Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Ek-1446-2020.pdf
PDF · 90.13 KB
Case nature
Subarea
32Ek/1446/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO 45 684 618, právne zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom AK Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO 44 250 029, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. o vymoženie 236,76 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Miroslav Zahorjan, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Hlavná 6, 040 01 Košice, pod sp. zn. 246EX 211/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov sp. zn. 246EX 211/20 zo dňa 28.10.2025 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Miroslav Zahorjan, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Hlavná 6, 040 01 Košice z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.09.2020 domáhal od povinného vymoženia 236,76 eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 8Csp/45/2018 zo dňa 19.04.2018.
2. Exekučný súd dňa 01.10.2020 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 32Ek/1446/2020, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Miroslav Zahorjan vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov, ktorý ju vedie pod sp. zn. 246EX 211/20. Predmetné poverenie bolo doručené do elektronickej schránky súdneho exekútora dňa 01.10.2020, kedy sa v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala exekúcia.
3. Súdny exekútor dňa 28.10.2025 vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a teda z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
4. Proti upovedomeniu súdneho exekútora o zastavení exekúcie oprávnený v zákonnej lehote podal námietky, pričom namieta, že v predmetnom exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí
mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Citujúc ust. § 115 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku oprávnený ďalej uviedol, že v správach súdneho exekútora rovnako nie je uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Z viacerých rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania možno jednoznačne vyvodzovať, že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie, tento musí vykonať kroky k zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc hnuteľný majetok podľa § 115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok musí exekútor aj preukázať. Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach, pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Oprávnený má za to, že v predmetnej exekúcii neboli splnené podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu neexistencie majetku povinného alebo príjmov povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a preto žiada, aby súd podaným námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému.
5. Súdny exekútor k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora uviedol, že súdny exekútor postupoval v súlade s ustanovením § 61n, ods. 3) EP a ustanovením §§ 21,22 vyhl. MS SR číslo 68/2017 Z.z., dôvody a skutočnosti, uvádzané povinným sú právne irelevantné vo veci prebiehajúceho exekučného konania a preto navrhuje konajúcemu súdu vydať rozhodnutie, ktorým súd námietky povinného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamieta.
6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
9. Podľa § 61n ods. 5 Exekučného poriadku exekučné konanie sa končí, ak a) námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu, b) námietky boli podané, právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok.
10. Podľa § 61n ods. 7 Exekučného poriadku lehoty podľa odseku 1 písm. c) a d) sa predlžujú o dobu odkladu exekúcie.
11. Posúdenie nemajetnosti povinného a teda dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý ak po vykonaní všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného dospeje k záveru, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora, vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Inak povedané, ak súdny exekútor v rámci exekučnej činnosti nezistí žiadny zexekvovateľný majetok počas piatich rokov od začatia exekúcie alebo posledného zexekvovania majetku, je jeho zákonnou povinnosťou v predmetnom konaní vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Z dikcie § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva, že nie je na vôli, resp. rozhodnutí súdneho exekútora, či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá alebo nie (vyjadrené slovným spojením „súdny exekútor vydá“), práve naopak v prípade, ak nastane dôvod uvedený v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súdny exekútor je povinný upovedomenie o zastavení exekúcie vydať. Účelom takto zákonom zakotveného dôvodu zastavenia exekúcie je zabrániť neprimeranej dĺžke exekučných konaní v tých prípadoch, keď exekučné konanie nie je možné úspešne ukončiť z dôvodu, že povinný nedisponuje dostatočným majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Vo väzbe na uvedené exekučný súd ako irelevantnú vyhodnotil námietku oprávneného o tom, že nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky.
12. Súdny exekútor okamihom začatia exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a teda po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu a to s poukazom na § 1 písm. a) v spojení s § 2 písm. a) až g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, kedy je povinný zisťovať majetok povinného lustráciami účtov povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, nehnuteľností povinného evidovaných v katastri nehnuteľností, lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne, pohľadávok povinného podľa Centrálneho registra exekúcií, obchodných podielov povinného podľa obchodného registra, vozidiel povinného podľa evidencie vozidiel a vykonaním lustrácií v iných evidenciách, v ktorých sú vedené záznamy o majetku povinného.
13. Za účelom posúdenia správnosti a zákonnosti postupu súdneho exekútora, keď v posudzovanej veci exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý je fyzickou osobou, exekučný súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a súdnym exekútorom predloženými lustráciami majetku povinného a konštatuje, že súdny exekútor v priebehu exekúcie elektronickými lustráciami pravidelne zisťoval majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Súdny exekútor v priebehu exekúcie hromadnou elektronickou lustráciou zisťoval, či povinný je evidovaný ako majiteľ účtu vedeného v banke, resp. v pobočke zahraničnej banky so sídlom na území SR pričom súdny exekútor z predmetných lustrácii zistil účet povinného vedený vo B. D. E., F., s tým, že ku dňu zistenia (02.10.2020) bol zostatok na účte mínus 3,42 eur. Ďalšie následné lustrácie v bankách však boli s negatívnym výsledkom. Aj v prípade existencie účtu povinného v banke exekučný súd len pre doplnenie uvádza, že pre úspešnosť aplikácie tohto spôsobu vykonania exekúcie je relevantná nielen výška zostatku na účte, ale aj výška nepostihnuteľnej sumy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť z jeho mesačnej mzdy alebo z iných príjmov (§ 70 Exekučného poriadku), ak má povinný mzdu zasielanú na účet v banke a zároveň aj na sumu stanovenú zákonom, ktorá exekúcii nepodlieha (§ 104 Exekučného poriadku). Z výsledkov lustrácií v informačných systémoch Ministerstva vnútra SR, konkrétne v evidencii vozidiel vyplýva, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. K pozitívnym zisteniam v súvislosti s majetkom povinného nedošlo ani lustráciou v evidencii Sociálnej poisťovne. Z výsledkov pravidelne vykonávaných lustrácií vyplýva, že povinný bol naposledy evidovaný v Sociálnej poisťovni v období od 14.06.2004 do 14.06.2010 pod kódom DIE6R a to ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov, avšak lustrácie čo sa týka zamestnania povinného boli s negatívnym výsledkom. Ďalej pravidelnými lustráciami v katastri nehnuteľností nebolo zistené ani vlastníctvo povinného k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností. V nadväznosti na uvedené možno uzavrieť, že súdny exekútor v priebehu exekúcie vykonal viaceré lustrácie za účelom zistenia majetku povinného, avšak ich výsledky neviedli k zisteniu, že povinný vlastní majetok, resp. má príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
14. Pokiaľ oprávnený v námietkach uvádza, že povinný je fyzickou osobou u ktorej možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí, exekučný súd tu poukazuje na skutočnosť, že aj v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úspech účastníka tak závisí jednak od unesenia bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v konaní a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Následky spojené s nesplnením bremien v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Inými slovami povedané, ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Oprávnený však žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Na to, aby exekučný súd mohol námietkam oprávneného vyhovieť a zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie preto nestačí len tvrdenie oprávneného, že povinný musí mať z čoho žiť, musí mať príjem možno aj mimo oficiálnych príjmov a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní relevantným spôsobom preukázané. Exekučný súd napokon uvádza, že oprávnený len vo všeobecnej rovine uvádza, že súdny exekútor nesprávne, resp. neúplne zistil majetkové pomery povinného, pričom žiadnym spôsobom konkrétne nepoukázal na taký majetok povinného, ktorý by exekúcii podliehal. Pokiaľ oprávnený v konaní neoznačil dôkazy preukazujúce skutočnosť, že povinný vlastní majetok alebo má príjmy podliehajúce exekúcii, exekučný súd nemôže prijať iný záver než ten, že tvrdenia oprávneného uvádzané v námietkach sú len konštatáciou údajnej majetnosti povinného v dôsledku čoho je nutné uzavrieť, že oprávnený dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol.
15. K námietke oprávneného o uložení donucovacieho opatrenia povinnému podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku exekučný súd uvádza, že inštitút donucovacích opatrení, ktorých účelom je zefektívniť postup súdneho exekútora v súvislosti s exekučnou činnosťou a tým aj zabezpečiť efektívnosť samotného exekučného konania, umožňuje súdnemu exekútorovi ich uloženie povinnému za predpokladu, že existuje odôvodnený predpoklad, že bez ich použitia nedôjde k splneniu povinnosti povinným, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného konania. Ich základnou funkciou je predovšetkým funkcia prevenčná, keďže možnosť uloženia donucovacieho opatrenia má pôsobiť preventívne a až nesplnením dotknutej povinnosti zo strany povinného, nastupuje funkcia represívna. Inak povedané, uloženie donucovacieho opatrenia má pôsobiť na účastníka konania na strane povinného v prvom rade preventívne za účelom dosiahnutia riadneho plnenia povinností v rámci exekučného konania. Možno teda uzavrieť, že účelom donucovacích opatrení nie je sankcionovať povinného za nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej výzvou súdneho exekútora, ale len takej, ktorá je nevyhnutná pre riadne vedenie exekúcie. Za povinnosť, k splneniu ktorej nedošlo v lehote stanovenej zákonom, exekučným súdom alebo exekútorom a ktorej splnenie je nevyhnutné pre vedenie exekúcie, nemožno však považovať povinnosť, ktorá bola povinnému uložená exekučným titulom. Vzhľadom na lustráciami zistenú nemajetnosť povinného v tomto konaní, uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty, ktorú by v súlade s ust. § 43a ods. 2 v spojení s ust. § 43a ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku bolo možné povinnému uložiť, by však bolo v rozpore so zásadou vyváženosti a primeranosti a teda v priamom rozpore so zmyslom a účelom ust. § 43a ods. 2 Exekučného poriadku.
16. Exekučný súd so zreteľom na dispozíciu právnej normy § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zdôrazňuje predovšetkým tú skutočnosť, že dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku, ktorý možno zexekvovať v konkrétnom (prebiehajúcom) exekučnom konaní, a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného. Z uvedeného vyplýva, že pre vyvodenie záveru o nemajetnosti povinného je postačujúce zistenie jeho relatívnej nemajetnosti, t.j. nemajetnosti z pohľadu konkrétneho exekučného konania a nie nemajetnosti absolútnej. Oprávnený sa tak môže domnievať, že povinný disponuje zexekvovateľným majetkom, avšak ak sa vykonanými lustráciami takýto majetok povinného nezistí, nemožno prijať iný záver než ten, že povinný je v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku nemajetný v čoho dôsledku je povinnosťou súdneho exekútora exekúciu zastaviť.
17. Pokiaľ oprávnený v námietkach poukazuje na niektoré rozhodnutia exekučného súdu, na tomto mieste súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto veci nie je rozhodnutiami v iných exekučných konaniach viazaný.
18. Po posúdení námietok oprávneného exekučný súd dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor postupoval zákonným spôsobom, keď vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže počas piatich rokov nezistil žiadny majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie nevyhovel a ako nedôvodné ich podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.