Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-51-2024.pdf
PDF · 142.56 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/51/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a Mgr. Evy Vallovej v spore žalobcu: Poľnohospodárska spoločnosť KOLTA, s. r. o., so sídlom: Kolta 252, PSČ: 941 33, IČO: 00 199 281, zastúpený: G. Lehnert, s. r. o., Budova ORBIS, Rajská 7, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 08, IČO: 31 347 762, proti žalovanému: GAMEX TRADING s.r.o., so sídlom: Hadovská 870, Komárno 945 01, IČO: 31 443 265, zastúpený: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., Horná 13, Banská Bystrica 974 01, IČO: 52 826 791, o zaplatenie 691.174,07 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 5 Cb/2/2023-264 zo dňa 10. októbra 2023 takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5 Cb/2/2023-264 zo dňa 10. októbra 2023 potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Komárno ( ďalej v texte „ súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd “ ) rozsudkom č. k. 5 Cb 2/2023 - 264 zo dňa 10. októbra 2023 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu v sume 691 174,07 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 572 586,33 € od 01.03.2022 do 20.07.2022, zo sumy 440 086,33 € od 21.07.2022 do zaplatenia, zo sumy 281 577,60 € od 01.01.2022 do 31.07.2022, zo sumy 251 087,74 € od 01.08.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 € a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie uvedeným rozsudkom ďalej zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 691.174,07 eur s príslušenstvom na tom skutkovom a právnom základe, že žalobca ako predávajúci dodal žalovanému ako kupujúcemu podľa ust. § 409 a nasl. Obch. zák. poľnohospodárske produkty a kupujúci tieto dodané poľnohospodárske produkty prevzal, avšak kúpnu cenu podľa § 447 Obch. zák. za tieto produkty zaplatil len čiastočne. Celkový dlh žalovaného voči žalobcovi po započítaní rôznych vzájomných pohľadávok predstavoval sumu 691 174,07 eur. Od dňa nasledujúceho po dni splatnosti vyššie uvedených faktúr bol žalovaný v omeškaní a preto v zmysle ust. § 369 ods. 2 Obch. zák. v spojení s ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania dlžníka so zaplatením vyššie uvedenej pohľadávky si žalobca ako veriteľ voči žalovanému ako dlžníkovi uplatnil aj nárok na úroky z omeškania, ktorých výška bola o 9 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si teda uplatnil vyčíslený úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 572 586,33 eur za obdobie od 1.3.2022 do 20.7.2022 vo výške 19 907,18 eur a úrok z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 440 086,33 eur od 21 7.2022 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 281 577,60 eur od 1.1.2022 do 31.7.2022 vo výške 14 649,75 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 251 087,74 eur od 1.8.2022 do zaplatenia. Žalovaný sa vyjadril žalobe v odpore proti vydanému platobnému rozkazu a v celom rozsahu neuznal nárok uvedený žalobcom v žalobe a taktiež v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov ( ďalej už len „ CSP“) si uplatnil námietku právomoci rozhodcovského súdu , nakoľko spor medzi účastníkmi sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, t. j. je daná právomoc rozhodcovského súdu. Nedostatok procesnej podmienky, t. j. nedostatok právomoci všeobecného súdu podľa žalovaného vyplýval z čl. VI. ods. 1 Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 02.02.2021 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným (ďalej len „Rámcová kúpna zmluva“), ktorého obsahom je rozhodcovská doložka o predložení sporov na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní výlučne Rozhodcovskému súdu Slovenskej živnostenskej komory so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, zriadenom Slovenskou živnostenskou komorou. Ďalej žalovaný v svojom vyjadrení rozporoval tvrdenie žalobcu, že povinnosť dodať tovar žalovanému riadne splnil a poukázal na dôkazy, ktoré podľa jeho názoru tieto tvrdenia preukazujú. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by mal byť v omeškaní s úhradou kúpnej ceny. Poukázal pritom na čl. IV. ods. 2 rámcovej kúpnej zmluvy podľa ktorej, zaplatí kupujúci predávajúcemu kúpnu cenu v lehote splatnosti do 3 rokov odo dňa doručenia faktúry s vyúčtovaním kúpnej ceny kupujúcemu. Rámcová kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, na základe ktorého vznikol medzi účastníkmi právny vzťah, pričom zo zmluvy vznikli stranám práva a povinnosti, ktoré si medzi sebou dohodli. Faktúry vystavené žalobcom odporovali ustanoveniu dohodnutému v rámcovej kúpnej zmluve a na základe vyššie uvedeného žalovaný dospel k záveru, že v zmysle rámcovej kúpnej zmluvy nebol v omeškaní s úhradou kúpnej ceny a žalobcovi nevznikol nárok voči žalovanému na úroky z omeškania z vymáhanej pohľadávky. Žalovaný ďalej v konaní zdôrazňoval, že návrh nebol podaný oprávnenou osobou a na vysvetlenie svojho stanoviska opísal genézu prevzatia majetkovej účasti u žalobcu osobami, ktoré aktuálne sú zapísané v obchodnom registri. Nakoľko nedošlo k platnému a účinnému nadobudnutiu majetkovej účasti u žalobcu spoločnosťou Svoradova, a.s., ktorá neprejavila platne svoju vôľu, a ktorá ako údajný majoritný vlastník žalobcu na členskej schôdzi žalobcu vymenovala za členov štatutárneho orgánu X. Z. a E. X., ako aj neskôr malo dôjsť k zmene právnej formy z družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným a preto boli podľa žalovaného všetky tieto úkony absolútne neplatné, nakoľko konali osoby, ktoré nemali dostatok oprávnenia, resp. spôsobu konania štatutárneho orgánu na to, aby spôsobili svojim konaním platný právny úkon, a teda ani na členskú schôdzu žalobcu, na ktorej spoločnosť Svoradova, a.s. hlasovala za prijatie rozhodnutia o vymenovaní členov štatutárneho orgánu žalobcu, nie je možné prihliadať a považovať vymenovanie týchto osôb za platné. Na záver žalovaný navrhol súdu prvej inštancie prejudiciálne si vyriešiť platnosť vyššie uvedených právnych úkonov, nakoľko táto skutočnosť mala podľa neho vplyv na to, aby si súd vedel v konaní vyhodnotiť, či bol návrh podaný dôvodne a oprávnenou osobou. Na základe uvedených skutočností žalovaný považoval vymáhanie pohľadávky žalobcom za predčasné, zmätočné a nepodložené. Okrem uvedeného mal žalovaný za to, že v mene žalobcu konajú osoby, ktoré nemajú oprávnenie. V následných písomných vyjadreniach strany sporu rozšírili svoju skutkovú a právnu argumentáciu. 5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu a rozsiahlymi listinnými dôkazmi tvoriacimi súdny spis pričom zistil nasledovný skutkový stav veci : 6. Strany sporu uzatvorili dňa 2.2.2021 Rámcovú kúpnu zmluvu a následne strany sporu uzatvorili dňa 4.2.2021 kúpnu zmluvu č. 2021022, podľa § 409 - 444 Obchodného zákonníka. Žalobca ako predávajúci dodal žalovanému ako kupujúcemu poľnohospodárske produkty a kupujúci tieto dodané poľnohospodárske produkty prevzal, avšak kúpnu cenu za tieto produkty zaplatil len čiastočne. Žalovaný konkrétne v mesiaci júl 2021 kúpil od žalobcu repku ozimnú v celkovom množstve 2 021,178 ton a pšenicu v celkovom množstve 1 479,474 ton. Žalobca následne vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu za odobratú repku ozimnú vo faktúre č. 5121070017 zo dňa 27.7.2021 splatnej dňa 28. 2. 2022 na sumu 929 741,88 eur a kúpnu cenu za odobratú pšenicu vo faktúre č. 5121070016 zo dňa 27.7.2021 splatnej dňa 31. 12. 2021 na sumu 540 000,- eur. Keďže však žalovaný v konečnom dôsledku odobral od žalobcu menšie množstvo pšenice, (1 479,474 ton oproti 3 000 tonám pôvodne vyúčtovaným vo faktúre č. 5121070016 na sumu 540 000,- eur), žalobca vystavil žalovanému ohľadom faktúry č. 5121070016 najskôr dobropis č. XXDXXX zo dňa 25.11.2021 na celú sumu vyššie uvedenej faktúry (540 000,- eur) a následne ťarchopis č. XXTXXX zo dňa 25.11.2021 na sumu 281 577,60 eur, v ktorom zohľadnil množstvo žalovaným odobratej pšenice v množstve 1 564,32 ton; keďže v tomto ťarchopise č. XXTXXX bolo chybne uvedené množstvo tovaru (-77,9 ton) a nezohľadnené nečistoty (-6,946 ton), žalobca k ťarchopisu č. XXTXXX vystavil dňa 22. 3. 2022 žalovanému opravnú faktúru č. 22D001 na sumu -15 272,28 eur, v ktorej zohľadnil tieto skutočnosti. Žalovaným celkovo odobraté množstvo pšenice
tak predstavuje 1 479,474 ton. Žalovaný doručil žalobcovi návrh dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 19.7.2022, ktorý žalovaný akceptoval a v zmysle ktorého sa započítali pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 194 380,63 eur (vrátane pohľadávky z opravnej faktúry č. 22D001 na sumu -15 272,28 eur) proti pohľadávkam žalobcu voči žalovanému z okrem iných (v tomto konaní neuplatňovaných záväzkových vzťahov) aj z faktúry č. 5121070016. Na základe tohto započítania pohľadávka žalobcu z faktúry č. 5121070016 (v znení vyššie uvedeného dobropisu a ťarchopisu) vystavenej na sumu 281 577,60 eur čiastočne zanikla ku dňu 31.7.2022 do výšky 30 489,86 eur. Vo vyššie uvedenej dohode o započítaní zo dňa 19.7.2022 bol tento započítací úkon označený ako započítanie pohľadávky žalovaného na pohľadávku žalobcu z faktúry č. 5121070016 v sume vyjadrenej číselne ako 288 912,26 eur - 258 422,40 eur, čiže dotknutá pohľadávka žalovaného bola započítaná na pohľadávku žalobcu z faktúry č. 5121070016 v sume 30 489,86 eur. Na základe danej dohody zo dňa 19.7.2022 bola zároveň suma -15 272,28 eur z opravnej faktúry č. 22D001 započítaná ako pohľadávka žalovaného voči žalobcovi proti inej splatnej pohľadávke, ktorú žalobca mal voči žalovanému a ktorá netvorí predmet tohto konania; to vyplýva z obsahu dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 19.7.2022. Suma -15 272,28 eur z opravnej faktúry č. 22D001 teda na základe dohody zo dňa 19. 7. 2022 nebola započítaná na pohľadávku z faktúry č. 5121070016 (v znení vyššie uvedeného dobropisu a ťarchopisu), ale na úplne inú pohľadávku žalobcu voči žalovanému (ktorú si žalobca neuplatňuje v konaní v tejto veci). Dosiaľ žalovaným nezaplatená časť kúpnej ceny vyúčtovanej žalobcom vo faktúre č. 5121070016 tak predstavuje celkom 251 087,74 eur (281 577,60 eur - 30 489,86 eur). Žalovaný tiež listom zo dňa 25.1.2022 jednostranne započítal svoju splatnú pohľadávku v sume 357 155,55 eur (ktorú v tom čase mal voči žalobcovi) proti pohľadávke žalobcu voči žalovanému z faktúry č. 5121070017 vystavenej na sumu 929 741,88 eur; pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v sume 357 155,55 eur tak zanikla v celom rozsahu a pohľadávka žalobcu z faktúry č. 5121070017 zanikla v sume 357 155,55 eur ku dňu 28.2.2022, čiže jej zostatok po započítaní bol 572 586,33 eur. Žalovaný taktiež dňa 20.7.2022 zaplatil na účet žalobcu časť kúpnej ceny za repku ozimnú vo výške 132 500,- eur s tým, že žalovaný sám pri tejto platbe uviedol ako variabilný symbol číslo faktúry č. 5121070017 (a teda touto čiastočnou platbou žalovaný platil pohľadávku z tejto faktúry); túto úhradu žalobca preto započítal na svoju pohľadávku z faktúry č. 5121070017, v ktorej žalobca vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu za repku ozimnú. Dosiaľ nezaplatený zostatok pohľadávky žalobcu z faktúry č. 5121070017 je tak v sume 440 086,33 eur (929 741,88 eur - 357 155,55 eur = 572 586,33 eur; 572 586,33 eur - 132 500,- eur = 440 086,33 eur). Na pohľadávky žalobcu z faktúr č. 5121070016 a č. 5121070017 žalovaný čiastočne zaplatil kúpnu cenu úhradou zo dňa 20.7.2022 (priamo s označením faktúry žalobcu č. 5121070017), a vykonal celkovo dve započítania (jednostranné započítanie zo dňa 25.1.2022 a započítanie na základe žalobcom prijatého návrhu dohody o započítaní zo dňa 19.7.2022), v ktorých žalovaný tieto pohľadávky žalobcu označil a vyčíslil a na základe ktorých sčasti zanikli pohľadávky žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, a to v rozsahu ako je to vyššie uvedené. Žalobca svoju povinnosť dodať tovar žalovanému riadne splnil. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar riadne nesplnil. Celkový dlh žalovaného voči žalobcovi z vyššie uvedených pohľadávok tak predstavuje sumu 691 174,07 eur (440 086,33 eur + 251 087,74 eur). 7. Právne súd prvej inštancie posúdil zistený skutkový stav podľa § 15 ods. 1 , 243 ods. 3 , § 261 ods. 1, § 340a ods. 1, 2 , §365 ods. 1, 2 , § 369 ods.1 , 2, § 369d ods. 1, 2 a 7 , § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 516 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 5 ods. 1 CSP. 8. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobný návrh žalobcu je dôvodný. V prvom rade si ustálil právomoc tunajšieho súdu, vzhľadom na vznesenú námietku žalovaného pri jeho prvom procesnom úkone. Na posúdenie tejto otázky súd skúmal právny úkon strán konania týkajúci sa dohody o rozhodcovskej doložke. Strany konania uzavreli dňa 2.2.2021 Rámcovú kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. V predmetnej dohode okrem iného strany dojednali v čl. VI. rozhodcovskú doložku v nasledovnom znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy alebo spory súvisiace s touto zmluvou, vrátane sporov o jej platnosť, výklad a zánik predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní výlučne Rozhodcovskému súdu Slovenskej živnostenskej komory so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, zriadenom Slovenskou živnostenskou komorou podľa jeho rokovacieho poriadku. Zmluvné strany sa dohodli, že v rozhodcovskom konaní bude rozhodovať jediný rozhodca. Zmluvné strany prehlasujú, že sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia a takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné.“ Predmetnú zmluvu za žalovaného podpísal p. nebohý D. a za žalobcu (v tom čase s právnou formou družstvo) p. nebohý D. a p. X.. Strany konania následne uzavreli Zmluvu č.: 2021022, uzatvorenú podľa § § 409 - 444 Obchodného zákonníka a všeobecných zmluvných podmienok Gamex Trading s.r.o. V tejto kúpnej zmluve strany dohodli v článku V bod 6. nasledovné : „Všetky spory
vyplývajúce z tejto zmluvy podľa vecnej príslušnosti je oprávnený riešiť Okresný súd v Komárne alebo Krajský súd v Nitre podľa § 89a Občianskeho súdneho poriadku.“ Predmetnú kúpnu zmluvu za žalobcu podpísal jeho riaditeľ C.. F.Í. P.. Poukazujúc na námietku žalovaného týkajúcu sa neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 4.2.2021 z dôvodu nepodpísania zo strany žalobcu v súlade s výpisom z obchodného registra, súd prvej inštancie konštatoval, že uzatvorenie kúpnej zmluvy na predmet činnosti podnikateľa sa zaraďuje medzi bežné veci týkajúce sa spravovania jeho obchodných záležitostí, ktorý úkon nemusí byť uzatvorený písomne a nejedná sa o právny úkon, ktorý by vyžadoval uzatvorenie podľa podpisového práva podľa zákona alebo podľa výpisu z obchodného registra. Žalobca v konaní preukázal, že C.. F. P. v rozhodnom období zastával funkciu riaditeľa žalobcu a na právne úkony súvisiace s bežnou obchodnou činnosťou podnikateľa bol predstavenstvom splnomocnený. Poukazujúc na vyššie uvedené súd mal za to, že z formálneho hľadiska kúpna zmluva zo dňa 4.2.2021 je platným úkonom, nakoľko ho podpísal na to splnomocnený zástupca podnikateľa. Nakoľko popri sebe sú dva právne úkony, jeden z 2.2.2021 a druhý z 4.2.2021 súd poukázal na ust.§ 516 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a skúmal, či uzavretím kúpnej zmluvy dňa 4.2.2021 zmluvné strany zmenili vzájomné práva a povinnosti. Z doslovného znenia článku V. bod 6. kúpnej zmluvy zo dňa 4.2.2021 vyplýva, že strany zmenili svoju vôľu v prípade vzniku sporov a to dojednaním právomoci všeobecného súdu zmluvných strán, t. j. Okresný súd Komárno, príp. Krajský súd v Nitre. Poukazujúc na vyššie uvedené súd mal za to, že strany následným právnym úkonom (4.2.2021) zmenili dohodu zo dňa 2.2.2021 v časti právomoci pre prípad vzniku sporov medzi nimi. 9. Súd prvej inštancie po vyriešení otázky svojej právomoci konať v predmetnej veci skúmal dôvodnosť žalobného návrhu žalobcu. V rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný namietal predčasne podanú žalobu žalobcom z dôvodu, že zmluvné strany dohodli splatnosť vyúčtovacích faktúr na 3 roky v súlade s článkom IV. bod 2. kúpnej zmluvy zo dňa 2.2.2021 podľa ktorého: „Kúpnu cenu zaplatí kupujúci predávajúcemu bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho v lehote splatnosti do 3 rokov odo dňa doručenia faktúry s vyúčtovaním kúpnej ceny kupujúcemu.“ Na posúdenie dôvodnosti námietky žalovaného súd skúmal zmluvné podmienky dohodnuté v oboch právnych úkonov. Nakoľko kúpna zmluvy zo dňa 4.2.2021 neobsahovala dohodu týkajúcu sa určenia splatnosti kúpnej ceny, súd vychádzal z dohodnutých podmienok v zmluve zo dňa 2.2.2021. Poukazujúc na prostriedky procesného útoku žalobcu spočívajúce v tom, že takto dohodou určená doba splatnosti vyúčtovacích faktúr na kúpnu cenu je v rozpore so zákonom ako i bežnou obchodnou praxou, nakoľko žalobca by nemal finančné prostriedky na založenie novej úrody v ďalšom roku. Súčasne poukázal i na personálne prepojenie žalobcu a žalovaného v čase uzavretia kúpnych zmlúv a takto uzavretá dohoda týkajúca sa splatnosti kúpnej ceny znevýhodňuje žalobcu pri jeho vymáhaní. Súd pri skúmaní dohody zmluvných strán v časti o určenie splatnosti kúpnej ceny v prvom rade vychádzal z ust. § 369d ods.1, 2 a 7 v spojitosti s ust. § 340a ods.1, 3 Obchodného zákonníka. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, ktoré je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod, je neplatné. Následne súd vychádzal zo samotného konania žalovaného učineného formou započítania pohľadávok a to buď formou jednostranného právneho úkonu alebo dohodou. V uvedených právnych úkonoch samotný žalovaný akceptoval žalobcom ustálenú dobu splatnosti vo vyúčtovacích faktúrach, ktoré však neboli podľa dohody v trvaní 3 rokov ale 60 a viac dní. Dôsledkom akceptácie predmetných faktúr súd mal za to, že obchodná prax medzi stranami konania bola ustálená na 60 a viac dní, nie ale 3 roky. Súd súčasne poznamenáva, že pokiaľ ide o maximálnu splatnosť faktúry, obchodný zákonník stanovuje limit 60 dní, ktorý môže byť za určitých podmienok predĺžený. Podmienkou pre takéto predĺženie splatnosti peňažného záväzku (kúpnej ceny tovaru, ceny služby, nájomného atď.) je, že splatnosť dlhšia ako 60 dní nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam veriteľa, ktoré preňho vyplývajú zo zmluvy. Dlhšia splatnosť býva spravidla uplatňovaná pri objednávkach väčšieho rozsahu, pričom je nutné zohľadniť aj iné faktory, ako napr. postavenie subjektov či zaužívaná prax. Žalovaný v konaní nepredložil a ani neoznačil dôkaz, ktorým by bol preukázal splnenie vyššie uvedenej podmienky, t.j., že dojednaná lehota splatnosti 3 roky je obchodnou praxou medzi stranami konania, resp. že práve personálne prepojenie strán konania, (ktorá medzičasom sa zmenilo) je dôvodom takto ustálenej lehoty splatnosti, a že nie je v hrubom pomere k právam a povinnostiam veriteľa. Poukazujúc na vyššie uvedené súd mal za to, že dohoda strán konania v časti o určenie lehoty splatnosti kúpnej ceny v dobe 3 rokov je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod a preto je neplatná. V prípade neplatnosti dohody o splatnosť kúpnej ceny zákonodarca určil lehotu splatnosti 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku, alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil. Žalobca však svojou žalobou zákonom určenú splatnosť nevyužil a uplatnil si dlhšiu splatnosť faktúry, čo podľa názoru súdu je v jeho právomoci.
10. Samotnú uplatňovanú istinu vrátane príslušenstva pohľadávky žalovaný nenamietal, v tejto časti prostriedky procesnej obrany neuplatnil. Súd vychádzajúc aj zo započítacieho prejavu žalovaného vykonané buď jednostranným alebo dvojstranným (dohodou) právnym úkonom, mal za preukázané, že žalobný návrh žalobcu v tejto časti medzi stranami sporný nie je, preto návrhu žalobcu vrátane úrokov z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka počítaného od splatnosti nedoplatku až po jeho čiastočnú úhradu, resp. do skutočného zaplatenia, a náhrady paušálnych nákladov podľa § 369c Obchodného zákonníka, vyhovel. 11. K námietkam žalovaného, týkajúcich sa sporov prebiehajúcich v personálnych otázkach žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že personálne obsadenia orgánov žalobcu vyplývajú pre sporné konanie z výpisu z obchodného registra. Žiadna poznámka vo výpise uvedená nie je, a ani žalovaný nepredložil dôkaz, ktorým by spochybnil personálne obsadenie žalobcu, preto súd na túto námietku žalovaného neprihliadal. 12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 v spojení s § 262 ods. 2 CSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. 13. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi v zmysle, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) , b), c), d) f) a h) CSP. 14. V prvom rade žalovaný namietal skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s námietkou právomoci rozhodcovského súdu vznesenú žalovaným pri prvom procesnom úkone, ktorý mu vo veci patril. Žalovaný na rozhodcovskej zmluve trval, túto v konaní predložil aj konajúcemu súdu. Zdôraznil, že súd prvej inštancie na námietku nedostatku právomoci podľa § 7 CSP neskúma platnosť alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, keďže posúdenie platnosti a existencie rozhodcovskej zmluvy je v zmysle § 21 ods. 1 zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súčasťou rozhodcovskej právomoci. V tejto súvislosti poukázal aj na závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia a teda, že strany sporu uzavreli dňa 02.02.2021 Rámcovú kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasledujúce Obchodného zákonníka, v ktorej v článku VI. strany dojednali rozhodcovskú doložku. Rámcová zmluva bola podpísaná p. D. za žalobcu a za žalovaného p. D. a p. X.. Následne strany sporu uzavreli dňa 04.02.2021 Zmluvu č. 2021022 podľa ustanovení § 409 - 444 Obchodného zákonníka a všeobecných zmluvných podmienok žalovaného, kde v článku V. bod 6 si strany dohodli príslušnosť Okresného súdu v Komárne alebo Krajského súdu v Nitre na riešenie sporov medzi nimi a to podľa § 89a O.s.p. uvedenú zmluvu podpísal za žalobcu riaditeľ C.. F. P., ktorého oprávnenie podpisovať za žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil ako platné, keďže táto bola podpísaná splnomocneným zástupcom podnikateľa v rámci bežných vecí týkajúcich sa spravovania obchodných záležitostí. Skutočnosť, že C.. F. P.P. bol oprávnený pri takomto právnom úkone podpisovať za žalobcu podľa žalovaného nevyplýva zo žiadnych predložených listín. Funkcia riaditeľa sa spravuje ustanoveniami Zákonníka práce a nie Obchodným zákonníkom, takže nie každý vedúci zamestnanec zamestnávateľa je oprávnený robiť právne úkony v mene zamestnávateľa. V konaní nebolo predložené poverenie pre uvedenú osobu, takže nebolo možné ani skúmať, či toto poverenie zakladá oprávnenie k určitému právnemu konaniu. V konaní nebola predložená plná moc na príslušný právny úkon pričom poverenie, na ktoré sa súd prvej inštancie odvoláva je len zmocnenie na určitú činnosť súvisiacu s prevádzkovaním podniku, nie však na vznik, zmenu a zánik právnych úkonov pričom rozhodovanie o právomoci súdu na prejednanie sporu nepatrí do kategórie bežných obchodných rozhodnutí. Keďže bola právomoc rozhodcovského súdu dojednaná písomne, je možné ju zmeniť len na základe písomného právneho úkonu štatutárneho orgánu a nie zamestnanca žalobcu. Zo zmluvy č. 2021022 , článku V bod 3 vyplýva, že táto nadobúda platnosť dňom jej podpisu štatutárnymi orgánmi oboch zmluvných strán. Ďalej žalovaný namietal že aj ustanovenie čl. V. bod 6 zmluvy č. 2021022 je neplatné z dôvodu, že odkazuje na neúčinný právny predpis ( OSP). 15. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa mal zaoberať aj otázku príslušnosti (miestnej, vecnej, kauzálnej a funkčnej príslušnosti). V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 471c CSP a na rozhodnutie senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. júna 2023. Obdobne podľa názoru žalovaného je potrebné postupovať aj v konaní pred súdom prvej inštancie a teda s ohľadom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, bol na konanie a rozhodnutie v obchodnoprávnych sporoch z obchodnoprávnych záväzkov príslušný Okresný súd Nitra. 16. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného nesprávne vysporiadal aj s otázkou splatnosti záväzku keď dospel k záveru, že dojednaná lehota splatnosti 3 rokov je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam
vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod a preto je neplatná. Z uvedených dôvodov dospel prvoinštančný súd podľa názoru žalovaného k nesprávnym právnym záverom a na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ako už žalovaný argumentoval v konaní pred súdom prvej inštancie, v danom čase išlo o tzv. spriaznené osoby, ktoré sledovali svoje ciele v kooperácii a vedeli, čo si v danom čase môžu dovoliť a dohodnúť na základe svojej vôle prejavenej v uzavretej zmluve. 17. Žalovaný opätovne v odvolaní namietal spornosť v personálnych otázkach žalobcu pričom sa nestotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie o nepredložení dôkazu spochybňujúceho personálne obsadenie žalobcu. Opätovne poukázal na neoprávnenosť prevzatia majetkovej účasti u žalobcu osobami, ktoré aktuálne figurujú v obchodnom registri a dodal, že u žalobcu nedošlo k platnému a účinnému nadobudnutiu majetkové účasti obchodnou spoločnosťou Svoradova, a.s. so sídlom v Bratislave , IČO : 47 133 287. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie si nevyriešil prejudiciálne platnosť právnych úkonov, ktorými došlo k prevzatiu majetkovej účasti v spoločnosti žalobcu pričom súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil dôkazy predložené žalovaným v konaní, napriek tomu, že išlo o otázku, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu a bolo zrejmé, že konanie osôb uvedených v obchodnom registri ako členov štatutárneho orgánu žalobcu je spochybnené, keďže toto bolo napadnuté niekoľkými žalobami oprávnených vlastníkov podielov žalobcu. Žalovaný mal za to, že štatutárny orgán žalobcu zapísaný v obchodnom registri nie je oprávnený konať v jeho mene. V tejto súvislosti poukázal na konanie členskej schôdze právneho predchodcu žalobcu zo dňa 28.07.2021, ktorej platnosť bola napadnutá žalobou na príslušnom súde, rovnako tak aj členská schôdza žalobcu, ktorá sa mala konať dňa 04.10.2021. V odvolaní následne zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odpore proti platobnému rozkazu ako aj uvádzanú počas celého prvoinštančného konania. Zdôraznil, že nedostatok spôsobu konania štatutárneho orgánu spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 18. K odvolaniu sa vyjadril žalobca písomným podaním, v ktorom uviedol že po nahliadnutí do súdneho spisu zistil, že žalovaný podal voči napadnutému rozsudku odvolanie elektronicky bez autorizácie formou e- mailového odvolania na adresu súdu prvej inštancie, pričom z vytlačenej e-mailovej správy vyplýva dátum odoslania odvolania dňa 09.11.2023 s časom odoslania 23:55hod. (Žalovaný následne dňa 16.11.2023 doplnil ním podané odvolanie zo dňa 09.11.2023 v rámci 10 dňovej lehoty o odvolanie podané v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu). S poukazom na ustanovenie § 121 ods. 5 CSP a keďže odvolanie žalovaného nebolo podané prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy alebo prostredníctvom portálu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky -„ e žaloby“ má žalobca dôvodné pochybnosti o včasnosti podania odvolania žalovaným zo dňa 09.11.2023, keďže vo vytlačenej listine, e- mailovej správe žalovaného, je uvedený len čas jej odoslania, avšak nie je na nej uvedený čas doručenia predmetnej e-mailovej správy súdu. Ako podľa jeho názoru potvrdzuje aj súdna prax, „Pre zachovanie lehoty na podanie odvolania nie je rozhodujúci okamih odoslania e- mailu, ale okamih doručenia e-mailovej správy súdu, pričom za doručené sa považuje odvolanie v deň doručenia e-mailu súdu, i keď sa tak stalo po úradných hodinách súdu.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2017, sp.zn. 2Obdo/ 12/2016). 19. K námietke nedostatku právomoci všeobecných súdov na prejednanie danej veci žalobca uviedol, že súd prvej inštancie v žiadnom okamihu neposudzoval platnosť Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 02.02.2021 tak ako to tvrdil žalovaný v odvolaní . Súd prvej inštancie iba prihliadol na skutočnosť, že po uzavretí Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 02.02.2021došlo dňa 04.02.2021 medzi stranami sporu k uzavretiu kúpnej zmluvy č. 2021022, ktorá pre právne vzťahy vzniknuté z tejto kúpnej zmluvy upravila zjavne odchýlne od Rámcovej kúpnej zmluvy minimálne otázku právomoci súdu a lehoty splatnosti kúpnej ceny. Ohľadne spochybňovania platnosti dojednania článku V. bod 6 kúpnej zmluvy zo dňa 04.02.2021 zo strany žalovaného, keďže táto odkazovala na neúčinný právny prepis (namiesto CSP odkazovala na O.s.p.) žalobca uviedol, že zo strany žalovaného ide o očividne prehnane formalistický prístup k výkladu zmluvných dojednaní, keďže kúpna zmluva uzavretá dňa 04.02.2021 predstavuje svojím obsahom a formátom štandardizovaný vzor kúpnej zmluvy, ktorý žalovaný uzaviera aj s inými obchodnými partnermi. Rovnako formalisticky pristupoval žalovaný aj výklad článku V bod 3 kúpnej zmluvy uzavretej dňa 04.02.2021, keď v odvolaní tvrdil, že na platnosť tejto zmluvy je potrebný podpis jej štatutárnymi orgánmi. Opätovne žalobca poukázal na tú skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva predstavovala štandardizovaný vzor zmluvy, ktorý sa používal s obchodnými partnermi žalovaného a menil sa len čo do jeho predmetu a ostatné dojednania zostávali nedotknuté. V tejto súvislosti žalobca poukázal na pomerne stabilnú rozhodovacia činnosť slovenských súdov, týkajúcu sa uprednostňovania výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti a nie neplatnosti započatú Ústavným súdom SR.
K podpisu zmluvy zo dňa 04.02.2021 pánom F. P. žalobca uviedol, že aj podľa ustanovenia § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Je teda bez akýchkoľvek pochybností, že oprávnenie robiť právne úkony za právnickú osobu mali aj jej zamestnanci alebo členovia(iné než štatutárne orgány) za predpokladu, že toto ich oprávnenie vyplýva z vnútorných predpisov právnickej osoby, alebo je to vzhľadom na pracovné zaradenie týchto osôb obvyklé, čo je aj prípad pána C.. F. P.. Žalobca ďalej zdôraznil, že vzhľadom na zjavnú obvyklosť uzavierania obchodných zmlúv z titulu funkcie riaditeľa spoločnosti je potrebné ešte doplniť, že bežnou súčasťou obchodných zmlúv sú aj dojednania o riešení sporov vzniknutých z uzavierania zmluvy, preto mu nebolo jasné ohľadne argumentácie žalovaného uvádzanej prvýkrát v podanom odvolaní, že zmluvné dojednanie právomoci súdu na prejednanie sporu, ktorý, prípadne vznikne z takéhoto zmluvného vzťahu, nepatrí do kategórie bežných obchodných záležitostí. 20. K námietke žalovaného uvedenej v odvolaní ohľadne otázky príslušnosti súdu, ktorou sa mal prvoinštančný súd v konaní prednostne zaoberať (miestna, vecná, kauzálna a funkčná príslušnosť) poukazujúc na bližšie neurčené uznesenie senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2023 žalobca uviedol, že názor prezentovaný Najvyšším súdom SR v predmetnom uznesení je v súčasnej dobe prekonaný a v tejto súvislosti dodal, že konania, ktoré neboli právoplatne skončené do 31.05.2023, rozhodujú súdy podľa právnych predpisov účinných do 31.05.2023 ( v zmysle prechodného ustanovenia § 471c Csp) a keďže právne predpisy účinné do 31.05.2023 neupravovali osobitne kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch, potom v týchto konaniach rozhodujú súdy ako vecne a miestne príslušné súdy, nie ako kauzálne príslušné súdy. Tento záver mal potom zásadný dopad na aplikáciu ustanovenia § 34 ods. 1 CSP (v súlade s princípom okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy) pri určení funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu, keďže vylučuje použitie ustanovenia § 34 ods. 2 CSP týkajúceho sa osobitné funkčnej príslušnosti (práve z dôvodu že do 31.05.2023 nebolo možné aplikovať kauzálnu príslušnosť určenú podľa ustanovenia § 22 CSP) ale je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 34 ods. 1 CSP vzťahujúceho sa na všeobecnú funkčnú príslušnosť odvolacieho súdu - o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. 21. Žalovaný sa ďalej vo svojom odvolaní venoval aj otázke splatnosti pohľadávok uplatňovaných žalobcom v tomto konaní a tvrdil, že lehota splatnosti v rozsahu troch rokov nepredstavuje medzi zmluvnými stranami hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa, keďže v danom čase išlo o tzv. spriaznené osoby, ktoré sledovali svoje ciele v kooperácii a vedeli, čo si v danom čase môžu dovoliť a v takomto formáte dohodnúť. Žalobca sa v svojom vyjadrení v plnom rozsahu priklonil k právnemu zdôvodneniu uvedenému v rozhodnutí súdu prvej inštancie. 22. K ostatnej odvolacej námietke žalovaného spočívajúcej v tom, že sa súd prvej inštancie nesprávne právne vysporiadal so skutočnosťou, že žaloba bola podaná osobami, ktoré nie sú oprávnené konať v mene žalobcu, žalobca uviedol, že osoby konajúce za žalobcu v čase podania žaloby v tejto veci nemali žiaden vplyv na vznik, platnosť alebo splatnosť pohľadávky, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v tomto konaní, keďže funkcia konateľa ( člena predstavenstva družstva) im vznikla až po vzniku zmluvného záväzku a z neho vyplývajúcej pohľadávky, ktorá je predmetm konania v tejto veci. Informácia o osobe, ktorá je zapísaná obchodnom registri ako štatutárny orgán, respektíve jeho člen, je pre tretie osoby teda aj pre za žalovaného alebo pre konajúci súd účinná odo dňa zverejnenia tohto zápisu v súlade s ustanovením § 27 ods. 3 prvá veta Obchodného zákonníka. Uplatňovať si zaplatenie predmetnej pohľadávky podľa žalobcu bolo povinnosťou štatutárneho orgánu žalobcu inak by došlo v zmysle ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka k porušeniu povinnosti štatutárneho orgánu vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou. Na záver žalobca zdôraznil, že uznesenia členských schôdzí žalobcu, ktorými boli súčasní členovia štatutárneho orgánu žalobcu vymenovaní do funkcie a ktoré boli napadnuté žalovaným žalobami o určenie neplatnosti, je potrebné aj naďalej považovať za platné a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o ich neplatnosti. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a spomínané zákonné ustanovenia žalobca má za to, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
24. Po oboznámení sa obsahom súdneho spisu a dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť podľa § 387 ods. 1 CSP.
25. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
26. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
27. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje.
28. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:
29. K námietke nedostatku právomoci všeobecných súdov z dôvodu rozhodcovskej doložky. 30. Odvolací súd preskúmal námietku žalovaného, podľa ktorej mal súd prvej inštancie konanie zastaviť pre nedostatok právomoci všeobecných súdov, keďže medzi stranami bola v Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 02.02.2021 dojednaná rozhodcovská doložka. 31. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že medzi stranami došlo následne dňa 04.02.2021 k uzavretiu kúpnej zmluvy č. 2021022, v ktorej si strany v článku V. bod 6 dohodli riešenie sporov pred všeobecnými súdmi (Okresný súd Komárno, resp. Krajský súd v Nitre). Uvedené dojednanie predstavuje neskorší prejav zmluvnej vôle strán upravujúci riešenie sporov odchylne od rámcovej zmluvy; preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že došlo k zmene pôvodnej dohody strán v časti riešenia sporov (§ 516 ods. 1, 2 OZ). Za týchto okolností právomoc všeobecných súdov daná je. 32. Argumentácia žalovaného, že všeobecný súd nemá skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy vzhľadom na § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, na veci nič nemení, keďže súd prvej inštancie nevyslovil neplatnosť rozhodcovskej doložky, ale vyhodnotil existenciu neskoršieho zmluvného dojednania strán, ktorým upravili právomoc všeobecných súdov. Námietka preto nie je dôvodná. 33. K námietke, že kúpnu zmluvu zo dňa 04.02.2021 nepodpísala oprávnená osoba (riaditeľ vs. štatutár) 34. Žalovaný namietal, že kúpnu zmluvu zo dňa 04.02.2021 nepodpísal štatutárny orgán žalobcu, ale „riaditeľ“, pričom v konaní nebolo preukázané jeho splnomocnenie, a teda ani účinnosť dojednania o právomoci všeobecného súdu. 35. Odvolací súd uvádza, že uzatvorenie kúpnej zmluvy na predmet podnikania žalobcu predstavuje úkon v rámci bežného obchodného styku a nevyžaduje osobitnú formu ani osobitné podpisové oprávnenie v tom zmysle, že by bez ďalšieho muselo ísť výlučne o podpis štatutárneho orgánu. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že Ing. Slavomír Papp v rozhodnom období zastával funkciu riaditeľa a bol oprávnený konať v rozsahu bežnej obchodnej činnosti žalobcu; tento záver odvolací súd nepovažuje za zjavne neudržateľný ani v rozpore s obsahom spisu. 36. Navyše, žalovaný sám počas trvania obchodného vzťahu konal so žalobcom na základe predmetnej zmluvnej dokumentácie a plnil (resp. čiastočne plnil) na faktúry vystavené žalobcom, pričom identifikoval záväzky podľa čísiel faktúr a vykonal aj započítania smerujúce k zániku časti týchto pohľadávok. Aj tento následný postup strán podporuje záver o existencii a účinnosti zmluvného rámca, v ktorom vznikli uplatnené pohľadávky. Námietku preto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. 37. K námietke neplatnosti prorogačnej doložky pre odkaz na neúčinný právny predpis (OSP) 37. Žalovaný namietal neplatnosť zmluvného dojednania v článku V. bod 6 kúpnej zmluvy zo dňa 04.02.2021, keďže odkazuje na § 89a O.s.p. 38. Odvolací súd uvádza, že samotný odkaz na neúčinný procesný predpis ešte bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť zmluvného dojednania, pokiaľ je z jeho obsahu zrejmý účel a vôľa strán - teda určenie príslušného všeobecného súdu na riešenie sporov. Výklad právneho úkonu musí smerovať prednostne k zachovaniu jeho platnosti, ak to jeho obsah pripúšťa. V danom prípade je zo znenia dojednania jednoznačné, že strany chceli založiť právomoc všeobecných súdov a určiť konkrétny súd (Okresný súd Komárno, resp. krajský súd podľa vecnej príslušnosti). Preto odvolací súd považuje námietku formalistickej neplatnosti za nedôvodnú.
39. K námietke (kauzálnej/vecnej) príslušnosti podľa § 471c CSP a tvrdeniu, že mal konať OS Nitra
40. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa mal prednostne zaoberať otázkou príslušnosti (miestnej, vecnej, kauzálnej, funkčnej) a poukázal na § 471c CSP a uznesenie NS SR zo dňa 28.06.2023; podľa žalovaného mal byť na konanie príslušný Okresný súd Nitra. 41. Odvolací súd uvádza, že konanie bolo začaté a prebiehalo pred účinnosťou novej úpravy kauzálnej príslušnosti obchodnoprávnych sporov a na prebiehajúce konania dopadajú prechodné ustanovenia § 471c CSP. Súd prvej inštancie postupoval podľa právnych predpisov rozhodných pre prebiehajúce konanie, pričom v prejednávanej veci nebol daný dôvod na záver o nesprávnej vecnej či miestnej príslušnosti súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto nezistil vadu procesných podmienok, ktorá by mala za následok zrušenie napadnutého rozsudku.
42. K námietke nesprávneho právneho posúdenia splatnosti - „3 roky“ a neplatnosť dojednania 43. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil dojednanie o splatnosti kúpnej ceny do 3 rokov a nesprávne uzavrel o jeho neplatnosti pre hrubý nepomer. 44. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý splatnosť posúdil podľa § 369d ods. 1, 2, 7 v spojení s § 340a Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že dojednanie o splatnosti tri roky je v okolnostiach veci v hrubom nepomere k právam a povinnostiam veriteľa bez spravodlivého dôvodu, a preto je neplatné. 45. Za významné odvolací súd považuje aj to, že samotný žalovaný v priebehu vzťahu a následne aj pri riešení záväzkov vykonal jednostranné započítanie a uzavrel dohodu o započítaní, pričom vychádzal zo splatností faktúr vystavených žalobcom (60 a viac dní), a rovnako uskutočnil čiastočnú úhradu s jednoznačnou identifikáciou faktúry. Tieto skutočnosti podporujú záver súdu prvej inštancie o ustálenej obchodnej praxi strán a o nedôvodnosti tvrdenia, že medzi stranami bola reálne uplatňovaná splatnosť tri roky. Námietka preto nie je dôvodná.
46. K námietke nesprávnych skutkových zistení / nevyhodnotenia dôkazov 47. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 48. Odvolací súd po preskúmaní spisu nezistil rozpor medzi vykonanými dôkazmi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie. Skutkové zistenia o dodávke, prevzatí tovaru, vystavení a úpravách faktúr, započítaniach a čiastočnej úhrade vyplývajú z listinných dôkazov a prejavov strán. Odvolacie námietky v tejto časti predstavujú najmä polemiku s hodnotením dôkazov, ktorá sama osebe nepostačuje na zmenu rozhodnutia, ak hodnotenie dôkazov nevykazuje znaky svojvôle.
49. K námietke, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou (spornosť orgánov žalobcu, prejudicialita) 50. Žalovaný namietal, že v mene žalobcu konajú osoby, ktoré nie sú oprávnené, a súd prvej inštancie mal prejudiciálne riešiť platnosť právnych úkonov týkajúcich sa personálnych a vlastníckych otázok žalobcu. 51. Odvolací súd uvádza, že pre tretie osoby je rozhodujúci stav zápisu v obchodnom registri; ak v obchodnom registri nie je vyznačená poznámka spochybňujúca oprávnenie štatutárneho orgánu konať, súd spravidla vychádza zo zápisu. Žalovaný v tomto konaní nepreukázal taký relevantný procesný stav alebo rozhodnutie, ktoré by spôsobilé účinne spochybniť oprávnenie osôb zapísaných v registri konať za žalobcu v tomto spore, a preto nebol dôvod odkláňať sa od registračného stavu ani viesť samostatné prejudiciálne dokazovanie o platnosti vnútorných korporačných úkonov. 52. Navyše, predmetom konania je peňažná pohľadávka z kúpnych vzťahov a otázky interných sporov o orgánoch žalobcu nie sú v tejto veci právne rozhodujúce pre vznik a splatnosť uplatnenej pohľadávky. Námietka preto nie je dôvodná.
53. K námietkam porušenia práva na spravodlivý proces a iným vadám konania (§ 365 ods. 1 písm. b), d) CSP) 54. Žalovaný všeobecne namietal vady konania a porušenie práva na spravodlivý proces. 55. Odvolací súd po preskúmaní konania nezistil, že by súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uplatniť jeho procesné práva, ani že by konanie trpelo vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Žalovaný mal možnosť vyjadriť sa, navrhovať dôkazy a uplatniť procesnú obranu; súd prvej inštancie sa s jeho podstatnými námietkami vysporiadal.
56. Keďže odvolací súd nezistil existenciu uplatnených odvolacích dôvodov, napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
57. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.
58. Začiatok formulára
59. Spodná časť formulára
58. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).