Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-47-2025.pdf
PDF · 81.23 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/47/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné, sudkyňou JUDr. Danielou Obušekovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, 2/ B. A., nar. XX.XX.XXXX a 3/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom C. XX, XXX XX D., zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, dieťa rodičov: matka E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., F. G. H., I. a otec A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., F. G. C. XX, XXX XX D., zastúpený JUDr. Evou Koščovou, advokátkou so sídlom Osloboditeľov 3, 066 01 Humenné, IČO: 37 878 409, o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičom k maloletým deťom, takto
r o z h o d o l :
I. Z v e r u j e maloletú A. A., nar. XX.XX.XXXX, maloletú B. A., nar. XX.XX.XXXX a maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. A., mal. B., mal. A. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine v spojení so Zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, vždy k rukám otca k 15 dňu v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku.
III. Styk matky s maloletými deťmi súd n e u p r a v u j e .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súdu bol dňa 05.11.2025 doručený návrh otca, aby súd zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti a aby zaviazal matku platiť výživné na každé z maloletých detí 50,00 Eur mesačne. Styk maloletých deti s matkou navrhuje neupraviť.
2. Návrh otec odôvodnil tým, že s matkou detí žili spolu ako druh a družka v spoločnej domácnosti. Pred mesiacom pred podaním tohto návrhu matka opustila ich spoločnú domácnosť, jej aktuálnu adresu nepozná. Od uvedenej doby sa s deťmi nestretáva, ani ich žiadnym spôsobom nekontaktuje. Otec spolu s deťmi zostal bývať u svojej matky. C. J. K. L. M. H. I.. Ako lešenárskej, jeho mesačný príjem je 180 Eur. Poberá rodinné prídavky na deti spolu v sume 180 Eur mesačne. Iný príjem nemá. Prispieva na náklady na bývanie svojej matke, u ktorej s deťmi býva a hradí deťom stravu, oblečenie, obuv, školské pomôcky, hygienické potreby a podobne. Matka detí je nezamestnaná. Od odchodu zo spoločnej domácnosti nijako neprispieva na ich výživu.
3. Na pojednávaní dňa 16.12.2025 otec uviedol, že matka za dobu 3 mesiace neplatí výživné, nezaujíma sa o deti, nestretáva sa s nimi, preto bol nútený podať tento návrh, aby sa upravil styk a určilo výživné pre maloleté deti. O matke nemá žiadne vedomosti, nevie, ani či je zamestnaná, či má nejaký príjem,
aké sú jej majetkové pomery. Matka deti nekontaktuje, on kontaktoval ju, ale mu neodpisuje, nechce sa s nimi rozprávať. O deti sa vôbec nezaujíma, ani raz za tri mesiace im nevolala, či sú choré, či sú zdravé, či je všetko v poriadku. So staršou dcérou chodí na psychiatriu, lebo jej chýba matka a zvyšné dve deti sú v poriadku, zmierili sa s odchodom matky.
4. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 16.12.2025 uviedla, že prešetrili pomery v domácnosti. Otec sa stará o tri maloleté deti, zároveň sa snaží privyrobiť a vo veľkej miere mu pomáha jeho mama. Rozprávala sa so všetkými troma deťmi a tie potvrdili, že ich mamu od jej odchodu nevideli, nepočuli, aj sa na ňu hnevajú, ani by nechceli ísť k nej ani na návštevu, ani nič. Matka na deti neprispieva, je potrebné vyživovaciu povinnosť určiť.
5. Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovni vyplýva, že matka maloletých detí nemá evidovaný žiadny pracovnoprávny vzťah ani iný záznam o príjme zo zárobkovej činnosti, otec maloletých detí je od 05.08.2025 zamestnaný v spoločnosti H. H., I.. I. N. D..
6. Podľa § 36 ods. 1 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
7. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
10. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania spolu žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti, ktorú matka maloletých detí približne mesiac pred podaním návrhu opustila. Od uvedeného času sa matka s maloletými deťmi nestretáva, nekontaktuje ich a nijakým spôsobom sa nepodieľa na zabezpečovaní ich potrieb. Otec ostal s maloletými deťmi bývať v domácnosti svojej matky, kde im zabezpečuje riadnu osobnú starostlivosť, bývanie, stravu, ošatenie, školské potreby, hygienické potreby a ďalšie nevyhnutné výdavky súvisiace s ich výchovou a výživou.
11. Zo zistení kolízneho opatrovníka, ktorý prešetril pomery v domácnosti otca, vyplynulo, že otec sa o maloleté deti stará osobne, primerane ich veku a potrebám, pričom mu pri starostlivosti významne pomáha jeho matka. Maloleté deti sa v domácnosti otca cítia bezpečne a stabilne. Kolízna opatrovníčka sa rozprávala so všetkými troma maloletými deťmi, ktoré jednoznačne uviedli, že od odchodu matky ju nevideli ani nekontaktovali, necítia záujem o osobný kontakt s ňou a aktuálne nemajú záujem ani o jej návštevy. U staršej dcéry bolo preukázané, že absencia matky mala negatívny dopad na jej psychický stav, pre ktorý absolvuje odbornú starostlivosť.
12. Matka maloletých detí sa na pojednávanie nedostavila a o maloleté deti neprejavuje žiadny záujem. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že matka nemá evidovaný pracovnoprávny vzťah ani iný oficiálny príjem zo zárobkovej činnosti. Otec je zamestnaný, jeho príjem je nízky a pozostáva najmä z príjmu zo závislej práce a z poberania rodinných prídavkov.
13. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletých detí prihliadal nielen na aktuálne osobné a bytové pomery otca, ale aj na dlhodobý a úplný nezáujem matky o maloleté deti, ktorý sa prejavuje absenciou osobného kontaktu, akéhokoľvek telefonického či písomného spojenia s deťmi, ako aj neplnením základnej rodičovskej povinnosti podieľať sa na ich výžive a výchove. Takéto správanie matky súd vyhodnotil ako výrazný deficit v rodičovských kompetenciách, ktorý vylučuje jej schopnosť zabezpečiť maloletým deťom stabilné, bezpečné a podnetné výchovné prostredie. Súd zdôrazňuje, že práve kontinuita starostlivosti,
citová stabilita a každodenná prítomnosť rodiča predstavujú kľúčové kritériá pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa. V danom prípade tieto predpoklady napĺňa výlučne otec, ktorý sa o maloleté deti stará od odchodu matky nepretržite a komplexne, zatiaľ čo matka sa zo života maloletých detí fakticky sama vylúčila. Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca je preto nielen odrazom faktického stavu, ale aj rozhodnutím, ktoré najviac zodpovedá ich aktuálnym citovým, výchovným a vývinovým potrebám. Na základe uvedených skutkových zistení súd dospel k záveru, že zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca je v súlade s ich najlepším záujmom v zmysle § 5 Zákona o rodine. Otec preukázal schopnosť zabezpečiť maloletým deťom stabilné rodinné prostredie, riadnu starostlivosť a uspokojovanie ich základných aj osobitných potrieb. Matka naopak dlhodobo absentuje zo života maloletých detí, neprejavuje o ne záujem a nevytvára predpoklady pre ich osobnú starostlivosť.
14. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť matky, súd vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, podľa ktorého majú rodičia povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Zároveň súd prihliadol na § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ktorý umožňuje určiť výživné v minimálnom rozsahu, ak povinný rodič nemá preukázateľné príjmy alebo nie je schopný plniť vyživovaciu povinnosť vo vyššej miere. V danom prípade nebolo preukázané, že by matka mala akýkoľvek stabilný príjem alebo majetok, z ktorého by bolo možné určiť výživné vo vyššej sume. Zároveň však súd zdôrazňuje, že povinnosť rodiča podieľať sa na výžive dieťaťa je zákonnou povinnosťou, ktorá nemôže byť vylúčená ani pasivitou či nezáujmom rodiča. Určenie výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé maloleté dieťa predstavuje zákonom stanovené minimum, ktoré súd považuje za primerané s prihliadnutím na aktuálne zistené pomery matky a zároveň za nevyhnutné pre zabezpečenie aspoň základnej participácie matky na výžive maloletých detí.
15. Súd styk matky s maloletými deťmi neupravil tak ako navrhol otec vo svojom návrhu. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že matka o maloleté deti dlhodobo neprejavuje záujem, sama ich nekontaktuje a deti aktuálne nemajú záujem o osobný kontakt s matkou. Neupravenie styku v danom prípade súd nepovažuje za zásah do rodičovských práv matky, ale za riešenie zodpovedajúce aktuálnej situácii a najlepšiemu záujmu maloletých detí, pričom styk matky s deťmi nie je vylúčený.
16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na ich náhradu, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav vec. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny, podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.