Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/261/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa rodičov: matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, F., a otec: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, F., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. – 46 zo dňa 06. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. - 46 zo dňa 06.08.2025 Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) vo výroku I. návrh otca na zníženie výživného na maloletú A. B., nar. XX. XX. XXXX zamietol. Vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V rovine právnej rozhodol podľa , 62 ods. 1, 2, 4 a 5, , , , o rodine (ďalej len „“), (ďalej len “) a (ďalej len „“). Súd prvej inštancie zdôraznil, že základnou hmotnoprávnou podmienkou na opätovné rozhodovanie o výživnom je preukázaná zmena pomerov na strane povinného rodiča alebo maloletého dieťaťa, ktorá musí byť závažnejšia v porovnaní s pomermi v čase poslednej úpravy. Vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že od posledného rozhodnutia z apríla 2024 nenastala na strane dieťaťa žiadna podstatná zmena a na strane otca síce došlo k negatívnej zmene, a to k nástupu na výkon trestu odňatia slobody a k poklesu príjmov. Súd prvej inštancie však konštatoval, že pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča nerozhodujú len jeho aktuálne príjmy, ale aj jeho reálne zárobkové možnosti vzhľadom na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu a prax. Uviedol, že otec je povinný vyvinúť maximálne úsilie na zabezpečenie výživy dieťaťa a vyvarovať sa konania, ktoré túto povinnosť ohrozuje. Ďalej uviedol, že strata pracovných možností bola dôsledkom úmyselného protiprávneho konania otca, za ktoré bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Takéto konanie nemôže byť vykladané v neprospech maloletého dieťaťa, pretože by viedlo k absurdnej situácii, že rodič by sa pobytom vo väzení zbavil vyživovacej povinnosti. Podľa prvostupňového súdu judikatúra potvrdzuje, že zníženie

príjmu spôsobené odsúdením za úmyselný trestný čin nesmie byť na ťarchu dieťaťa, naopak, treba uprednostniť jeho právo na výživné. Pokiaľ ide o zdravotný stav otca, súd prvej inštancie konštatoval, že uvádzané diagnózy (psoriáza, astma) nie sú novými skutočnosťami, keďže boli zohľadnené už v predchádzajúcom konaní. Nejde teda o zmenu pomerov podľa . Z týchto dôvodov súd prvej inštancie uzavrel, že neexistujú okolnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, preto návrh otca zamietol ako nedôvodný. O náhrade trov konania rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keďže podľa jeho názoru neboli dostatočne zohľadnené jeho aktuálne pomery. Tvrdil, že súd neprihliadol na zásadnú zmenu jeho finančnej situácie spôsobenú výkonom trestu odňatia slobody, čo objektívne obmedzuje jeho schopnosť plniť vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške. Zdôraznil, že jeho príjem vo výkone trestu je výrazne nižší a nepostačuje na úhradu výživného vo výške určenej rozsudkom. Okrem toho otec poukázal na svoj zdravotný stav, ktorý podľa neho výrazne znižuje jeho možnosti uplatnenia na trhu práce. Uviedol, že trpí chronickou astmou a rozsiahlymi kožnými problémami (psoriáza), ktoré si vyžadujú pravidelnú liečbu a obmedzujú jeho schopnosť vykonávať fyzicky náročné práce. Tieto zdravotné komplikácie podľa neho predstavujú dlhodobý problém, ktorý negatívne ovplyvňuje jeho pracovnú výkonnosť a schopnosť dosahovať stabilný príjem. Tvrdil, že súd prvej inštancie tieto okolnosti nezohľadnil dostatočne, hoci majú priamy vplyv na jeho schopnosti a možnosti plniť vyživovaciu povinnosť. Otec taktiež argumentoval, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil kritérium „reálnych zárobkových možností“, keďže v súčasnosti nemá možnosť ovplyvniť svoju pracovnú situáciu. Podľa jeho názoru je potrebné prihliadnuť na faktické príjmy, ktoré dosahuje, a nie na hypotetické možnosti, ktoré sú v jeho aktuálnych podmienkach nedosiahnuteľné.

3. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca. Navrhla, aby odvolací súd návrh otca zamietol ako nedôvodný. Uviedla, že súd prvej inštancie už v predchádzajúcom konaní skúmal všetky okolnosti, ktoré mohli ovplyvniť schopnosť otca plniť vyživovaciu povinnosť. Zdôraznila, že otec sa úmyselným protiprávnym konaním dopustil trestnej činnosti, za ktorú mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, čím sa sám pripravil o možnosť dosahovať príjem. Podľa jej názoru takáto situácia nemohla byť vykladaná v neprospech maloletého dieťaťa. K zdravotnému stavu otca uviedla, že súd prvej inštancie ho už zohľadnil v predchádzajúcom konaní, keď otec sám na pojednávaní uviedol, že sa lieči na kožné ochorenie a astmu. Podľa jej tvrdenia astma bola otcovi diagnostikovaná pred viac ako pätnástimi rokmi, a preto nešlo o novú skutočnosť, ktorá by nastala po poslednom rozhodnutí. Predložené potvrdenie o zdravotnom stave považovala za neobjektívne a nepostačujúce, keďže nebolo vystavené odborným lekárom a nebolo z neho možné identifikovať meno lekára. Matka tiež zdôraznila, že ochorenie otca mu v minulosti nebránilo vykonávať zárobkovú činnosť v automobilovom priemysle, a preto považovala jeho návrh na zníženie výživného z dôvodu zdravotného stavu za špekulatívny.

4. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca. Uviedol, že považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za vecne správne. Podľa neho zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami a skutočnosťami uvádzanými otcom.

5. Otec sa replikou vyjadril k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok. Uviedol, že vzhľadom na to, že mu bola stanovená diagnóza astma, nie je v jeho možnostiach platiť stanovené výživné. Táto bola u neho stanovená neskôr, čo nemohla vedieť ani matka ani okresný súd. V minulosti, kedy pracoval v automobilovom priemysle týmto ochorením netrpel. Poukázal na to, že jeho zdravotný stav mu sťažuje uplatnenie sa na trhu práce. Uviedol, že vzhľadom na to, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, neustále mu po ochorení rastie dlh na výživnom a nemá možnosť v na výkon trestu odňatia slobody platiť určené výživné. Otec pripojil zápis z preumologického vyšetrenia.

6. Matka s v duplike vyjadrila k replike otca. Žiadala jeho odvolanie zamietnuť, ako nedôvodné. Uviedla, že otec ju informoval o svojom zdravotnom stave v čase trvania tehotenstva s maloletou. Poukázala na to, že lekárska správa predložená otcom neinformuje o dátume diagnostikovania ochorenia, len o tom, že otec má dané ochorenie. Podľa nej má toto ochorenie už 15 rokov.

7. Krajský súd, ako súd odvolací ( v spojení s / ) preskúmal vec v intenciách ust. a a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v spojení s rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. ako vecne správny potvrdil. 8. Odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených týkajúcich sa vyživovacej povinnosti rodičov k nezaopatreným deťom, resp. jej zmeny v dôsledku zmeny pomerov. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho záverov ( ), majúc za to, že otec v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie.

9. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Skutočnosť, že otec nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, nie je objektívnym dôvodom na zníženie výživného, keďže ide o následok jeho vlastného úmyselného konania.

10. V prejednávanej veci je nutné konštatovať, že pokiaľ by otcovi v dôsledku vlastného nezodpovedného správania a páchania trestnej činnosti nebol uložený trest odňatia slobody, nebol by teraz fakticky obmedzený v pracovných možnostiach a bolo by v jeho možnostiach a schopnostiach vykonávať práce, z ktorých by bol schopný platiť stanovené výživné.

11. Na potvrdenie správnosti vyššie uvedeného záveru súdu prvej inštancie ako i súdu odvolacieho v prejednávanej otázke (a obdobnej skutkovej situácii) odvolací súd poukazuje i na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , v ktorom okrem iného bolo konštatované: „V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak, deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy, a to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v ust. (v SR ), pričom povinnosťou súdu pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti u každého z rodičov je prihliadať na to, kto z rodičov sa osobne stará o svoje deti, pričom tento podiel osobnej starostlivosti by sa mal vždy zohľadniť pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti u každého z rodičov osobitne, v závislosti od veku a vyspelosti dieťaťa. Ak sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest väzenia (odňatia slobody), zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa Listiny má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom. Taký výklad by potom viedol k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným činom voči maloletému dieťaťu, prípadne druhému z rodičov s následným uvalením väzby a uložením trestu väzenia po právoplatnom odsúdení „zbavil“, resp. „mohol zbaviť“ vyživovacej povinnosti voči svojmu maloletému dieťaťu.“.

12. Ak otec namietal, že okresný súd pri poslednom určovaní výživného nezohľadnil jeho zdravotné problémy, odvolací súd poukazuje na zápisnicu zo dňa 08.11.2023 na č. l. 143 v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej a zmene priezviska. V uvedenej zápisnici otec uviedol, že predloží lekárske správy preukazujúce obmedzenia vo výkone niektorých povolaní. Zo spisu však vyplýva, že takéto správy následne nepredložil. Rozsudkom č. k. -277 zo dňa 12.04.2023 mu bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 185 eur. Pri jej stanovení okresný súd vychádzal z princípu potenciality príjmov, keď konštatoval, že otcovi nič nebránilo zamestnať sa na obdobnej pozícii ako pred pandémiou, pričom ustálil jeho netto mzdu na 888 eur. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje túto námietku otca za nedôvodnú. Otec poukazoval na zdravotné problémy už pri pôvodnom určovaní výživného, avšak tieto tvrdenia nepreukázal relevantnými dôkazmi.

13. V tomto konaní otec predložil len potvrdenie, že je liečený na astmu, avšak z neho nevyplýva, odkedy mu bola táto diagnóza stanovená. Otec nepreukázal ani to, že trpí psoriázou. Aj v konaní o určenie výživného, ktoré sa riadi vyšetrovacím princípom, platí povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná. Nie je však povinnosťou súdu vyvíjať aktivitu na zisťovanie skutočností, ktoré sú v plnej dispozícii otca (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Ak otec namietal svoj zdravotný stav, bolo jeho povinnosťou doložiť tvrdenia lekárskou správou, ktorá by jasne uvádzala, odkedy má určenú diagnózu a v akom rozsahu ho obmedzuje. Nič z toho však nepreukázal.

14. V tejto súvislosti tak odvolací súd podčiarkuje, že otec by mal vynaložiť maximálne úsilie, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu, a to v primeranom rozsahu, ktorý zodpovedá jeho potrebám. Výkon trestu odňatia slobody otca nemôžu byť dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti, pretože povinný rodič si musí byť vedomý, že jeho konanie nesmie ísť nikdy na úkor maloletých detí. Rovnako zdravotné problémy, na ktoré sa otec odvolával, neboli preukázané v takej intenzite, aby mu úplne znemožňovali uplatnenie na trhu práce, ani nebolo preukázané obdobie, kedy mu boli diagnostikované.

15. Ak vo výkone trestu odňatia slobody nie je ponuka práce, ktorá by otcovi vyhovovala, ide výlučne o následok jeho vlastného úmyselného protiprávneho konania, ktoré viedlo k uloženiu trestu a obmedzeniu jeho pracovných príležitostí..

16. Odvolací súd konštatuje, že výživné vo výške 185 eur na maloletú nepokrýva ani polovicu jej odôvodnených potrieb, ktoré boli ustálené (v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. – 277 zo dňa 12.04.2024) vo výške 422 eur mesačne. Otec pritom nezabezpečuje ani osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Zníženie výživného by tak bolo v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, ktoré ma právo na zabezpečenie svojich odôvodnených potrieb.

17. V súhrne vyššie uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu preto správny záver prvostupňového súdu, podľa ktorého pri posudzovaní schopností a možností otca ako povinného rodiča je potrebné vychádzať z princípu potenciality príjmov. Otec vzhľadom na vek, vzdelanie, pracovné skúsenosti má predpoklady na dosahovanie príjmu, ktorý mu umožňuje plniť vyživovaciu povinnosť v určenej výške. V konaní nepreukázal, že by došlo k takému zhoršeniu jeho zdravotného stavu od posledného určovania výživného, ktorý by odôvodňoval jeho zmenu. Skutočnosť, že sa nachádza vo výkone trestu, nemôže viesť k zníženiu výživného, keďže ide o stav, ktorý si spôsobil vlastným konaním a je v rozpore s jeho povinnosťou vynaložiť maximálne úsilie, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Odvolací súd preto dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho potvrdil, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s nezistiac dôvody, pre ktoré by niektorému z účastníkov patrila ich náhrada.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa neplatí, ak je dovolateľ a) fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).