Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-182-2025.pdf
PDF · 106.73 KB
Case nature
Subarea
11CoP/182/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti : A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: D. E. B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, H., právne zastúpená splnomocnencom: ANIKO GOGH advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava, a otca: D.. (I.) J. B., K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. M. X, H., právne zastúpený: Advokátska kancelária SIHELNIK & Partners s.r.o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k. 28P/131/2025-77 zo dňa 08.10.2025
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia oboch maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti a to právoplatného skončenia konania vo veci samej. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 363, § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ako aj článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa.
2. Vecne súd dôvodil, že otec sa vo veci samej domáha zmeny rozsudku Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 28P/152/2023-471 žiadajúc zveriť maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti z dôvodu, že maloleté deti sú rozsudkom zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá však dlhodobo, sústavne a cielene obmedzuje až úplne marí súdom upravený styk maloletých detí s otcom, ktorý má na základe vykonateľného rozhodnutia prebiehať a zároveň koná spôsobom, ktorý má mimoriadne negatívny dopad na maloleté deti. Otec sa spolu s návrhom vo veci samej domáhal aj nariadenia predmetného neodkladného opatrenia, ktorý návrh odôvodnil tým, že s maloletými deťmi nemá žiaden kontakt od 29.06.2025 a nemá o deťoch takmer žiadne informácie, s matkou sa dlhodobo nevie spojiť ani kolízna opatrovníčka, matka sa pred ňou zatajuje a odmieta umožniť dokonca aj vykonanie šetrenia. Situácia, ktorú matka svojim konaním vytvorila, je už neúnosná a ohrozuje zdravý psychický vývoj detí, pretože sú neustále vťahované do rodičovského konfliktu a matka z nich urobila prostriedok na boj proti otcovi. Maloleté deti dlhodobo nemajú možnosť stretávať sa s otcom, ku ktorému podľa Znaleckého posudku majú preukázateľne dobrý vzťah, a vo svojich životoch ho potrebujú a dokonca sa ho i priamo dožadujú, sú však nútené vystupovať tak, že s otcom byť nechcú, či uvádzať, že sa otca dokonca boja. Nútenie maloletých detí do takéhoto správania je jednoznačne v ich neprospech a dokáže hrubo zasiahnuť ich psychiku, nakoľko maloleté deti nie sú s ohľadom na svoj vek schopné vysporiadať sa s takýmto konaním matky. Ohrozenie maloletých detí je zrejmé aj z toho, že k maloletým deťom sa nevie dostať ani kolízny opatrovník, čo podporuje obavy z toho, že s deťmi je nevhodne zaobchádzané a sú súčasnou situáciou a konaním matky ohrozené. Tieto skutočnosti odôvodňujú bezodkladnú úpravu
pomerov a poskytnutie ochrany maloletým deťom, pretože záujmom maloletých detí je pokojné rodinné prostredie, ktoré je rešpektujúce k ich potrebám, veku a stupňu vývinu ich zvládacích mechanizmov, no najmä k právu maloletých detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Na podporu svojich tvrdení otec predložil súdu Prehľad obmedzovania styku otca s deťmi a neplnenie neodkladného opatrenia zo strany matky, list maloletej A. zo dňa 07.07.2025 adresovaný sudkyni, Rozsudok Mestského súdu Bratislava II č.k. 28P/152/2023-471 zo dňa 12.07.2024 vrátane doložky právoplatnosti, Uznesenie Mestského súdu Bratislava II č.k. 28P/95/2025-25 zo dňa 17.07.2025, Uznesenie Mestského súdu Bratislava II č.k. 28P/96/2025-26 zo dňa 17.07.2025, súkromný znalecký posudok PhDr. Eriky Tkáčovej č. 9/2025, mailovú komunikáciu otca so školou - Informácia k pokusu o prehlásenie detí do SZŠ a SMŠ M. X- XXXXX, mailovú komunikáciu s matkou a s ÚPSVaR Bratislava, lekársku správu maloletej A. zo dňa 04.09.2025, Úradný záznam ÚPSVaR Bratislava zo dňa 18.07.2025 a videonahrávky.
3. Súd sa oboznámil aj so súvisiacimi súdnymi konaniami a vyhodnotiac zistené skutočnosti dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, keď otec nepreukázal takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad, zatiaľ čo komplexne budú vzťahy vyriešené až po skončení riadneho a úplného dokazovania v konaní vo veci samej. Súd poukázal na to, že deti sú právoplatným rozhodnutím zverené do osobnej starostlivosti matky. Zmena právoplatnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu si vyžaduje riadne dokazovanie a hlavne preukázanie zmeny pomerov v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím, pričom musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. Nie je opodstatnené meniť už právoplatnú úpravu formou neodkladného opatrenia, nakoľko neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť vtedy, ak je nevyhnutné dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom okamžitý zásah súdu sa javí ako nevyhnutný. Na Mestskom súde Bratislava II sa vedie konanie o zmene zverenia maloletých detí na návrh otca. Až v konaní vo veci samej bude mať súd dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania a zistenia skutočného stavu veci, t. j. či došlo k takej zmene pomerov, ktorá vyžaduje zmenu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu tak, aby súd rozhodol v čo najlepšom záujme maloletých detí. Vzhľadom na uvedené súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec majúc za to, že súd porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je príliš všeobecné, súd nereflektoval na konkrétnu argumentáciu otca a vôbec nehodnotí ani predložené dôkazy. Pochybenie súdu je o to závažnejšie, že z návrhu vyplýva, že je ohrozený zdravý psychický vývin maloletých detí, že vzťah detí k otcovi je pod neustálym tlakom a matka koná tak, že deťom už úplne zamedzila v akomkoľvek styku s otcom. Otec má za to, že preukázal, že deti majú k nemu v skutočnosti kladný vzťah, no napriek tomu sú v situácii, kedy sa musia pred matkou prejavovať tak, že otca odmietajú. Toto otec považuje za zásadnú skutočnosť, keďže takýto stav je jednoznačne spôsobilý ohroziť ďalší zdravý psychický vývin detí a čím dlhšie bude trvať, tým väčšia ujma deťom hrozí a tým ťažšie sa bude realizovať jej náprava. Súd sa však tvrdeniami ani dôkazmi predloženými otcom nezaoberal, vlastné odôvodnenie sa nachádza iba v bode 24 uznesenia, v ktorom sa súd nevyjadril ani k jednému konkrétnemu argumentu či dôkazu, neriešil skutočnosť, že styk neprebieha, ani nevyhodnocoval riziko hroziacej ujmy a jeho všeobecný záver je nepreskúmateľný. Nie je zrejmé prečo a ako dospel súd prvej inštancie k záveru, že otec nepreukázal takú naliehavosť situácie, ktorá by vyžadovala okamžitý zásah súdu, tiež z neho nie je zrejmé ako súd hodnotil konkrétne dôkazy predložené otcom a ako hodnotil systematické konanie matky, pri ktorom je osvedčená manipulácia detí aj riziko vzniku ďalšej ujmy na ich zdravom psychickom vývine. Tiež otec vytýka súdu nesprávne skutkové zistenia, keď súd nesprávne interpretoval skutočnosti, ktoré otec uviedol v návrhu. Otec namieta záver súdu, že by nepreukázal takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu, nakoľko z obsahu návrhu je podľa neho jednoznačne zrejmé, že bez intervencie súdu nie je možné zabezpečiť ochranu detí ich zdravého psychického vývoja. Nesprávny je aj záver súdu, že zmena právoplatnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu si vyžaduje riadne dokazovanie a hlavne preukázanie zmeny pomerov v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím, pričom musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. V tomto prípade totiž otec nežiadal, aby súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadení neodkladného opatrenia podrobne skúmal a dokazoval, či došlo k podstatnej zmene pomerov (ktorú však otec osvedčil), ale potrebu bezodkladnej úpravy pomerov otec odôvodňoval najmä s poukázaním na ohrozenie ďalšieho zdravého psychického vývinu detí a ich duševného zdravia ako takého. Súd tu tiež nesprávne právne posúdil skutočnosti vyplývajúce z dôkazov. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že do právoplatného skončenia
konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp.zn. 28P/129/2025 zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti otca.
5. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu považovala rozhodnutie za správne a navrhla ho potvrdiť. Podľa jej názoru rozhodnutie otcom vytýkanými vadami netrpí, je riadne odôvodnené a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces nedošlo. V konaní o neodkladnom opatrení zákon nevyžaduje rozsiahle a detailné odôvodnenie, postačuje, aby z odôvodnenia bolo zjavné, z čoho súd vychádzal a prečo dospel k záveru, že podmienky na jeho nariadenie nie sú splnené a takúto požiadavku napadnuté uznesenie spĺňa. To, že otec so závermi súdu nesúhlasí ešte samo o sebe neznamená, že úvaha súdu bola svojvoľná alebo nepreskúmateľná. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa nevyžaduje, aby súd analyzoval každé jedno tvrdenie účastníka a každý dôkaz v rozsahu, aký je typický pre rozsudok. Podstatné je, že súd jasne pomenoval, že otcom tvrdená naliehavosť a ohrozenie detí neboli osvedčené v požadovanom rozsahu a zároveň súd zdôraznil, že komplexné dokazovanie patrí do prebiehajúceho konania vo veci samej a nie do konania o neodkladnom opatrení. Matka tiež poukazuje na to, že odvolací súd už v uznesení Krajského súdu v Trnave sp.zn. 13CoP/123/2025 zo dňa 06.08.2025 vyslovil, že v konaní o predchádzajúcom návrhu otca na neodkladné opatrenie neboli osvedčené ani základné skutkové okolnosti o vážnom ohrození detí a potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Napadnuté uznesenie je s týmto právnym názorom v súlade a preto nemožno hovoriť o arbitrárnosti, alebo nepreskúmateľnosti. Nie je pravdou, že by sa súd nezaoberal skutkovými tvrdeniami otca a to, že súd tieto skutočnosti následne neprehodnotil v jeho prospech neznamená, že sa nimi nezaoberal, naopak, z odôvodnenia je zjavné, že práve po zvážení otcom tvrdených skutočností súd dospel k záveru, že nejde o situáciu, ktorá neznesie odklad a vec treba riešiť v konaní vo veci samej. Otec však ani v tomto návrhu neuviedol nové skutočnosti oproti predchádzajúcim návrhom, na ktoré už súd reagoval zamietavým rozhodnutím. Pokiaľ otec tvrdí, že jeho návrh obsahoval skutočnosti o riziku ujmy na psychickom vývine detí, ktoré boli osvedčené dôkazmi, k tomu matka uvádza, že otec ani v tomto konaní nepredložil žiadne nové dôkazy okrem tých, ktoré už boli predmetom posúdenia v predchádzajúcich konaniach. Opiera sa najmä o súkromný znalecký posudok, ktorého objektivita a nestrannosť je vážne spochybnená, keďže je vypracovaný bez účasti matky, bez komplexného posúdenia rodinných vzťahov a matka voči znalkyni podala sťažnosť na MS SR. Samotná existencia sporu medzi rodičmi a konania o výkone styku automaticky neznamenajú taký stupeň ohrozenia, ktorý by odôvodňoval okamžité odňatie detí z prostredia matky neodkladným opatrením. Deti sú v osobnej starostlivosti matky dlhodobo, táto zabezpečuje všetky ich každodenné potreby, školskú dochádzku, zdravotnú starostlivosť a stabilné výchovné prostredie. Prípadná zmena zverenia detí vyžaduje riadne dokazovanie vrátane znaleckého posúdenia a vypočutia detí, ktoré sa môže uskutočniť výlučne v konaní vo veci samej. Preto navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť v celom rozsahu.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359, 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí je nedôvodné.
7. Podstatou odvolacej argumentácie bola predovšetkým nepreskúmateľnosť rozhodnutia a potom tiež nedostatky v skutkových zisteniach súdu a jeho právnom posúdení veci. Odvolací súd však nezistil žiadne pochybenie zo strany prvoinštančného súdu a po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ohľadom rozhodujúcich skutočností dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil a zároveň svoje rozhodnutie správne a zároveň dostatočne zrozumiteľne odôvodnil. Odvolací súd, ktorý rovnako ako súd prvej inštancie považuje návrh otca za neopodstatnený, nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a dať za pravdu odvolateľovi, ktorý ani v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. Na dôvody zamietnutia návrhu, jasne pomenované v napadnutom rozhodnutí, by tak pre ich výstižnosť zásadne postačovalo i len odkázať (prvá časť ustanovenia § 387 ods. 2 CSP), ale pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
8. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl. CSP v spojení s § 2 ods. 1 a § 360 a nasl. CMP), vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zásadne splnenie podmienky, že je tu urgentná potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov (§ 325 ods. 1 CSP), pričom naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie ( por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo nedávno rozvedené a maloleté deti sú rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č.k. 28P/152/2023 - 471 zo dňa 12.07.2024 na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, v ktorej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.10.2024, zatiaľ čo v časti výživného a úpravy styku otca s deťmi sa vo veci ďalej koná. Naďalej tiež prebieha konanie sp. zn. 28P/71/2024 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, v ktorom boli tiež podané odvolania. Uznesením č.k. 28P/163/2023-39 zo dňa 26.01.2024 okresný súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a zároveň súd ex offo nariadil neodkladné opatrenie o úprave styku otca s maloletými deťmi do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vedenom na súde pod sp. zn. 28P/152/2023. V zmysle uvedeného je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 16.00 hod. do štvrtka do 8.00 hod., uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2024 a vykonateľnosť dňa 29.01.2024 a toho času je výkon uvedeného neodkladného opatrenia predmetom dvoch samostatných súdnych konaní, ktoré zatiaľ nie sú právoplatne skončené.
10. Za uvedenej situácie otec podal na súd dňa 11.09.2025 návrh vo veci samej, ktorým žiada zveriť obe deti do jeho osobnej starostlivosti a zároveň podal aj predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha zmeny rozsudku Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 28P/152/2023-471 tak, že obe deti budú zverené do jeho osobnej starostlivosti. Návrh zdôvodňuje obavou o zdravý psychický vývoj maloletých detí, keďže matka, do starostlivosti ktorej sú maloleté deti rozsudkom zverené, dlhodobo, sústavne a cielene obmedzuje až úplne marí súdom upravený styk maloletých detí s otcom, ktorý má na základe vykonateľného rozhodnutia prebiehať a zároveň koná spôsobom, ktorý má na deti vážne negatívne dopady.
11. Odvolací súd však zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Z návrhu otca nevyplýva, že by od posledného rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o zverení maloletých do matkinej osobnej starostlivosti, nastali také závažné okolnosti, ktoré by vyžadovali okamžitý zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia o zmene výkonu osobnej starostlivosti. V návrhu otec dôvodí v podstate tým, že matka nerešpektuje súdnym rozhodnutím upravený styk otca s maloletými deťmi, urobila z detí prostriedok na boj proti otcovi a deti sú správaním matky nútené stavať sa navonok do pozície, že s otcom byť nechcú, dokonca sa otca boja, hoci podľa znaleckého posudku majú preukázateľne s otcom dobrý vzťah, a vo svojich životoch ho potrebujú a dokonca sa ho i priamo dožadujú. Otec dôvodí, že maloleté deti, ktoré nie sú s ohľadom na svoj vek schopné vysporiadať sa s takýmto konaním matky, sú tak pretrvávaním súčasnej situácie ohrozené a je teda nevyhnutný okamžitý zásah súdu v podobe navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorého potreba je zrejmá aj z toho, že k maloletým deťom sa nevie dostať ani kolízny opatrovník, čo podporuje obavy z toho, že s deťmi je nevhodne zaobchádzané.
12. Treba konštatovať, ako správne uviedol už prvoinštančný súd, že v zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine, v spojení s ustanovením § 121 CMP, hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je podstatná zmena pomerov (v danom prípade zmena okolností podstatných pre rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov majú byť deti zverené do osobnej starostlivosti tak, aby to zodpovedalo najlepšiemu záujmu maloletých)
a tá v danom prípade zatiaľ z obsahu spisu nevyplýva. Deti sú dlhodobo v osobnej starostlivosti matky, na ktorú sú zvyknuté a otec nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by osvedčoval neodkladnú potrebu zveriť okamžite deti do jeho osobnej starostlivosti na úkor úplného a riadneho dokazovania, ktoré je ohľadom uvedenej otázky možné vykonávať len v konaní vo veci samej. Odvolateľ namietal, že on svojím návrhom nežiadal, aby súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadení neodkladného opatrenia podrobne skúmal a dokazoval, či došlo k podstatnej zmene pomerov, ale potrebu bezodkladnej úpravy pomerov otec odôvodňoval najmä s poukázaním na ohrozenie ďalšieho zdravého psychického vývinu detí a ich duševného zdravia ako takého. K tomuto tvrdeniu otca sa žiada uviesť, že skutočnosti tvrdené otcom v návrhu, nie sú dôvodom pre vyhovenie navrhovanému neodkladnému opatreniu. I keď je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je o dieťa sa starať a podieľať sa na jeho výchove, čomu korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a teda súdy pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práva povinností k maloletým deťom musia mať na zreteli rešpektovanie práva maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k otcovi, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti, treba konštatovať, že pokiaľ otec tvrdí, že matka mu kladie vážne prekážky v stretávaní sa s deťmi a nerešpektuje vykonateľné rozhodnutie o úprave jeho styku s deťmi, uvedený stav nie je dôvodné a ani možné riešiť nariadením (navrhovaného) neodkladného opatrenia, ale v rámci prebiehajúceho výkonu rozhodnutia. V danom prípade pomery detí sú zastabilizované, deti sú právoplatne zverené do starostlivosti matky, ktorá sa o ne riadne stará a otec má súdom upravený pravidelný styk s nimi, čím je zabezpečené právo detí na starostlivosť zo strany oboch rodičov. Nie je to teda inštitút neodkladného opatrenia, ktorý je spôsobilým prostriedkom na dosiahnutie otcom sledovaného účelu ale súdny výkon rozhodnutia.
13. Dôvody uvádzané otcom nie sú dôvodmi na zverenie detí do jeho starostlivosti nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Pre takýto postup nie sú splnené zákonné predpoklady, ktorými je buď potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladná úprava pomerov by prichádzala do úvahy v prípade, ak by sa ukázalo, že deti sú v starostlivosti matky ohrozené na živote, zdraví, zdravom vývine alebo to vyžaduje najlepší záujem maloletých a situácia neznesie odklad a v takom prípade by bolo dôvodné postupovať podľa § 367 CMP a bezodkladne ich odovzdať do starostlivosti otca do skončenia konania vo veci samej, v ktorom súd koná o zmene výchovného prostredia detí. O takýto prípad však nejde. Záujem maloletých detí na takejto neodkladnej úprave pomerov osvedčený nebol a výsledky doposiaľ vykonaného skráteného dokazovania neosvedčujú splnenie podmienok na uvedený postup. Naopak, bolo by rozporné s najlepším záujmom maloletých, aby na základe neúplného dokazovania boli odovzdané do starostlivosti otca, keď navyše z ničoho nevyplýva (dokonca toto nevyplýva ani zo znaleckého posudku predloženého otcom), že práve výlučná starostlivosť otca je aktuálne v najlepšom záujme maloletých. Dokazovanie vo veci samej (v ktorom súd bude skúmať aj prípadné otcom tvrdené nevhodné zaobchádzanie matky s deťmi) totiž môže ukázať, že išlo o rozhodnutie predčasné a nezodpovedajúce najlepšiemu záujmu detí. Práve takéto predčasné rozhodnutie, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní, by mohlo vážnym spôsobom zasiahnuť do zdravého vývinu maloletých detí narušením ich bezpečia, stability a nedostatočným zohľadnením ich emocionálnych či ostatných potrieb, ktoré budú skúmané v rámci vykonávaného dokazovania.
14. Odvolací súd uzatvára, že i keď v žiadnom prípade nemožno schvaľovať postup rodiča, nerešpektujúceho vykonateľné súdne rozhodnutie, v danej veci dôvody uvádzané otcom (vrátane tvrdeného nátlaku matky na prejavovanie vôle detí v rozpore s ich skutočnými pocitmi) nezakladajú potrebu riešiť zmenu osobnej starostlivosti formou neodkladného opatrenia. Na vynútenie dodržiavania súdneho rozhodnutia v otázke úpravy styku otca s maloletými slúži výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Zisťovanie, či osobná starostlivosť matky o deti je naďalej v najlepšom záujme maloletých detí alebo aktuálne je pre deti vhodnejšia starostlivosť otca, prípadne striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, vyžaduje vykonanie dokazovania, ktoré výrazne presahuje rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods.1, 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. O trovách konania rozhodnuté nebolo, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
16. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).