Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-8S/122/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. členov JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: TOPAGRO s. r. o., so sídlom Majerská 572, 076 62 Parchovany, IČO: 36 569 208, právne zastúpeného: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 857 416, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalšieho účastníka: A. B. C., s miestom podnikania 076 61 Stankovce č. 78, IČO: 46 598 375, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Juraj Seitz s. r. o., so sídlom Moyzesova 36, 040 01 Košice, IČO: 47 157 437, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP6-2022/034708-004 zo dňa 16.09.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Dňa 20.12.2021 A. B. C. doručil Okresnému úradu Trebišov, pozemkový a lesný odbor žiadosť o vydanie rozhodnutia podľa o nájme poľnohospodárskych pozemkov. K žiadosti pripojil listiny na preukázanie splnenia podmienok pre postup podľa označeného zákonného ustanovenia - Zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzavretou dňa 01.01.2021 s ich vlastníkom ako prenajímateľom spoločnosťou ABG Správa nehnuteľností, k.s., výzvu vlastníka z 20.05.2021 adresovanú spoločnosti TOPAGRO s. r. o. na vrátenie pozemkov užívaných bez právneho titulu, výzvu nájomcu dotknutých pozemkov A. C. z 06.08.2021, doručenú spoločnosti TOPAGRO s. r. o. dňa 10.08.2021 na uzavretie podnájomnej zmluvy v lehote do 60 dní od doručenia výzvy, a to za pozemky v k. ú. D. vo výmere 21,8773 Ha, vo vlastníctve ABG Správa nehnuteľností, k.s., nájme A. C. a v užívaní TOPAGRO s.r.o. bez nájomnej zmluvy, ktoré pozemky sú neprístupné alebo ich nemožno racionálne užívať.

2. Správny orgán listom z 20.01.2022 oznámil účastníkom konania A. B. C. a spoločnosti TOPAGRO s.r.o. (žalobcovi) začatie správneho konania a pozval ich na prerokovanie návrhu na umiestnenie pozemkov, na ktorých má vzniknúť podnájomný vzťah na deň 09.03.2022. Spoločnosť TOPAGRO s.r.o. (žalobca) v reakcii na oznámenie listom z 23.02.2022 žiadal o špecifikáciu správnym orgánom požadovanej evidencie prenajatých pozemkov a zároveň požiadal o stanovenie iného termínu

prerokovania, nakoľko na určený termín sa nemôže dostaviť. Prerokovanie sa v určenom termíne nekonalo.

3. Správny orgán listom z 04.03.2022 predvolal účastníkov na ústne pojednávanie na prerokovanie návrhu na umiestnenie pozemkov v novom termíne na deň 21.03.2022. Spoločnosť TOPAGRO s.r.o. (žalobca) dňa 18.03.2022 mailom požiadal o zrušenie určeného termínu z dôvodu práceneschopnosti jej konateľa A. B. E. od 18.03.2022 a pripojil doklad o PN. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo v určenom termíne 21.03.2022 bez prítomnosti žalobcu.

4. Okresný úrad Trebišov, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím zo dňa 19.04.2022, na návrh A. C., predbežným opatrením nariadil spoločnosti TOPAGRO s.r.o. (žalobcovi) zdržať sa užívania konkrétnych pozemkov vymedzených v rozhodnutí, ktoré rozhodnutie bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu z 09.09.2022.

5. Správny orgán rozhodnutím z 19.04.2022 vyzval Ing. Hredzáka na predloženie rozdeľovacieho plánu (k parcelám CKN 1320, LPIS 7703/1 a CKN 1555, LPIS 0702/1, k. ú. D.) v lehote 15 dní a konanie prerušil do ich predloženia, zároveň listom 19.04.2022 vyzval spoločnosť TOPAGRO s.r.o. (žalobcu) na predloženie nájomných zmlúv k označeným plochám.

6. Dňa 04.05.2022 do spisu nahliadol žalobca prostredníctvom konateľa A. B. E..

7. Dňa 05.05.2022 bol správnemu orgánu zo strany A. C. doručený rozdeľovací plán.

8. Dňa 12.05.2022 bolo správnemu orgánu doručené písomné podanie spoločnosti TOPAGRO s.r.o. (žalobcu), ktorým doložila nájomné zmluvy medzi bývalými vlastníkmi pozemkov a spoločnosťou PRIMAGRO s.r.o. s tým, že došlo k ich automatickému obnoveniu a podnájomnú zmluvu medzi TOPAGRO s.r.o. a PRIMAGRO s.r.o.

9. Listom z 12.05.2022 správny orgán oznámil účastníkom možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktorú možnosť využila spoločnosť TOPAGRO s.r.o. a správnemu orgánu dňa 23.05.2022 doručila svoje písomné vyjadrenie z 19.05.2022. Zároveň podaním z 27.05.2022 predložila správnemu orgánu listy vlastníctva.

10. Okresný úrad Trebišov, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. OU-TV-PLO-2022/001056 zo dňa 03.06.2022 (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa (zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov) o vzniku podnájomného vzťahu k pozemkom č. 1320-1 o výmere 32973 m2 a č. 1555-1 o výmere 185800 m2 v katastrálnom území D. (vymedzeným v rozdeľovacom pláne č. 67/2022 zo dňa 28.04.2022 tvoriacom neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia) v prospech budúceho obhospodarovateľova A. B. C. (pozn. ďalší účastník v súdnom konaní), uviedol pozemky v nájme budúceho obhospodarovateľa, za ktoré vzniká podnájomný vzťah, určil čas platnosti rozhodnutia, povinnosť nájomcu spoločnosti TOPAGRO s.r.o. (pozn. žalobcu v súdnom konaní) uhradiť náklady spojené s vyhotovením rozdeľovacieho plánu budúcemu obhospodarovateľovi vo výške 218,00 Eur a povinnosť nájomcu vypratať pozemky, ku ktorým vzniká podnájomný vzťah do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

11. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie.

12. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KE-OOP6-2022/034708-004 zo dňa 16.09.2022 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné a závery prvostupňového rozhodnutia hodnotil ako správne a zákonné.

II.

Súdne konanie

13. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 01.02.2022 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému, prípadne aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia a priznania práva na náhradu trov

konania, zároveň navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe. V žalobe boli vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:

- Namieta nesplnenie podmienok pre postup a rozhodnutie podľa , keď v priebehu správneho konania nebolo preukázané, že nájomný vzťah (pozn. súdu: zjavne k pozemkom, za ktoré sa žiadali vyčleniť iné pozemky do podnájmu) sa skončil resp., že sa má skončiť, a to „nepochybne“ t. j. nad všetku pochybnosť, s poukazom na výklad pojmov „nájom sa skončil“ a „nájom sa má skončiť“ použitých v označenom zákonnom ustanovení daný v Usmernení Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. -430 zo dňa 14.02.2019, ktoré žalobca pripojil k žalobe.

- V tejto súvislosti žalobca namieta, že ak správny orgán zistil spornosť ohľadom platnosti nájomných zmlúv ním uzavretých (pozn. súdu: zjavne k pozemkom, za ktoré sa žiadali vyčleniť iné pozemky do podnájmu) otázku platnosti zmlúv nebol oprávnený posudzovať, ale mal konanie prerušiť a účastníkov vyzvať na iniciovanie civilného súdneho konania na vyriešenie predmetnej otázky. Namieta, že posudzovanie platnosti týchto zmlúv správnym orgánom vylučuje aj to, že účastníkmi správneho konania neboli všetky ich zmluvné strany. Žalobca poukázal na to, že ním predložené nájomné zmluvy v správnom konaní uzavreté medzi bývalými vlastníkmi pozemkov (pozn. súdu: zjavne mienil žalobca pozemky, za ktoré sa žiadali vyčleniť iné pozemky do podnájmu) a spoločnosťou PRIMAGRO s.r.o. ako nájomcom boli automaticky prolongované ešte za účinnosti právnej úpravy, ktorá takúto automatickú prolongáciu umožňovala ( v znení účinnom do 30.04.2018). Preto namieta závery žalovaného o nemožnosti takej prolongácie vzhľadom na zmenu právnej úpravy, a to ani u zmlúv uzavretých pred účinnosťou tejto zmeny. Namieta aj záver žalovaného, keď tento neposudzoval otázku prolongácie nájomných zmlúv predložených žalobcom z dôvodu, že je irelevantné sa zaoberať trvaním neplatných nájomných zmlúv pre ich automatické predĺženie ako sa toho domáha žalobca. V súvislosti s prenechaním pozemkov (pozn. súdu: zjavne mienil žalobca pozemky, za ktoré sa žiadali vyčleniť iné pozemky do podnájmu) spoločnosťou PRIMAGRO s.r.o. ako nájomcom žalobcovi do podnájmu a predloženou podnájomnou zmluvou, namieta žalobca závery žalovaného, keď tento s poukazom na potrebu súhlasu prenajímateľa (vlastníka) k podnájmom predloženú podnájomnú zmluvu nehodnotil ako dôkaz toho, že žalobca má k pozemkom, za ktoré sa vyčleňujú podnájomné pozemky uzavretú zmluvu. Podľa žalobcu prípadný nesúhlas prenajímateľa (vlastníka) s podnájmom nemá za následok neplatnosť podnájomnej zmluvy, ale len zakladá právo vlastníka odstúpiť od nájomnej zmluvy. Tiež namieta rozpor v argumentácii žalovaného, keďže odstúpiť je možné len od platnej zmluvy, pričom podľa záverov žalovaného zhodných so závermi prvostupňového orgánu boli nájomné zmluvy predložené žalobcom z dôvodu ich neurčitosti absolútne neplatné. Namieta, že správny orgán bol povinný s účastníkmi prerokovať a preveriť splnenie podmienky, že sa nájom skončil alebo sa má skončiť, osobitne ak mal pochybnosti o platnosti žalobcom predložených nájomných zmlúv.

- Namieta, že postup správnych orgánov bol v rozpore s Správneho poriadku a SR.

- Namieta, že v konaní nebolo preukázané ani to, že budúci obhospodarovateľ v stanovenej lehote zabezpečil vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne, pričom nevyčlenenie v stanovenej lehote zakladal dôvod na zastavenie správneho konania.

- Namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pretože nespĺňa atribúty podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku a žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s jeho námietkami. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie zmätočné, keď je označovaný ako nájomca, hoci nájomcom je spoločnosť PRIMAGRO s.r.o. a žalobca je podnájomcom pozemkov (pozn. súdu: zjavne mienil žalobca pozemky, za ktoré sa žiadali vyčleniť iné pozemky do podnájmu). V rámci námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca namieta, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho tvrdením, že mal v záujme uzavrieť s A. C. podnájomnú zmluvu, avšak na nižšiu výmeru pozemkov, na čo A. C. nijak nereagoval. Tiež v rámci námietky nepreskúmateľnosti namieta odporovanie si záverov žalovaného, keď podľa žalovaného zo žalobcom predložených nájomných zmlúv nie je možné určiť aké pozemky v akom katastrálnom území mali byť predmetom nájmu a či sa jedná o tie isté pozemky, ktoré sú predmetom nájmu v žiadateľom (A. C.) predloženej nájomnej zmluvy. Podľa týchto záverov žalovaného by však podľa žalobcu neboli splnené ani podmienky podľa § 12a citovaného zákona.

- Žalobca namieta aj nesplnenie ďalšej podmienky pre postup podľa § 12a citovaného zákona a to, že pozemok vlastníka je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, v rámci namietania rozporu medzi zisteným skutkovým stavom a administratívnym spisom. Na preukázanie uvedeného v prílohe správnej žaloby predkladá zoznam pozemkov vo vlastníctve ABG Správa nehnuteľností, k. s. (pozn. súdu: na základe nájomnej zmluvy uzavretej s touto spoločnosťou ako vlastníkom pozemkov v užívaní žalobcu si žiadateľ A. C. uplatňoval vyčlenenie podnájomných pozemkov) aj s grafickou časťou ich zobrazenia v teréne a vyznačím prístupových ciest k pozemkom, a uvádza, že minimálne v prípade pozemkov vo výmere 4,6291 ha nešlo o neprístupné pozemky a tým minimálne v prípade týchto pozemkov nebola splnená podmienka pre postup podľa § 12a citovaného zákona.

- Namieta, že správne orgány nekonali so spoločnosťou PRIMAGRO s.r.o. ako s účastníkom, (a to tak v rámci námietok k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ako aj pri nametaní podstatných porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy), ktorý podľa žalobcu pri doslovnom výklade resp. ods. 18 mal byť účastníkom tohto administratívneho konania ako nájomca pozemkov. Tým sa správny orgán nevysporiadal s okruhom účastníkov, čo podľa žalobcu zakladá vadu konania a dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

- Ako ďalšiu vadu konania, nesprávneho postupu správneho orgánu žalobca namieta, že nemal možnosť sa vyjadriť ku podkladom rozhodnutia a bolo mu odňaté právo konať pred správnym orgánom, keď napriek ospravedlneniu neúčasti štatutárneho zástupcu sa konalo v jeho neprítomnosti prerokovanie žiadosti o určenie podnájomného vzťahu k pozemkom resp. prejednanie návrhu na umiestnenie pozemkov. Tiež namieta spôsob vysporiadania sa žalovaného s jeho odvolacou námietkou vo vzťahu k tejto vade konania.

- Nakoniec žalobca ako vadu konania namieta aj rozhodovanie a rozhodnutie správnych orgánov o nariadení predbežného opatrenia ukladajúceho žalobcovi povinnosť zdržať sa užívania pozemkov v k. ú. D. vymedzených vo výrokovej časti predbežného opatrenia až do právoplatného rozhodnutia vo veci (pozn. súdu: išlo o pozemky - parcelu CKN 1555, s označením LPIS kódu dielu 0702/1 a vlastníckych parciel registra C aj E KN a o uznesenie prvostupňového orgánu z 19.04.2022 potvrdené uznesením žalovaného z 09.09.2022), nakoľko podľa žalobcu správne orgány na vydanie takého predbežného opatrenia nemali právomoc, keďže uloženie povinnosti zdržať sa výkonu práv k nehnuteľnostiam patrí výlučne do právomoci všeobecného súdu.

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.01.2023 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a záverov v ňom formulovaných.

15. Žalobca v replike zo dňa 18.09.2023 zotrval na žalobných námietkach a v reakcii na vyjadrenie žalovaného argumentoval na podporu ich dôvodnosti. Nad rámec žalobných bodov žalobca v replike namietol aplikovateľnosti postupu podľa v nadväznosti na znenie odseku 18 tohto ustanovenia v danom prípade.

16. Ďalší účastník vo vyjadrení z 06.11.2023 k žalobe a vo vyjadrení z 31.12.2023 k replike žalobcu uviedol argumentáciu na podporu správnosti záverov napadnutého rozhodnutia a nedôvodnosti žalobných námietok.

17. Žalovaný v duplike z 11.12.2023 opätovne zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a vo vzťahu k žalobcom namietanej aplikovateľnosti postupu podľa v nadväznosti na znenie odseku 18 tohto ustanovenia uviedol, že takáto námietka žalobcom v podanej žalobe uplatnená nebola a zároveň s poukazom na účel zákonnej úpravy zdôraznil nedôvodnosť takejto námietky.

18. Žalobca v dvoch samostatných vyjadreniach z 12.02.2024 k vyjadreniu ďalšieho účastníka a k duplike žalovaného podrobne a rozsiahlo reaguje na jednotlivé body týchto vyjadrení, pričom obsahom jeho reakcie je opätovné zdôraznenie jeho doterajšej žalobnej argumentácie ako aj argumentácie v ním podanej replike.

19. Na pojednávaní konanom dňa 28.10.2025 prítomní účastníci resp. ich zástupcovia zotrvali na svojich doterajších stanoviskách a v podstatnej časti ich uviedli vo svojich prednesoch.

III.

Relevantná právna úprava

20. Podľa až 20 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“) v znení v rozhodnom období (ku 16.09.2022, kedy bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného):

(1) Ak nájomca užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť alebo je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy a pozemok je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len „doterajší prenajímateľ“) uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu žiadosti doterajší prenajímateľ súčasne doručí na vedomie orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav podľa osobitného predpisu12ba) (ďalej len „okresný úrad“). Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ, za tých istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve.

(2) Nájomca je povinný uzatvoriť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa odseku 1 za podmienok a na čas, na ktorý má pozemky prenajaté od ich vlastníka alebo správcu, pričom prednostne uzatvorí podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté od fondu. Doterajší prenajímateľ takéto pozemky môže dať do užívania inej osobe. Súčasťou podnájomnej zmluvy podľa odseku 1 je rozdeľovací plán podľa odseku 11, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

(3) Podnájomnú zmluvu podľa odseku 1 na účel jej zápisu do evidencie podnájomných zmlúv doručí doterajší prenajímateľ okresnému úradu v lehote 30 dní od jej účinnosti.

(4) Doterajší prenajímateľ začne užívať pozemky podľa odseku 2 po zbere úrody, ak sa nájomca s doterajším prenajímateľom nedohodnú inak.

(5) Náklady spojené s vyčlenením podnájomného pozemku v teréne a vyhotovením rozdeľovacieho plánu znášajú nájomca a doterajší prenajímateľ rovnakým dielom.

(6) Doterajší prenajímateľ je povinný uhradiť nájomcovi ním zaplatenú daň z pozemkov, ak bola táto vopred zaplatená aj za obdobie, v ktorom už bola účinná podnájomná zmluva, a to do 30 dní od preukázateľne doloženej výzvy na zaplatenie. Ak doterajší prenajímateľ neuhradí nájomcovi ním zaplatenú daň z pozemkov, má sa za to, že podnájomná zmluva nebola uzavretá.

(7) Za podmienok uvedených v odsekoch 1 až 6 je nájomca povinný uzatvoriť podnájomnú zmluvu aj s fondom, ak o to fond požiada, z dôvodu vytvorenia racionálnych podmienok užívania pozemkov, ktoré spravuje alebo s nimi nakladá.12c)

(8) Ak si nájomca nesplní povinnosť uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa odseku 2 do 60 dní od podania žiadosti podľa odseku 1, doterajší prenajímateľ požiada okresný úrad o vydanie rozhodnutia, že vzniká podnájomný vzťah k určeným pozemkom v prospech doterajšieho prenajímateľa.

(9) Rozhodnutie podľa odseku 8 stráca platnosť dňom a) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav12e) alebo do neskoršieho dňa uvedeného v tomto rozhodnutí, b) výmazu podniku z obchodného registra bez právneho nástupcu, c) právoplatnosti rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy.12f)

(10) Doterajší prenajímateľ, ktorý požiada okresný úrad o vydanie rozhodnutia podľa odseku 8, k žiadosti priloží a) zoznam poľnohospodárskych pozemkov vrátane názvu katastrálneho územia, ktoré sú v jeho vlastníctve a na ktoré sa vzťahuje výzva podľa odseku 1, b) žiadosť o uzatvorenie podnájomnej zmluvy podľa odseku 1 preukázateľne doručenú nájomcovi, c) zmluvu o nájme a doklad o tom, že zmluvný vzťah sa skončil alebo sa má skončiť, d) návrh na umiestnenie pozemku, na ktorý má vzniknúť podnájomný vzťah.

(11) Okresný úrad určí, či návrh podľa odseku 10 písm. d) spĺňa podmienky primeranosti. Okresný úrad prerokuje s doterajším prenajímateľom a nájomcom návrh na umiestnenie pozemku, na ktorý má vzniknúť podnájomný vzťah, a z prerokovania vyhotoví zápis. Na základe výsledkov prerokovania nájomca v lehote 15 dní odo dňa prerokovania predloží nájomné zmluvy na pozemky, na ktorých má vzniknúť podnájomný vzťah. Okresný úrad vyzve doterajšieho prenajímateľa, aby v primeranej lehote zabezpečil vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne a vyhotovenie rozdeľovacieho plánu a predložil ho okresnému úradu spolu s dokladom o úhrade nákladov. Ak doterajší prenajímateľ v ustanovenej lehote nezabezpečí vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne alebo nepredloží rozdeľovací plán, okresný úrad konanie zastaví.

(12) Rozhodnutie podľa odseku 8 okrem všeobecných náležitostí obsahuje a) určenie času platnosti rozhodnutia, b) označenie pozemku, na ktorý vzniká podnájomný vzťah, c) príslušnú sumu nákladov spojených s vyčlenením podnájomného pozemku v teréne a vyhotovením rozdeľovacieho plánu, ktorú má uhradiť nájomca doterajšiemu prenajímateľovi podľa odseku 5 s lehotou splatnosti 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, d) najneskoršiu lehotu, do ktorej má nájomca povinnosť vypratať pozemky.

(13) Účastníkom konania podľa odseku 8 je doterajší prenajímateľ a nájomca. Rozhodnutie podľa odseku 8 sa doručuje doterajšiemu prenajímateľovi a nájomcovi do vlastných rúk.

(14) Okresný úrad vedie evidenciu právoplatných rozhodnutí s rozdeľovacími plánmi.

(15) Podnájomný vzťah vzniknutý podľa odseku 1 alebo odseku 8 je nájomca povinný oznámiť vlastníkovi pozemku, na ktorom vznikol podnájomný vzťah, do 30 dní od jeho vzniku.

(16) Ak o postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 žiada doterajší prenajímateľ, ktorý je podielovým spoluvlastníkom, výmera podnájomného pozemku sa vypočíta ako súčet výmer pripadajúcich na spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve doterajšieho prenajímateľa na dotknutých pozemkoch. Celú výmeru podnájomného pozemku musí obhospodarovať doterajší prenajímateľ, jemu blízka osoba, právnická osoba, ktorej je doterajší prenajímateľ členom alebo spoločníkom, alebo samostatne hospodáriaci roľník12ca) alebo právnická osoba, ktorí hospodária na výmere najviac 150 ha a obhospodarujú pozemky na území obce, v ktorej doterajší prenajímateľ vlastní dotknuté pozemky; to neplatí, ak o postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 požiada fond. Na postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 sa ustanovenia nepoužijú.

(17) Ak ide o pozemok doterajšieho prenajímateľa podľa odseku 1 s výmerou menšou ako 2 000 m2, nepostupuje sa podľa odseku 1 alebo odseku 8, ak by vznikol pozemok, ktorého užívanie by bolo možné len s neprimeranými ťažkosťami, alebo náklady na jeho vyčlenenie by boli vyššie ako hodnota pozemku; to neplatí, ak vlastníci pozemkov s jednotlivými výmerami pozemkov menšími ako 2 000 m2 požiadajú o postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 spoločne.

(18) Podľa odsekov 1 až 17 môže postupovať aj osoba, ktorá má s doterajším prenajímateľom uzatvorenú novú nájomnú zmluvu (ďalej len „budúci obhospodarovateľ“) na pozemky v jeho vlastníctve, kde sa zmluvný nájom skončil alebo sa má skončiť a pozemky sú neprístupné alebo ich nemožno racionálne užívať, po predložení novej nájomnej zmluvy na tieto pozemky. V takom prípade vznikne podnájomný vzťah podľa odseku 1 alebo odseku 8 v prospech budúceho obhospodarovateľa. Účastníkom konania je budúci obhospodarovateľ a nájomca. Rozhodnutie podľa odseku 8 sa doručuje budúcemu obhospodarovateľovi a nájomcovi do vlastných rúk.

(19) Postup podľa tohto paragrafu sa nepoužije v obvode projektu pozemkových úprav, ak bolo schválené vykonanie projektu pozemkových úprav.

(20) Postup podľa toho paragrafu môže použiť aj nájomca.

21. bol novelizovaný s účinnosťou od 01.01.2026 okrem iných e podľa osobitnej časti dôvodovej správy k „V odseku 10 písm. b) ide o doplnenie postupu, ktorý vyplýva z platnej právnej úpravy v prípade, že podľa postupuje doterajší nájomca. Zároveň sa v písmene c) v nadväznosti na úpravu v odseku

1 zohľadňuje situácia, že predmetom konania je užívanie pozemku mimo nájomného vzťahu, t. j. ktorý sa doteraz užíva na základe iného právneho titulu alebo bez preukázateľného právneho titulu; to platí aj pre úpravu v odseku 18.“ Novelizované znenie s účinnosťou od 01.01.2026 je nasledovné:

(10) Doterajší prenajímateľ, ktorý požiada okresný úrad o vydanie rozhodnutia podľa odseku 8, k žiadosti priloží a) zoznam poľnohospodárskych pozemkov vrátane názvu katastrálneho územia, ktoré sú v jeho vlastníctve a na ktoré sa vzťahuje výzva podľa odseku 1, b) žiadosť o uzatvorenie podnájomnej zmluvy preukázateľne doručenú nájomcovi podľa odseku 1; ak žiadosť podľa odseku 8 podáva nájomca, priloží žiadosť o uzatvorenie podnájomnej zmluvy preukázateľne doručenú doterajšiemu prenajímateľovi podľa odseku 1, c)zmluvu o nájme a doklad o tom, že zmluvný vzťah sa skončil alebo sa má skončiť; to neplatí, ak je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy alebo preukázateľného oprávnenia užívať pozemok, d) návrh na umiestnenie pozemku, na ktorý má vzniknúť podnájomný vzťah.]

(18) Podľa odsekov 1 až 17 môže postupovať aj osoba, ktorá má s doterajším prenajímateľom uzatvorenú novú nájomnú zmluvu (ďalej len „budúci obhospodarovateľ“) na pozemky v jeho vlastníctve, kde sa zmluvný nájom skončil alebo sa má skončiť, alebo ak je pozemok užívaný bez preukázateľného oprávnenia užívať pozemok a pozemky sú neprístupné alebo ich nemožno racionálne užívať, po predložení novej nájomnej zmluvy na tieto pozemky. V takom prípade vznikne podnájomný vzťah podľa odseku 1 alebo odseku 8 v prospech budúceho obhospodarovateľa. Účastníkom konania je budúci obhospodarovateľ a nájomca. Rozhodnutie podľa odseku 8 sa doručuje budúcemu obhospodarovateľovi a nájomcovi do vlastných rúk.

IV.

Posúdenie veci správnym súdom

22. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s / o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

23. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe ( a nasl. /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov ( a ), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), na pojednávaní konanom dňa 16.12.2025 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

24. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o určení pozemkov nachádzajúcich sa v užívaní žalobcu do podnájmu ďalšiemu účastníkovi postupom podľa

25. Na úvod je potrebné pripomenúť, že podstatou a účelom právnej úpravy konania o určení pozemkov do podnájmu podľa je vytvorenie zákonného rámca pre možnosť reálneho užívania poľnohospodárskej pôdy jej vlastníkmi resp. osobami, ktorým vlastníci prenechajú svoje užívateľské oprávnenie za podmienok vytvorených historickým vývojom spočívajúcich v rozdrobenosti pozemkového vlastníctva (do umiestnenia pozemkov ako aj vlastníckych vzťahov k nej) a hospodárskej využiteľnosti pôdy len v celkoch utvorených mimo rámca vlastníckych hraníc katastrálnych parciel. A to umožnením vyčlenenia inej poľnohospodárskej pôdy k užívaniu vo výmere zodpovedajúcej vlastníckym podielom, či už vlastníkovi alebo nájomcovi týchto podielov (budúcemu obhospodarovateľovi) zo strany faktického užívateľa vlastníckych parciel, ktorého užívateľské oprávnenie k vlastníckym parcelám zaniklo, alebo ani nikdy nevzniklo. Pričom primárne zákonná úprava takéto vyčlenenie ponecháva na dohodu dotknutých strán a len v prípade pasivity faktického užívateľa do uplynutia stanovenej lehoty od požiadania o takéto vyčlenenie ustanovuje možnosť ingerencie orgánu verejnej správy určením pozemkov do podnájmu individuálnym správnym aktom ako výsledkom konania podľa citovaného zákonného ustanovenia.

26. V predmetnej veci to bol A. C. (ďalší účastník tohto správneho súdneho konania) ktorý požiadal žalobcu o vyčlenenie poľnohospodárskej pôdy do podnájmu za vlastnícke pozemky a vo výmere zodpovedajúcej vlastníckym podielom na vymedzených parcelách odvodzujúc svoje užívateľské oprávnenie od nájomnej zmluvy uzavretej s ich vlastníkom. V stanovenej lehote k dohode medzi faktickým užívateľom vlastníckych pozemkov a žiadateľom (ako budúcim obhospodárovateľom) nedošlo a preto vo veci rozhodoval príslušný prvostupňový a následne odvolací správny orgán postupom podľa napadnutým rozhodnutím.

27. Správny súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ako aj obsahom administratívneho spisu konštatuje, že žalovaným a predtým prvostupňovým orgánom bol dostatočne zistený skutkový stav veci a tento bol správne právne posúdený, keď správne orgány dospeli k záveru o splnení podmienok pre určenie pozemkov do podnájmu A. C. (ďalšieho účastníka v súdnom konaní) v k. ú. D., a to za pozemky (ďalej aj len „dotknuté pozemky“), ku ktorým A. C. preukázal právny titul nájmu na základe nájomnej zmluvy uzavretej s ich vlastníkom ABG Správa nehnuteľností, k.s.

28. V konaní nebolo sporným, že faktickým užívateľom dotknutých pozemkov je žalobca.

29. Pokiaľ žalobca dôvodil nesplnenie zákonných podmienok pre vydanie napadnutého rozhodnutia tým, že k dotknutým pozemkom má sám užívací titul, a to podnájomnú zmluvu uzavretú so spoločnosťou PRIMAGRO s.r.o., ktorá zas má užívací titul, a to nájomné zmluvy s pôvodnými vlastníkmi týchto pozemkov, správny súd uvádza, že nezistil nezákonnosť v postupe a záveroch správnych orgánov, keď takéto tvrdenia žalobcu a ním predložené nájomné a podnájomné zmluvy nepovažovali za spôsobilé založiť pochybnosť o preukázanosti právneho titulu nájmu A. C. k dotknutým pozemkom, pričom dôvodili absolútnou neplatnosťou žalobcom predložených zmlúv s ohľadom na absenciu vymedzenia predmetu nájmu či podnájmu v týchto zmluvách.

30. Súd nehodnotil ako dôvodnú námietku, že správny orgán nebol oprávnený posudzovať platnosť žalobcom predložených nájomných zmlúv resp. podnájomnej zmluvy k čomu je podľa žalobcu oprávnený len súd. K tomu je potrebné zdôrazniť, že pri žalobcom predložených zmluvách bolo rozhodným, že už absencia vymedzenia ich predmetu objektívne vylučovala preukaznosť týchto zmlúv o akomkoľvek užívateľskom oprávnení žalobcu vo vzťahu k žiadateľom označeným dotknutým pozemkom.

31. Pokiaľ žalobca dôvodil nesplnenie zákonných podmienok pre vydanie napadnutého rozhodnutia tým, že v správnom konaní nebolo preukázané, že dotknuté pozemky, za ktoré sa A. C., ako budúci obhospodarovateľ domáhal určenia iných pozemkov do podnájmu, sú neprístupné alebo ich nemožno racionálne užívať, správny súd ani túto jeho námietku nehodnotil ako dôvodnú. K tomu je potrebné zdôrazniť, že samotná technická prístupnosť pozemkov ešte nezakladá možnosť ich racionálneho využitia, za stavu rozdrobenosti poľnohospodárskych pozemkov čo do ich výmery, tvaru aj umiestnenia. Nemožnosť racionálneho užívania dotknutých pozemkov bola skutočnosťou všeobecne známou tak účastníkom administratívneho konania, vrátane žalobcu aj konajúcemu správnemu orgánu. A to z geografického informačného systému (GIS) - LPIS (Land Parcel Identification System, Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov), ktorý používa každý subjekt, vrátane žalobcu, vykonávajúci poľnohospodársku činnosť pri realizácii svojich oprávnení a povinností súvisiacich s touto činnosťou, ako aj správne orgány pri realizácii svojich kompetencií na pozemkovom úseku. Aj v spojení so skutočnosťou, ktorá nebola v priebehu administratívneho konania ako ani v priebehu súdneho konania žalobcom rozporovaná, a to, že žalobca ako subjekt vykonávajúci poľnohospodársku činnosť sám obhospodaroval dotknuté parcely ako súčasti väčších hospodárskych celkov tzv. hospodárskych blokov utvorených a evidovaných práve v systéme LPIS. Nakoniec tvrdeniu žalobcu odporuje jeho vlastný postup, keď podľa neho prístupné a racionálne užívateľné pozemky ich vlastníkovi resp. nájomcovi týchto pozemkov nevydal.

32. Súd nehodnotil ako dôvodnú ani námietku týkajúcu sa nemožnosti aplikácie postupu podľa pri budúcom obhospodarovateľovi s ohľadom na znenie odseku 18 tohto ustanovenia v rozhodnom období, nakoľko podstatnou je aplikácia takého výkladu zákona, ktorým môže byť naplnený jeho účel a takýto výklad bol správnym orgánom uplatnený. Podľa názoru správneho súdu len z dôvodu, že v texte právnej úpravy obsiahnutej v odseku 18 citovaného ustanovenia v rozhodnom

období, na rozdiel od textu odseku 1 citovaného ustanovenia, nie je výslovne uvedená situácia, že „pozemok je užívaný bez nájomnej zmluvy“, nemôže byť akceptovateľný taký výklad odseku 18 v znení v rozhodnom období, ktorý by vylučoval aplikáciu ods. 1 až 16 (pojednávajúcich o povinnosti uzatvoriť podnájomnú zmluvu resp. o možnosti správneho orgánu rozhodnutím určiť do podnájmu pozemky vlastníkovi výmerou a bonitou zodpovedajúce jeho vlastníckym pozemkom, ak sú tieto neprístupné alebo ich nemožno racionálne užívať) aj na budúceho obhospodarovateľa, teda na osobu, ktorej vlastník užívacie práva k svojim pozemkom prenechal.

33. Takýto výklad by bol rozporný s vlastným účelom právnej úpravy obsiahnutej v citovanom ustanovení a odporoval by aj vlastnému zneniu tejto úpravy, keď už v situácii vymedzenej tak v odseku 1 aj odseku 18 citovaného ustanovenia, že „nájomný vzťah skončil“ je nutne obsiahnutá situácia faktického užívania pozemku bez nájomnej zmluvy. Podmieňovanie možnosti uplatnenia postupu podľa § 12a ods. 1 až 16 citovaného zákona budúcim obhospodarovateľom diferencovaním situácie - užívania pozemku bez nájomnej zmluvy v závislosti od toho, či ide o užívanie bez nájomnej zmluvy po skončení nájmu alebo od počiatku, by bolo preferovaním ochrany neoprávneného užívateľa bez legitímneho dôvodu v situáciách, ktoré je možné považovať za závažnejšie (keď od počiatku ide o užívanie bez nájomnej zmluvy) oproti menej závažným (keď ide o užívanie bez nájomnej zmluvy po skončení nájmu) v spojení s neprípustným neakceptovaním vôle vlastníka nakladať s užívateľskými oprávneniami k pozemkom v jeho vlastníctve práve v závažnejších situáciách oproti menej závažným. Okrem uvedeného zo samotnej dôvodovej správy k zákonu, ktorým sa dopĺňa znenie odseku 18 citovaného ustanovenia aj o situáciu keď „pozemok je užívaný bez nájomnej zmluvy“ vyplýva, že ide len o precizovanie úpravy v nadväznosti na úpravu v odseku 1 citovaného ustanovenia.

34. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov pretože nespĺňa atribúty podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku a pre nevysporiadanie sa žalovaného s námietkami žalobcu, túto správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko z napadnutého rozhodnutia sú zrejmé skutkové a právne dôvody, o ktoré žalovaný opiera svoje závery a je z neho zrejmé akým spôsobom sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a dôvody jeho rozhodnutia aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím necharakterizuje zmätočnosť, nedostatok dôvodov či nepreskúmateľnosť. Taktiež je potrebné dodať, že subjektívny nesúhlas žalobcu s vlastnými závermi žalovaného, vyjadrený v jeho ostatných žalobných námietkach, ako ani ich samotná správnosť či nesprávnosť, ešte nezakladá vadu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

35. Ako dôvodnú nehodnotil súd ani námietku nepreukázania, že budúci obhospodarovateľ v stanovenej lehote zabezpečil vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne, pričom nevyčlenenie v stanovenej lehote zakladalo podľa žalobcu dôvod na zastavenie správneho konania. Správny súd s poukazom na znenie odseku 11, veta štvrtá a piata (podľa ktorého „Okresný úrad vyzve doterajšieho prenajímateľa, aby v primeranej lehote zabezpečil vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne a vyhotovenie rozdeľovacieho plánu a predložil ho okresnému úradu spolu s dokladom o úhrade nákladov. Ak doterajší prenajímateľ v ustanovenej lehote nezabezpečí vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne alebo nepredloží rozdeľovací plán, okresný úrad konanie zastaví.“) konštatuje, že výzva správneho orgánu rozhodnutím z 19.04.2022 na zabezpečenie vyčlenenia podnájomného pozemku v teréne a predloženie rozdeľovacieho plánu (k parcelám CKN 1320, LPIS 7703/1 a CKN 1555, LPIS 0702/1, k. ú. D.) bola žiadateľom v stanovenej lehote splnená podaním doručeným dňa 05.05.2022, ktorým žiadateľ predložil správnemu orgánu rozdeľovací plán č. 65/2022 vyhotovený spoločnosťou Eli- Geo s.r.o. dňa 26.04.2022, ktorý tvorí prílohu prvostupňového rozhodnutia a z ktorého vyplýva, že vyčleneniu správnym orgánom označených pozemkov k určeniu do podnájmu v teréne došlo označením ich hraníc v prírode drevenými kolíkmi. Vzhľadom na uvedené ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná.

36. V súvislosti s námietkou nesprávneho ustálenia účastníkov administratívneho konania, keď správne orgány nekonali ako s účastníkom so spoločnosťou PRIMAGRO s.r.o., ktorá podľa žalobcu pri doslovnom výklade resp. ods. 18 mala byť účastníkom ako nájomca pozemkov, správny súd v prvom rade uvádza, že označenie subjektu povinného k poskytnutiu podnájomných pozemkov pojmom „nájomca“ v citovaného zákona je zjavne legislatívno- technickou voľbou zákonodarcu, nakoľko z hľadiska právneho postavenia povinnej osoby v procese poskytnutia podnájomných pozemkov ide o nájomcu vo vzťahu k dotknutým pozemkom len za situácie ak takýto proces prebieha počas trvania nájmu, ktorý sa má skončiť, kým v ostatných situáciách takéto právne postavenie nie je naplnené. Nakoľko pri užívaní pozemkov bez nájomnej zmluvy po skončení

nájmu povinnou osobou je „bývalý nájomca“ a pri užívaní bez predchádzajúceho nájmu ide len o „faktického užívateľa“. Charakteristika postavenia povinnej osoby ako faktického užívateľa už z povahy veci musí byť naplnená aj u nájomcu a bývalého nájomcu a preto sa pre určenie povinnej osoby, ktorá je účastníkom administratívneho konania javí ako určujúca. Pričom v predmetnej veci nebolo sporným, že faktickým užívateľom dotknutých pozemkov je žalobca a nie spoločnosť PRIMAGRO s.r.o. a ako to už bolo vyššie uvedené (v bodoch 29. a 30.) žalobcom predloženými zmluvami (podnájomnou a nájomnými) vzhľadom na absenciu vymedzenia predmetu nájmu či podnájmu, tieto nemohli preukazovať existenciu právneho titulu nájmu spoločnosti PRIMAGRO s.r.o. resp. podnájmu žalobcu k dotknutým pozemkom. Preto ani túto námietku súd nehodnotil ako dôvodnú.

37. K namietanej vade nesprávneho postupu správneho orgánu tým, že žalobca nemal možnosť sa vyjadriť ku podkladom rozhodnutia a bolo mu odňaté právo konať pred správnym orgánom, keď napriek ospravedlneniu neúčasti štatutárneho zástupcu sa konalo v jeho neprítomnosti prerokovanie žiadosti o určenie podnájomného vzťahu k pozemkom, správny súd odkazuje na závery žalovaného k tejto námietke uplatnenej žalobcom aj v rámci podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný sa podľa názoru správneho súdu dostatočne a správne vysporiadal s touto námietkou žalobcu, keď s poukazom na to, že ak žalobca ako obchodná spoločnosť mal v rozhodnom období dvoch konateľov oprávnených konať za spoločnosť samostatne, potom práceneschopnosť jedného z konateľov nie je relevantným dôvodom na ospravedlnenie neúčasti žalobcu na úkone, na ktorý bol predvolaný a takéto ospravedlnenie nie je prekážkou vykonania úkonu v neprítomnosti žalobcu. Zároveň je potrebné dodať, že ak samotné konanie o určenie pozemkov do podnájmu je dôsledkom pasivity užívateľa pozemkov pri plnení povinnosti poskytnúť pozemky do podnájmu, uvedené zakladá dôvod na reštriktívne posudzovanie danosti ospravedlniteľného dôvodu pre neúčasť na úkonoch nariadených správnym orgánom. Všetko sledujúc efektivitu konania a eliminovanie jeho predlžovania v príčinnej súvislosti s takým správaním sa povinnej osoby v priebehu konania, ktoré zákonný dôvod na predlžovanie nezakladá. Preto v danom prípade prejednaním návrhu žiadateľa bez prítomnosti žalobcu, ktorý sa bez ospravedlniteľného dôvodu na stanovený termín prejednania nedostavil, nemohlo dôjsť k ujme na realizácii jeho procesných práv, nakoľko ich realizácia mu bola umožnená a túto možnosť sám nevyužil. Okrem toho žalobca aj napriek neúčasti na samotnom prejednaní návrhu mal v plnom rozsahu k dispozícii všetky podklady nachádzajúce sa v administratívnom spise, s tými sa riadne oboznámil pri realizovaní svojho práva nahliadnuť do spisu ako aj oboznámením žalobcu s podkladmi pred rozhodnutím zo strany správneho orgánu, mal možnosť sa k nim vyjadriť, ktorú možnosť aj využil podaním meritórneho vyjadrenia vo veci. Vzhľadom k uvedenému k namietanej ujme na procesných právach žalobcu zakladajúcej vadu konania s dôsledkom na zákonnosť rozhodnutia v okolnostiach danej veci nemohlo dôjsť.

38. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa rozhodnutia správnych orgánov o nariadení predbežného opatrenia ukladajúceho žalobcovi povinnosť zdržať sa užívania pozemkov, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, správny súd uvádza, že rozhodnutie o predbežnom opatrení netvorí v danej veci žalobcom v žalobnom návrhu vymedzený predmet prieskumu správneho súdu. Zároveň samotný postup a rozhodnutie správneho orgánu pri vydaní predbežného opatrenia nemôže byť určujúci ani z hľadiska posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako rozhodnutia vo veci samej.

39. Správny súd uzatvára, že žalobcom formulované žalobné body (námietky) neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a preukázať postup správneho orgánu v rozpore s Správneho poriadku a SR.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

40. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu podľa zamietol ako nedôvodnú. (výrok I)

41. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa , a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, a výnimočne právo na ich náhradu priznať žalovanému, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. (výrok II)

42. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a ďalším účastníkom rozhodol správny súd podľa a ďalšiemu účastníkovi priznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu uložil správny súd. V predmetnej veci ďalší účastník v zastúpení právnym zástupcom na výzvu súdu podal dve písomné vyjadrenia - vyjadrenie z 06.11.2023 k žalobe a vyjadrenie z 31.12.2023 k replike žalobcu a zúčastnil sa na pojednávaní spolu so svoji právnym zástupcom, na ktoré bol súdom predvolaný, a uplatnil si nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. (výrok III)

43. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. ( )

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. ( )

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. ( )

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa /entrum právnej pomoci. (, 2 )

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť

a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( )

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. ( )

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v / až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. ( )