Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4S-5-2023.pdf
PDF · 112.05 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Fandákovej, LL.M a členov JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: EL NACIONAL s. r. o., so sídlom Magnezitárska 2/A, 040 13 Košice, IČO: 47 207 655, právne zastúpeného GOREJ Legal, s. r. o., so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, IČO: 47 231 939, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ÚVZSR/OLP/7767/31321/2023 zo dňa 03.10.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. ÚVZSR/ OLP/7767/31321/2023 zo dňa 03.10.2023 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Na základe podnetu na rušenie pohody bývania a obťažovania obyvateľov bytového domu na Mlynskej ul. 5 v Košiciach hlukom zo zariadenia spoločného stravovania Kubánska reštaurácia na Kováčskej 2 v Košiciach odborní pracovníci Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice v rámci štátneho zdravotného dozoru vykonali dňa 10.05.2023 vo večernom a nočnom čase od 21:30 hod. do 00:00 hod. meranie hluku počas prevádzky zdroja hluku - reprodukovanej hudobnej produkcie počas konania akcie s názvom „BAILA LA NOCHE 7“, tanec a hudba v štýle bachaty v označenom zariadení, z ktorého merania bol vyhotovený Protokol o meraní č. 661/2023 zo dňa 22.05.2023 (ďalej len „protokol o meraní“).
2. Na základe zistení z protokolu o meraní hluku o prekročení prípustných hodnôt stanovených vyhláškou č. 549/2007 Z. z. a zistení, že účastník konania (žalobca) ako prevádzkovateľ si nesplnil povinnosť ustanovenú v § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice začal správne konanie vo veci uloženia pokuty a účastníka konania (žalobcu) vyzval, aby sa k predmetu tohto správneho konania vyjadril, a to v lehote do 5 pracovných dní odo dňa prevzatia výzvy. Účastníkovi konania bolo oznámenie doručené do elektronickej schránky dňa 19.06.2023, avšak písomné vyjadrenie na prvostupňový správny orgán nepodal.
3. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice rozhodnutím č. RÚVZKE/ OHVBPKV1246/14198/2023 zo dňa 11.07.2023 (ďalej „prvostupňový správny orgán“ „prvostupňové rozhodnutie“) uložil pokutu vo výške 2.000 Eur za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej aj len „zákon
č. 355/2007 Z. z.“) zistený dňa 10.05.2023 v čase od 21.30 hod. do 00.00 hod. v chránenom vonkajšom priestore – 1,5 m pred fasádou bytového domu na Mlynskej 5 v Košiciach, pred oknom chráneného vnútorného priestoru – obytnej miestnosti (obývačka) vo výške 1,5 m nad podlahou 3. poschodia, kedy bola nameraná posudzovaná hodnota ekvivalentnej hladiny A akustického tlaku – pre referenčný časový interval večer (18:00 – 22:00 hod.) 65,1 dB, čím prípustná hodnota určujúcej ekvivalentnej hladiny hluku pre referenčný časový interval večer bola prekročená o +15,1 dB a nameraná posudzovaná hodnota ekvivalentnej hladiny A akustického tlaku – pre referenčný časový interval noc (22:00 – 06:00 hod.) 49,9 dB, čím prípustná hodnota určujúcej ekvivalentnej hladiny hluku pre referenčný časový interval noc bola prekročená o +4,9 dB. Správneho deliktu sa žalobca dopustil tým, že nezabezpečil, aby expozícia obyvateľov bytového domu na Mlynskej 5 v Košiciach hlukom z reprodukovanej hudobnej produkcie počas konania akcie s názvom „BAILA LA NOCHE 7“, tanec a hudba v štýle bachaty v zariadení spoločného stravovania Kubánska reštaurácia na A. X B. A., ktorého je prevádzkovateľom, neprekročila prípustné hodnoty ustanovené vo vyhláške č. 549/2007 Z. z., čím porušil povinnosť podľa § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z.
4. Žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu.
5. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (žalovaný) rozhodnutím č. ÚVZSR/ OLP/7767/31321/2023 zo dňa 03.10.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového rozhodnutia a odvolacie námietky žalobcu nehodnotil ako dôvodné.
II.
Súdne konanie
6. Správnou žalobou doručenou 01.12.2023 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. ÚVZSR/OLP/7767/31321/2023 zo dňa 03.10.2023 aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie, ako aj náhrady trov konania. V žalobe boli vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:
- Namieta arbitrárnosť a neprekúmateľnosť vyporiadania sa žalovaného s jeho odvolacími námietkami vo vzťahu k vadám protokolu o meraní hluku (pozn. tvoriaceho podklad zistení prvostupňového orgánu o prekročení povolených hladín hluku zo zdroja, ktorý mala byť hudobná produkcia v zariadení žalobcu) a zotrváva na namietaných vadách tohto protokolu, ktoré podrobne vymedzuje a ktoré súvisia s meraním hluku pozadia.
- Namieta odôvodňovanie záverov rozhodnutia žalovaného poukazom na obsah listu prvostupňového orgánu zo dňa 03.08.2023, ktorým bolo predložené žalobcom podané odvolanie žalovanému, keďže tento žalobcovi nebol sprístupnený, teda s poukazom na dôkaz, o ktorom nemožno ustáliť či tvoril súčasť administratívneho spisu, pričom s istotou netvoril podklad pre prvostupňové rozhodnutie. Zároveň namieta nevyporiadanie sa s dôkazom v podobe čestného prehlásenia C. D. a súvisiacimi dôkazmi v podobe textových správ, predložených žalobcom, ani s rozpormi v tvrdeniach zamestnancov prvostupňového správneho orgánu s obsahom týchto dôkazov. (Pozn. Ide o dôkazy súvisiace s vypnutím či nevypnutím hudobnej produkcie v prevádzke žalobcu počas realizovaných meraní a tak súvisiace s meraním hluku pozadia.)
- Žalobca namieta, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 3 ods. 4 a 5 Správneho poriadku, namieta porušenie jeho práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku a uzatvárajúc namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 14.03.2024 uviedol, že trvá na svojich záveroch prezentovaných v preskúmavanom rozhodnutí. Žalovaný trval na svojom názore, že zásada uvedená v § 3 ods. 5 Správneho poriadku bola v tomto prípade dodržaná a mal za to, že pri meraní hluku postupoval v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie je zákonné, zrozumiteľné, vychádza z náležite zisteného skutkového stavu veci a obsahuje všetky predpísané náležitosti a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
8. Žalobca v replike zo dňa 22.05.2024 zotrval na svojich žalobných námietkach.
9. Žalovaný v duplike zo dňa 19.06.2024 zotrval na právnych záveroch prezentovaných vo vyjadrení ku správnej žalobe aj v samotnom napadnutom rozhodnutí.
10. Na pojednávaní konanom dňa 16.12.2025 prítomní účastníci resp. ich zástupcovia zotrvali na svojich doterajších stanoviskách, ktoré v podstatnej časti predniesli a upresnili.
III.
Relevantná právna úprava
11. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP: (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
12. Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej „zákon č. 355/2007 Z. z.“):
- Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií, prevádzkovateľ vodnej cesty, prevádzkovateľ dráhy, prevádzkovateľ letiska, a prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk (ďalej len „prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií“), sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m).
- Podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z. z., správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií, ak poruší niektorú z povinností podľa § 27 ods. 1.
- Podľa § 57 ods. 43 písm. a) zák. č. 355/2007 Z. z., príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu od 150,00 Eur do 20.000,00 Eur za správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 33 až 41.
- Podľa § 57 ods. 44 zákona č. 355/2007 Z. z., orgán verejného zdravotníctva, pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.
13. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí:
- Podľa § 1 ods. 1, 2 vyhlášky č. 549/2007 Z. z., táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o prípustných hodnotách určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií a požiadavky na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Táto vyhláška sa vzťahuje na hluk, infrazvuk a vibrácie, ktoré sa vyskytujú trvale alebo prerušovanie vo vonkajšom prostredí, alebo vo vnútornom prostredí budov v súvislosti s aktivitami ľudí, alebo činnosťou zariadení.
- Podľa § 2 písm. c) vyhlášky č. 549/2007 Z. z., hluk je každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný, alebo škodlivý zvuk. Vo vonkajšom prostredí sa hodnotí hluk najmä z týchto vonkajších zdrojov: i) hluk z dopravy na pozemných komunikáciách a vodných plochách vrátane miestnej hromadnej dopravy, ii) hluk z koľajovej dopravy na železničných dráhach, iii) hluk z leteckej dopravy a hluk v oblasti letísk, iv) hluk z iných zdrojov, napr. hluk stacionárnych zdrojov, hluk z priemyselnej, stavebnej a výrobnej činnosti, hluk z mimopracovných aktivít človeka. Vo vnútornom prostredí budov sa hodnotí hluk najmä z týchto vnútorných a vonkajších zdrojov: i) hluk z vnútorných zdrojov v budove, napríklad hluk
z technických zariadení budov, hluk z aktivít človeka v budove, ii) hluk prenikajúci z vonkajších zdrojov, napríklad hluk z dopravy, hluk z iných zdrojov.
- Podľa § 2 písm. zl) vyhlášky č. 549/2007 Z. z., hluk pozadia, šum pozadia je hluk alebo iné vplyvy registrované meracími prístrojmi aj vtedy, ak zvuk, infrazvuk alebo vibrácie, ktoré sa majú na základe merania posudzovať, nepôsobia. Ak je meraný rozdiel hladiny posudzovaného zvuku a hladiny hluku pozadia menší ako 3,0 dB, nemožno jednoznačne určiť zvuk alebo infrazvuk, ktorý sa má na základe merania posudzovať. (...)
- Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 549/2007 Z. z., ochrana zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami je zabezpečená, ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako prípustné hodnoty.
- Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 549/2007 Z. z., na ochranu zdravia pred hlukom a infrazvukom sú v prílohe ustanovené prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí a prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku a infrazvuku vo vnútornom prostredí budov pre deň, večer a noc.
- Podľa prílohy k uvedenej vyhláške, pre prípustné hodnoty je určujúcou veličinou vo vonkajšom prostredí ekvivalentná hladina A zvuku. Posudzovanou hodnotou vo vonkajšom prostredí je ekvivalentná hladina A zvuku zväčšená o hodnotu neistoty merania, v prípade špecifického hluku upravená korekciami a stanovená vzhľadom na referenčný časový interval deň, večer a noc, pre kategóriu územia I – IV. a zdroje hluku podľa tabuľky č. 1 Prílohy k citovanej vyhláške. Podľa tabuľky č. 1 Prílohy k vyhláške MZ SR č. 549/2007 Z. z. sa vonkajší priestor pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov, mestské centrá zaraďujú do kategórie III., kde je prípustná hodnota určujúcej veličiny hluku pre hluk z iných zdrojov 50 dB – referenčný časový interval – večer (18:00 – 22:00 hod.) a 45 dB – referenčný časový interval – noc (22:00 – 06:00 hod.).
14. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok):
- Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
- Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
- Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny súd v rámci vysporiadania sa so žalobnými námietkami v prvom rade považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že obsah jednotlivých žalobných dôvodov tvorí v zásade v celom rozsahu pôvodná odvolacia argumentácia žalobcu.
IV.
Posúdenie veci správnym súdom
15. Správny súd v konaní o správnej žalobe vo veci správneho trestania (§ 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) s výnimkou podľa § 195 SSP, a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 16.12.2025 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
16. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi vo výške 2.000 Eur za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z. z. pre porušenie povinnosti podľa § 27 ods. 1 citovaného zákona, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 10.05.2023 vo večerných a nočných hodinách prekročením prípustných hladín hluku, ktorých zdrojom mala byť hudobná produkcia v reštaurácii prevádzkovanej žalobcom tak, ako je tento skutok v spojení s prekročenými prípustnými hladinami hluku opísaný vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia.
17. Podkladom skutkových zistení správneho orgánu o naplnení skutkovej podstaty označeného správneho deliktu žalobcom bol protokol o meraní (hluku) č. 661/2023/CH, ktoré meranie bolo vykonané dňa 10.05.2023 vo večerných a nočných hodinách pri výkone štátneho zdravotného dozoru a zápisnica o výkone dozoru (ktorej prílohu tvorí protokol o meraní).
18. Z protokolu o meraní vyplýva, že meranie hluku sa vykonalo 1,5 m pred fasádou bytového domu na Mlynskej ul. 5 v Košiciach pred oknom obývacej miestnosti nachádzajúcej sa na 3. poschodí bytového domu, a to:
- V časovom intervale večer - štyri merania v čase od 21.21 hod. do 21.55 hod. s nameranou hladinou hluku v priemere 57,8 dB, ku ktorej nebola uplatnená žiadna korekcia na hluk pozadia, bola uplatnená korekcia (+ 5 dB) na tónový, impulzový alebo zvlášť rušivý hluk, bol zohľadnený čas trvania akustického tlaku a referenčný časový interval (+ 4 - 4) a bola uplatnená korekcia (+ 2,3 dB) na rozšírenú neistotu merania, na základe čoho bola ustálená nameraná hodnota hluku 65,1 dB oproti prípustnej hodnote hluku pre interval večer na úrovni 50 dB.
- V časovom intervale noc - štyri merania v čase od 22.02 hod. do 23.42 hod. s nameranou hladinou hluku v priemere 48,7 dB, ku ktorej bola uplatnená korekcia (- 0,1 dB) na hluk pozadia, bola uplatnená korekcia (+ 5 dB) na tónový, impulzový alebo zvlášť rušivý hluk, bol zohľadnený čas trvania akustického tlaku a referenčný časový interval (+ 2 - 8) a bola uplatnená korekcia (+ 2,3 dB) na rozšírenú neistotu merania, na základe čoho bola ustálená nameraná hodnota hluku 49,9 dB oproti prípustnej hodnote hluku pre interval večer na úrovni 45 dB.
19. Zároveň sa v protokole o meraní v bode 7. uvádza, že „počas merania vo vonkajšom prostredí bytového domu na ulici Mlynská 5, Košice boli ostatné rušivé vplyvy nesúvisiace so zdrojom hluku (veľmi hlasité prejav ľudí – smiech, výkriky okrem bežnej vravy ľudí, prejazd vozidiel cez križovatku ulíc Kováčska – Mlynská, hlasové prejavy zvierat a pod.) vylúčené z merania.“ V nadväznosti na to sa uvádza, že „vzhľadom na to, že prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania ... odmietol ukončiť resp. pozastaviť konanú akciu na čas nevyhnutný k meraniu pozadia, bolo toto meranie vykonané vo vnútrobloku bytového domu na ulici Mlynská 5, Košice“. Z ostatného obsahu protokolu o meraní (bod. 10, tabuľka 6) vyplýva, že meranie hluku pozadia sa vykonalo vo vnútrobloku označeného bytového domu, a to v časovom intervale noc - jedno meranie v čase od 23.51 hod. do 23.53 hod. s nameranou hladinou hluku 32,8 dB. Podľa ostatného obsahu protokolu o meraní (bod. 10, poznámka č. 4 pod tabuľkou 6) korekcia hluku pozadia je záporná hodnota určená podľa príslušného vzorca, ktorá sa pripočítava k nameranej hladine zvuku, ak rozdiel posudzovanej hladiny a hladiny hluku pozadia v zodpovedajúcom frekvenčnom pásme je v intervale od 3 – 18 dB, pričom ak je meraný rozdiel hladiny posudzovaného hluku a hladiny hluku pozadia menší ako 3 dB, potom nemožno jednoznačne určiť zvuk, ktorý sa má na základe merania posudzovať, všetko s odkazom na vyhlášku č. 549/2007 Z. z.
20. Podstatné žalobné námietky žalobcu, ktoré boli zo strany jeho právneho zástupcu osobitne zdôraznené aj na pojednávaní konanom vo veci, spočívali v tom, že v tomto konkrétnom prípade nebolo možné jednoznačne určiť zdroj hluku, a to s prihliadnutím na miestne okolnosti, za ktorých sa meranie uskutočnilo. Žalobca uviedol, že meranie hluku prebehlo na Mlynskej ulici v historickom centre Košíc, kde hluk ulice, hlasová komunikácia osôb a činnosť viacerých prevádzok vytvárajú trvalý a neodstrániteľný hluk pozadia a hluk ulice a hluk z prevádzky sa navzájom prelínajú. Správny orgán podľa žalobcu nepreukázal, že by rozdiel medzi hlukom ulice, teda hlukom pozadia a hlukom z prevádzky žalobcu presiahol hranicu 3 dB, pričom s poukazom na § 2 písm. zl) vyhlášky č. 549/2007 Z. z. až pri presiahnutí tejto hranice rozdielu hladiny posudzovaného zvuku a hladiny hluku pozadia je možné jednoznačne určiť zvuk, ktorý sa má na základe merania posudzovať. Naopak podľa vlastných tvrdení správneho orgánu hluk pozadia nebolo možné riadne odmerať, a teda nebolo možné ani určiť rozdiel hladín. K tomu
zdôraznil, že meranie hluku pozadia vykonal správny orgán na úplne inom mieste ako ostatné meranie, preto nespoľahlivo zistil skutkový stav, keď mu chýbal základný podklad potrebný na objektivizáciu hluku. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu aj vnútorne rozporné, keď správny orgán na jednej strane konštatuje nemožnosť merania hluku pozadia a na druhej strane z tejto nemožnosti vyvodzuje sankčné závery. Podľa žalobcu v situácii, keď existujú pochybnosti o tom, či je zdroj hluku možné jednoznačne určiť, bol správny orgán povinný postupovať v súlade so zásadou in dubio pre reo a žalobcu netrestať.
21. Správny súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, obsahom a dôvodmi napadnutého rozhodnutia a žalobnými bodmi dospel k záveru, že skutkový stav zistený správnym orgánom nemá oporu v administratívnom spise, nakoľko dôkazy v ňom obsiahnuté nedávajú dostatočnú oporu pre záver žalovaného o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu kladeného za vinu žalobcovi. V tomto smere je potrebné poukázať najmä na rozpory vyplývajúce z obsahu listín, ktoré tvorili podklad skutkových zistení správneho orgánu a ktoré zo strany správneho orgánu neboli dostatočným spôsobom vysvetlené a odstránené v preskúmavanom rozhodnutí. Čím tieto rozpory zadávajú pochybnosti, ktoré v súlade so zásadami správneho trestania, osobitne v súlade so zásadou in dubio pre reo, bolo namieste zo strany správneho orgánu hodnotiť v prospech žalobcu.
22. Správny súd poukazuje na to, že v rukou písanom zázname o vykonaní štátneho dozoru je uvedené, že po 22.00 hodine nebolo počuť hudbu, napriek tomu grafické zobrazenie nameraného akustického tlaku a frekvencie zvuku v zázname o meraní hluku nevykazuje podstatné rozdiely oproti zaznamenanému časovému pásmu merania v období pred 22.00 hod., a to ani čo do zaznamenaných frekvenčných pásiem pri zaznamenanom akustickom tlaku.
23. Zároveň v rukou písanom zázname o vykonaní štátneho dozoru nie je jednoznačne a jasne zaznamenané, či a kedy bol žalobca vyzvaný na vypnutie hudobnej produkcie za účelom merania hluku pozadia a či takejto výzve vyhovel (a v akom meranom období) alebo nevyhovel. Pričom podľa správneho súdu je podstatným dôkaz o tejto skutočnosti obsiahnutý v podkladoch rozhodnutia, ktorý nie je možné kompenzovať vyjadrením prvostupňového správneho orgánu v predkladacej správe k žalobcom podanému odvolaniu.
24. Pokiaľ ide o meranie hluku pozadia na inom mieste ako sa realizovali ostatné merania, pochybnosti zadáva okolnosť, že na inom mieste meraný hluk pozadia nemohol zobrazovať hluk pozadia zodpovedajúci miestu ostatného merania, a to zohľadňujúc aj zákonitosti smerového šírenia zvukov rôznych frekvencii v priestore. Podľa správneho súdu nie je pochybná samotná exaktnosť merania hluku a záznamu tohto merania, ale to, že tento záznam obsiahnutý v protokole o meraní (hluku) č. 661/2023/ CH, samostatne a ani v súvzťažnosti so zápisnicou o výkone dozoru nedáva dostatočnú oporu, bez podstatných pochybností pre záver, že pôvodcom nameraných hladín hluku bol práve žalobca.
25. Správny súd zdôrazňuje, že základným predpokladom identifikovania hluku a hladiny hluku, pôvodcom ktorého bol žalobca, bolo identifikovanie hluku pozadia, a to za účelom posúdenia rozdielu hladín týchto dvoch rôznych zdrojov hluku a v nadväznosti na to posúdenie, či ide o prípad zamýšľaný v § 2 písm. zl) vyhlášky č. 549/2007 Z. z. (teda prípad, ak je rozdiel hladín posudzovaného hluku a hluku pozadia do 3 dB, a preto nemožno jednoznačne určiť zvuk, ktorý sa má na základe merania posudzovať), alebo je namieste uplatnenie korekcie hluku pozadia na posudzovaný hluk (ak je rozdiel hladín posudzovaného hluku a hluku pozadia 3 až 18 dB). V predmetnej veci sa však javí rozporným, keď sa v protokole z merania na jednej strane uvádza, že počas merania vo vonkajšom prostredí bytového domu na ulici Mlynská 5, Košice boli ostatné rušivé vplyvy nesúvisiace so zdrojom hluku vylúčené z merania a v zapätí sa uvádza, že z dôvodu nepozastavenia akcie konanej v prevádzke žalobcu na čas nevyhnutný k meraniu pozadia, bolo toto meranie vykonané na inom mieste ako ostatné meranie - vo vnútrobloku bytového domu na ulici Mlynská 5, Košice. Nakoľko z protokolu nie je zrejmé ako, akým postupom boli z merania vylúčené ostatné zvuky, mimo zvukov z prevádzky žalobcu a ak sa vylúčili (spôsobom, ktorý z protokolu nie je zrejmý) za kým účelom sa potom realizovalo meranie zvuku pozadia. Rozpornou je pritom samotné meranie zvuku pozadia na úplne inom mieste ako ostatné meranie, ako to už bolo vyššie uvedené, čo činí údaje z takého merania nerelevantnými. Taktiež je potrebné poznamenať, že aj takéto meranie hluku pozadia sa vykonalo len v časovom úseku noc a nie v časovom úseku večer.
26. Vzhľadom na uvedené hodnotil správny súd žalobcom uplatnené námietky ako dôvodné a spochybňujúce zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Okrem námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko sú z neho zrejmé skutkové a právne dôvody, o ktoré žalovaný opiera svoje závery a to, že boli podľa žalobcu nezákonné resp. takto ich hodnotil v zmysle vyššie formulovaných záverov aj správny súd, ešte nezakladá vadu nepreskúmateľnosti.
Záver a rozhodnutie o trovách konania
27. Z týchto dôvodov správny súd vyhodnotil podstatné žalobné námietky ako dôvodné a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného charakterizuje, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, ako aj nesprávne právne závery [§ 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP], a preto ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie [§ 191 ods. 4 veta prvá SSP]. (výrok I)
28. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, pri viazanosti právnymi názormi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP, opätovne posúdiť či protokol o meraní (hluku) č. 661/2023/CH a zápisnica o výkone štátneho zdravotného dozoru u žalobcu, všetko zo dňa 10.05.2023 predstavujú dostatočný podklad pre naplnenie skutkovej podstaty vyššie označeného správneho deliktu a sankcionovanie žalobcu za takýto správny delikt a na základe toho opätovne rozhodnúť o odvolaní podanom žalobcom voči prvostupňovému rozhodnutiu.
29. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok II)
30. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 1 SSP)
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP)
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)