Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cos/1/2025

Uznesenie

Okresný súd Malacky v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpenej: E. F. G., D., H., A. A. F. XX, B., proti žalovanej: I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom G. K. XX/XX, L., o ochranu osobnosti, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná v celom rozsahu odstrániť príspevky, ktoré zverejnila na sociálnej sieti Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J., a to príspevok – Príspevok na FB, ktorý žalovaná zverejnila dňa 11.8.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I., ktorý sa nachádza na webovom sídle profilu: J., ďalej príspevok – Menovanie zalobcu, v ktorom žalovaná zdieľala príspevok neuropsychológa M. F. zo dňa 27.10.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I., ktorý sa nachádza na webovom sídle profilu: J. a verejnú konverzáciu – Verejna konverzacia, ktorú žalovaná viedla na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. dňa 30.9.2025 a ktorá sa nachádza na webovom sídle profilu: J., a to počnúc dňom doručenia tohto uznesenia až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou voči žalovanej domáha, aby súd rozhodol, že:

I. Zverejnením prostredníctvom internetu audiovizuálneho záznamu (Video 1), ktoré žalovaná zverejnila dňa 1.11.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J. došlo zo strany žalovanej k neoprávnenému zásahu do čiastkových práv žalobkyne na ochranu osobnosti, najmä do práv žalobkyne na súkromie, česť, vážnosť, dôstojnosť, morálnu a spoločenskú bezúhonnosť, integritu a do práva žalobkyne na rodinný a súkromný život.

II. Zverejnením prostredníctvom internetu audiovizuálneho záznamu (Video 2) s názvom, ktoré žalovaná zverejnila dňa 1.11.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J. došlo zo strany žalovanej k neoprávnenému zásahu do čiastkových práv žalobkyne na ochranu osobnosti, najmä do práv žalobkyne na súkromie, česť, vážnosť, dôstojnosť, morálnu a spoločenskú bezúhonnosť, integritu a do práva žalobkyne na rodinný a súkromný život.

III. Zverejnením prostredníctvom internetu audiovizuálneho záznamu (Video 3), ktoré žalovaná zverejnila dňa 2.11.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J. došlo zo strany žalovanej k neoprávnenému zásahu do čiastkových práv žalobkyne na ochranu osobnosti, najmä do práv žalobkyne na súkromie, česť, vážnosť, dôstojnosť, morálnu a spoločenskú bezúhonnosť, integritu a do práva žalobkyne na rodinný a súkromný život.

IV. Zverejnením prostredníctvom internetu audiovizuálneho záznamu (Video 4), ktoré žalovaná zverejnila dňa 17.2.2024 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom

sídle profilu: J. došlo zo strany žalovanej k neoprávnenému zásahu do čiastkových práv žalobkyne na ochranu osobnosti, najmä do práv žalobkyne na súkromie, česť, vážnosť, dôstojnosť, morálnu a spoločenskú bezúhonnosť, integritu a do práva žalobkyne na rodinný a súkromný život.

V. Zverejnením prostredníctvom internetu príspevku (Prispevok na FB), ktorý žalovaná zverejnila dňa 11.8.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J. došlo zo strany žalovanej k neoprávnenému zásahu do čiastkových práv žalobkyne na ochranu osobnosti, najmä do práv žalobkyne na súkromie, česť, vážnosť, dôstojnosť, morálnu a spoločenskú bezúhonnosť, integritu a do práva žalobkyne na rodinný a súkromný život.

VI. Zverejnením prostredníctvom internetu príspevku (Menovanie zalobcu), v ktorom žalovaná zdieľala príspevok neurochirurga M. F. zo dňa 27.10.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J. došlo zo strany žalovanej k neoprávnenému zásahu do čiastkových práv žalobkyne na ochranu osobnosti, najmä do práv žalobkyne na súkromie, česť, vážnosť, dôstojnosť, morálnu a spoločenskú bezúhonnosť, integritu a do práva žalobkyne na rodinný a súkromný život.

VII. Zverejnením prostredníctvom internetu „Verejnej konverzácie“, ktorú žalovaná viedla na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. zo dňa 30.9.2025 a ktorý sa nachádza na webovom sídle profilu: J. došlo zo strany žalovanej k neoprávnenému zásahu do čiastkových práv žalobkyne na ochranu osobnosti, najmä do práv žalobkyne na súkromie, česť, vážnosť, dôstojnosť, morálnu a spoločenskú bezúhonnosť, integritu a do práva žalobkyne na rodinný a súkromný život.

VIII. Zverejnením prostredníctvom internetu príspevku (Fotka s maloletym), ktorý žalovaná zverejnila dňa 14.11.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J. došlo zo strany žalovanej k neoprávnenému zásahu do čiastkových práv žalobkyne na ochranu osobnosti, najmä do práv žalobkyne na súkromie, česť, vážnosť, dôstojnosť, morálnu a spoločenskú bezúhonnosť, integritu a do práva žalobkyne na rodinný a súkromný život.

IX. Žalovaná je povinná v celom rozsahu odstrániť príspevky, ktoré zverejnila na sociálnej sieti Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J.: a/ príspevok – Prispevok na FB, ktorý žalovaná zverejnila dňa 11.8.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J., b/ príspevok – Menovanie zalobcu, v ktorom žalovaná zdieľala príspevok neurochirurga M. F. zo dňa 27.10.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J., c/ verejnú konverzáciu - „Verejna konverzacia“, ktorú žalovaná viedla na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. dňa 30.9.2025 a ktorý sa nachádza na webovom sídle profilu: J., d/ príspevok – Fotka s maloletym, ktorý žalovaná zverejnila dňa 14.11.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J., a to dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

X. Žalovaná je povinná zaslať doporučene písomný list, ktorý bude žalovanou vlastnoručnej podpísaný a datovaný a v ktorom bude typom písma Georgia a veľkosti písma 11 a to v štandarde formátu Microsoft Word uvedené ospravedlnenie:

„Ospravedlnenie A. B.,

Zverejnením prostredníctvom internetu audiovizuálnych záznamov (Video 1 a Video 2), ktoré som zverejnila dňa 1.11.2025 a dňa 2.11.2025 (Video 3) a príspevkov (Prispevok na FB) zo dňa 11.8.2025 a v októbri 2025 (Menovanie zalobcu) a 14.11.2025 (Fotka s maloletym) a konverzácie zo dňa 30.9.2025 (Verejna konverzacia) na webovom portáli Facebook (N.) prostredníctvom užívateľského profilu I. I. došlo z mojej strany k neoprávnenému zásahu do čiastkových práv A. B. na ochranu osobnosti, najmä do práv žalobkyne na súkromie, česť, vážnosť, dôstojnosť, morálnu a spoločenskú bezúhonnosť, integritu a do jej práva na rodinný a súkromný život.

Týmto som za účelom vlastného prospechu, vedome a cielene A. B. zosmiešňovala, urážala, dehonestovala, neprimerane, nevecne a vulgárne hodnotila jej osobu, jej aktivity a charakter.

Týmto mojim konaním som neprimeraným spôsobom zasiahla do čiastkových A. B. na ochranu osobnosti, najmä do jej práva na súkromie, česť, vážnosť, dôstojnosť, morálnu a spoločenskú bezúhonnosť, integritu a rodinný a súkromný život.

S úctou a pokorou,

I. J.

V _________________ dňa ____________

(vlastnoručný podpis)“

a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

XI. Žalovaná je povinná zdržať sa a upustiť od opätovného zverejňovania, či od opätovného rozširovania akýmkoľvek spôsobom (slovom, písmom, audiozáznamom alebo videozáznamom) na akomkoľvek webovom portáli, či na akejkoľvek verejnej dostupnej sieti, a to či už platenej, či bezodplatnej, či na akejkoľvek verejne dostupnej online platforme, a to či už platenej, či bezodplatnej, ako celok alebo čo i len časti „Videa 1“, ktoré žalovaná pôvodne zverejnila dňa 1.11.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J., a to počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

XII. Žalovaná je povinná zdržať sa a upustiť od opätovného zverejňovania, či od opätovného rozširovania akýmkoľvek spôsobom (slovom, písmom, audiozáznamom alebo videozáznamom) na akomkoľvek webovom portáli, či na akejkoľvek verejnej dostupnej sieti, a to či už platenej, či bezodplatnej, či na akejkoľvek verejne dostupnej online platforme, a to či už platenej, či bezodplatnej, ako celok alebo čo i len časti „Videa 2“, ktoré žalovaná pôvodne zverejnila dňa 1.11.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J., a to počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

XIII. Žalovaná je povinná zdržať sa a upustiť od opätovného zverejňovania, či od opätovného rozširovania akýmkoľvek spôsobom (slovom, písmom, audiozáznamom alebo videozáznamom) na akomkoľvek webovom portáli, či na akejkoľvek verejnej dostupnej sieti, a to či už platenej, či bezodplatnej, či na akejkoľvek verejne dostupnej online platforme, a to či už platenej, či bezodplatnej, ako celok alebo čo i len časti „Videa 3“, ktoré žalovaná pôvodne zverejnila dňa 2.11.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J., a to počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

XIV. Žalovaná je povinná zdržať sa a upustiť od opätovného zverejňovania, či od opätovného rozširovania akýmkoľvek spôsobom (slovom, písmom, audiozáznamom alebo videozáznamom) na akomkoľvek webovom portáli, či na akejkoľvek verejnej dostupnej sieti, a to či už platenej, či bezodplatnej, či na akejkoľvek verejne dostupnej online platforme, a to či už platenej, či bezodplatnej, ako celok alebo čo i len časti „Videa 4“, ktoré žalovaná pôvodne zverejnila dňa 17.2.2024 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J., a to počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

XV. Žalovaná je povinná zdržať sa a upustiť od opätovného zverejňovania, či od opätovného rozširovania akýmkoľvek spôsobom (slovom, písmom, audiozáznamom alebo videozáznamom) na akomkoľvek webovom portáli, či na akejkoľvek verejnej dostupnej sieti, a to či už platenej, či bezodplatnej, či na akejkoľvek verejne dostupnej online platforme, a to či už platenej, či bezodplatnej, ako celok alebo čo i len časti „Prispevok na FB“, ktorý žalovaná pôvodne zverejnila dňa 11.8.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J., a to počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

XVI. Žalovaná je povinná zdržať sa a upustiť od opätovného zverejňovania, či od opätovného rozširovania akýmkoľvek spôsobom (slovom, písmom, audiozáznamom alebo videozáznamom) na

akomkoľvek webovom portáli, či na akejkoľvek verejnej dostupnej sieti, a to či už platenej, či bezodplatnej, či na akejkoľvek verejne dostupnej online platforme, a to či už platenej, či bezodplatnej, ako celok alebo čo i len časti „Menovanie zalobcu“, v ktorom pôvodne žalovaná zdieľala príspevok neurochirurga M. F. zo dňa 27.10.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J., a to počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

XVII. Žalovaná je povinná zdržať sa a upustiť od opätovného zverejňovania, či od opätovného rozširovania akýmkoľvek spôsobom (slovom, písmom, audiozáznamom alebo videozáznamom) na akomkoľvek webovom portáli, či na akejkoľvek verejnej dostupnej sieti, a to či už platenej, či bezodplatnej, či na akejkoľvek verejne dostupnej online platforme, a to či už platenej, či bezodplatnej, ako celok alebo čo i len časti „Verejna konverzacia“, pôvodne zo dňa 30.9.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J., a to počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

XVIII. Žalovaná je povinná zdržať sa a upustiť od opätovného zverejňovania, či od opätovného rozširovania akýmkoľvek spôsobom (slovom, písmom, audiozáznamom alebo videozáznamom) na akomkoľvek webovom portáli, či na akejkoľvek verejnej dostupnej sieti, a to či už platenej, či bezodplatnej, či na akejkoľvek verejne dostupnej online platforme, a to či už platenej, či bezodplatnej, ako celok alebo čo i len časti „Fotka s maloletym“, ktorú žalovaná pôvodne zverejnila dňa 14.11.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J., a to počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

XIX. Žalovaná je povinná zaplatiť k rukám žalobkyne titulom primeraného finančného zadosťučinenia v peniazoch sumu vo výške 1 000 € odo dňa, ktorý nasleduje po dni, kedy bola žalovanému doručená žaloba, až do dňa úplného zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je matkou maloletého syna O. A., nar. XX.X.XXXX, pričom s bývalým partnerom (otcom dieťaťa) je v súdnom konaní o úpravu rodičovských práv a povinností vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. . Súd vo veci rozhodol rozsudkom z 25.4.2025 sp. zn. , ktorým zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého a zaplatiť už zročné výživné a upravil styk otca s maloletým. Proti rozsudku bolo podané odvolanie a toho času je súdne konanie vedené na Krajskom súde v Trnave. Žalobkyni je známe, že otec maloletého žije v spoločnej domácnosti so žalovanou, ktorá jej jeho matkou a starou matkou maloletého. Žalovaná však dlhodobo aj toho času aktívne zasahuje do prebiehajúceho súdneho konania, zverejňuje podrobnosti o veci na sociálnych sieťach (Facebook) a šíri informácie o maloletom vrátane jeho mena, videozáznamov a fotografií. Táto osoba, ktorá nie je účastníkom prebiehajúceho konania o úprave styku, sa opakovane verejne vyjadruje o žalobkyni ako o matke maloletého hanlivým spôsobom, hoci ju priamo nemenuje, no z obsahu jej vyjadrení je zrejmé a nesporné, že sa jedná o žalobkyňu. Videá, ktoré žalovaná zverejňuje, majú desiatky až stovky zhliadnutí a žalovaná ich zverejňuje verejne, pričom má toho času viac ako 2 300 sledovateľov. Z verejne dostupného obsahu, ktorý žalobkyňa predkladá na nosiči dát, vyplýva, že tieto vyjadrenia sú často emocionálne, neprimerané, pričom žalovaná komentuje priebeh konania, spochybňuje rozhodnutia súdov a útočí na žalobkyňu. Toto konanie je v rozpore s a nasl. , ako aj s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Starú matku (žalovanú) nemožno úplne vylúčiť zo života maloletého, avšak nemožno ani akceptovať stav, kedy zdieľa a verejne komentuje prebiehajúce súdne konanie a zosmiešňuje či spochybňuje žalobkyňu na sociálnych sieťach. V týchto svojich vystúpeniach hanlivo označuje žalobkyňu, spochybňuje prácu súdu, kolízneho opatrovníka aj orgánov sociálnoprávnej ochrany, pričom to robí verejne, na sociálnej sieti Facebook – pred stovkami až tisíckami sledovateľov. Takéto správanie napĺňa znaky zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne podľa a nasl. , ako aj porušenie povinnosti rešpektovať dôvernosť konania o maloletom.

3. Žalobkyňa predložila súdu dôkaz označený ako „Video 1“ – verejný videozáznam zo sociálnej siete Facebook, uverejnený žalovanou pod názvom profilu I. I. dňa 1.11.2025. Z jeho obsahu vyplýva, že žalovaná sa v rámci svojho verejného vystúpenia prihovára sledovateľom a komentuje prebiehajúce konanie o maloletého. Konkrétne uvádza, že „matka tvrdí, že maloletý sa bojí otca“, pričom vzápätí toto tvrdenie označuje za nepravdivé a naznačuje, že matka tieto informácie údajne účelovo šíri. Týmto verejným vyjadrením prezentuje subjektívne a nepravdivé hodnotenia týkajúce sa správania a postojov matky v prebiehajúcom konaní o maloletého, čím ju neoprávnene vykresľuje ako osobu, ktorá

manipuluje dieťa a bráni jeho kontaktu s otcom bezdôvodne. Zároveň tým zasahuje do jej osobnej cti, dôstojnosti a do rodičovskej autority, keďže tieto vyjadrenia sa týkajúc citlivej sféry výkonu rodičovských práv a povinností a sú prezentované verejne – prostredníctvom sociálnej siete s počtom sledovateľov presahujúcim dve tisícky osôb. Tento dôkaz preukazuje, že žalovaná neoprávnene šíri nepravdivé informácie o matke a jej vzťahu k maloletému, vytvára vo verejnosti skreslený obraz o osobnosti matky, čím poškodzuje jej spoločenskú reputáciu. Tento dôkaz žalovaná už zmazala a nenachádza sa na jej facebookovom profile, avšak je zrejmé, aj z nižšie uvedených dôkazov, že tam bol dostatočne dlhý čas na to, aby pokrivil mienku o žalobkyni v očiach verejnosti. Žalovaná svoje príspevky nechala zverejnené vždy minimálne dva dni a následne ich zmazala, čo však žalobkyni toho času už nepomôže, keďže žalovaná takto koná zjavne opakovane a systematicky.

4. Dôkaz označený ako „Video 2“ – verejný videozáznam zo sociálnej siete Facebook uverejnený žalovanou pod názvom profilu I. I. dňa 1.11.2025. Z tohto videozáznamu a sprievodnej diskusie v komentároch vyplýva, že žalovaná vo svojom verejnom príspevku zverejnenom na sociálnej sieti Facebook opätovne komentuje prebiehajúce konanie o maloletého, pričom priamo uvádza, že matka údajne neumožňuje styk otca s maloletým dieťaťom ani s ostatnými príbuznými, a že sa „úmyselne vyhýba“ stretnutiam a v určené dni „nie je doma“. Tieto tvrdenia sú nepravdivé a nepreukázané, pričom ich žalovaný prezentuje ako fakty, čím zjavne poškodzuje povesť matky. Z komentárov pod videom je zrejmé, že obsah príspevku žalovanej umožňuje verejnosti jednoznačne identifikovať matku a otca maloletého, keďže v diskusii sa objavuje komentár tretej osoby, ktorá píše, že „Tvoj syn má právo na dieťa.“ Z toho je zrejmé, že verejnosť chápe, o koho ide, a teda žalovaná identifikovateľne hovorí o konkrétnych osobách. Okrem toho žalovaná zosmiešňuje matku a naráža na jej zamestnanie, čím zasahuje do jej profesijnej cti a povesti, verejne číta časti vyjadrení matky zo spisu, ktoré nie sú určené na zverejnenie a sú chránené procesnou dôvernosťou a vo videu tvrdí, že matka v konaní klame, čím ju obviňuje z nepravdivých tvrdení pred súdom. Žalovaná sa zároveň vyjadruje aj o konajúcej sudkyni, ktorú označuje za zaujatú a naznačuje, že rozhodla nespravodlivo. Takéto výroky predstavujú neoprávnené spochybňovanie nezávislosti súdu a zároveň zosilňujú zásah do práv matky, pretože v kontexte týchto vyjadrení sa verejnosti podsúva obraz, že matka uspela v konaní len vďaka údajne neobjektívnemu postupu súdu. Takto prezentovaný obsah videa a komentárov má za následok diskreditáciu matky v očiach verejnosti, znevažovanie jej rodičovskej a profesijnej integrity, porušenie zásady dôvernosti konania o maloletých a narušenie autority súdu ako nezávislého orgánu ochrany práv. Nepravdivé, znevažujúce a zosmiešňujúce tvrdenia o žalobkyni majú charakter neoprávneného zásahu do jej cti, dôstojnosti, súkromia a profesijnej povesti podľa a nasl. . Tento dôkaz žalovaná už zmazala a nenachádza sa na jej facebookovom profile, avšak je zrejmé, aj z nižšie uvedených dôkazov, že tam bol dostatočne dlhý čas na to, aby pokrivil mienku o žalobkyni v očiach verejnosti. Žalovaná svoje príspevky nechala zverejnené vždy minimálne dva dni a následne ich zmazala, čo však žalobkyni toho času už nepomôže, keďže žalovaná takto koná zjavne opakovane a systematicky.

5. Dôkaz označený ako „Video 3“ - videozáznam zo sociálnej siete Facebook uverejnený žalovanou pod názvom profilu I. I. dňa 2.11.2025. Z tohto videozáznamu vyplýva, že žalovaná v ňom explicitne uvádza meno maloletého dieťaťa – O., čím priamo odhaľuje jeho identitu širokej verejnosti. Ďalej žalovaná cituje z denníka žalobkyne a uvádza výroky, ktoré údajne pochádzajú od maloletého O. a jeho matky, pričom ich následne verejne komentuje a hodnotí. Tieto informácie sú evidentne súkromnej povahy a pochádzajú z dôverných písomností, ktoré nie sú určené na zverejnenie a ktoré zrejme tvoria súčasť spisového materiálu v konaní o maloletého. Žalovaná vo videu taktiež tvrdí, že matka dieťaťu nevarila, matka maloletého facká, matka porušuje zákon ako sa len dá (citát z videa), pričom tieto tvrdenia sú nepravdivé, nepreukázané a hrubo znevažujúce. Ide o závažné zásahy do cti, dôstojnosti a povesti matky, pretože ju verejne vykresľujú ako agresívnu, nezodpovednú a neschopnú matku, ktorá zanedbáva starostlivosť o vlastné dieťa a dopúšťa sa protiprávneho konania. Tieto nepravdivé tvrdenia sú spôsobilé privodiť matke značnú ujmu – osobnú, spoločenskú aj profesijnú – keďže žalovaná ich zverejňuje vo verejnom priestore, kde má viac ako 2 000 sledovateľov, čím sa tieto informácie šíria medzi širokou verejnosťou. Matka je pritom schopná preukázať nepravdivosť týchto výrokov, a to aj prostredníctvom nahrávky, na ktorej je zachytený jej rozhovor s maloletým, dokazujúci, že k žiadnemu fyzickému útoku nedošlo a že medzi nimi panuje bežný, láskavý a rešpektujúci vzťah. Tento dôkaz žalovaná už zmazala a nenachádza sa na jej facebookovom profile, avšak je zrejmé, aj z nižšie uvedených dôkazov, že tam bol dostatočne dlhý čas na to, aby pokrivil mienku o žalobkyni v očiach verejnosti. Žalovaná svoje príspevky nechala zverejnené vždy minimálne dva dni a následne

ich zmazala, čo však žalobkyni toho času už nepomôže, keďže žalovaná takto koná zjavne opakovane a systematicky.

6. Dôkaz označený ako „Príspevok na FB“ – verejný príspevok žalovanej na sociálnej sieti Facebook, uverejnený žalovanou pod názvom profilu I. I. dňa 11.8.2025. Žalovaná v tomto príspevku uvádza: „Je smutné, že narcistickej matke skočili na lep vzdelaní ľudia, čo majú za sebou školy, ale realita je úplne iná. Oklamú súdy, sociálne pracovníčky, ale my, čo sme tým prešli, vidíme, počujeme.“ Pod týmto textom sa nachádza ilustračný obrázok znázorňujúci ženu a muža v konflikte, kde žena kričí a pôsobí agresívne, zatiaľ čo ruka zhora akoby zasahovala do situácie. Tento príspevok je verejne dostupný, nie je obmedzený na uzavretý okruh osôb, a teda si ho môže pozrieť ktokoľvek. V kontexte všetkých predchádzajúcich príspevkov žalovanej a jej verejných vystúpení, ktoré konkrétne smerujú proti matke maloletého dieťaťa, je zjavné, že aj tento status sa jednoznačne vzťahuje na žalobkyňu. Použitie označenia „narcistická matka“ je hrubo urážlivé a difamačné, pretože ide o psychologickú diagnózu či označenie, ktoré žalovaná nie je oprávnená používať a ktorým žalobkyňu ako matku znevažuje pred verejnosťou ako osobu psychicky narušenú a manipulatívnu. Žalovaná týmto príspevkom zasahuje do cti, ľudskej dôstojnosti a dobrej povesti matky, podsúva verejnosti nepravdivé tvrdenia, že matka klame súdy a úrady, spochybňuje nestrannosť orgánov štátnej moci, keď tvrdí, že súdy a sociálne pracovníčky „skočili na lep“ a súčasne sa snaží vytvoriť o matke obraz manipulatívnej a nebezpečnej osoby, čím ohrozuje jej spoločenské postavenie a profesijnú reputáciu. Zobrazená grafika (obrázok hádky medzi mužom a ženou) navyše zohľadňuje dehonestujúci charakter príspevku, pretože vizuálne podporuje tvrdenie, že matka je agresorom v partnerskom konflikte. Tento dôkaz jednoznačne preukazuje, že žalovaná verejne a opakovane šíri o žalobkyni difamačné tvrdenia, ktoré sú nepravdivé, neprimerané a zjavne zasahujú do jej osobnostných práv. Zároveň ide o ďalší z radu príspevkov, ktoré dokazujú systematický a dlhodobý charakter zásahov žalovanej, smerujúcich k poškodeniu dobrého mena matky a k vyvolaniu negatívneho obrazu o nej v očiach verejnosti a úradov. Takýto príspevok je dôkazom, že zásah žalovanej prekračuje hranice slobody prejavu a má šikanózny charakter, ktorého cieľom je poškodiť matku osobne, spoločensky aj profesijne. Tento dôkaz žalovaná nezmazala a stále sa nachádza na facebookovom profile, čo žalobkyňa preukazuje screenshotom s dátumom 14.11.2025.

7. Dôkaz označený ako „Video 4“ – verejný príspevok žalovanej na sociálnej sieti Facebook uverejnený pod názvom profilu I. I. dňa 17.2.2024 v „príbehu“ žalovanej. Žalovaná zverejnila „príbeh“, v ktorom tancuje spolu s maloletým bez súhlasu matky, ktorú verejne napáda príspevkami. Tento dôkaz sa už nenachádza na jej facebookovom profile, avšak je zrejmé, aj z nižšie uvedených dôkazov, že tam bol dostatočne dlhý čas na to, aby ho videl dostatočný počet sledovateľov.

8. Dôkaz označený ako „Nahravka matky a maloleteho“ – nahrávka, v ktorej žalobkyňa preukazuje nepravdivosť výrokov žalovanej o tom, ako maloletého facká, a to aj prostredníctvom nahrávky, na ktorej je zachytený jej rozhovor s maloletým, dokazujúci, že k žiadnemu fyzickému útoku nedošlo a že medzi nimi panuje bežný, láskavý a rešpektujúci vzťah.

9. Dôkaz označený ako „Profil zalovaneho na FB“ – žalovaná vystupuje na sociálnej sieti Facebook pod verejným menom „I. I.“, pričom jej profil je verejne prístupný a disponuje viac ako 2 300 sledovateľmi. Obsahuje viaceré verejné príspevky, fotografie a videá, ktoré sú voľne dostupné širokej verejnosti, teda bez akéhokoľvek obmedzenia na okruh priateľov. Žalovaná sa v rámci týchto príspevkov opakovane a identifikovateľne vyjadruje k prebiehajúcemu súdnemu konaniu o maloletého O., ako aj k osobe jej matky – žalobkyni, pričom tieto vyjadrenia obsahujú nepravdivé, znevažujúce a urážlivé tvrdenia. Z formy prezentácie jej profilu je zrejmé, že žalovaná využíva sociálnu sieť ako verejnú platformu s výrazným dosahom. Sama žalovaná profil vedie v duchu osobnej identity s náboženským podtónom „Som Božie dieťa a som milovaná. AMEN“, čo jej verejným prejavom dodáva zdanie dôveryhodnosti a morálneho presvedčenia. O to nebezpečnejšie pôsobia jej následné príspevky, v ktorých osočuje, hodnotí a znevažuje žalobkyňu, čím zneužíva dôveru svojich sledovateľov na šírenie nepravdivých a manipulatívnych informácií.

10. Dôkaz označený ako „Ziadost matky 1-4“. Dlhodobé písomné žiadosti matky, aby žalovaná prestala zverejňovať dieťa a zasahovať do jej súkromia. Žalobkyňa preukazuje, že žalovaná bola opakovane, dlhodobo (aj ústne) a jednoznačne upozornená, že nemá zverejňovať maloletého na sociálnych sieťach, nemá o malom ani o matke hovoriť verejne, nemá do svojich náboženských či osobných prezentácií zaťahovať maloletého, nemá šíriť akékoľvek informácie o ich rodinnom a súdnom konaní, nemá

verejne komentovať výchovu maloletého, nemá šíriť akékoľvek informácie o ich rodinnom a súdnom konaní, nemá verejne komentovať výchovu maloletého, nemá komentovať osobu matky. Napriek týmto jednoznačným žiadostiam, žalovaná v protiprávnom konaní pokračuje dodnes. Z poskytnutých správ a z dlhodobého konania žalovanej je zrejmé, že žalovaná vedela, že si matka nepraje zverejňovanie, žalovaná bola na to písomne upozornená, žalovaná potvrdila, že to akceptuje, žalovaná však naďalej porušuje práva matky aj maloletého, žalovaná vedome pokračuje v zásahoch do súkromia, rodinného života a osobnostných práv matky aj dieťaťa.

11. Dôkaz označený ako „Menovanie zalobcu“. Priame označenie matky menom „A.“ vo verejnom príspevku, v ktorom zdieľa príspevok neuropsychológa zo dňa 27.10.2025. Stará matka zverejnila na svojom verejnom facebookovom profile príspevok, v ktorom matku priamo menovite označuje nasledovne: „pre TEBA A., nie len keď si potrebovala strážiť dieťa, keď si popri rodičovskej dovolenke privyrábala „opatrovaním“...“. Príspevok je verejný, dostupný všetkým 2 300 sledovateľom a neobmedzenému online publiku. Tento obsah predstavuje: priame označenie žalobkyne menom, zosmiešňovanie a hanlivé komentovanie jej osobného života, naznačovanie morálneho zlyhania, znevažovanie jej starostlivosti o dieťa, zverejňovanie nepravdivých tvrdení, zásah do občianskej cti, dobrej povesti, súkromia a rodinného života. Týmto príspevkom zaniká akýkoľvek argument žalovanej, že „o matke nehovorila“ alebo že „ju nemyslela“. Ide o explicitné, adresné pomenovanie matky, čím je identifikácia žalobkyne nielen možná, ale jednoznačná. Tento príspevok sám o sebe zakladá: 1/ neoprávnený zásah do osobnostných práv, najmä do práva na občiansku česť, dôstojnosť, súkromný a rodinný život, dobrú povesť, 2/ objektívnu zodpovednosť žalovanej, bez potreby dokazovať zavinenie, pretože obsah je verejne zdieľaný, znevažuje matku pred širokou verejnosťou, zasahuje aj maloletého nepriamym dopadom, 3/ vznik ujmy, ktorá sa prejavuje narušením povesti matky, psychickou ujmou, zásahom do integrity rodinných vzťahov, vystavením matky hanbe pred komunitou (bývalý partner, susedia, kolegovia, rodičia detí v škôlke). Tento dôkaz žalovaná nezmazala a stále sa nachádza na jej facebookovom profile, čo žalobkyňa preukazuje screenshotom s dátumom 14.11.2025.

12. Dôkaz označený ako „Dosah videi zalovanej“. Veľký dosah videí žalovanej na sociálnych sieťach. Z priloženého screenshotu vyplýva, že žalovaná I. I. pravidelne vysiela verejné livestreamy na Facebooku. Konkrétne predmetné video z 3.11.2024 má 1 400 pozretí, verejné nastavenie viditeľnosti (ikona zemegule), komentáre a interakcie, ktoré ukazujú aktívne zapájanie verejnosti, profil s 2 300 sledovateľmi, ktorý obsah okamžite vidia. Tento údaj dokazuje, že: 1/ dosah jej tvrdení je masívny – nejde o súkromnú komunikáciu ani malý okruh osôb, video má 1 400 zhliadnutí, čo predstavuje reálny zásah do povesti žalobkyne pred stovkami až tisíckami ľudí, 2/ zásah do osobnostných práv je objektívne intenzívny, keď žalovaná verejne rozoberá súdny spor, súdne spisy, postup súdu, údajné konanie matky, osobný život matky a maloletého a toto všetko vidia stovky až tisíce ľudí, vzniká mimoriadne silný zásah do súkromia, ľudskej dôstojnosti, cti a dobrej povesti rodinného života žalobkyne, 3/ verejnosť vie identifikovať matku aj maloletého, a to aj v spojitosti s ostatnými dôkazmi priamym pomenovaním „A.“, menovaním maloletého „O.“, opisovaním matkinho života, zverejňovaním fotografií maloletého, hodnotiacimi a hanlivými tvrdeniami, sa potvrdzuje, že tieto videá umožňujú širokému publiku matku jasne identifikovať, 4/ verejný rozsah zvyšuje mieru ujmy, 5/ potvrdenie potreby neodkladného opatrenia – údaje o počte zhliadnutí dokazujú aj bezprostrednú naliehavosť, pretože obsah sa šíri v reálnom čase, žalovaná pokračuje opakovane, ide o verejné vysielania, dopady na maloletého narastajú, matka si neželá, aby bol maloletý vôbec zverejňovaný (čo dokazujú správy od 2023). Tento dôkaz žalovaná už zmazala a nenachádza sa na jej facebookovom profile, avšak je zrejmé, aj z nižšie uvedených dôkazov, že tam bol dostatočne dlhý čas na to, aby pokrivil mienku o žalobkyni v očiach verejnosti. Žalovaná svoje príspevky nechala zverejnené vždy minimálne dva dni a následne ich zmazala, čo však žalobkyni toho času už nepomôže, keďže žalovaná takto koná zjavne opakovane a systematicky.

13. Dôkaz označený ako „Verejna konverzacia“. Ide o verejnú konverzáciu žalovanej s jeho sledovateľmi – šírenie nepravdivých a mimoriadne hanlivých tvrdení o matke. Z uvedeného screenshotu je zrejmé, že žalovaná dňa 30.9.2024 v rámci verejne prístupného príspevku na Facebooku viedol verejnú konverzáciu so sledovateľmi o žalobkyni. Žalovaná zverejňuje hanlivé tvrdenia o matke maloletého dieťaťa pred širokou verejnosťou. V odpovedi na komentár užívateľa G. P. žalovaná verejne uvádza, že: „Dnešnej dobe je normálne keď matka ponúka svoje telo za peniaze...“ „keď tieto veci preukážeš súdu...“ „v spise napíšu, že otec podhodil fotografie úmyselne“ „je to odvádzanie pozornosti od skutkov“ „je to porušovanie práv a ochrana dieťaťa!!!“ Takéto tvrdenia jasne vyvolávajú dojem, že matka žije „nemravným spôsobom“, sugerujú, že matka vykonáva platené sexuálne služby, naznačujú, že

matka porušuje práva dieťaťa, vykresľujú matku ako niekoho, kto manipuluje dôkazmi alebo klame, zasahujú do jej cti, dôstojnosti a povesti v najzávažnejšej možnej forme. Aj keď žalovaná nepomenuje matku priamo celým menom, v kontexte profilu, ostatných videí, príspevkov a skutočnosti, že opakovanej uvádza jej meno A., je identifikácia bez akýchkoľvek pochybností možná. Obvinenia tohto typu patria k najzávažnejším zásahom: sú hanlivé, hrubo dehonestujúce, nepravdivé, šírené verejne, zasahujú do ľudskej dôstojnosti, týkajú sa morálneho profilu matky. Takéto tvrdenia môžu mať dopad aj na jej pracovné a sociálne vzťahy a sú plne spôsobilé zasiahnuť jej osobnostné práva vo vysokom rozsahu. Žalovaná teda verejným spôsobom, v diskusii pod svojim príspevkom, šíri tvrdenia, ktoré matku vykresľujú ako osobu žijúcu „nemravným spôsobom“, „ponúkajúcu svoje telo za peniaze“, a to v kontexte konania o maloletého dieťaťa. Ide o tvrdenia mimoriadne hanlivé, nepravdivé a spôsobilé hrubo znížiť vážnosť matky v spoločnosti. Diskusia je verejná a dostupná tisícom osôb, pričom žalovaná má 2 300 sledovateľov. Tieto tvrdenia sa šíria masívne a intenzívne zasahujú do osobnostných práv matky. Preto žalobkyňa žiada o priznanie primeraného zadosťučinenia a vydanie neodkladného opatrenia na okamžité zastavenie verejného šírenia týchto útokov. Tento dôkaz žalovaná nezmazala a stále sa nachádza na facebookovom profile žalovanej.

14. Dôkaz označený ako „Lekarska sprava“. Odborná konzultácia matky pre psychickú záťaž spôsobenú konaním žalovanej. Matka predkladá ambulantnú správu z psychiatrickej ambulancie Nemocnice Q. zo dňa 6.11.2025, z ktorej vyplýva, že vyhľadala odbornú pomoc z dôvodu dlhodobo stupňujúcej sa psychickej záťaže, táto záťaž vzniká výlučne v súvislosti so správaním žalovanej na sociálnych sieťach, v správe sa uvádza, že matka situáciu konzultovala s odborníkom.

15. Dôkaz označený ako „G. 1-9“. Z predložených správ medzi D. G. a matkou jednoznačne vyplýva viacero zásadných skutočností. Stará matka rozposiela cudzej osobe intímne fotografie, pričom tvrdí, že ide o matku dieťaťa. D. v konverzácii opakovane uvádza, že jej I. poslala fotografie, o ktorých tvrdila, že na nich má byť matka. Týmto konaní stará matka úmyselne poškodzuje jej dobré meno v okolí, zasahuje priamo do jej ľudskej dôstojnosti a cti a koná tak voči tretím osobám, čo výrazne zvyšuje jej spoločenskú škodlivosť. Stará matka cielene navodzuje dojem, že matka „robí nepekné veci“, žije nemravne, alebo je opäť s bývalým partnerom. D. G. uvádza, že jej žalovaná písala: „či si s Q. že mám ho varovať že robíš nepekné veci“ a zároveň jej poslala sporné fotografie. Ide o klasický prípad šírenia nepravdivých údajov, difamácie a zásahu do občianskej cti. Cieľom bolo vykresliť matku ako ženu ľahkých mravov, čo je najzásadnejší zásah do osobnostných práv, aký je možno v sociálnom prostredí vykonať. Konanie starej matky má jasný motív – očierňovať matku aj v kontexte starostlivosti o dieťa. V konverzáciách sa spomínajú aj: obviňovania z týrania dieťaťa, tvrdenia, že dieťa nechce byť s matkou, nepravdivé informácie o starostlivosti, bývalých vzťahoch a podobne. Stará matka systematicky šírila medzi tretie osoby erotické fotografie cudzej ženy a tvrdila, že ide o matku. Týmto konaním minimálne od júla 2023 hrubo zasahuje do jej dobrého mena, cti a ľudskej dôstojnosti. Útoky majú pokračovací charakter – navádzanie, obťažovanie, fabulácie o osobnom živote, šírenie difamujúcich tvrdení. Konanie starej matky viedlo matku až k vyhľadaniu odbornej psychologickej podpory.

16. Dôkaz označený ako „Zivnost 1-2“. Žalobkyňa k žalobe priložila aj osvedčenie o živnostenskom oprávnení a rozhodnutie daňového úradu preukazujúce, že matka má riadne zaregistrovanú živnosť a pôsobí ako osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť. Tieto dokumenty slúžia ako formálny dôkaz o tom, že matka je riadne podnikajúca osoba a má legálne zdroje príjmov. Je to dôležité najmä v kontexte tvrdení starej matky, ktorá sa opakovane pokúšala neprávom naznačovať alebo vytvárať dojem, že matka žije nemravným spôsobom alebo „ponúka svoje telo za peniaze“, čo je nepravdivé, nedôvodné a preukázateľne poškodzujúce tvrdenie. Poukazuje to tiež na účelovosť a zlovôľu týchto útokov, keďže napriek tomu, že matka má riadne podnikanie, stará matky rozosiela iným osobám jej kompromitujúce fotografie (kde matka ani nie je), čím cielene poškodzuje jej povesť.

17. Dôkaz označený ako „Aktualne 1-4“. Ide o screenshot príspevkov (Prispevok na FB, Menovanie zalobcu, Verejna konverzacia, Fotka s maloletym), ktoré sú dňa 14.11.2025 stále zverejnené na profile žalovanej.

18. Dôkaz označený ako „Fotka s maloletym“. Žalobkyňa zároveň poukazuje na ďalší dôkaz o pokračujúcom zásahu žalovanej do jej osobnostných práv a práv maloletého syna, keď žalovaná dňa 14.11.2025 opätovne zverejnila nový príspevok na sociálnej sieti Facebook, v ktorom vytvára nepravdivý obraz, ako by žalobkyňa bránila styku maloletého so svojim otcom alebo dokonca „vôbec

nikdy nedávala dieťa otcovi“. Toto tvrdenie žalovanej je účelové a objektívne spôsobilé poškodiť česť a povesť žalobkyne, pretože žalobkyňa mala vždy záujem o to, aby si maloletý budoval vzťah aj s otcom, ale z dôvodu súčasnej situácie, kedy stará matka podáva na matku trestné oznámenia, manipuluje maloletého, aby tvrdil, že ho matka „facká“, sa matka rozhodla počkať na právoplatné rozhodnutie súdu o určení styku s otcom a to z dôvodu najlepšieho záujmu maloletého. Žalovaná vedome skresľuje realitu a vyvoláva u verejnosti dojem, že žalobkyňa porušuje zákon, bráni akémukoľvek styku. Takéto konanie je spôsobilé vyvolať negatívne reakcie verejnosti, znižovať vážnosť žalobkyne a zasahuje aj do prebiehajúceho súdneho konania o maloleté dieťa. Tento príspevok je ďalším pokračovaním dlhodobej série zásahov, dokazuje, že žalovaná koná úmyselne, dokazuje, že žalovaná doteraz v zásahoch neprestala, preukazuje nutnosť, aby súd vyhovel návrhu žalobkyne a priznal zákaz zásahov, príkaz odstrániť existujúce videá/príspevok, primerané finančné zadosťučinenie a vyhovel návrhu na neodkladné opatrenie.

19. Žalovaná síce vo svojich verejných vystúpeniach explicitne nespomína meno žalobkyne, avšak z obsahu a kontextu jej vyjadrení je nepochybné, že sa vzťahujú práve na žalobkyňu. Žalovaná hovorí o „matke dieťaťa“, uvádza podrobnosti o priebehu konania pred súdom v Malackách, opisuje rozhodnutia kolíznej opatrovníčky, ktorú aj menuje a okolnosti týkajúce sa výchovy maloletého. Tieto údaje v spojení s menom dieťaťa, ktoré žalovaná opakovane uvádza a zverejňuje spolu s jeho fotografiami a videami, umožňujú bežnému divákovi jednoznačne identifikovať, že hovorí o žalobkyni. Takéto konanie spĺňa znaky neoprávneného zásahu aj vtedy, ak dotknutá osoba nie je menovite označená, ale z okolností prípadu vyplýva, že ide o ňu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). V danom prípade žalovaná hovorí o priebehu rodinného sporu, ktorý je známy širokému okruhu osôb v ich meste, pričom viacerí sledujúci v komentároch reagujú priamo na situáciu žalobkyne, čím sa potvrdzuje, že identifikácia je zjavná. Takéto konanie má rovnaký účinok, ako keby bola žalobkyňa menovite označená – poškodzuje jej občiansku česť, súkromie, profesionálnu reputáciu a zároveň narúša psychickú pohodu a rodinný život maloletého. Spôsob, forma a obsah, akým žalovaná vystupuje na sociálnych sieťach a teda priamo uvedené tvrdenia je nutné považovať za nepravdivé, nakoľko objektívne neexistuje dôkaz o opaku, resp. dôkaz o pravdivosti tohto tvrdenia. Takéto výstupy žalovanej spôsobujú závažnú ujmu na osobnostných právach žalobkyne, ako aj blízkej rodiny žalobkyne (právo na ochranu občianskej a profesijnej cti, dôstojnosti, vážnosti, morálnej a osobnostnej integrity žalobkyne a do práva na ochranu dobrého mena) neoprávneným zásahom žalovanej. Žalobkyňa je slušný, pracujúci človek, slobodná matka, a preto takéto príspevky žalovanej silno flagrantne negatívnym spôsobom protiprávnej zasiahli do vyššie označených čiastkových osobnostných práv žalobkyne, čím spôsobili značnú ujmu v jej spoločenskom, pracovnom, profesijnom, rodinnom a ko aj súkromnom živote a spôsobili aj zásah do rokmi budovaného dobrého mena žalobkyne. Vzhľadom na zjavne difamačné skutkové tvrdenia a nevecnú a neobjektívnu kritiku s výlučne difamačne ladeným kontextom voči žalobkyni, obsiahnutú v príspevkoch, je nutné uprednostniť ochranu práva na ochranu osobnosti oproti ustupujúcej slobode prejavu žalovanej, ktorý zjavne presiahol limity práva na slobodu slova, de iure neprejde ani testom proporcionality a nikdy nenaplní kritérium vecnej, objektívnej a nie difamačnej kritiky, tak ako to vyžaduje v spojení s . Žalobkyňa má za to, že v posudzovanom prípade boli splnené predpoklady zodpovednosti žalovanej za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do jej osobnostných práv, a to 1/ existencia protiprávneho zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu žalobkyne spočívajúcu v porušení alebo ohrození jej osobnostných práv chránených ustanovením , 2/ neoprávnený (protiprávny) charakter zásahu, 3/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym zásahom a vzniknutou ujmou. Žalobkyňa si popri ostatných nárok uplatnila aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v symbolickej výške 1 000 €. Žalobkyňa je toho názoru, že vzhľadom na intenzívny zásah by mohla požadovať niekoľkokrát vyššiu sumu, avšak jej cieľom nie je na žalovanej zarobiť peniaze, ide jej predovšetkým o to, aby s týmto konaním voči nej konečne prestala, pričom túto sumu žiada preto, lebo z konania žalovanej v minulosti je veľmi pravdepodobné, že iná sankcia ako aj finančná, žalovanú neodradí od pokračovania v konaní voči nej, a preto verí, že náhrada nemajetkovej ujmy bude mať dostatočný preventívno- sankčný efekt na žalovanú, aj keď iba v takejto výške.

20. Súčasťou žaloby je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť v celom rozsahu odstrániť príspevky, ktoré žalovaná zverejnila na sociálnej sieti Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J.: a/ Príspevok – Príspevok na FB, ktorý žalovaná zverejnila dňa 11.8.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I., ktorý sa nachádza na webovom sídle profilu: J.,

b/ Príspevok – Menovanie zalobcu, v ktorom žalovaná zdieľala príspevok neurochirurga M. F. zo dňa 27.10.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I., ktorý sa nachádza na webovom sídle profilu: J., c/ Verejnú konverzáciu – „Verejna konverzacia“, ktorú žalovaná viedla na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. dňa 30.9.2025 a ktorá sa nachádza na webovom sídle profilu: J., d/ Prispevok – Fotka s maloletym, ktorý žalovaná zverejnila dňa 14.11.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I., ktorý sa nachádza na webovom sídle profilu: J., a to počnúc dňom doručenia tohto uznesenia až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

21. Žalobkyňa v návrhu uvádza, že v prípade, ak súd neupraví dočasne vzťah medzi stranami sporu tak, že žalovanej dočasne zakáže zasahovať do práva na jej ochranu osobnosti, môže byť do tohto jej práva ešte viac zasiahnuté a odstránenie tohto závadného stavu sťažené až znemožnené, a to aj napriek prípadnému vydaniu meritórneho súdneho rozhodnutia v jej prospech. V kontexte skutkových okolností uvedených v žalobe a súvisiacej právnej a vecnej argumentácie uvedenej vyššie, je zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovanou existuje sporná otázka týkajúca sa žalobkyňou tvrdeného protiprávneho zásahu do jej práva na ochranu osobnosti zo strany žalovanej, a teda de facto medzi žalobkyňou a žalovanou existuje právny vzťah erga omnes, ktorého obsahom a predmetom je vyvodenie právnej zodpovednosti voči žalovanej titulom protiprávneho zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne zo strany žalovanej skrz inkriminované príspevky, a ktorý je potrebné na základe nariadenia neodkladného opatrenia dočasne bezodkladne tunajším súdom upraviť. Nariadením neodkladného opatrenia by sa zabezpečilo, aby nedošlo k ešte výraznejšiemu poškodeniu osobnostných práv žalobkyne, a teda prehlbovaniu negatívneho stavu spôsobeného vydaním a zverejnením príspevkov. Nariadenie neodkladného opatrenia má objektívne spôsobilosť docieliť to, aby žalovaná nepokračovala do doby rozhodnutia o merite veci v konaní, v činnosti, ktorá výrazným spôsobom zasahuje do práva na ochranu osobnosti. Z povahy veci je zrejmé, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery medzi stranami sporu len na nevyhnutné obdobie, t.j. len na dobu do času právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým dôjde k jednoznačnému nastoleniu právnej istoty medzi žalobkyňou a žalovanou. Žalobkyňa má za to, že na podklade predloženej právnej, vecnej a skutkovej argumentácie okolností vo veci samej, je zrejmé, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko osvedčila naliehavosť dôvodnosti a neodkladnosti úpravy pomerov strán sporu.

22. V podaní doručenom súdu dňa 11.12.2025 žalobkyňa uviedla, že dopĺňa svoju žalobu o ochranu osobnosti, keďže po jej podaní došlo k mimoriadne závažnej udalosti. Uviedla, že dňa 11.12.2025 sa žalovaná bez akéhokoľvek ohlásenia dostavila k bytovému domu, v ktorom žalobkyňa žije spolu s maloletým synom, pričom sa agresívne a nátlakovo domáhala vydania dieťaťa. Maloletý bol v tom čase chorý, nenavštevoval predprimárne zariadenie a vyžadoval pokojový režim. Napriek zdravotnému stavu dieťaťa, absencii akéhokoľvek oprávnenia a napriek tomu, že styk nebol plánovaný, žalovaná vyvíjala nátlak, kričala a snažila sa vyvolať konflikt priamo pri obydlí žalobkyne. Počas celej udalosti si žalovaná incident natáčala na mobilný telefón a súčasne ho vysielala naživo prostredníctvom sociálnej siete Facebook cez službu Facebook Live na svojom verejnom profile, ktorý sleduje viac ako dvetisíc osôb. V živom vysielaní žalovaná uvádzala identifikačné údaje o maloletom, opisovala jeho zdravotný stav, zverejnila polohu bytového domu a súčasne opakovane šírila hanlivé, nepravdivé a difamačné tvrdenia o žalobkyni, vrátane obvinení z poskytovania erotických služieb a iných tvrdení spôsobilých výrazne zasiahnuť jeho česť, dôstojnosť a spoločenské postavenie. Incident vyústil do privolania policajného zboru, ktorý žalobkyni potvrdil, že žalovaná nemá žiadne oprávnenie domáhať sa vydania maloletého, že dieťa musí zostať v starostlivosti matky vzhľadom na svoj zdravotný stav a že konanie žalobkyne bolo v súlade so zákonom. Celý incident je zachytený na videozázname, ktorý žalobkyňa predkladá ako dôkaz. Uvedený incident predstavuje zásah do osobnostných práv žalobkyne i maloletého v mimoriadne intenzívnej podobe, keďže verejné vysielanie v reálnom čase pred širokým publikom niekoľkých tisíc osôb je jednou z najzávažnejších foriem neoprávneného zásahu do súkromia, identity a dôstojnosti. Ide o pokračovanie už pretrvávajúceho a stupňujúceho sa zásahu, čím sa potvrdzuje, že žalovaná nielenže neupustila od protiprávneho správania, ale ho výrazne zintenzívnila spôsobom, ktorý prekračuje bežné hranice konfliktného správania a priamo ohrozuje psychickú pohodu žalobkyne aj maloletého. Táto udalosť prehlbuje dôvodnosť žaloby a zároveň potvrdzuje naliehavosť potreby súdnej ochrany. Ďalej žalobkyňa uviedla, že týmto zároveň dopĺňa svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia o vyššie uvedenú skutočnosť a zdôrazňuje, že noví incident jasne preukazuje bezprostrednú potrebu súdnej ochrany. Konanie žalovanej ukazuje, že žalovaná nielenže pokračuje v zásahoch do práv

žalobkyne a maloletého, alel toto správanie nadobúda charakter eskalácie, pri ktorej nie je možné očakávať, že by žalovaná tieto zásahy ukončila dobrovoľne. Verejné vysielanie konfliktu v reálnom čase, zverejnenie osobných údajov žalobkyne a maloletého, šírenie nepravdivých hanlivých tvrdení a snaha násilne si vynútiť kontakt s dieťaťom, predstavujú priame a trvajúce ohrozenie ich psychického zdravia, bezpečnosti a súkromia. Naliehavosť opatrenia vyplýva z toho, že žalovaná nemá žiadne zábrany pokračovať v tomto konaní a že jej správanie sa odohráva v prítomnosti maloletého alebo s cieľom získať jeho prítomnosť za každú cenu. Ochrana maloletého dieťaťa si vyžaduje okamžitý zásah, pretože ďalšie podobné incidenty môžu spôsobiť trvalé následky na jeho psychickej stabilite a pocite bezpečia. Súčasne ide o pokračujúci zásah do práv žalobkyne, ktorý sa stupňuje a ktorému bez zásahu súdu nie je možné účinne zabrániť.

23. V ďalšom podaní doručenom súdu dňa 15.12.2025 žalobkyňa uviedla, že podáva návrh na pripustenie zmeny žaloby (ako aj petitu), a to z dôvodu posledných predložených dôkazov – najmä Video 1 zo dňa 11.12.2025, ďalej Video 2 zo dňa 11.12.2025, screenshot zo dňa 11.12.2025 – „Dosahy starej matky“ a screenshot zo dňa 11.12.2025 – „Komentár sledujúcej“. Ďalej uviedla, že doplnila žalobu o mimoriadne dôležitý dôkaz, ktorý zásadným spôsobom zvyšuje intenzitu neoprávneného zásahu do jej osobnostných práv. Ide o verejne vysielané živé video žalovanej na sociálnej sieti Facebook prostredníctvom funkcie Facebook Live, ktoré bolo vysielané v reálnom čase, verejne, bez akéhokoľvek obmedzovania okruhu divákov, a ktoré v čase vysielania sledovalo a komentovalo viac ako 2 200 sledovateľov profilu žalovanej – „Incident 11.12.“. Toho času sa video na profile žalovanej už nenachádza, keďže bolo vysielané cez službu Facebook Live, no je zrejmé, že zverejnené už bolo a to dostatočne dlhý čas na to, aby sa mohli sledovatelia žalovanej zapájať do živej diskusie formou komentárov. Video bolo vysielané na verejnom priestranstve, v prítomnosti žalobkyne, ako aj dvoch príslušníkov policajného zboru, ktorí sa v danom momente nachádzali na mieste a riešili situáciu vzniknutú správaním žalovanej. V priebehu tohto živého vysielania žalovaná verejne, nahlas, zrozumiteľne a bez akýchkoľvek pochybností uviedla o žalobkyni, že „robí erotické služby“, resp. že poskytuje erotické služby, čím ju verejne označila za osobu živiacu sa prostitúciou alebo inou formou sexuálnych služieb. Uvedené tvrdenie je nepravdivé, ničím nepodložené, účelové a vedome difamačné. Má povahu mimoriadne hrubo urážlivého skutkového tvrdenia, ktoré zasahuje do najintímnejšej a najcitlivejšej sféry osobnosti žalobkyne, jej morálnej integrity, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. Označenie ženy – matky maloletého dieťaťa – za osobu poskytujúcu erotické služby, predstavuje v spoločenskom kontexte jeden z najzávažnejších možných zásahov do cti a dobrej povesti fyzickej osoby, keďže ide o tvrdenie spôsobilé zásadným spôsobom znížiť jej vážnosť v očiach verejnosti, poškodiť jej osobné, rodinné, sociálne aj profesionálne vzťahy a stigmatizovať ju ako morálne závadnú osobu. Zásah žalovanej je o to intenzívnejší, že bol vykonaný verejne, v priamom prenose, s masívnym dosahom na publikum, ktoré malo možnosť okamžite reagovať prostredníctvom komentárov, čím sa nepravdivé tvrdenie ďalej šírilo, fixovalo a legitimizovalo v očiach tretích osôb. Zásah má mimoriadnej intenzívny charakter, je objektívne spôsobilý privodiť žalobkyni značnú nemajetkovú ujmu a presahuje hranice akejkoľvek prípustnej kritiky či slobody prejavu. Nejde o hodnotiaci úsudok, ale o konkrétne skutkové tvrdenie, ktoré je nepravdivé, difamačné a zamerané výlučne na poníženie a diskreditáciu žalobkyne. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa považuje tento nový dôkaz za samostatný, mimoriadne závažný zásah do jej osobnostných práv, ktorý sám osebe odôvodňuje priznanie podstatne vyššieho primeraného finančného zadosťučinenia. Len z dôvodu tohto jediného verejného živého vysielania žalovanej zvyšuje žalobkyňa uplatnený nárok na primerané finančné zadosťučinenie z pôvodnej sumy 1 000 € na sumu 5 000 €, keďže intenzita, rozsah, verejnosť zásahu, jeho morálny rozmer, ako aj jeho dopad na osobnú, rodinnú a spoločenskú sféru žalobkyne predstavujú extrémny zásah do jej základných osobnostných práv. Publikovanie a zverejnenie širokej verejnosti cez internet malo za následok negatívny dopad na žalobkyňu v podobe absolútne negatívneho vnímania žalobkyne v očiach širokej verejnosti (o čom svedčia aj nenávistné komentáre pod videom žalovanej).

24. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa navrhla, aby súd pripustil zmenu petitu tak, že oproti jeho pôvodnému zneniu naviac žiada, aby súd rozsudkom rozhodol, že:

„Zverejnením prostredníctvom internetu audiovizuálneho záznamu (Incident 11.12), ktorý žalovaná zverejnila dňa 11.12.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J. došlo zo strany žalovanej k neoprávnenému zásahu do čiastkových práv žalobkyne na ochranu osobnosti, najmä do práv žalobkyne na súkromie a intimitu, česť, vážnosť,

dôstojnosť, morálnu a spoločenskú bezúhonnosť, integritu a do práva žalobkyne na rodinný a súkromný život.“

„Žalovaná je povinná zdržať sa a upustiť od opätovného zverejňovania, či od opätovného rozširovania akýmkoľvek spôsobom (slovom, písmom, audiozáznamom alebo videozáznamom) na akomkoľvek webovom portáli, či na akejkoľvek verejnej dostupnej sieti, a to či už platenej, či bezodplatnej, či na akejkoľvek verejne dostupnej online platforme, a to či už platenej, či bezodplatnej, ako celok alebo čo i len časti „Incident 11.12“, ktoré žalovaná pôvodne zverejnila dňa 11.12.2025 na webovom portáli Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu: J., a to počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.“

Súčasne žalobkyňa zmenil petit v časti požadovaného ospravedlnenia takto:

Žalovaná je povinná zaslať doporučene písomný list, ktorý bude žalovanou vlastnoručnej podpísaný a datovaný a v ktorom bude typom písma Georgia a veľkosti písma 11 a to v štandarde formátu Microsoft Word uvedené ospravedlnenie:

„Ospravedlnenie A. B.,

Zverejnením prostredníctvom internetu audiovizuálnych záznamov (Video 1 a Video 2, Incident 11.12), ktoré som zverejnila dňa 1.11.2025 a dňa 2.11.2025 (Video 3) a 11.12.2025 (Incident 11.12) a príspevkov (Prispevok na FB) zo dňa 11.8.2025 a v októbri 2025 (Menovanie zalobcu) a 14.11.2025 (Fotka s maloletym) a konverzácie zo dňa 30.9.2025 (Verejna konverzacia) na webovom portáli Facebook (N.) prostredníctvom užívateľského profilu I. I. došlo z mojej strany k neoprávnenému zásahu do čiastkových práv A. B. na ochranu osobnosti, najmä do práv žalobkyne na súkromie, česť, vážnosť, dôstojnosť, morálnu a spoločenskú bezúhonnosť, integritu a do jej práva na rodinný a súkromný život.

I. J.

V _________________ dňa ____________

(vlastnoručný podpis)“

a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa napokon zmenil petit aj v časti týkajúcej sa primeraného finančného zadosťučinenia v peniazoch, keď žiada uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť jej z tohto titulu sumu vo výške 5 000 €, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

25. Pred rozhodnutím o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil so všetkými dôkazmi spomínanými žalobkyňou v žalobe, ako aj v jej doplneniach.

26. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

27. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

28. Podľa / , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

29. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

30. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

31. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

32. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

33. Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

34. Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

35. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

36. Naliehavosť a nutnosť potreby dočasnej bezodkladnej úpravy pomerov je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, posudzuje súd podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

37. V prejednávanej veci sa žalobkyňa s poukazom na / domáhala, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanej povinnosť v celom rozsahu odstrániť štyri konkrétne príspevky, označené žalobkyňou ako „Prispevok na FB“, „Menovanie zalobcu“, „Verejna konverzacia“ a „Fotka s maloletym“, ktoré žalovaná zverejnila na sociálnej sieti Facebook prostredníctvom užívateľského profilu I. I. na webovom sídle profilu J., a to počnúc dňom doručenia tohto uznesenia až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

38. Zo screenshotu zachytávajúceho profil žalovanej I. I. na sociálnej sieti Facebook, konkrétne konverzácie žalovanej pod jej príspevkom zverejneným dňa 30.9.2025, ktorú žalobkyňa označila ako „Verejna konverzacia“ (č.l. 27), je zrejmé, že žalovaná v rámci tejto konverzácie s iným sledovateľom jej profilu okrem iného uviedla, že v: „Dnešnej dobe je normálne keď matka ponúka svoje telo za peniaze a keď tieto veci preukážeš súdu tak v spise napisu ze otec podhodil fotografie úmyselne. Je to odvádzanie pozornosti od skutkov. Je to porušovanie práv a ochrana dieťaťa!!!“ Uvedené tvrdenie žalovanej jasne vyvoláva dojem, že žalobkyňa ako matka maloletého dieťaťa žije nemravným spôsobom a vykonáva platené sexuálne služby. Žalovaná tu síce neuvádza meno matky, avšak v kontexte jej profilu, ostatných videí a príspevkov, vrátane toho, ktorý súd opisuje nižšie, je identifikácia žalobkyne nepochybne možná.

39. Žalovaná v ďalšom svojom príspevku zverejnenom na jej užívateľskom profile I. I., v ktorom zdieľa príspevok neuropsychológa M. R. F., M. zo dňa 27.10.2025 (viď screenshot na č.l. 25) a ktorý žalobkyňa v návrhu označila ako „Menovanie zalobcu“, uviedla: „Pre TEBA A., nie len keď si potrebovala strážiť dieťa, keď si popri rodičovskej dovolenke privyrábala „opatrovaním“. V tomto príspevku už žalovaná označuje žalobkyňu priamo jej menom, pričom v spojitosti s vyššie uvedenou verejnou konverzáciou je zrejmé, čo má žalovaná na mysli výrazom opatrovanie v úvodzovkách.

40. V príspevku zverejnenom na užívateľskom profile žalovanej I. I. dňa 11.8.2025, ktorý žalobkyňa označila ako „Prispevok na FB“ (č.l. 19 spisu), žalovaná uvádza, že: „Je smutné, že narcistickej matke

skočili na lep vyskovzdelaní ľudia, čo majú za sebou školy, ale realita je úplne iná. Oklamú súdy, sociálne pracovníčky ale my čo sme tým prešli vidíme, počujeme.“ V kontexte všetkých predchádzajúcich príspevkov žalovanej a jej verejných vystúpení, ktoré konkrétne smerujú proti žalobkyni ako matke maloletého dieťaťa, je zjavné, že aj tento status sa jednoznačne vzťahuje na žalobkyňu. 41. Je nepochybné, že tvrdenia žalovanej o žalobkyni obsiahnuté vo vyššie uvedenej „Verejnej konverzacii“ a príspevku označenom ako „Menovanie zalobcu“, ktoré žalovaná zverejnila na svojom užívateľskom profile s približne 2 300 sledovateľmi (viď screenshot na č.l. 20 spisu), by boli mimoriadne hanlivé a dehonestujúce pre každú ženu a v prípade žalobkyne sú takými obzvlášť, keďže je matkou maloletého dieťaťa a žalovaná ich uviedla práve v tomto kontexte. Žalovaná v žiadnom zo svojich príspevkov, či videí, ktoré sú doposiaľ súčasťou spisu, bližšie nevysvetľuje, o čo tieto svoje difamačné tvrdenia týkajúce sa žalobkyne opiera, pričom žalobkyňa v žalobe dôrazne poprela, že by na fotografiách zaslaných žalovanou D. G. (č.l. 31 až 33 spisu) bola zobrazená ona. Uvedené, doposiaľ ničím nepreukázané (a teda nepravdivé) tvrdenia žalovanej prezentujúce žalobkyňu ako ženu „ľahkých mravov“, sú bezpochyby spôsobilé závažným spôsobom znížiť vážnosť žalobkyne v spoločnosti a vystaviť ju hanbe pred komunitou, v ktorej žije a pracuje. Rovnako ničím nepodložené označenie „narcistická matka“, použité žalovanou v príspevku „Prispevok na FB“, je vo vzťahu k žalobkyni urážlivé a difamačné, nakoľko ide o psychologickú diagnózu či označenie, ktoré žalovaná zjavne nie je oprávnená vo vzťahu k žalobkyni používať a ktorým ju ako matku znevažuje pred verejnosťou ako psychicky narušenú a manipulatívnu osobu. Žalovaná v tejto súvislosti zároveň podsúva verejnosti, že žalobkyňa klame súdom aj sociálnym pracovníčkam. Tento príspevok je na spomínanom užívateľskom profile žalovanej verejne prístupný a môže si ho pozrieť ktokoľvek. Na základe vyššie uvedeného tak možno konštatovať, že obsah predmetnej verejnej konverzácie a oboch spomínaných príspevkov je objektívne spôsobilý vyvolať u žalobkyne nemajetkovú ujmu, teda narušiť, resp. ohroziť osobnostné práva žalobkyne chránené ustanovením , najmä občiansku česť žalobkyne. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa vo vzťahu k predmetným difamačným tvrdeniam žalovanej v potrebnom rozsahu osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana.

42. Súd je toho názoru, že aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle / uložením vhodnej povinnosti pri ochrane osobnosti je účinným a najmä adekvátnym prostriedkom riešenia problematiky ochrany pred neoprávnenými zásahmi do osobnosti fyzickej osoby, predovšetkým do jej občianskej cti, a to najmä vtedy, ak hrozí (tak ako je tomu aj v prejednávanej veci), že ujma na občianskej cti dotknutej osoby – osobitne v súvislosti so širokou publicitou namietaného neoprávneného zásahu do jej práv zverejnením zásahu neurčitému širšiemu okruhu adresátov na sociálnej sieti – sa môže pri trvajúcom zásahu postupom času ďalej prehlbovať a možnosť neskoršieho úplného odstránenia negatívnych následkov tohto zásahu v budúcnosti (úplná náprava ujmy) je vzhľadom na krehkú povahu občianskej cti fyzickej osoby a neurčitý okruh osôb, ktorým bol zásah zverejnený a sprostredkovaný, zrejme len málo pravdepodobná a ťažko dosiahnuteľná. Za tohto stavu, po zohľadnení skutočnosti, že predmetné príspevky „Verejna konverzacia“ „Menovanie zalobcu“ a „Prispevok na FB“ boli ešte aj ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zverejnené na užívateľskom profile žalovanej (viď screenshoty na č.l. 40 a 42 spisu), súd dospel k záveru, že žalobkyňa v časti svojho návrhu týkajúcej sa požiadavky ich odstránenia hodnoverne osvedčila aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Je potrebné zdôrazniť, že ujma, ktorú žalovaná v dôsledku nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia utrpí vo sfére svojej slobody prejavu, je neporovnateľne nižšia v porovnaní s ujmou, ktorá by žalobkyni vznikla na jej osobnostných právach, najmä občianskej cti, pokiaľ by žalovaná ponechaním predmetných príspevkov na sociálnej sieti naďalej pokračovala v šírení difamačných tvrdení týkajúcich sa žalobkyne. Podmienka primeranosti neodkladného opatrenia je preto v danom prípade splnená. Navrhovaným neodkladným opatrením taktiež nedôjde k vytvoreniu nenávratného stavu, keďže žalobkyňa sa nedomáha uloženia tejto povinnosti žalovanej natrvalo, ale len do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

43. So zreteľom na vyššie uvedené závery, súd vyhodnotil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť z jej užívateľského profilu I. I. na sociálnej sieti Facebook odstrániť príspevky označené ako „Verejna konverzacia“, „Menovanie zalobcu“ a „Prispevok na FB“, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ako dôvodný, a preto mu v uvedenej časti vyhovel.

44. Zvyšná časť návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia sa týkala odstránenia príspevku žalovanej zverejneného na jej užívateľskom profile I. I. dňa 14.11.2025, ktorý žalobkyňa označila ako „Fotka s maloletym“ (viď screenshot na č.l. 44 spisu). V uvedenom príspevku žalovaná okrem iného uvádza, že je venovaný všetkým deťom, ktoré nemôžu byť so svojimi rodičmi, pričom k príspevku je pripojená fotografia maloletého dieťaťa žalobkyne s dospelým mužom (pravdepodobne otcom maloletého). Žalobkyňa v tejto súvislosti síce tvrdí, že uvedený príspevok vytvára o nej nepravdivý obraz, ako by bránila styku maloletého s jeho otcom alebo dokonca mu vôbec dieťa nedávala, zároveň však v rozpore s tým uvádza, že z dôvodu súčasnej situácie, kedy podľa žalobkyne stará matka na ňu podáva trestné oznámenie a manipuluje maloletého, aby tvrdil, že ho žalobkyňa facká, sa žalobkyňa rozhodla počkať na právoplatné rozhodnutie súdu o určení styku s otcom, teda v podstate sama potvrdzuje, že otcovi styk s maloletým dieťaťom v súčasnosti neumožňuje. Zo spomínaného príspevku taktiež nemožno vyvodiť, že by žalovaná v ňom vyvolávala u verejnosti dojem, že žalobkyňa v tejto súvislosti porušuje zákon. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že žalobkyňa v spojitosti s týmto príspevkom žalovanej neosvedčila ani len existenciu neoprávneného zásahu zo strany žalovanej objektívne spôsobilého vyvolať u žalobkyne nemajetkovú ujmu, teda neosvedčila ani len hodnovernosť a dôvodnosť nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a tým pádom ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov spočívajúcej v povinnosti žalovanej odstrániť tento príspevok z jej užívateľského profilu. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, 364 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).