Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-277-2025.pdf
PDF · 83.77 KB
Case nature
Subarea
12CoP/277/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a sudcov - JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G., zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Michala Dománková, advokátka so sídlom X. XXXX XX, H. I. E., a otec: C. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, G., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Zuzana Otahálová, PhD., advokátka so sídlom J. K. XXX/XX, G., L. nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30P/129/2025 - 49 zo dňa 5. novembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 30P/129/2025 - 49 zo dňa 05.11.2025 nasledovne: I. Súd dočasne zveruje maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca. II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca maloletého. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V rovine právnej odôvodnil svoje rozhodnutie podľa § 2 ods. 1, § 366 a § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 36 ods. 1 a 65 ods. 1, 2 zákona č. 36/2025 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vychádzal z toho, že práva a povinnosti rodičov k maloletému boli naposledy upravené rozsudkom z roku 2013, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť. Po preskúmaní návrhu otca, správy kolízneho opatrovníka a spisového materiálu dospel k záveru, že v danom prípade bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Rozhodujúcim hľadiskom bol záujem maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie mal preukázané, že od 29.09.2025, kedy matka nastúpila na protialkoholické liečenie, sa osobná starostlivosť vykonávala výlučne otcom, ktorý zabezpečoval riadnu starostlivosť a výživu dieťaťa. Pôvodná úprava práv a povinností sa tak fakticky nevykonávala. Na základe zmeny pomerov súd prvej inštancie návrhu otca vyhovel a rozhodol, že dočasné zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti bolo v najlepšom záujme dieťaťa. Pri rozhodovaní prihliadol aj na názor maloletého, ktorý vzhľadom na svoj vek vedel vyjadriť svoju vôľu a uviedol, že chce zostať u otca. Pokiaľ išlo o návrh na uloženie vyživovacej povinnosti matke vo výške 150 eur mesačne, súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 366 CMP, podľa ktorého možno neodkladným opatrením uložiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Vzhľadom na osvedčené skutočnosti a aktuálnu práceneschopnosť matky určil výživné vo výške 100 eur mesačne. Súd prvej
inštancie zdôraznil, že ide len o dočasnú úpravu práv a povinností, ktorá môže byť v konaní vo veci samej, začatom na návrh otca, po vykonaní dokazovania upravená inak.
2. Matka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu. Žiadala, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre prípad potvrdenia uznesenia žiadala upraviť styk s maloletým dieťaťom tak, aby mohla s dieťaťom tráviť čas počas víkendov. Uviedla, že podmienky pre jeho vydanie neboli splnené, pretože maloleté dieťa sa neocitlo bez starostlivosti ani neboli ohrozené jeho práva či priaznivý vývoj. Zdôraznila, že nástup na protialkoholické liečenie bol vopred dohodnutý a starostlivosť o dieťa bola zabezpečená – počas dní voľna otca malo dieťa byť u neho a v čase jeho služby u starých rodičov. Podľa matky súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil situáciu ako naliehavú, hoci obaja rodičia súhlasili s aktuálnym režimom starostlivosti a dieťa bolo u otca už pred jej hospitalizáciou. Matka namietala aj skutkové zistenia súdu prvej inštancie, keďže podľa nej neboli osvedčené dôvody pre zásah formou neodkladného opatrenia. Poukázala na to, že výkon rodičovských práv sa dlhodobo realizoval flexibilne podľa potrieb dieťaťa a pracovných povinností otca. Zdôraznila, že jej pobyt v liečebni neohrozil žiadne práva dieťaťa, keďže obaja rodičia ho mohli zastupovať a spravovať jeho záležitosti. Podľa matky mal byť prípad riešený výlučne v riadnom konaní po vykonaní dokazovania, pretože inštitút neodkladného opatrenia je výnimočný a neslúži na nahradenie rozhodovania vo veci samej. Matka tiež uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne určil výživné, keďže jej aktuálna práceneschopnosť a pobyt na liečení neboli dostatočne zohľadnené. Namietala, že rozhodnutie predstavovalo zásah do stability rodinného života a že neexistovala naliehavá potreba meniť pomery, keďže starostlivosť bola riadne zabezpečená. Zároveň zdôraznila, že jej diagnóza nie je novou skutočnosťou, otec o nej vedel dlhodobo a napriek tomu nikdy predtým nepodal návrh na zmenu úpravy práv a povinností. Podľa nej využil jej kritickú situáciu na presadenie svojho zámeru získať dieťa do svojej osobnej starostlivosti.
3. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky. Nesúhlasil s návrhom matky na zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie. Uviedol, že tvrdenia matky o dohode ohľadom starostlivosti počas jej liečenia neboli pravdivé. Podľa otca k žiadnej dohode nedošlo a nemal informáciu o mieste jej pobytu, čo potvrdzuje aj jeho žiadosť o korešpondenčnú adresu, na ktorú matka nereagovala. Poukázal na to, že komunikácia s matkou bola možná, čo dokazuje jej reakcia na jeho email o zdravotnom vyšetrení maloletého. Ďalej uviedol, že matka opakovane požívala alkohol aj po predchádzajúcom liečení, čo potvrdzujú incidenty, policajné záznamy a výpovede maloletého pred kolíznou opatrovníčkou. Spomenul prípady, keď bola matka nezvestná a polícia ju našla pod vplyvom alkoholu, ako aj jej pokusy o samovraždu. Zdôraznil, že maloletý sa v týchto situáciách cítil ohrozený a opakovane odchádzal od matky k nemu. Otec odmietol tvrdenia matky, že inicioval pátrania alebo zverejnil oznam na sociálnych sieťach, keďže oznam zverejnila polícia. Vo vyjadrení poukázal aj na to, že matka dlhodobo neumožňovala zachovanie rovnocenného postavenia rodičov, napríklad odmietala náhradný čas styku alebo plánovala aktivity v čase jeho styku s maloletým. Zdôraznil, že maloletý v súčasnosti trávi väčšinu času u neho dobrovoľne, čo nie je prejav ústretovosti matky, ale dôsledok straty dôvery k nej. Otec odmietol tvrdenia matky o jeho údajnom zasahovaní do športových aktivít či vulgárnom správaní. Naopak uviedol, že sa aktívne podieľa na športovej činnosti syna a zabezpečuje jeho potreby. Taktiež zdôraznil, že počas jeho starostlivosti sa prospech maloletého výrazne zlepšil, čo potvrdzujú učitelia. Spoločne sa pripravujú do školy, čo sa predtým u matky nedialo. Uviedol, že nijako neobmedzuje kontakt maloletého s matkou, umožňuje mu telefonáty aj návštevy počas jej priepustiek. Svoje pracovné povinnosti prispôsobil tak, aby zabezpečil každodennú starostlivosť, a v čase služieb zabezpečujú dohľad starí rodičia dieťaťa. Na záver otec poukázal aj na psychický tlak, ktorému je maloletý vystavený zo strany matky a jej rodiny, keď ho nabádajú na zatajovanie informácií a vyvolávajú v ňom pocit viny. Podľa otca tento stav ohrozuje psychickú pohodu a zdravý vývoj dieťaťa.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 359 CSP, § 362 CSP, § 7 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm. d/ CSP), preskúmal rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na vady konania iba, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie (§ 67 CMP) a napadnuté
rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP považujúc ho za vecne správne.
6. Uznesenie súdu prvej inštancie vychádzalo z toho, že bola osvedčená potreba bezodkladného zverenia maloletého do starostlivosti otca vzhľadom na zmenu pomerov u matky a dieťaťa.
7. Matka v odvolaní v podstate vytýkala súdu prvej inštancie, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže nebola vážne ohrozená starostlivosť o dieťa, jeho život, zdravie a priaznivý vývoj. Podľa nej otec vedel o matkinej situáciu a chcel ju len využiť.
8. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj listinnými dôkazmi a vyjadreniami predloženými v odvolacom konaní, odvolací súd mal za to, že bola dostatočne osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania vzhľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Podľa odvolacieho súdu je uznesenie okresného súdu vecne správne a v súlade s § 387 ods. 1 CSP ho preto v celom rozsahu potvrdil. V súlade s § 387 ods. 2 CSP sa plne stotožnil aj s odôvodnením napadnutého uznesenia a odkazuje naň, pričom reagujúc na námietky matky v odvolacom konaní uvádza nasledovné:
9. V súlade s § 324 ods. 1 CSP s odkazom na § 2 ods. 1 CMP možno nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení. V súlade s § 325 ods. 1 CSP na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť splnené podmienky, t. j. buď potreba bezodkladne upraviť pomery alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Ďalším dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s § 361 CMP je, ak to vyžaduje verejný záujem. Tento je charakterizovaný všeobecnými princípmi právneho poriadku. Jedným z nich je aj záujem maloletého dieťaťa a jeho ochrana. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu, ktoré sa ho týka (viď čl. 5 Zákona o rodine).
10. Najlepší záujem maloletého dieťa (viď čl. 5 písm. b/ Zákona o rodine) je daný okrem iného aj bezpečím a stabilitou prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. Dôležitá je aj ochrana duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa pred potenciálnym ohrozením (viď čl. 5 písm. c/ Zákona o rodine). Pri deťoch vyššieho veku vstupuje do popredia ako výrazné vodítko aj ich názor (viď čl. 5 písm. g/ Zákona o rodine), čo súvisí s ich mentálnym a citovým vývojom.
11. Preukázanie skutkového stavu prostredníctvom riadne vykonaného dokazovania je úlohou konania vo veci samej. V konaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností, kedy postačuje určitý stupeň pravdepodobnosti skutkového stavu. Pokiaľ má konajúci súd osvedčené, že je ohrozený záujem dieťaťa, resp. existuje pravdepodobnosť jeho ohrozenia, sú splnené procesnoprávne podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených právnych východísk a osvedčeného stavu zisteného šetrením kolízneho opatrovníka, konštatuje, že maloleté dieťa vyjadrilo želanie zostať v starostlivosti otca. Zo zistení ďalej vyplynulo, že sa v domácnosti matky necítilo bezpečne z dôvodu jej opakovaných alkoholových epizód. Naopak, prostredie u otca predstavuje z hľadiska bezpečia pre dieťa vhodnejšie podmienky. Keďže matka, ktorá mala dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nastúpila na protialkoholické liečenie, vznikla potreba dočasne upraviť pomery dieťaťa tak, aby bol zabezpečený jeho najlepší záujem, najmä potreba bezpečia a ochrana jeho duševného, telesného a citového vývinu, pričom odvolací súd prihliadol aj na názor dieťaťa. Za týchto okolností je dôvodnosť neodkladného opatrenia daná z hľadiska ochrany verejného záujmu – dočasnej ochrany najlepšieho záujmu maloletého. Preto nebolo nevyhnutné, ako namietala matka, preukázať bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života dieťaťa ako nevyhnutnú podmienku nariadenia neodkladného opatrenia.
13. Matka v odvolaní namietala, že otec využil jej zdravotný stav na získanie dieťaťa do svojej starostlivosti. Ako dôkaz uvádzala návrh rodičovskej dohody o striedavej starostlivosti. Z jeho obsahu však nevyplýva, že bol predložený s cieľom riešiť situáciu súvisiacu s jej protialkoholickým liečením. Odvolací súd má za to, že ani prípadná snaha otca o zmenu starostlivosti nie je dôvodom na zmenu rozhodnutia okresného súdu a nemá význam vo vzťahu k neodkladnému opatreniu. Potreba neodkladného opatrenia vyplýva z osvedčených skutočností, ktoré si vyžadujú okamžité riešenie pomerov maloletého v záujme jeho bezpečia a riadneho vývinu, pričom súd prvej inštancie i odvolací
súd prihliadli aj na názor dieťaťa. Tieto okolnosti odôvodňujú dočasné zverenie dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča.
14. Odvolací súd pre úplnosť vo vzťahu k eventuálnemu návrhu matky dodáva, že nebola osvedčená potreba dočasnej úpravy jej styku s dieťaťom v tomto štádiu konania. Otec poprel tvrdenia matky, podľa ktorých by maloletému bránil v kontakte s ňou. Navyše sa matka nachádza na protialkoholickom liečení, ktorého predpokladaná dĺžka podľa správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou G. D. 27.10.2025 predstavuje tri mesiace od 29.09.2025. 15. V čase rozhodovania odvolacieho súdu teda nebolo osvedčené, že matka liečenie ukončila a má zabezpečené podmienky na výkon práva styku. Podľa názoru odvolacieho súdu preto neboli splnené podmienky na úpravu styku matky s maloletým neodkladným opatrením, a preto odvolací súd v tomto smere rozhodnutie prvostupňového súdu nezmenil.
16. Odvolací súd považuje za správny aj výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie o výživnom. Určená výška dočasného výživného zodpovedá rozsahu nevyhnutných výdavkov maloletého dieťaťa s prihliadnutím na doposiaľ osvedčené príjmy matky. Prihliadol k tomu, že jej pobyt na protialkoholickom liečení má dočasný charakter.
17. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok III. uznesenie okresného súdu prvej inštancie o trovách konania, ako výrok vecne správny, keďže žiaden z účastníkov si ich neuplatnil.
18. Zároveň s poukazom na § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko žiaden z účastníkov si ich neuplatnil.
19. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).