Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-15S/109/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Košičovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti 1/ MH Invest, s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zastúpený Chrenek, Toman, Kotrba advokátní kancelář spol. s r. o. so sídlom Těšnov 1/1059, Praha, Česká republika konajúcu prostredníctvom organizačnej zložky Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r. o., organizačná zložka, so sídlom Palisády 56, 811 06 Bratislava, IČO: 53 650 441, 2/ Gestamp Nitra, s. r. o., so sídlom Cez panské 1332/11, 951 41 Lužianky, IČO: 47 255 374, 3/ Nitra Invest s.r.o., so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 36 561 690, 4/ Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, 950 06 Nitra, 5/ F. G. H., bytom I. J. X, XXX XX E., 6/ I. K., bytom G. X, XXX XX E., 7/ G. B., bytom E. L. XX/XX, E. – J., 8/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, E. - M., 9/ I. B., bytom E. L. XX/XX, E. – Diely (ďalší účastník v 7 - 9 rade ako právny nástupcovia po neb. I. B., zomrelom dňa 31.01.2025 naposledy bytom I. J. XX, E.), 10/ Združenie domových samospráv, so sídlom Rovniankova 14, Bratislava, P.O.BOX 218, IČO: 31 820 174, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20383/2019/SV/58206 zo dňa 05. 08.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému a ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný stavebný úrad v zmysle o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších prepisov (ďalej aj ako „“ alebo „stavebný zákon“) rozhodnutím č. OU- NR_OVBP2-2019/010815-009 zo dňa 21.03.2019 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa stavebného zákona povolil stavbu „Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ v rozsahu stavebného objektu: SO 645 Verejné osvetlenie pre chodník medzi BUS a Dolné hony v priemyselnom parku Nitra, v k. ú. N. O. H. umiestnená na pozemkoch KN „C“ k. ú. N. parc. č. XXXX/X a k. ú. H. – parc. č. XXXX/ XXX, M. XXXX/XXX pre stavebníka MH Invest, s. r. o., so sídlom Mlynské nivy č. 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530 v zastúpení PROMT s. r. o., so sídlom Robotnícka 1A, 036 01 Martin, IČO: 36 401 391. Zároveň stanovil na uskutočnenie stavby záväzné podmienky pod písm. A) bod 1 až 21 a pod písm. B) podmienky vyplývajúce zo stanovísk a rozhodnutí dotknutých orgánov.

2. V zmysle prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad v konaní overil, že uskutočnenie predmetnej stavby ako významnej investície je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na vybudovanie strategického parku v Nitre, vychádzajúc pri tom z osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícií na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického parku“ č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 v znení doplnenia osvedčenia pod č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 schváleným uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08.07.2015 v bode B.1 a v znení doplnenia uznesením vlády SR č. 413/2015 z 21.07.2015 v bode D.1. Stavebný úrad mal za to, že predmetná stavba bola umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce Lužianky a mesta Nitra, v katastrálnych územiach, v ktorých a má stavba realizovať. Projektová dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany života a zdravia ľudí, zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu. V projektovej dokumentácii boli zohľadnené podmienky uložené v rozhodnutí Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016 – záverečnom stanovisku, v ktorom ministerstvo súhlasilo s realizáciou navrhovanej činnosti. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím ministra životného prostredia č. 2930/2017-9.2 zo dňa 13.01.2017, ktorým zamietol rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie – záverečné stanovisko. V konaní bolo obstarané aj záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky podľa , ktoré bolo vydané dňa 19.06.2017 a z ktorého vyplýva, že z koncepčného hľadiska je predložený návrh stavebníka v súlade so a rozhodnutiami vydanými ministerstvom životného prostredia podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby č. 20383/2019/SV/58206 zo dňa 05.08.2019 zmietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“). Odvolacie námietky sú obdobné ako námietky k predmetnému stavebnému konaniu. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom stavebného úradu uvedeným v preskúmavanom rozhodnutí, ktorý vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Mal za to, že v konaní boli stavebným úradom zabezpečené stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, boli posúdené námietky účastníkov konania a bolo o nich rozhodnuté, pričom boli aj patrične odôvodnené.

4. Žalovaný vo vzťahu k odvolacím námietkam zastal názor, že v konaní boli riadne zabezpečené a dodržané všetky procesné práva účastníkov konania, vrátane žalobcu. Boli splnené podmienky uvedené v stavebného zákona. Obsahom záverečného stanoviska ministerstva životného prostredia sú stavebný úrad ako aj žalovaný viazaní a nie sú oprávnení preskúmavať správnosť jeho záverov. Ďalej uviedol, že zo a ani z iného právneho predpisu nevyplýva povinnosť doručiť osvedčenie žalobcovi, navyše žalobca túto námietku v stavebnom konaní ani nevzniesol. Doplnil, že osvedčenie nie je rozhodnutím v zmysle správneho poriadku a ani sa ním nerozhoduje o právach alebo povinnostiach žalobcu. Pre stavebné orgány je však záväzné. Žalovaný upozornil žalobcu, že v konaní neprebehlo zisťovacie konanie, ale konanie o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti, v ktorom bolo vydané rozhodnutie – záverečné stanovisko a rozhodnutie o rozklade. Námietky vznesené žalobcom v konaní proti záväznému stanovisku vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné vzhľadom na ich zmätočnosť. Žalovaný dal do pozornosti, že v konaní boli vydané súhlasné stanoviská dotknutých orgánov, podmienky plynúce z týchto záväzných stanovísk, ktoré sú premietnuté do stavebného povolenia ako záväzné podmienky. Ďalej vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcu sa dopravného napojenia uviedol, že dopravné napojenie nie je predmetom tohto konania (je predmetom samostatného konania), preto stavebný úrad nebol oprávnený sa v tomto konaní touto námietkou zaoberať ani ju nijako hodnotiť. V tej súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetná stavba sa má realizovať v k. ú. N., pričom žalobca vlastní pozemky v k. ú. P., pozemky v jeho vlastníctve tak nebudú predmetnou stavbou priamo dotknuté, nejedná sa ani o susedné pozemky. Záverom žalovaný konštatoval, že sa námietkami smerujúcimi k predchádzajúcim ukončeným stavebným konaniam iných stavieb (aj keď v rámci územia predmetného priemyselného parku) a ani k námietkam, ktoré súvisia s ukončenými konaniami vo veci predmetnej stavby podľa , , nezaoberal, pretože predmetné stavebné konanie je samostatným konaním týkajúcim sa povoľovacieho procesu konkrétneho objektu (SO 645) stavby „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“.

II.

Rozsah a dôvody správnej žaloby (Argumentácia žalobcu)

5. Žalobca sa včas podanou žalobou, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 18.10.2019, domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvého stupňa z dôvodov podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

6. Žalobca svoj nárok, uplatňovaný správnou žalobou, výslovne v žalobe založil na nasledovných žalobných dôvodoch, ktoré podľa neho preukazujú, že žalovaný porušil ustanovenie § 59 správneho poriadku, podľa ktorého má žalovaný preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, keďže v odvolacom konaní sa uplatňuje úplný apelačný princíp. Z toho pohľadu mal za to, že žalovaný mal okrem skutočností uvedených v odvolaní zohľadniť aj porušenie, keď došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení

7. Žalobca poukázal na nerešpektovanie vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. V stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich strategicky park, zastavovací plán celého súboru stavieb nebol predložený.

8. Žalobca namietal, že k predmetnej stavbe neprebehlo zisťovacie konanie podľa Zdôraznil, že za predpokladu realizácie predmetnej stavby v rámci strategického parku, neprebehlo v rámci strategického parku zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov, resp. na stavbu Príprava Strategického parku neprebehlo konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov, čo skonštatovalo napríklad Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01.06.2016. V tejto súvislosti argumentoval, že pojem „Strategický park“ je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia ako je zámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania (v podrobnostiach odkázal žalobca na súdny spis krajského súdu sp. zn. , ktorý navrhol pripojiť). Samotný strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol.

9. S poukazom na znenie pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity za naplnenia, ktorých je v zmysle danej právnej normy zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, žalobca argumentoval, že práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z toho je podľa názoru žalobcu zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov povinné viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne považuje žalobca za nutné prihliadnuť na , podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.

10. V nadväznosti na uvedené poukázal žalobca na o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon účinný do 31.10.2021), v zmysle ktorého sa za významnú investíciu považuje aj príprava územia na realizáciu strategického parku, ak výstavbu zabezpečuje podnik so 100% majetkovou účasťou štátu (ako v „predmetnom“ prípade je to MH Invest, s. r. o.) a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme (ako sú to žalobcom poukazované osvedčenia o významnej investícii, a to osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.7.2015, č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.7.2015 a č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.2.2017). Z tohto pohľadu potom stavba „Vybudovanie strategického parku“, na ktorú sa vzťahujú uvádzané osvedčenia ministerstva hospodárstva (ako sa v týchto osvedčeniach explicitne uvádza), je významnou investíciou, a teda v zmysle platnej legislatívy ide o tzv. navrhovanú činnosť (/ ), ktorá podľa žalobcu podlieha a musí podliehať administratívnemu konaniu podľa

11. Ďalej žalobca namietal nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu porušenia § 32 ods. 2 stavebného zákona z dôvodu, že tomuto konaniu nepredchádzalo územné konanie. Žalobca je presvedčený o tom, že aplikácia právneho režimu podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona je možná len v prípade povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku ako takého, ale nie už prípade povoľovanie stavieb tvoriacich jednotlivé ďalšie významné investície, na základe samostatného osobitného osvedčenia o významnej investícii (vydaného v inom právnom režime) alebo investície, ktoré sa budú realizovať v rámci strategického parku. Keďže nebola naplnená hypotéza normy § 32 ods. 2 stavebného zákona, nutne muselo stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie.

12. Žalobca ďalej namietal, že v oznámení o začatí stavebného konania absentuje údaj o tom, že či vôbec a prípade s akým výsledkom prebehlo vo vzťahu k povoľovanej stavbe konanie podľa , čo považuje za zásadný nedostatok, ktorý postihuje zákonnosť celého ďalšieho procesu v tejto veci. V nadväznosti na uvedené taktiež namieta aj skutočnosť, že z tejto písomnosti nevyplýva dôvod aplikácie stavebného zákona ohľadom vecnej a miestnej príslušnosti Okresného úradu Nitra, teda, že sa jedná o výstavbu významnej investície.

13. Z procesných pochybení žalobca namietal nedodržanie postupu konajúcim správnym orgánom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, pretože je v rozpore so zákonom, ak sa účastník konania o nejakom podklade pre rozhodnutie dozvedá, nie vlastnou vinou, len priamo z rozhodnutia vo veci a ak mu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej nebola zo strany správneho orgánu daná možnosť, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhol ich doplnenie. Na podporu oprávnenosti uvedenej námietky poukázal žalobca na citáty právnych záverov vyplývajúcich z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. marca 2010 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. .

14. Záverom považoval žalobca za potrebné uviesť, že v danom prípade ide o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v Nitre, v ktorom ide o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je spojený výrazný dopad tejto výstavby na životné prostredie. V tomto smere apeloval na potrebu prihliadnuť a aplikovať Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke , citujúc z jeho obsahu cieľ Aarhuského dohovoru v a zakotvené právo verejnosti na prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia v uvedeného dohovoru. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že prístup k spravodlivosti je vždy potrebné chápať nie len vo formálnej, ale aj v materiálnej rovine, teda že sa s podaniami a opravnými prostriedkami kompetentné orgány pôsobiace na úseku životného prostredia aj relevantne budú zaoberať, k čomu v tomto prípade nedošlo.

III.

Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 16.06.2020, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

16. K dôvodom žaloby uviedol, že sú totožné s námietkami, ktoré žalobca uplatnil v prvostupňovom konaní ako aj v konaní o odvolaní. V tejto súvislosti žalovaný vyjadril názor, že sa s námietkami žalobcu v rozhodnutí o odvolaní vysporiadal v súlade so zákonom. 17. Uviedol, že stavebnému konaniu predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov stavby na životné prostredie v ktorom ministerstvo životného prostredia, ako príslušný správny orgán vydal podľa záverečné stanovisko zo dňa 04.11.2016. Stavebné orgány sú obsahom citovaného záverečného stanoviska rozhodnutia o rozklade viazané a nie sú oprávnené preskúmavať správnosť záverov v nich obsiahnutých. Taktiež bolo v danom prípade vydané záväzné stanovisko ministerstva životného prostredia zo dňa 19.06.2017, kde ministerstvo konštatovalo, že návrh stavebníka

je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom a s rozhodnutiami ministerstva podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.

18. Ďalej žalovaný konštatuje, že zastavovací plán bol súčasťou projektovej dokumentácie predloženej k stavebnému povoleniu na prvý stavebný objekt areálu. Predmetná stavba je umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce Lužianky a mesta Nitra. Územnoplánovacia dokumentácia spĺňa zákonné kritériá. V územnom pláne mesta Nitra je riešené funkčné využitie plôch tzv. funkčné usporiadanie. V spojitosti s § 32 ods. 2 stavebného zákona sa aplikuje aj ustanovenie § 39a ods. 3 písm. d) stavebného zákona. Vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru t. j. strategického parku vyplýva z osvedčenia a zo zastavovacieho plánu predloženého k stavebnému povoleniu na prvý stavebný objekt areálu, čím sa predmetný zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie dotknutého územia. Vo vzťahu k námietkam ohľadne vecnej a miestnej príslušnosti Okresného úradu sám žalovaný vo svojom rozhodnutí nevyjadril vzhľadom na to, že žalobca tieto námietky neuplatnil v rámci svojich námietok odvolaní. Má však zato, že rozhodnutie bolo vydané príslušným stavebným úradom, ktorým bol Okresný úrad Nitra. V záujme urýchlenia výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá sa novelou () zmenila vecná príslušnosť na konanie o umiestnení stavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, ktorá prešla z obce na Krajský stavebný úrad. Touto úpravou sa dosiahla časová úspora v konaní, pretože tieto stavby vždy presahujú katastrálne územie jednej obce ako stavebného úradu. s účinnosťou od 01.01.2013 prešla pôsobnosť krajských stavebných úradov na obvodné úrady v sídlach krajov a odvolacím orgánom voči rok rozhodnutia obvodného úradu v sídle kraja na úseku územného konania aj ministerstvo výstavby a dopravy od 1. októbra 2013 (účinnosťou ) pôsobnosť obvodných úradov v sídle kraja vykonávajú okresné úrady v sídle kraja (odbor výstavby a bytovej politiky). Odvolacím orgánom voči rozhodnutiam Okresného úradu v sídle kraja vydaným podľa tohto ustanovenia na úseku územného konania je Ministerstvo výstavby a dopravy SR. V súvislosti s námietkou že neprebehlo relevantné konanie o posudzovaní vplyvov podľa , pretože prebehlo iba pre stavebnú činnosť „Automotive Nitra projekt“, a nie pre „Automotive Nitra Projekt - Fáza 2“ žalovaný poukázal na relevantnú časť odôvodnenia stavebného povolenia. Vo všeobecnosti však konštatoval, že stavba je viazaná na pozemky, na ktorých bola umiestnená nie na účastníkov konania. V súlade s stavebného zákona stavebné povolenie je záväzné a tým platné aj pre právnych nástupcoch konania. K namietanému porušeniu správneho poriadku žalovaný poukázal na to, že účastníci konania boli listom zo dňa 03.05.2019 upovedomení o obsahu odvolania s výzvou na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu žalobcu taktiež boli upovedomení o tom, že odvolanie bolo spolu so spisovým materiálom predložené odvolaciemu orgánu. V tej súvislosti žalovaný upozornil, že zákon o správnom konaní neprikazuje vyzvať účastníkov konania v čase pred vydaním rozhodnutia v odvolacom konaní k vyjadreniu sa k podkladom z ktorých toto rozhodnutie vychádza (samozrejme, pokiaľ nedošlo k predloženiu nových dôkazov). Žalobca ako účastník konania mal prístup k podkladom pre rozhodnutie mal možnosť sa vyjadriť k týmto podkladom, prípadne navrhnúť ich doplnenie a súčasne mu bola stanovená lehota na uplatnenie námietok, pričom bol žalobca poučený o následkoch ich neuplatnenia a teda uvedené právo bolo zachované V odvolacom konaní nedošlo k predĺženiu nových dôkazov a ani iných nových podstatných skutočností, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie odvolacieho orgánu vo veci. V súvislosti s odvolávaním sa žalobcu na údajné porušenie a Aarhuského dohovoru žalovaný konštatoval, že žalobca má právo predkladať námietky a pripomienky týkajúce sa vplyvov na životné prostredie v konaní podľa zákona číslo , ktorého výsledkom je záverečné stanovisko dotknutého orgánu Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 19.06.2017. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé že stavebný úrad dňa 14.01.2019 oznámil začatie stavebného konania aj ministerstvu životného prostredia ako príslušnému dotknutému orgánu a zároveň ho vyzval, aby v lehote siedmich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia uplatnil námietky a pripomienky, nakoľko sa ministerstvo nevyjadrilo a nedoplnilo svoje stanovisko zo dňa 19.06.2017 v danej veci Okresný úrad v súlade s príslušnou legislatívou zohľadnil citované stanovisko, v ktorom ministerstvo životného prostredia uviedlo, že stavba ako aj predložený návrh stavebníka z koncepčného hľadiska sú v súlade so a rozhodnutiami vydanými ministerstvom životného prostredia podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.

19. Ďalší účastník v 4. rade – mesto Nitra sa vo svojom vyjadrení k žalobe z 04.11.2020 plne stotožnil s právnym názorom žalovaného a nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

20. Ďalší účastník v 1. rade – MH Invest, s.r.o. vo svojom vyjadrení z 21.12.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že žalovaný postupoval podľa zákona a odvolaním žalobcu sa riadne zaoberal a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil. V konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by odôvodňovala zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, tieto i riadne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnili a dôsledne sa vysporiadali s námietkami, ktoré žalobca v priebehu administratívneho konania predložil. Stotožňuje sa so závermi žalovaného uvedené v odôvodnení, považuje ich za správne a zákonné. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný venoval aj námietkam žalobcu týkajúcich sa vypustenia dopravy ako i posudzovania vplyvov na životné prostredie, žalobca v žalobe žiadne nové argumenty neuvádza. Za nedôvodnú považuje aj námietku týkajúcu sa údajného nerešpektovania vyhlášky č. Zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie strategického parku. Vydaním stavebného povolenia pre prvý stavebný objekt areálu sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia a teda projektová dokumentácia v tejto veci nemusela obsahovať celkovú situáciu celého súboru stavieb na dotknutom území. Odkázal na rovnaký záver ku ktorému dospel Krajský súd v Nitre v rozhodnutí sp. zn. z 15.05.2019, bod 44. V otázke zisťovacieho konania podľa odkázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v tejto časti. Zdôraznil však, že správne orgány boli záverečným stanoviskom ako i záväzným stanoviskom MŽP SR v konaní viazané, museli z nich vychádzať, neboli oprávnení preskúmať správnosť a zákonnosť záverov v nich obsiahnutých a to poukazom na ust. Správneho poriadku. Odkázal na rovnaký záver ku ktorému dospel Krajský súd v Nitre pod sp. zn. z 15.05.2019, bod 47. V roku 2015 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra – Sever“ podľa ktorej zámer sa zhoduje s účelom vybudovania Strategického parku, ktorým je majetkovo právne vysporiadanie pozemkov a príprava komplexnej infraštruktúry pre vytvorenie strategickej investície. Zákon o posudzovaní vplyvov nepozná pojem strategický park upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov, resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Ako nedôvodné vyhodnotil tvrdenia žalobcu vo vzťahu k porušeniu stavebného zákona. Konštatuje, že na aplikáciu predmetného ustanovenia boli splnené všetky predpokladané a normatívne stanovené podmienky. Odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, ktorý sa s rovnakou námietkou vysporiadal vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 12.09.2018, bod 36. K námietke, že jednotlivé stavby nie sú významnou investíciou ďalší účastník poukázal na potrebu aplikácie Stavebného zákona, podľa ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje na stavby umiesťované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. Ako nedôvodné vyhodnotil ďalší účastník aj ďalšie procesné námietky žalobcu. V súvislosti s porušením Správneho poriadku uviedol, že žalobca mal možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia ako i k spôsobu jeho zistenia, mal možnosť navrhovať doplnenie čo žalobca aj aktívne využil. Ak odvolací orgán nevykoná ďalšie dokazovanie a vychádza len zo spisového materiálu nie je povinný aplikovať Správneho poriadku pred vydaním odvolacieho rozhodnutia. Ďalší účastník konania namietané nezohľadnenie Aarhuského dohovou a jeho považuje za zmätočnú. Nie je totiž zrejmé čoho sa žalobca odkazom na dohovoru domáha a ani nekonkretizuje, aké konkrétne práva mali byť porušené a akým konkrétnym spôsobom. Celá časť žaloby je formulovaná ako všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia s účelom Aarhurskeho dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia.

IV.

Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

21. Správny súd v Bratislave bol zriadený o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a svoju činnosť začal 1. júna 2023.

22. V zmysle ust. / výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.

23. Podľa ust. , konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

24. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu ( , SSP) napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( v spojení s ), za splnenia procesných podmienok vec prejednal na pojednávaní dňa 16.12.2025 (/ ) bez účasti účastníkov konania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

25. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

26. Podľa , rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru.

27. Podľa , účastníkmi stavebného konania sú ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.

28. Podľa , stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

29. Podľa , od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

30. Podľa , stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

31. Podľa , ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

32. Podľa , záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

33. Podľa 1 , ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.

34. Podľa veta prvá , ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, 10ja) vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja. 35. Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. v znení účinnom v rozhodnom čase, ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska.

36. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením.

37. Podľa 6a ods. 2 písm. a) medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí fyzická osoba staršia ako 18 rokov.

38. Podľa dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

39. Podľa , výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom posudzovania vplyvov podľa , podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku.

V.

Právne posúdenie veci správnym súdom

40. Správny súd sa úvodom zaoberal posúdením otázky, či žalobu podal aktívne legitimovaný subjekt, pričom dospel k záveru, že žalobca podal žalobu ako zainteresovaná verejnosť v zmysle v spojení s . Postavenie žalobcu ako zainteresovanej verejnosti súd odvodzuje z ust. , pretože vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti, v rámci ktorej žalobca uplatnil záujem na konaní podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Projekt – Fáza 2“ podľa , čím mu zo zákona vzniká postavenie účastníka konania v následnom povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti, t. j. aj v konaní o vydanie stavebného povolenia. Správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania podľa stavebného zákona. Podrobnejšie dôvody k otázke aktívnej žalobnej legitimácie v obdobnej veci žalobcu sú uvedené v rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -238 z 18. októbra 2022 v spojení s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. júna 2024.

41. Správny súd považuje námietku žalobcu napádajúcu, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb, nebol v rozpore s vyhlášky MŽP SR č. predložený zastavovací plán, za irelevantnú. Predmetom stavebného konania nebola žiadosť o vydanie stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb, ale žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Príprava strategického parku Nitra - Fáza 2“ v rozsahu stavebného objektu SO 645 Verejné osvetlenie pre chodník medzi BUS a Dolné hony. Posudzovaná stavba nebola prvou stavbou v rámci celého súboru stavieb realizovaných v rámci predmetnej významnej investície. Žalobca namieta nepredloženie zastavovacieho plánu v stavebnom konaní, ktoré nebolo predmetom povoľovacieho konania podľa stavebného zákona na základe žiadosti stavebníka z 08.01.2019 a posudzované v tomto správnom súdnom konaní.

42. Nad rámec uvedeného správny súd poukazuje na to, že zastavovací plán bol súčasťou projektovej dokumentácie predloženej k stavebnému povoleniu na prvý stavebný objekt areálu, pričom vydaním stavebného povolenia (v rámci prvej stavby celého súboru stavieb) sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie dotknutého územia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, v ktorých sa s predmetnou námietkou v obdobných veciach žalobcu vysporiadal (sp. zn. zo dňa 30.11.2022 a sp. zn. zo dňa 30.11.2022, sp. zn. zo dňa 21.07.2023, sp. zn. zo dňa 26.10.2023).

43. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodný aj žalobný bod napádajúci nezákonnosť postupu stavebného úradu, ktorý predchádzal vydaniu predmetného stavebného povolenia, pretože podľa tvrdenia žalobcu neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov ( v znení neskorších predpisov). V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti obsah administratívneho spisu a odôvodenie napadnutých rozhodnutí oboch stupňov, v ktorých sa konajúce správne orgány touto námietkou, vznesenou žalobcom v stavebnom konaní a v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, zaoberali. Stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo vydanie záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR z 04.11.2016 pod č. 4783/2016-1.7/pl, v ktorom ministerstvo ako príslušný orgán na základe výsledkov posudzovania vykonaného podľa jednotlivých ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov, vydalo záverečné stanovisko a uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o. Táto spoločnosť je stavebníkom aj v predmetnom stavebnom konaní. Záverečné stanovisko nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2017 a je záväzné pre správne orgány ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v tomto konaní. Opodstatnenosť námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa , ako celok posudzoval Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod spisovou značkou . Správny súd v súvislosti s touto námietkou žalobcu dáva do pozornosti, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto konania, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), respektíve konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Žalobca v žalobe poukazoval na ustanovenie 18 ods. 2 písm. b) zákona číslo , pričom tvrdil, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie. Z ustanovenia písm. B tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe číslo 8 v časti B v prílohe číslo 8 (zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra, pol. Činnosť, objekty a prahové hodnoty číslo zariadenia časť a časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie) 15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priamych zelených parkov. V zmysle toho postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť „Automotív Nitra Projekt

- fáza 2“ posudzoval v zmysle a dňa 04.11.2016 vydal záverečné stanovisko (rozhodnutie), v ktorom posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie. Pre predmetné konanie je podstatné to, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 04.11.2016, ktoré bolo vydané podľa (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 18.01.2017), ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 13.01.2017 a taktiež bolo vydané aj záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 19.06.2017, z ktorého vyplývalo, že z koncepčného hľadiska je predložený návrh stavebníka v súlade so a rozhodnutiami vydanými ministerstvom životného prostredia podľa tohto zákona aj s relevantnými podmienkami. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné, a to s poukazom na Z. z o správnom konaní.

44. Námietka žalobcu týkajúca sa nesplnenia podmienok na vydanie stavebného povolenia bez predchádzajúceho územného konania v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona bola predmetom posúdenia správnymi súdmi a kasačným súdom (Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky; ďalej v texte rozsudku aj „NSS SR“, príp. „najvyšší správny súd“ a Najvyšším súdom Slovenskej

republiky; ďalej v texte rozsudku aj „NS SR“, príp. „najvyšší súd“) vo viacerých súdnych konaniach iniciovaných žalobcom v obdobných veciach spadajúcich pod realizáciu predmetnej významnej investície „Vybudovanie strategického parku“, pričom právny záver zostal rovnaký, a síce, že v daných prípadoch povoľovaných stavieb bolo konajúcim stavebným úradom správne aplikované ustanovenie § 32 ods. 2 stavebného zákona. V tejto súvislosti správny súd i pre účely ustálenia záveru o nedôvodnosti námietky napádajúcej absenciu územného konania pred povolením predmetnej stavby poukazuje na právne závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. novembra 2021 (body 34 a 35), týkajúceho sa iných stavieb Automotive Nitra Project aj v kat. území N.: „Podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny. 34. K sťažovateľom namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona kasačný súd uvádza, že nie je relevantná vo vzťahu k vydanému stavebnému povoleniu. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje, a to na základe z 30. septembra 2015, ktorým bolo do stavebného zákona zavedené ustanovenie . Na výstavbu automobilového výrobného podniku v rámci strategického parku v Nitre bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. januára 2016 podľa zákona o významných investíciách. V uvedenej právnej veci je zrejmé, že stavba, ktorá sa realizuje v rámci stavebného povolenia v k. ú. N., je umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Obce Lužianky, v ktorej je riešené funkčné využívanie územia. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z citovaného osvedčenia o významnej investícii a priestorové usporiadania strategického parku zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie územia. 35. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v predmetnej veci je nepochybné, že stavebné povolenie sa týkalo stavby „Automotive Nitra - Project - E1 Budovy“ v rozsahu stavebných objektov, teda výstavby, ktorá sa realizuje za účelom výstavby nového automobilového výrobného podniku (v rámci strategického parku v Nitre). Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo dňa 22. júla 2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s ust. zákona o významných investíciách, s tým, že výstavbu bude zabezpečovať, spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. Následne po vydaní osvedčenia bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02436 dňa 14. januára 2016 pre stavbu „výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci strategického parku v Nitre s tým, že stavbu bude realizovať Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. vyššie citovaného zákona.“

45. V súvislosti s namietanou absenciou údajov v oznámení o začatí stavebného konania správny súd poukazuje na to, že podstatné náležitosti oznámenia o začatí správneho konania možno vyvodiť z § 61 a § 62 stavebného zákona. Malo by byť z jeho obsahu zrejmé označenie stavebného úradu, ktorý konanie vedie, označenie stavebníka, presné označenie stavby, miesto stavby, druh konania, oznámenie o ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní, výzva účastníkom konania, poučenie účastníkov konania, spôsob doručovania. Oznámenie o začatí konania nemusí povinne obsahovať informáciu, že prebehlo konanie podľa a pokiaľ ju aj obsahuje, ide len o informatívny údaj, nie zákonnú náležitosť. Taktiež vecná a miesta príslušnosť konajúceho stavebného úradu nemusí byť odôvodňovaná v samotnom oznámení o začatí stavebného konania, vyplýva zo stavebného zákona ( až ) a určuje sa podľa druhu stavby (vecná príslušnosť) a miesta, kde a stavba nachádza (miestna príslušnosť). Oznámenie o začatí stavebného konania zákonom požadované náležitosti obsahuje, preto je námietka žalobcu nedôvodná.

46. Čo sa týka nerešpektovanie § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny súd ani túto námietku žalobcu nevyhodnotil ako dôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané,

že stavebný úrad v preskúmavanom stavebnom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 stavebného zákona, keď oznámenie o začatí stavebného konania zo dňa 14.01.2019 doručil účastníkom konania do vlastných rúk (žalobcovi dňa 08.02.2019) spolu s informáciou, že stavebnú úrad upúšťa z dôvodu, že sú mu dobre známe pomery staveniska, od miestneho zisťovania a ústneho konania. Zároveň stavebný úrad v uvedenom oznámení v súlade s ustanovením § 61 ods. 3 stavebného zákona poučil účastníkov predmetného stavebného konania o možnosti podať (uplatniť) námietky a pripomienky v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, s poučením, že inak sa na tieto neprihliadne. Z oznámenia o začatí stavebného konania taktiež vyplýva, že stavebný úrad pred vydaním rozhodnutia vo veci samej oznámil všetkým účastníkom konania, že je možné nahliadnuť do spisového materiálu priamo na Okresnom úrade Nitra, odbore výstavby a bytovej politiky (s uvedením adresy úradu, kontaktného zamestnanca a telefónneho čísla ako aj časového rozmedzia stanoveného v rámci úradných hodín). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si svoje právo uplatnil, v konaní predložil písomné námietky z 19.02.2019, zároveň je zrejmé, že využil aj svoje právo nahliadnuť do spisu (nahliadol dňa 22.01.2019, dňa 25.02.2019 a 22.03.2019). Žalobca tak mal priestor na uplatnenie svojich procesných práv, preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o nedodržaní postupu stavebným úradom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku neumožnením žalobcovi vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia v úradnom spise a navrhovať ich doplnenie. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že postup podľa § 61 ods. 1 až 3 stavebného zákona je konkrétnejšou a špeciálnou úpravou procesného práva účastníkov stavebného konania byť oboznámený s podkladmi rozhodnutia vo veci samej ako aj práva uplatniť námietky, s dôrazom na rigoróznu úpravu koncentračnej zásady ovládajúcu stavebné konanie, v zmysle ktorej na oneskorene podané námietky (po lehote stanovenej stavebným úradom podľa § 61 ods. 1 a 3 stavebného zákona) stavebný úrad neprihliada. S prihliadnutím na ustanovenie § 140 stavebného zákona, jeho subsidiárne použitie vo vzťahu k možnosti uplatniť v konaní námietky, je špeciálnou úpravou koncentračnej zásady obmedzené, s čím je úzko spojená aj aplikácia ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku v rámci stavebného konania.

47. Zákonodarca v právnej norme § 61 ods. 1 stavebného zákona ustanovuje právo účastníkom stavebného konania predložiť svoje námietky najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. V stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok. Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. (rozhodnutie NS SR sp. zn. z 28.02.2013)

48. Nedôvodná je i námietka žalobcu, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Naopak, v rozpore s tvrdením žalobcu správny súd z obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí zistil, že žalobca mal v preskúmavanom správnom konaní postavenie účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, teda z titulu jeho účasti v konaní o posudzovaní vplyvov podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom v oboch konaniach žalobca aktívne uplatňoval svoje procesné práva v postavení dotknutej, resp. zainteresovanej verejnosti a konajúce správne orgány sa jednak v rámci zisťovacieho konania ako aj v rámci preskúmavaného stavebného konania pripomienkami a námietkami žalobcu vecne zaoberali. Rovnako tak žalobca využíval riadne opravné prostriedky a prostriedky súdnej ochrany (podaním správnych žalôb) proti rozhodnutiam vydaným ako v zisťovacom konaní, tak aj v stavebnom konaní (čoho dôkazom je aj súdne konanie v tejto veci). Na základe uvedených skutočností nie je možné prisvedčiť žalobcovmu tvrdeniu o nenaplnení účelu Aarhuského dohovoru v preskúmavanom stavebnom konaní vydaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej.

49. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. februára 2017, v zmysle ktorého „...zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom

procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. z 28. apríla 2011 a sp. zn. z 27. januára 2011).“

50. Správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil pochybenia namietané žalobcom ako majúce za následok nezákonnosť preskúmavaných administratívnych rozhodnutí, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

51. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na , pretože zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

52. O trovách ostatných účastníkov súdneho konania v 1/ až 10/ rade rozhodol správny súd tak, že im náhradu trov konania podľa nepriznal, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich priznanie. Týchto ďalších účastníkov súdneho konania označil žalobca už v podanej žalobe, pretože boli účastníkmi stavebného konania. Správny súd im však neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú týmto účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej ( ). Podávanie vyjadrení vo veci a účasť na pojednávaní je procesným právom ďalších účastníkov konania, ktoré môžu, ale aj nemusia využiť a pre súd ich plnenie nie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti v tomto súdnom konaní správny súd ďalším účastníkom neukladal. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalším účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

53. Správny súd za zaoberal otázkou právneho nástupníctva v konaní na strane žalovaného orgánu verejnej správy, založenej na právnej skutočnosti, že dňa 01.06.2022 došlo k zriadeniu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR a dňom 01.01.2023 prešli na tento úrad kompetencie Ministerstva dopravy SR na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia.

54. V preskúmavanej veci bol žalovaným (správny orgán konajúci v druhom stupni) v zmysle správneho poriadku v spojení s a Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

55. Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

56. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre územné plánovanie (okrem ekologických aspektov), výstavbu a vyvlastnenie a ako druhostupňový správny orgán je príslušný na konanie v tejto veci.

57. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Opomenutý sťažovateľ musí podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o rozhodnutí správneho súdu dozvedel, najneskôr v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.