Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5P/100/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa : A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXXX/XX, B. G., a otec: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Dunajská Streda, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a o zákaze styku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 31.1.2023 , č.k. -57 na malol. A. B. A. nar. X.X.XXXX zo sumy 50 euro zvyšuje na sumu 100 euro mesačne, vždy do 15-ho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť počnúc od 28.8.2025.

II. Dlh na zročnom výživnom od 28.08. 2025 do 16.12.2025 na malol. A. B. v sume 205,- € je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10,-€, s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.

III. Návrh zákazu styku otca s dieťaťom súd z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom dňa 28.08.2025 domáhala zvýšenie výživného na malol. A. B. A., nar. XX.XX.XXXX,naposledy určené výživné rozsudkom tunajšieho súdu dňa 31.01.2023, č.sk. -57, sumou 50,-€. V rozhodnom čase mal malol. dieťa päť rokov, navštevovalo predškolské zariadenie. Matka v rozhodnom čase ukončila materskú dovolenku. Otec dieťaťa nemal pravidelný príjem. S dieťaťom udržiaval kontakt. Podľa potreby kupoval pre dieťa oblečenie pre neho. Matka podala samostatný návrh na zákaz styku otca s dieťaťom, pre neadekvátne správanie sa otca, keď na styk má chodiť pod vplyvom alkoholu a dieťa sa ho bojí.

2. V zmysle uznesenia tunajšieho súdu dňa 20.10.2025 boli podania spojené na spoločné konanie.

3. Súd predvolal otca na pojednávanie oznámením na úradnej tabuli Obecného úradu Vrakúň, keď sa ho nepodarilo zabezpečiť na pojednávanie cestou mestskej polície Dunajská Streda.

4. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav vo veci:

5. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa podstatne zmenili pomery, keď dieťa navštevuje prvý stupeň základnej školy, tretí ročník. Dieťa je zdravé. Má záľubu vo futbale, ktorý navštevuje v rámci školy, bezplatne. Dieťaťu škole platí obedy 25,-€ mesačne a 25,-€ družina. Pracuje v Bratislave, zatiaľ bez pracovnej zmluvy s príjmom 800,-€ mesačne. Platí 550,-€ na nájom a 37,-€ internet. S dieťaťom býva sama. Z neziskovej organizácie dostala na dieťa jedno rázovú sumu 250,-€.

6. Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť výživné podľa potrieb dieťaťa a možností a schopností otca.

7. Z evidencie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava vyplynulo, že otec dieťaťa v roku 2024 doteraz pracoval v októbri 2024, v januári 2025 a v marci 2025 u spoločnosti PROPLUSCO Servis s.r.o., Bratislava, kde mu účtovali vymeriavací základ 180,-€.

8. Z predloženého výpisu z účtu navrhovateľky vyplynulo, že platí na nájomné 550,-€, internet Slovanetu 33,84€,obedy dieťaťu 30,-€.

9. V zmysle § 78 odsek 1 až 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

10. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas spotrebované výživné sa nevracia.

11. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. Podľa § 62 ods.1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Od posledného rozhodnutia o výživnom uplynuli tri roky. Dieťa navštevuje prvý stupeň základnej školy, tretí ročník. V čase posledného rozhodnutia navštevovalo predškolské zariadenie. V dôsledku tejto skutočnosti sa podstatne zmenili náklady na dieťa, na školské pomôcky, obedy, družina, mesačne celkom 50,-€ . Matka v čase posledného rozhodnutia žila s dieťaťom u svojich rodičov. Toho času s dieťaťom prenajímajú byt, kde platí nájomné 550,-€, z čoho na jednu osobu pripadá suma 270,-€. K tomu internet 33,84€.Už len tieto náklady odôvodňujú zvýšenie výživného, vzhľadom na zvýšené náklady navrhovateľky oproti poslednému rozhodnutiu. Súd zvýšil výživné na malol. dieťa zo sumy 50,-€ na 100,-€, vychádzajúc z toho, že aj keď by otec mal len základné vzdelanie, jeho príjem by mohol byť z pracovného pomeru aspoň vo výške minimálnej mzdy 740,-€, z čoho by bol schopný platiť primerané výživné, vychádzajú c aj z usmernenia ministerstva spravodlivosti , v prípade dieťaťa od 6 do 9 rokov 20% z príjmu , čo by znamenalo 140,-€ mesačne. Je zrejmé, že otec má príjem, nakoľko ,pri návšteve dieťaťa, je podľa tvrdenia matky, opakovane pod vplyvom alkoholu. Na dieťa inak dokladovala matka len bežné náklady. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali.

14. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) 20. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Zmenou pomerov v zmysle § 78 odsek 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, to jesť oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale aj individualita povinného. Súd vždy musí prihliadnuť pri rozhodovaní o zmene výšky výživného na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodovania o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť alebo zmene ktorého súd začal konanie bez návrhu.

19. Vzhľadom na citované ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa bolo potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa bolo nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné na výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale aj na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne nemožné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadnuť na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takomto prípade súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

20. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovení § 78 Zákona o rodine, pri použití ustanovení § 62 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť oboch rodičov trvá do tej doby kým dieťa nie je schopné sa živiť. Od posledného rozhodnutia o výživnom uplynuli tri roky. Od posledného rozhodnutia o výživnom uplynuli tri roky. Dieťa navštevuje prvý stupeň základnej školy, tretí ročník. V čase posledného rozhodnutia navštevovalo predškolské zariadenie. V dôsledku tejto skutočnosti sa podstatne zmenili náklady na dieťa, na školské pomôcky, obedy, družina, mesačne celkom 50,-€ . Matka v čase posledného rozhodnutia žila s dieťaťom u svojich rodičov. Toho času s dieťaťom prenajímajú byt, kde platí nájomné 550€, z čoho na jednu osobu pripadá suma 270,-€. K tomu internet 33,84€.Už len tieto náklady odôvodňujú zvýšenie výživného, vzhľadom na zvýšené náklady navrhovateľky oproti poslednému rozhodnutiu. Súd zvýšil výživné na malol. dieťa zo sumy 50€ na 100€, vychádzajúc z toho, že aj keď by otec mal len základné vzdelanie, jeho príjem by mohol byť z pracovného pomeru aspoň vo výške minimálnej mzdy 740,-€, z čoho by bol schopný platiť primerané výživné, vychádzajú c aj z usmernenia ministerstva spravodlivosti , v prípade dieťaťa od 6 do 9 rokov 20% z príjmu , čo by znamenalo 140,-€ mesačne. Je zrejmé, že otec má príjem, nakoľko ,pri návšteve dieťaťa, je podľa tvrdenia matky, opakovane pod vplyvom alkoholu. Na dieťa inak dokladovala matka len bežné náklady. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali.

21. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. S poukazom na citované ustanovenie súd priznal zročné výživné od podania návrhu 28.08.2025 do 16.12.2025, v sume 205,-€.

23. V zmysle povolil úhradu nedoplatku na výživnom po 10 eura spolu s bežným výživným, čo znamená, že týmto spôsobom otec bude hradiť nedoplatok na výživnom spolu v celkovej sume 205 euro mesačne až do vyrovnania. Splátka stanovuje minimálnu výšku, v prípade možností otec môže zaplatiť dlh na zročnom výživnom aj v kratšom období a vyššími splátkami.

24. Podľa § 38 ods. 1 až 4 Zákona o rodine, ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností.

25. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak

a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,

b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo

c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

26. V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.

27. Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.

28. Súd zamietol návrh navrhovateľky na zákaz styku s dieťaťom, ako jedno z práv rodiča k malol. dieťaťu, čo považoval za neadekvátny zásah do práv dieťaťa, ako aj otca, hoc aj za jeho neprimerané správanie sa v prítomnosti dieťaťa. Je v budúcnosti žiaduce aby otec sa stránil stretnutí s dieťaťom, keď bude pod vplyvom alkoholu a tým vyvolával strach u dieťaťa a zhoršoval aj svoje postavenie ako otca, čo negatívne môže ovplyvniť postoj dieťa k nemu do budúcna. V prípade, že by táto okolnosť pretrvávala dlhodobo a otec by sa dožadoval takomto stave styku s dieťaťom, je na zváženie obmedziť rodičovské práva otca voči malol. dieťaťu.

29. Podľa súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko s týmto konaním trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )