Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_100C-86-2025.pdf
PDF · 91.48 KB
Case nature
Area
Subarea
100C/86/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava v spore navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., proti odporcovi: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, H. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 21.10.2025 domáhala, aby súd zakázal odporcovi kontaktovať ju a približovať sa k nej.
2. Vzhľadom na to, že podanie navrhovateľky nespĺňalo náležitosti podania vo veci samej, bolo neúplné a nezrozumiteľné, súd uznesením č. k. 100C/86/2025 - 10 zo dňa 28.10.2025 v zmysle § 129 v spojení s § 326 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vyzval navrhovateľku, aby svoje neúplné podanie doplnila v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia tak, aby doplnila v návrhu označenie žalovaného (dátum narodenia alebo iný identifikačný údaj), pravdivo a úplne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, označila dôkazy na ich preukázanie rozhodujúcich skutočností, pripojila dôkazy, na ktoré sa odvoláva a ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť, uviedla zrozumiteľný, jasný a vykonateľný návrh, t. j. čoho sa domáha. V uznesení bola navrhovateľka poučená o možnosti odmietnutia podania v prípade, že vady podania neodstráni. Uznesenie prevzala dňa 06.11.2025.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s doplnením doručeným súdu 17.11.2025 podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP navrhovateľka odôvodnila tým, že má obavu o svoju bezpečnosť a fyzickú integritu. Navrhovateľka uviedla, že u odporcu pracovala 10 rokov a mala splnomocnenie na firmu, ktorú následne odporca predal, pričom toto splnomocnenie jej nebolo zrušené a zistila to tým, že dostáva listy s pokutami aktuálne cez 200 000 eur voči ktorým sa ohradila a tvrdí, že z nej spravili bieleho koňa. Navrhovateľa tvrdí, že s odporcom majú nedoriešené veci, preto vyzývala jeho manželku, aby sa stretli, že im vráti doklady. Dostala od nej zamietavú SMS-ku. Následne v auguste 2025 odporca vyblokoval svojím autom navrhovateľkine auto v B., pričom vystúpil a začal na ulici na autobusovej zástavke jej nadávať, kopať do auta, vyhrážať sa, že ju dobije, urážal ju, vykrikoval po nej, že droguje a že jej zničí život. Odporca je podľa navrhovateľky agresívny bitkár. Ďalší incident sa stal 02.09.2025, kedy odporca znova jeho autom vyblokoval navrhovateľkine auto, pričom vystúpil a začal nadávať, vyhrážať sa fyzickými útokmi, že jej zničí život a urážal jej deti. Ďalší incident sa stal 09/2025 v F. na pedikúre, kedy vbehol odporca do salónu a vrieskal po navrhovateľke a vulgárne jej nadával, urážal ju, že je cigánka a že jej vypichne oči, zaháňal sa na ňu, vrieskal, že má skapať. Pracovník pedikúry sa pýtal navrhovateľky, či má zavolať políciu, lebo sa ho bál. Posledným incidentom ktorý sa stal bol dňa 20.10.2025 v I. na
čerpacej stanici Orlen, kedy po natankovaní sa jej otvorili dvere na aute, odporca začal vrieskať, že ju dobije, vulgárne jej nadával, urážal ju, zahnal sa na ňu a pľul na ňu. Všetky incidenty navrhovateľka oznámila na políciu a podala trestné oznámenie. Dôvodom obťažovania odporcu je vrátenie určitých vecí od navrhovateľky.
4. Navrhovateľka spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložila súdu trestné oznámenie zo dňa 20.10.2025 pre Okresné riaditeľstvo PZ v Trnave, obvodné oddelenie PZ Piešťany, Písomný list s názvom Svedectvo I. G. J. zo dňa 09.11.2025, Písomný list s názvom Svedectvo K. L. J. zo dňa 09.11.2025, Zápisnica o výsluchu osoby zo dňa 12.11.2025 v trestnej veci prečinu podvodu.
5. Súd sa v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s listinami predloženými navrhovateľkou.
6. V trestnom oznámení zo dňa 20.10.2025 popisuje navrhovateľka, čo sa jej stalo s odporcom dňa 20.10.2025.
7. V zápisnici o výsluchu osoby zo dňa 12.11.2025 v trestnej veci prečinu podvodu popisuje navrhovateľka incidenty ktoré sa jej stali s odporcom, pričom uviedla, že žiadna škoda jej nevznikla a taktiež ani žiadne zranenie.
8. Písomné listy s názvom „Svedectvo“ od I. G. J. (r. 2009) zo dňa 09.11.2025 a od K. L. J. zo dňa 09.11.2025 (r. 2011) popisujú informácie, ktorých boli svedkami, alebo ktoré im rozpráva navrhovateľka.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 CSP písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
14. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
16. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 331 ods. 1 a 2 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
18. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva, dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania rozhodujúcich skutočností navrhovateľom. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému subjektu a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Na to, aby uvedenú ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia mohol súd poskytnúť, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho subjektu a že toto právo je ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
19. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 325 ods. 1 predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, pričom jedným z týchto dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery a druhým je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade navhovateľka navrhla nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Vychádzajúc z procesnej stránky samotného rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia spočívajúcej predovšetkým v tom, že súd rozhoduje v krátkej lehote a spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, zákon následne v ustanovení § 326 Civilného sporového poriadku vyžaduje, aby navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielen opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich ich dôvodnosť a zároveň je povinnosťou navrhovateľa pripojiť k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva. Navrhovateľ teda nielenže musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, ale súčasne musí rozhodujúce skutočnosti aj náležitým spôsobom osvedčiť. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie. Súd sa preto obmedzí len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu poprípade môže byť nárok, ktorého neodkladnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane je potrebné nariadiť práve navrhované neodkladné opatrenia.
20. Navrhovateľka navrhla nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu, že má obavy o svoju bezpečnosť a fyzickú integritu. Pred nariadením neodkladného opatrenia z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, súd predovšetkým zisťuje, či bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorá si vyžaduje bezodkladnú úpravu, či táto úprava je potrebná, či sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a či sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu, t. j. či strana sporu nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. V danej veci súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.
21. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov ako predpokladu nariadenia neodkladného opatrenia je daná najmä v prípade nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy právam a záujmom dotknutej strany sporu. V danej veci však súd nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy právam a záujmom navrhovateľky iba s navrhovateľkou opísaných skutočností nemal za osvedčené.
22. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním odporcu ohrozená. Civilný sporový poriadok pritom nekvantifikuje mieru ohrozenia integrity osoby (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je nepochybne zabrániť práve opakovaniu a prípadnému stupňovaniu miery ohrozenia a zabrániť prípadným negatívnym následkom takéhoto ohrozovania, tým, že sa eliminuje kontakt dotknutých osôb. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, ktorá má spôsobilosť na právne úkony. V danom prípade navrhovateľka svoje tvrdenia uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila, nakoľko takéto listiny nepredložila (okrem podaného trestného oznámenia a zápisnice z výsluchu týkajúceho sa trestného činu podvodu), a teda neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju ako navrhovateľku v konaní zaťažovalo. Vzhľadom na uvedené súd nemal za osvedčené podozrenie z násilia na navrhovateľke. Navrhovateľka hodnoverne neosvedčila, že jej osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia konaním odporcu (nepredložila žiadne lekárske správy, jedine svedectvá svojich maloletých detí).
23. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke súd vychádzal z ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“ Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity ohrozenia v prípade zákazu alebo obmedzenia priblíženia sa na určitú vzdialenosť sú podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľka pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť, čo však v danom prípade rovnako nebolo splnené. Navyše, ťažko možno realizovať zákaz priblíženia, keď navrhovateľka nedala žiadny návrh na akú vzdialenosť žiada zákaz priblíženia. Navrhovateľka v danom prípade nepredložila listiny osvedčujúce konanie odporcu voči nej, a súd tak nemal osvedčené ani to, že bola niekým splnomocnená a že pracovala u odporcu 10 rokov.
24. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s nariadením neodkladného opatrenia spája a skutočnosť, že sa zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ho ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu je nevyhnutné, aby súd dôsledne zvažoval relevantnosť a nevyhnutnosť takého zásahu do subjektívneho práva. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľka nepreukazovala a teda neosvedčila ňou uvádzané skutkové tvrdenia obsiahnuté v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy právam a záujmom navrhovateľky tak nemal súd za osvedčené. Navrhovateľka neosvedčila naliehavosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, nakoľko ňou iba uvádzané, avšak ničím nepreukazované skutočnosti nie sú dostatočným podkladom, ktorý by odôvodňoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Požadované neodkladné opatrenie so svojimi závažnými následkami pre odporcu nie je možné nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľky bez toho, aby ich mal súd zároveň osvedčené právne relevantným spôsobom. Týmto rozhodnutím súd v žiadnom prípade nezľahčuje navrhovateľkou tvrdené konanie a správanie odporcu, ale zdôrazňuje, že nebolo ničím dôkazne podložené. Je však nutné podotknúť, že ako aj sama navrhovateľka uviedla, že dôvody takéhoto správania odporcu sú dané, pretože práve navrhovateľka odporcovi nevrátila veci, ktoré patria odporcovi a že majú spolu „nedoriešené veci“, tzn. táto situácia trvá dlhšie (podľa vyjadrenia jej maloletej dcéry od zimy 2024), čo vzbudzuje pochybnosti o naliehavosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.
25. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol aj v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu kontaktovania sa odporcu s navrhovateľkou. V tejto časti návrhu navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila potrebu a opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP. Navrhovateľka neopísala také skutočnosti, z ktorých by vyplývala naliehavá potreba úpravy pomerov medzi ňou a odporcom. Navrhovateľka v danom prípade nepredložila žiadne SMS, telefonáty ani emaily.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd síce zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, teda z procesného hľadiska bol úspešný odporca, tomu však v konaní žiadne trovy konania objektívne nemohli vzniknúť, keďže odporca voči súdu doposiaľ neurobil žiaden procesný úkon. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. d) a písm. m) CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.