Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoCsp-7-2025.pdf
PDF · 85.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-20Csp/77/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, proti žalovanej A. B., bytom v C., D. X, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova 6, o zaplatenie 5.296,23 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 15.10.2024, č. k. K2-20Csp/77/2022-303, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zastavení konania.
Žalobca má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 600 Eur zastavil (I. výrok), žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4 696,53 eur s úrokmi z omeškania vo výške 916,64 eur a úrokmi z omeškania 8 % ročne zo sumy 4 160,19 eur od 16. 2. 2023 do zaplatenia, to všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku (II. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (III. výrok).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca ako veriteľ domáhal voči žalovanej zaplatenia 5.296,23 eur s príslušenstvom.
3. V priebehu konania vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 600 eur. V späťvzatej časti súd prvej inštancie konanie zastavil s použitím ust. § 145 ods. 2 C.s.p.
4. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa ustanovení §53 ods. 1, zák. č 40/1964 Z. z. (Občianskeho zákonníka) a § 7 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, so záverom, že žalobca (právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s.) dňa 24.2.2011 uzavrel so žalovanou ako spoludlžníčkou zmluvu o splátkovom úvere č. 0660483458, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej a jej nebohému manželovi úver vo výške 7.000,00 eur. Žalovaná sa zaviazala tento úver splácať v pravidelných mesačných splátkach od prvého čerpania úveru do 28.02.2017 vo výške 17,48 eur mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a od 15.03.20111 vo výške 120,18 eur mesačne k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Žalovaná do podania žaloby zaplatila iba 461 eur, čím porušila svoju povinnosť splácať úver včas a riadne. Žalobca listom zo dňa 4.5.2020 vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok a zároveň ju upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru. V dôsledku následnej pasivity žalovanej došlo k predčasnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil dňa 12.10.2020 pohľadávku na žalobcu.
5. Pokiaľ ide o odvolacím súdom vytýkané nedostatky v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie, súd sa vysporiadal s otázkou celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Právny predchodca žalobcu podľa jeho názoru správne vyčíslil celkovú sumu, ktorú je žalovaná povinná uhradiť, keďže posledná splátka úveru je tvorená zostatkom pohľadávky banky v súlade s čl. 5.5.6 Obchodných podmienok E.. K namietanému spracovateľskému poplatku vo výške 169 eur a poplatku 2,99 eur mesačne za správu úveru uzavrel, že toto dojednanie odplaty za poskytnutý úver je premietnutím zákonnej úpravy § 499 ObZ a súdnemu prieskumu nepodliehajú dojednané poplatky a iné zložky ceny súvisiace s poskytnutým úverom. Vzhľadom na to sa nepriklonil k argumentácii žalovanej, že spracovateľský poplatok vo výške 169 eur, ako aj poplatok 2,99 eur mesačne za správu úveru, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, v dôsledku ktorých by sa mal úver považovať za bezpoplatkový a bezúročný. K namietanému skúmaniu bonity súd uviedol, že poskytovateľ úveru postupoval s odbornou starostlivosťou v súlade s § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. dôvodiac, že žalobca dosiahol v konaní plný úspech.
7. Proti vyhovujúcemu výroku (II. výrok) a proti výroku o trovách konania (III. výrok) podala žalovaná odvolanie. Výrok rozsudku o zastavení konania v časti o zaplatenie 600 (I. výrok) odvolaním nebol napadnutý; v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť (§ 227 ods. 1 a § 367 ods. 1 a contrario a ods. 2 C.s.p.), a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu (§ 379 C.s.p.).
8. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. s návrhom, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta, eventuálne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie na podklade úvahy založenej na tvrdení, že právny predchodca žalobcu neoveroval bonitu žalovanej a jej nebohého manžela a posúdil ju iba na podklade informácií poskytnutých žalovanou bez toho, aby overil bonitu z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom registrov SRBI a NRKI. Podľa žalovanej bol postup právneho predchodcu žalobcu iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti, pričom podľa jej nazerania len samotné zhromažďovanie informácií o klientovi nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti podľa § 7 ods.1 ZoSÚ. Argumentovala v tejto spojitosti, že povinnosťou veriteľa je nielen aktívne si zabezpečiť od spotrebiteľa primerané a objektívne zistiteľné informácie ale takto získané informácie aj riadne vyhodnotiť.
9. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu plne stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že výrok I., ktorým bolo konanie v časti 600 eur zastavené nebol odvolaním napadnutý, nebol v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a nadobudol právoplatnosť.
12. Svojimi odvolacími námietkami žalovaná ťažiskovo nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie, či žalobca (právny predchodca žalobcu) pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver.
13. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zák.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy dňa 24.2.2011, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
14. Podľa § 11 ods. 1 a 2 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. (2) a veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
15. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zo znenia cit. § 7 ods. 1 účinného v čase uzavretia zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu bol pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že žalobca preukázal splnenie tejto povinnosti tým, že právny predchodca žalobcu posúdil nielen príjmy a výdavky žalovanej, (tiež) nahliadol (vyžiadal) si od ďalších orgánov (napr. Sociálna poisťovňa) príslušné podklady o majetkovej situácii žalovanej. Pred uzatvorením zmluvy od žalovanej vyžiadal občiansky preukaz a dotazník o príjmoch a dokument z interného systému, z ktorého preveril rodinný stav, príjmy a výdavky žalovanej; zisťoval záväzky žalovanej aj voči iným úverovým veriteľom; vychádzal z prehľadu verifikačných otázok, kde žalovaná potvrdila, že pracuje; prihliadol i na čistý mesačný príjem za obdobie dvanástich mesiacov. Zistenia o majetkových a osobných pomeroch žalovanej právny predchodca žalobcu vyhodnotil v pomere k príjmom žalovanej, prihliadnuc na úverové zaťaženie (výška čistého priemerného mesačného príjmu 322,68,- Eur; výška čistého priemerného mesačného príjmu spoludĺžníka, 167,00- Eur; výška splátky spotrebiteľského úveru 120,18 Eur). V danom prípade nemožno vysloviť názor, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver bez relevantných údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra, z čoho vyplýva, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver.
16. Naviac z právnej úpravy cit. § 11 ods.2, účinného v čase uzavretia zmluvy nevyplýva z porušenia povinnosti uvedenej v § 7 ten následok, že úver by sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Tento právny následok v prípade hrubého porušenia zaviedla až novela č. 352/2012 Z.z., ktorá nebola v čase uzavretia zmluvy účinná.
17. Odvolací súd z týchto dôvodov s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok v napadnutom meritórnom výroku a tiež v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
18. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. V odvolacom konaní mal žalobca plný procesný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní neúspešná. Na tomto základe odvolací súd priznal žalobcovi nárok náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).