Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PO-6S-24-2022.pdf
PDF · 137.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PO-6S/24/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: MP - TRANS, spol. s r.o., IČO: 36 497 223, so sídlom v A., B. XXXX, právne zastúpeného: JUDr. Peter Gdovin, advokát, so sídlom v A., C. XXXX/XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100368234/2022 zo dňa 23.02.2022.
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100368234/2022 zo dňa 23.02.2022, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné, č. 101771368/2021 zo dňa 21.09.2021 a vec vracia Daňovému úradu Prešov, pobočka Humenné, na nové konanie a rozhodnutie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd") dňa 23.04.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100368234/2022 zo dňa 23.02.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie"), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné (ďalej aj „správca dane"), č. 101771368/2021 zo dňa 21.09.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 3 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016. Žalobca žiadal, aby súd rozhodol tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznanie úplnej náhrady trov konania.
2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd" alebo „súd"). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod sp. zn. P0-6S/24/2022.
I.
Administratívne konanie
3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 až máj 2016, júl 2016 a október 2016 až december 2016. Z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia február 2016 až máj 2016, júl 2016, október 2016 až december 2016 bol vyhotovený Protokol č. 100846577/2021 zo dňa 17.05.2021. Dňa 25.08.2021 sa uskutočnilo prerokovanie pripomienok a dôkazov k protokolu predložených žalobcom, o čom bola spísaná zápisnica. 4. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal dokazovanie nahliadnutím do časti daňového spisu žalobcu, ktorý sa týkal dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 a vykonal dokazovanie listinami: Protokol č. 102868359/2019 zo dňa 12.12.2019, Zápisnica z ústneho pojednávania č. 101428472/2020 zo dňa 11.09.2020, Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 101638824/2020 zo dňa 28.10.2020. Správca dane vykonal výsluch svedka D. E. (konateľka žalobcu). Svedkyňa predložila správcovi dane 5 ks DVD (obsahujúce jednotlivé podujatia, na ktorých mala byť zobrazená reklama žalobcu) a výsluch svedka F. D.. 5. Na základe vykonaného dokazovania vydal správca dane rozhodnutie č. 101771368/2021 zo dňa 21.09.2021, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 000 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočet DPH z faktúry č. 9016040402 zo dňa 04.04.2016 (základ dane: 15 000 eur, DPH: 3 000 eur, poskytnuté služby: za prenájom reklamných plôch na podujatí Schneerosen Rallye 2016 a Rebenland Rallye 2016 od dodávateľa Embrace s.r.o. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalobca v podaní zo dňa 08.03.2021 uviedol, že dňa 01.03.2016 bola medzi žalobcom zastúpeným konateľkou D. E. a firmou Embrace s.r.o. zastúpenou konateľom Martinom Maniačekom uzavretá zmluva, ktorej predmetom bol prenájom reklamnej plochy a vykonanie reklamy vo forme uverejnenia reklamného nápisu, ktorý mal byť umiestnený na súťažnom automobile o rozmere najmenej 15 cm x 12 cm podľa možností aktuálneho dizajnu vozidla, na ktorom mal byť nápis umiestnený. Reklamný nápis mal pre účely zmluvy zahŕňať propagáciu mena a činnosti objednávateľa. Reklamný nápis mal byť umiestnený na súťažnom automobile počas automobilových pretekov Schneerosen Rallye 2016 v dňoch 04.03.2016 a 05.03.2016, Rebenland Rallye v dňoch 18.03.2016-19.03.2016, Rally Vyškov v dňoch 13.05.2016-14.05.2016 a Rallye Tatry od 22.07.2016- 23.07.2016. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že žalobca vzniknuté pochybnosti správcu dane o ním prijatých zdaniteľných obchodoch nevyvrátil, t. j. nedostatočne preukázal nákup fakturovanej služby od deklarovaného dodávateľa. Žalobca nepredložil správcovi dane v priebehu kontroly ani v priebehu vyrubovacieho konania dôkazy preukázateľne a hodnoverne potvrdzujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení týmto dodávateľom. Správca dne je toho názoru, že nemôže vychádzať z nepriamych dôkazov, resp. ani nie dôkazov, ale len vyjadrení G. G., najviac ak tieto nie sú podporené aj ďalšími dôkazmi. 6. Správca dane k uvedenému záveru dospel na základe vykonaného dokazovania, pričom primárne vychádzal z informácií nachádzajúcich sa v spise daňových orgánov týkajúcich sa daňovej kontroly vo vzťahu k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016, ktorá bola vykonaná vo vzťahu k žalobcovi. Na základe uvedeného správca dane mal za spochybnené dodanie tovaru touto spoločnosťou, pričom dôkazy predložené alebo navrhnuté žalobcom (zmluva o reklame, DVD o realizácii reklamy, výpovede svedkov) neboli spôsobilé spochybniť ani vyvrátiť tento záver. Správca dane zároveň vytkol žalobcovi, že pri realizácii sporných obchodov nepostupoval s dostatočnou obozretnosťou, aby sa uistil, že plnenia, ktoré bude prijímať nebudú viesť k jeho účasti na umelých, bez ekonomického účelu fiktívne realizovaných plneniach. Uviedol, že o jeho nedostatočnej obozretnosti svedčí aj skutočnosť, že bez akéhokoľvek preverenia jednal s p. G. (pozn.: osoba, ktorá mala sprostredkovať uzatvorenie zmluvy o reklame s deklarovaným dodávateľom), ktorého ekonomické a obchodné pozadie nepoznal, nepreveril si ho, pristúpil na realizáciu obchodov na základe vystavovaných faktúr. Zároveň žalobca nevedel osobu p. G. dostatočne identifikovať, pričom konateľ dodávateľskej spoločnosti uviedol, že túto osobu nepozná. Správca dane uzavrel, že bolo povinnosťou žalobcu, aby si dostatočne preveril svojho dodávateľa v záujme vyhnúť sa možnosti zapojenia do akéhokoľvek podvodného konania. Rovnako o dobromyseľnosti žalobcu nesvedčia ani okolnosti uzatvorenia obchodu. 7. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovým a právnym posúdením správcu dane uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zároveň uviedol, že v danom prípade malo fakturované plnenie spočívať v zverejnení reklamného nápisu (obchodného mena žalobcu počas vysielania automobilových pretekov), avšak bez zverejnenia bližšej informácie o tom, čím sa spoločnosť žalobcu zaoberá, resp. aký výrobok alebo službu propaguje. Žalovaný mal teda za to, že zverejnenie takejto reklamy nepodáva informáciu o predmete činnosti žalobcu, resp. nepropaguje výrobok alebo službu, a teda žalovaný mal za to, že nebolo preukázané, že by sa počas vysielania označenej relácie reálne prezentovala podnikateľská činnosť žalobcu, jednotlivé
produkty alebo služby. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-530/09 zo dňa 27.10.2011.
II.
Súdne konanie
8. Žalobca v správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, správne orgány na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnym záverom a ich rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal: a. správca dane nevykonal prakticky žiadne vlastné dokazovanie a vychádzal takmer výlučne zo spisu daňového subjektu týkajúceho sa daňovej kontroly na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2016, pričom dôkazy získal aj z preverovania daňového subjektu, ktorý bol v kontrolovanom zdaňovacom období dodávateľom žalobcu; b. nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom bez náležitého odôvodnenia - realizáciu zdaniteľného plnenia, ktoré správca dane ani nespochybňuje daňový subjekt preukázal aj DVD nosičom, na ktorom sú zachytené podujatia na ktorých boli deklarované reklamné služby poskytnuté. Pokiaľ má správca dane rozumnú a oprávnenú pochybnosť, či reklamnú službu naozaj poskytovala obchodná spoločnosť, ktorá ju fakturovala má možnosť si tieto skutočnosti overiť z účtovníctva predmetných podnikateľských subjektov, žalobca navrhoval vypočuť ako svedka pána G. E.. Žalovaný, ako aj správca dane na jednej strane neustále zdôrazňujú a poukazujú na to, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania dodávky reklamných služieb ich dodávateľmi a na strane druhej odmietol vypočuť nami navrhovaného svedka s úplne nezmyselným odôvodnením, že možno očakávať, že jeho výpoveď bude totožná s výpoveďou D. E. a G. D., pričom správca dane uvedené dôkazy nevykonal; c. právne posúdenie žalovaného v otázke, či uvedenie reklamného nápisu, resp. obchodného mena žalobcu počas automobilových pretekov je možné považovať za reklamu súvisiacu s jeho podnikateľskou činnosťou, pretože takýmto spôsobom nie je zverejnený žiadny výrobok, alebo služba, ani bližšia informácia o tom, čím sa žalobca zaoberá; d. rozsah dôkazného bremena v súvislosti s účasťou na obchodnej transakcii poznačenej podvodom, resp. v súvislosti s tou časťou odôvodnenia rozhodnutia, v ktorej mu správca dane vytýkal účasť na obchodných transakciách poznačených podvodom - v tejto súvislosti poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14, ako aj vo veci C-430/19 (poukázal na to, že žalobca nemôže niesť zodpovednosť za skutočnosti a konanie dodávateľského subjektu po uskutočnení zdaniteľných obchodov); e. nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu nedostatočného odôvodnenia nepriznania práva na odpočet DPH, čo spôsobilo jeho arbitrárnosť. 9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 28.07.2022 podrobne zopakoval skutkové okolnosti, ako aj právne posúdenie veci uvedené v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že nárok na odpočet DPH z predmetnej faktúry nebol žalobcovi priznaný z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, nakoľko nebolo preukázané, že zdaniteľný obchod deklarovaný predmetnou faktúrou od dodávateľa Embrace s.r.o. bol uskutočnený tak, ako to táto faktúra deklaruje. Žalovaný mal za to, že správca dane preukázateľne spochybnil, že fakturované služby dodala žalobcovi deklarovaná dodávateľská spoločnosť. Uviedol, že žalobca nevedel správcovi dane preukázať, s kým vlastne jednal za spoločnosť Embrace s.r.o., pretože pán, ktorý sa predstavil ako H. G. nenechal na seba žiadny kontakt (telefón, mail) a žalobca mu tak dôveroval, že si u dodávateľa Embrace s.r.o. nepreveril, či skutočne mu udelil plnú moc na zastupovanie. Žalobca sa neinformoval o spôsobe výroby a umiestnenia, o autách, na ktorých bude reklama uverejnená u dodávateľa reklamných služieb a prenájmu plochy, správcovi dane nepredložil o tom žiadny dôkaz. Žalobca nepovažoval za neštandardné, že spoločnosť Embrace s.r.o. ho nekontaktovala a nekomunikovala s ním ohľadne reklamy. Uvedeným vyjadrením a doložením DVD žalovaný nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že reklamné služby boli uskutočnené práve spoločnosťou, ktorá vystavila predmetnú faktúru a deklarovala tak uskutočnenie preverovaných služieb. Predmetné DVD dokazuje len realizáciu jednotlivých športových podujatí, ale nie kto zabezpečil pre žalobcu reklamné služby, resp. ako použil fakturované služby na účely podnikania ako platiteľ. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane. Napadnuté rozhodnutie žalovaný považuje za správne, a preto navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 10. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo vyjadrenie žalovaného spolu s výzvou na podanie repliky doručené dňa 23.08.2022, žalobca repliku nepodal.
11. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP") preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 16.12.2025 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 02.10.2025), ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č. 100368234/2022 zo dňa 23.02.2022, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné č. 101771368/2021 zo dňa 21.09.2021 a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
III.
Právne východiská
12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 13. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 8S/40/2019 22, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
14. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 15. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním. 16. Podľa § 2 zákona ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.") je predmetom dane poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je dodaním služby každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8. 18. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri dodaní služby vzniká dňom dodania služby. 19. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 20. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. odpočítanie dane platiteľom platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.
IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom
21. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 22. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že dôvodom nepriznania práva na odpočet DPH zo zdaniteľných plnení deklarovaných faktúrou od dodávateľa Embrace s. r. o. bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, a to konkrétne z dôvodu, že fakturovaná služba (prenájom reklamných plôch na podujatí Schneerosen Rallye 2016 a Rebenland Rallye 2016) nebola žalobcovi poskytnutá
dodávateľom deklarovaným na predloženej faktúre. Zároveň podporne aj tým, že žalobca sa dostatočným spôsobom neuistil, že obchody ktoré uzatvoril budú viesť k jeho účasti na podvodnom konaní. Žalovaný doplnil odôvodnenie nepriznanie práva na odpočet DPH tým, že nebolo preukázané, že by počas vysielania reklamnej kampane bola akýmkoľvek spôsobom reálne odprezentovaná podnikateľská činnosť žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca je spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného vnútroštátna a medzinárodná nákladná cestná doprava a sprostredkovateľská činnosť v doprave, špedičné služby. Z obsahu zmluvy o reklame zo dňa 01.03.2016 vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je uverejnenie reklamného nápisu za podmienok dohodnutých v zmluve a to: Reklamný nápis bude umiestnený počas automobilových pretekov: 04. – 05. 03.2016 Schneerosen Rallye 2016, 18 - 19. 03.2016 Rebenland Rallye 2016, 13. – 14. 05. 2016 24. Rally Vyškov 2016, 22. 23. 05. 2016 Rallye Tatry 2016. Reklamný nápis bude umiestnený na súťažnom automobile o rozmere najmenej 15cm x 12cm podľa možností aktuálneho dizajnu vozidla, na ktorom bude nápis umiestnený. Reklamný nápis bude zahŕňať propagáciu obchodného mena a činnosti objednávateľa. 23. K žalobnej námietke týkajúcej sa nezákonného prenosu dôkazného bremena na žalobcu je v prvom rade potrebné uviesť, že dokazovanie v daňovom konaní a prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Týmto sú povinnosti daňového subjektu splnené. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, v tom prípade správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a je opäť na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. Daňovému subjektu teda vzniká dôkazné bremeno v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. Dôkazy správcu dane musia mať však minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Ak správca dane vyslovil pochybnosť o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, je jeho povinnosťou uvedené preukázať, a teda vykonať dokazovanie. 24. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane za účelom preverenia uskutočnenia predmetných služieb nahliadol do časti daňového spisu týkajúceho sa daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 u daňového subjektu MP - TRANS, spol. s r.o., kde správca dane prostredníctvom dožiadania požiadal iného správcu dane o vypočutie G. G. (konateľa spoločnosti Embrace s.r.o. ) ako svedka. Dňa 07.04.2020 sa svedok dostavil na ústne pojednávanie a vo svojej výpovedi (zápisnica č. 100755840/2020 zo dňa 07.04.2020) uviedol, že na základe mandátnej zmluvy mal plnú moc na zastupovanie spoločnosti tichý spoločník I. E., ktorý podľa jeho mienky žije v súčasnosti v Slovinsku. G. G., i keď bol konateľom spoločnosti, za spoločnosť nekonal. Pán I. E. ho informoval o obchodoch, ktoré spoločnosť vykonávala. Na otázku, či spoločnosť realizovala zmluvne dohodnutú reklamu odpovedal, že si nespomína, či dohodnutá reklama bola uskutočnená podľa zmluvy. Osobu pána G. nepoznal. V svojej výpovedi potvrdil, že faktúru vystavil I. E., a že aj podpis na faktúre je I. E.. O realizácii reklamy nemá žiadne vedomosti a na konkrétnu spoluprácu so spoločnosťou MP-TRANS, spol. s r.o. si nespomínal. Žalovaný dospel na základe tohto dôkazu k záveru, že správca dane kvalifikovane spochybnil tvrdenia a listiny predložené žalobcom, a žalobca následne v konaní nepredložil ani nenavrhol také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé kvalifikovaným spôsobom odstrániť tieto pochybnosti. Žalobca v správnej žalobe namietal, že on dôkazné bremeno v konaní uniesol, pričom zo strany správcu dane došlo k nezákonnému prenosu dôkazného bremena. Pri hodnotení výpovede pána G. ma žalobca za to, že tento potvrdil uskutočnenie zdaniteľných plnení, ktoré sú predmetom fakturácie faktúr spochybnených správcom dane. Tento svedok si síce nespomína na konkrétnu spoluprácu s daňovým subjektom ale na strane druhej potvrdil, že za spoločnosť v danom čase nekonal, ale firmu na základe mandátnej zmluvy riadil I. E. a teda o konkrétnych obchodoch ani nemusel mať vedomosť. Svedok však potvrdil, že sporné faktúry boli skutočne vystavené a podpísané osobou pána I. E., ktorý ako tichý spoločník firmu zastupoval. Tu správca dane hrubo pochybil keď sa nepýtal pána G. na Zmluvu zo dňa 01.03.2016, či túto zmluvu uzavrel on alebo pán I.. V tejto súvislosti by mala správcu dane zaujímať skutočnosť, ako a kto nakladal s finančnými prostriedkami na účte spoločnosti, vrátane peňazí, ktoré boli zaplatené za poskytnuté reklamné služby. 25. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpoveďou svedka G. G. - bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti, ktorý uviedol, že všetko mal na
starosti pán I. E.. Spomína si, že so spoločnosťou MP – TRANS, spol. s r.o. obchodovali, ale na konkrétnu spoluprácu si nespomína. E. E. ho len informoval, že niečo vykonával. (č. l. 312 administratívneho spisu). Súčasťou administratívneho spisu je aj predmetná faktúra č. 9016040402 zo dňa 04.04.2016 (základ dane: 15 000 eur, DPH: 3 000 eur, poskytnuté služby: za prenájom reklamných plôch na podujatí Schneerosen Rallye 2016 a Rebenland Rallye 2016 od dodávateľa Embrace s.r.o., výpis z účtu žalobcu, z ktorého vyplýva, že uvedenú faktúru uhradil spoločnosti Embrace s.r.o., dňa 27.05.2016, a Zmluva o reklame zo dňa 01.03.2016. Je nevyhnutné konštatovať, že správca dane na základe vykonaného dokazovania relevantným spôsobom spochybnil tvrdenia žalobcu týkajúce sa zdaniteľného obchodu, nakoľko vykonaným dokazovaním bol správcom dane do konania zabezpečený dôkaz (listina, ktorej predmetom je zápisnica o výsluchu bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa), z obsahu ktorého nepochybne vyplýva, že tento spochybnil osobu menom H. G., keďže si na osobu s týmto menom nespomína a všetko riadil pán I. E.. Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že správca dane spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom. Správca dane preukázateľne so vzniknutými pochybnosťami oboznámil žalobcu a vyzval ho na predloženie alebo označenie ďalších dôkazov, ktoré by preukazovali skutočnosti ním deklarované. V dôsledku uvedeného je potrebné dospieť k záveru, že v prejednávanom prípade došlo k zákonnému prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že žalobná námietka týkajúca sa nezákonného prenosu dôkazného bremena správcom dane na žalobcu nebola dôvodná. 26. Čo sa týka v poradí druhej žalobnej námietky, v ktorej žalobca namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov bez náležitého odôvodnenia, súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca navrhol: § Vykonanie dôkazu vypočutie svedkov G. E. a F. D. (č. l. 215 administratívneho spisu). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovaný dôkaz vypočutie svedka F. D. bol vykonaný, avšak vypočutie svedka G. E. na správcovi dane napriek predvolaniu tohto svedka nepodarilo vykonať, s tým, že správca dane uviedol, že: „ ...predpokladá, že výpoveď p. G. E. bude totožná s výpoveďou p. D. E. a F. D. a že nepredloží správcovi dane akýkoľvek listinný dôkaz o plnomocentve p. G., resp. iný dôkaz.“ Žalovaný sa s odôvodnením správcu dane v celom rozsahu stotožnil. Vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že žalovaný a správca dane udržateľným spôsobom neodôvodnili nevykonanie tohto dôkazu. Súd považuje za mylný záver, že pri nepreukázaní dodania služby deklarovaným dodávateľom nie je dôvod viesť dokazovanie k otázkam, ktoré sa týkali samotnej existencie materiálnych podmienok alebo iných materiálnych podmienok práva na odpočítanie DPH vykonaním dôkazov navrhnutých žalobcom. Logicky totiž najskôr prichádza do úvahy preukázanie materiálnej existencie služby, ktorú mal deklarovaný dodávateľ dodať. Zároveň je nevyhnutné dodať, že vykonanie dôkazu smerujúceho k preukázaniu dodania deklarovaného plnenia mohlo viesť k skutkovým zisteniam týkajúcim sa osoby, ktorá bola prítomná pri komunikácii konateľky žalobcu s p. H. G., čo je v prejednávanom prípade otázkou ťažiskovou z pohľadu objektívneho zistenia dodania reklamy zdaniteľnou osobou. § K pochybeniu správcu dane pri výsluch svedka G. G. (bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa) k skutočnostiam týkajúcim sa podpisu zmluvy o reklame, a či disponoval účtom v banke, na ktorý bola žalobcom uhradená platba za reklamnú kampaň. Správca dane navrhovaný dôkaz nevykonal, pričom uvedené odôvodnil tým, že ho považuje za alibistické a účelové, a uviedol, že žalovaný bol opakovane upovedomený o výsluch p. G. a ani v jednom prípade sa ho nezúčastnil a tak nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky. Žalovaný sa s odôvodnením správcu dane v celom rozsahu stotožnil. Súd aj v tomto prípade opakovane hodnotí odôvodnenie správnych orgánov ako nedostatočné. Dôvodom je, že aj keď čiastočne je možné sa stotožniť s odôvodnením žalovaného, nakoľko z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa bol vypočutý k otázkam týkajúcim sa podpisu zmluvy o reklame, ako aj vystavenia spornej faktúry, nebol však vypočutý ohľadne vlastníctva účtu v banke, na ktorý žalobca uhrádzal platbu za poskytnutú reklamu, a ktorý bol uvedený na spornej faktúre. Touto skutočnosťou sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal, a teda nevysvetlil, prečo uvedené dokazovanie nevykonal. § Vyžiadanie účtovníctva deklarovaného dodávateľa, vrátene informácie kto mal dispozičné oprávnenia k účtu, na ktorý boli zaplatené úhrady za poskytnutú reklamu. K nevykonaniu týchto dôkazov sa správca dane nevyjadril a rovnako ani žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol dôvody nevykonania týchto dôkazov navrhnutých žalobcom. § Výsluch svedka G. E.. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovaný svedok bol správcom dane predvolaný na výsluch (predvolaním zo dňa 09.07.2021), avšak na výsluch sa nedostavil z dôvodu dovolenky mimo územia SR (č. l. 227 administratívneho spisu). Následne správca dane svedka na výsluch nepredvolal, čo v rozhodnutí odôvodnil tým, že od jeho výpovede nemožno očakávať,
že uvedie nové skutočnosti (vo svetle výpovedí svedkov D. E. a F. D., ktorí zhodne vypovedali k okolnostiam týkajúcim sa uzatvorenia deklarovaného obchodu). Súd považuje uvedené odôvodnenie za neudržateľné, pretože žalovaný ním vopred prezumoval obsah výpovede navrhovaného svedka. Vykonal tak vopred hodnotenie dôkazu, ktorý nebol v konaní vykonaný. 27. Dokazovanie v daňovom konaní je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú správne orgány povinné postupovať. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 10.02.2015) vyplýva, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. 28. Zároveň je nevyhnutné konštatovať, že iba samotná zápisnica o ústnom pojednávaní obsahujúca záznam z výpovede bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti (G. G.) nepredstavuje v konaní také zistenie, ktoré by vo svetle iných navrhovaných dôkazov nemohlo byť spochybnené. Je tak nevyhnutné konštatovať, že vyhodnotenie vykonaných dôkazov žalovaným a správcom dane nebolo dostatočné. Zhrnutím vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že žalovaný sa udržateľným spôsobom nevysporiadal s návrhmi žalobcu na vykonanie dokazovania. V dôsledku uvedeného má súd za to, že správna žalobca je v rozsahu tohto žalobného bodu dôvodná. 29. V ďalšom bode žalobca namietal odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej žalovaný uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by sa počas týchto regionálnych rally pretekoch prezentovala podnikateľská činnosť žalobcu, jeho produkty alebo služby. Súd z obsahu napadnutého rozhodnutia zistil, že jeho odôvodnenie je v tejto časti pomerne strohé, jeho obsahom je výlučne citácia súdnych rozhodnutí, pričom vo vzťahu ku konkrétnej veci žalovaný iba stručne konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by sa na týchto regionálnych rally pretekoch reálne prezentovala podnikateľská činnosť daňového subjektu, jednotlivé produkty alebo služby. V odôvodnení však absentuje akýkoľvek poukaz na skutočnosti zistené v daňovom konaní, konštatovanie žalovaného nie je podporené žiadnym skutkovým základom. Z uvedeného má súd za to, že ho nie je možné považovať za dostatočné, pričom zároveň nevychádza ani z obsahu administratívneho spisu. Z dokazovania vykonaného správcom dane nevyplýva, že by bolo vedené za účelom preukázania skutočného obsahu reklamy, tento nebol správcom dane žiadnym spôsobom spochybnený, v dôsledku čoho nebola ani žalobcovi daná možnosť vyjadriť sa k tomu, či táto reklama mohla alebo mala potenciál propagovať jeho podnikateľskú činnosť, a teda mohla byť považovaná za reklamu. 30. Vychádzajúc z uvedeného nie je možné bez ďalšieho dokazovania uzavrieť, že len uvedenie obchodného mena žalobcu počas týchto automobilových pretekov, nenapĺňa znaky reklamy a nemohlo znamenať prínos pre žalobcu v podobe ekonomickej protihodnoty, ktorú by využil pre svoje ďalšie podnikanie. Súd na základe uvedeného vzhliadol aj túto žalobnú námietku ako dôvodnú. 31. Čo sa týka ďalších žalobných námietok, tieto súd posudzoval z dôvodu ich obsahu spoločne, nakoľko ich právne posúdenie sa obsahovo vzájomne prelína. Žalobca v správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia (arbitrárnosť rozhodnutia) a zároveň v správnej žalobe uvádzal argumentáciu súvisiacu s vyvrátením jeho vedomosti o účasti na obchode poznačenom daňovým podvodom. 32. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky spochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci J. K. I., C610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28). Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok daňových oprávnení práve
daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). 33. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia jednak poukázal na to, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, teda že fakturovaná služba mu bola dodaná dodávateľom deklarovaným na predloženej faktúre. Zároveň však s poukazom na skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia predmetného zmluvného vzťahu prostredníctvom sprostredkovateľa, ktorého ale žalobca nevedel dostatočným spôsobom identifikovať, poukázal na to, že žalobca sa dostatočným spôsobom neuistil, že plnenia, ktoré bude prijímať nebudú viesť k jeho účasti na umelých, bez ekonomického účelu fiktívne realizovaných plneniach. Konštatoval, že bolo v záujme žalobcu, aby si dostatočne preveril svojho dodávateľa, aby sa vyhol možnosti zapojenia do akéhokoľvek podvodného konania. Žalovaný následne v odôvodnení rozhodnutia poukázal na nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočet DPH a to z dôvodu, že služby neboli dodané deklarovaným dodávateľom a zároveň aj z dôvodu, že odprezentovanie obchodného mena žalobcu počas automobilových pretekov nie je možné považovať za reklamu, v konaní nebolo preukázané, že by bola reálne odprezentovaná obchodná činnosť žalobcu. Odôvodnenie v tejto časti však bližšie nešpecifikoval, v zásade poukázal iba na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-530/09, ako aj judikatúru vnútroštátnych súdov (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/8/2018 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.. 6Sžfk/42/2018). 34. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak vyznieva zmätočne a nie je z neho zrejmé, z akého dôvodu nebolo žalobcovi priznané právo na odpočet DPH. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že správne orgány dostatočným spôsobom neustálili dôvody nepriznania odpočtu DPH, nakoľko argumentácia správcu dane čiastočne zodpovedá nesplneniu hmotnoprávnych podmienok a čiastočne účasti žalobcu na podvodnom konaní. Následne žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia otázkou možnosti zapojenia žalobcu do podvodného konania nezaoberal, potvrdil argumentáciu prvostupňového orgánu ohľadne nesplnenia hmotnoprávnej podmienky - preukázanie dodania tovaru inou zdaniteľnou osobou a pridal ďalší dôvod, ktorým je to, že poskytnutú službu nie je možné považovať za reklamu, a teda nebola použitá na ďalšie zdaniteľné plnenia (hmotnoprávna podmienka). Napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane sú tak nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť čo sa týka odôvodnenia nepriznania práva na odpočet DPH. Vychádzajúc z uvedeného je nevyhnutné konštatovať, že žalobnú námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia súd považuje za dôvodnú. 35. Čo sa týka žalobnej námietky, v ktorej žalobca namieta, že v rámci uzatvárania obchodného vzťahu konal s náležitou mierou obozretnosti, vzhľadom k skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie trpí vyššie uvedenou vadou odôvodnenia, z ktorého nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobcovi nebolo právo na priznanie odpočtu DPH priznané, je nevyhnutné konštatovať, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia kvalifikovane nezaoberal otázkou účasti žalobcu na prípadnom podvodnom konaní. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia jednoznačným spôsobom neustálil dôvod nepriznania práva na odpočet DPH, nie je možné v následnom súdnom prieskume relevantným spôsobom uzavrieť, či bola váha dôkazného bremena v daňovom konaní nastavená zákonným spôsobom. 36. Záverom súd poukazuje na rozsudok Najvyššie správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/33/2024 zo dňa 19.12.2024, v ktorom vyjadril požiadavku na kvalitu odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov: ,,K tomu najvyšší správny súd vo všeobecnej rovine uvádza, že je nežiaducim javom to, keď správny súd (alebo kasačný súd) musí - v rámci rozhodnutia orgánu verejnej správy - dohľadávať, príp. dodatočne interpretovať argumentáciu, ktorá je pre vec podstatná a suplovať tak činnosť orgánov verejnej správy. Rozhodnutia orgánov verejnej správy, a to osobitne, keď sa účastníkom konania nejaké právo nepriznáva, príp. sa im ukladá nejaká povinnosť, musia vykazovať vysokú mieru presvedčivosti, konkrétnosti/adresnosti a zároveň musia spĺňať relevantné kritériá formálnej a vecnej ucelenosti. Tak, ako už kasačný súd neraz uviedol v rámci svojej rozhodovacej činnosti, podstatným nie je rozsah rozhodnutia, ale adresnosť reakcií správneho orgánu na zákonné predpoklady pre priznanie alebo nepriznanie určitého subjektívneho práva, resp. pre uloženie nejakej povinnosti. Takáto adresnosť reakcie správnych orgánov musí byť, samozrejme, na adekvátnej úrovni aj vo vzťahu k námietkam a návrhom účastníka konania." 37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd dospel k záveru o opodstatnenosti podanej správnej žaloby, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. 38. V ďalšom konaní je nevyhnutné, aby správne orgány jednoznačným spôsobom ustálili dôvody nepriznania práva na odpočet DPH žalobcovi, teda či je dôvodom nesplnenie hmotnoprávnych podmienok (ak áno ktorých konkrétne), alebo účasť žalobcu na obchodnej transakcii poznačenej
podvodom. Následne doplnili dokazovanie vo veci, prípadne dostatočne relevantným spôsobom odôvodnili ich nevykonanie, nakoľko rozsah a smer, akým bude dokazovanie vedené determinuje práve právne posúdenie veci. Rozsah dôkazného bremena žalobcu v daňovom konaní je totiž odlišný v prípade ak ide o preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok a v prípade jeho účasti (vedomej alebo nevedomej) na plneniach spojených s daňovým podvodom. 39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému (§ 167 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).