navrhovanej, nakoľko nebolo preukázané iné funkčné využitie sporného pozemku, než určeného druhu (orná pôda) – na poľnohospodárske účely.

(15) Podľa (5 Z. z. – ) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

(16) V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Aplikácia cit. ust. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , ale súd dôjde k záveru, a teda sú tu dôvody hodné osobitého zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností súd dospel k záveru, že na strane žalovaných sú tu skutočnosti odôvodňujúce záver o uplatnení tohto moderačného práva. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa možno opodstatnene vzhliadnuť predovšetkým v okolnostiach danej veci, konkrétne v tom, že SPF ako zástupca žalovaných v 1. a 2. rade nemal k veci ohľadne zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva od počiatku žiadne námietky, a v prípade žalovaných ide o tzv. „neznámeho vlastníka“, ktorých podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách zastupuje Slovenský pozemkový fond, ide v takomto prípade o výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ). Odvolanie možno odôvodniť ( ) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok)